Človek, spoločnosť, kultúra 2 Zložka: Výchova k občianstvu Petra Fridrichová pfridrichova@pdf.umb.sk

Cieľ a osnova predmetu Cieľ: Pochopiť základné filozofické a sociálnopolitické aspekty výchovy k modernému občianstvu a jeho etické dimenzie. Osnova predmetu: Fundamentálne filozofické východiská problematiky, Etika a výchova k občianstvu Základné sociálno-politické koncepcie vo vzťahu k výchove k občianstvu Základné kategórie filozofie politiky – moc a sloboda, ich vzájomný vzťah, etické aspekty Holizmus a individualizmus Etika, občianska spoločnosť, pluralitná demokracia, právny štát Etický rozmer slobody, spravodlivosti, rovnosti a ľudských práv

Hodnotenie Záverečné hodnotenie predmetu Človek, spoločnosť a kultúra 2 predstavuje sumárne hodnotenie z dvoch zložiek predmetu: Mediálna výchova – 50b (Mgr. Š. Ligas, PhD.) Výchova k občianstvu – 50b (Mgr. Petra Fridrichová, PhD.). Hodnotenie (A - E) bude zapísané po úspešnom (min. 65%) absolvovaní predmetu v oboch jeho zložkách. Výsledné hodnotenie je priemerom oboch hodnotení. Podmienky ukončenia zložky predmetu Výchova k občianstvu: Študent za zložku Výchova k občianstvu získa max. 50 bodov, z toho: Vypracovanie seminárnej práce na danú tému a jej prezentácia (30b) Kolokviálna skúška (20b)

Začíname...  Ako by ste sa vy sami predstavili? Kto vlastne ste???????

Pokúste sa odpovedať: Čím sú Slováci Slovákmi??? Ako sa líši život našich detí od nášho života? Ako sa líši náš život od života našich rodičov? Kto to má/mal ľahšie? My? Naši rodičia? Naši starí rodičia? Cítite sa ako Európan/Európanka? Čím sa líšime od „tradičných“ Európanov? V čom sa Európanom podobáme?

Potrebujeme predmet Výchova k občianstvu???

Poňatie predmetu Výchova k občianstvu nie je predmet/prierezová téma len o občianskych cnostiach je predmet/prierezová téma o spolužití ako takom Otázka znie: Čo je viac? Byť dobrým človekom alebo byť dobrým občanom?  Môžem byť dobrý človek, ale zlý občan? Môžem byť dobrý občan, ale zlý človek?

Fundamentálne východiská problematiky Základné sociálno-politické koncepcie vo vzťahu k výchove k občianstvu, jej spoločenský význam, etická dimenzia, základné zložky, úlohy pfridrichova@pdf.umb.sk

zmeny spoločenských systémov, Stav súčasnej spoločnosti (podľa Education for Democratic Citizenship 2000) zmeny spoločenských systémov, pokles významu niektorých tradičných hodnôt, pokles politickej angažovanosti, globalizujúci sa svet, sociálne tenzie, individuálne neistoty.

Zmeny v súčasnom svete (podľa Education for Democratic Citizenship 2000) Spontánne iniciatívy jednotlivcov i rôznych združení a organizácií v oblasti dobročinných a vzdelávacích aktivít, vplyv neziskových organizácií a záujmových skupín na politiku, vplyv medzinárodných organizácií – sledovanie zachovania demokracie a sociálnej súdržnosti, individuálne hodnoty (sloboda, sebavyjadrenie,...) prevyšujú nad kolektívnymi (členstvo, spoločenský poriadok), materiálne hodnoty(peniaze, majetok, ...) nahradzujú post-materálne hodnoty (voľný čas, tolerancia, solidarita, vzájomnosť, inetrkulturalita).

Stav slovenskej spoločnosti 1 Vstup do Európskej únie (2004), Politická situácia na Slovensku: Nie je stabilná a ideálna, ale Vykazuje znaky štandardného pohybu a relatívnej stabilnosti svojich štruktúr či mechanizmov fungovania, Problémy s prijatím multikulturalizmu, a teda akceptáciou a prijatím: Minoritných skupín obyvateľstva, Prosťahovalcov, Turistov (aj inej farby pleti), Stav rómskej populácie: nedostatok pracovných príležitostí, Chudoba, Nedostatky v hygiene, Nevzdelanosť, Neefektívnosť realizovaných projektov pre Rómov (z hľadiska udržateľnosti vytvoreného stavu v dlhšom časovom horizonte)

Stav slovenskej spoločnosti 2 Školstvo vypracovaný a schválený projekt Milénium (koordinátor: M. Zelina) – východiskový dokument slovenského školstva projekt Milénium uvádza aj zmeny, ktorými sa má škola uberať: Zmena vzťahu učiteľ – žiak, učiteľ – rodič, učiteľ – učiteľ, učiteľ – vedenie školy, ... Zmena celkovej klímy školy, Zmena systému vzdelávania (od memorovania k schopnosti pracovať s informáciami, a pod.), ... Avšak koncepčná zmena nenastala i napriek novému Zákonu o výchove a vzdelávaní problémom sú neustále finančné problémy a personálne otázky

Reforma slovenského školstva nový zákon o Výchove a vzdelávaní v Slovenskej republike (22.5.2008) nahradil Zákon o výchove a vzdelávaní z roku 1984 ukotvuje dvojstupňové kurikulum – základ: Štátny vzdelávací program pre ISCED 0 – ISCED 3 školská reforma mení a dopĺňa viaceré princípy slovenskej edukačnej praxe: akcentuje celoživotné vzdelávanie, vytvára systém kľúčových kompetencií, posilňuje rozvoj afektívnej zložky osobnosti dieťaťa, prenáša mieru zodpovednosti za profil absolventa jednotlivých stupňov vzdelávania na konkrétnu školu, umožňuje individualizáciu výučbu podľa potrieb žiakov.

Dvojstupňové kurikulum štátny vzdelávací program „programový dokument, ktorého zámerom je vymedziť obsah učiva a výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, a ktoré má škola implementovať do svojich školských programov“. (J. Skalková, 2007, s. 100 – 101) úloha ŠVP: poskytnúť plnohodnotný vzdelanostný základ na úrovni: kognitívnej, psychomotorickej, afektívnej. školský vzdelávací program: väčšia autonómia škôl – podporuje sa nielen ekonomická, ale i edukačná decentralizácia umožňuje profilovanie školy, tvorbu vlastného poňatia obsahu i štruktúry učiva, voľbu metód a prostriedkov výučby

Stav Výchovy k občianstvu Výchova k občianstvu sa stáva trendom, Jednou z kľúčových kompetencií sú občianske kompetencie EU – Lisabonský proces (2001): Prioritami EU sú sociálna inklúzia a súdržnosť a znalostná spoločnosť, Kľúčový aspekt pri dosahovaní týchto cieľov je škola, Medzinárodný výskum CES IEA (2001-2002), Medzinárodná štúdia EURYDICE 2005: Občianska výchova na európskych školách Na Londýnskej Metropolitnej univerzite vzniká organizácia: Children`s Identity and Citizenship in Europe

Medzinárodný výskum Výchovy k občianstvu (CES) iniciátor IEA – Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vo vzdelávaní 28 krajín: Anglicko, Austrália, Belgicko (fr.), Bulharsko, ČR, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Hongkong, Chile, Taliansko, Kolumbia, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Grécko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Švvajčiarsko, USA z každej krajiny boli vybraté reprezentatívne vzorky žiakov vo veku 14 -15 rokov, spolu 90 000 respondentov

Dotazník CES IEA Demokracia – rysy, inštitúcie a aktivity, občianstvo – práva a povinnosti Obsahuje tri poddomény: A/ demokracia a jej charakteristiky B/ inštitúcie a praktiky demokracie C/ občianske práva a povinnosti Národná identita, medzinárodné vzťahy A/ národná identita B/ medzinárodné / regionálne vzťahy Sociálna kohézia a diverzita Vo všetkých témach sa sledovali tri oblasti: poznatky, schopnosti a postoje

Výsledky v oblasti poznatkov a schopností – medzinárodné porovnanie USA, Anglicko, Austrália, Švajčiarsko, Švédsko – skóre poznatkov prevyšuje nad skóre schopnosti, Fínsko, Cyprus, Poľsko, Grécko – štatisticky najvýznamnejšie výsledky

Výsledky CES – Slovensko 1 Vyššie hodnotenie ako bol medzinárodný priemer SR dosiahla v oblastiach: občianske vedomosti - faktografické vedomosti, občianske vedomosti - interpretačné zručnosti, občianske postoje - tradičné občianstvo, občianske postoje - občianstvo orientované na sociálne hnutia, občianske postoje - ekonomické kompetencie vlády, občianske postoje - sociálne kompetencie vlády, občianske postoje - pozitívne postoje k národu, občianske postoje - dôvera k vládnym inštitúciám, Na úrovni medzinárodného priemeru dosiahla SR hodnotenie v oblastiach: občianske postoje - aktívne zapájanie sa do života školy, občianske postoje - otvorená atmosféra na diskusiu v triede, Na nižšej úrovni ako bol medzinárodný priemer bola SR hodnotená v oblastiach: občianska angažovanosť - očakávaná účasť v politických aktivitách, občianske postoje - kladný postoj voči prisťahovalcom, občianske postoje - podpora politických a ekonomických práv žien.

Výsledky CES – Slovensko 2 Ukážka úloh – faktografické vedomosti: Ktorá z nasledujúcich situácii by spôsobila, že vláda bude označovaná ako nedemokratická? Ľudia nemajú dovolené kritizovať vládu. Politické strany sa často navzájom kritizujú. Ľudia musia platiť vysoké dane. Každý občan má právo na prácu. SR - 60% Hong Kong – 73% (najviac) Kolumbia - 37% (nejmenej)

Výsledky CES – Slovensko 3 Ukážka úloh – Interpretačné zručnosti

Výsledky CES – Slovensko 3 Odpovede: V knihách o histórii sa občas menia názory na problematické historické udalosti. Knihy pre žiakov musia byť kratšie ako pre dospelých. Knihy o histórií sú plné informácií, ktoré nie sú zaujímavé. Knihy o histórii by mali byť písané počítačom a nie ceruzkou. SR 66% USA 79% Rumunsko 26% Priemer 57%

Výsledky CES – Slovensko 4

Výsledky CES – Slovensko 4 Otázka: Tento politický leták vydáva: Strieborná strana Strana alebo skupina, ktorá je v opozícii k Striebornej strane Skupina, ktorá sa chce uistiť, že priebeh vpliebn bude v súlade s právom Strieborná strana a Zlatá strana spoločne SR – 66% Fínsko, Taliansko – 85% Kolumbia – 40% Priemer – 64%

Občianske vedomosti žiakov 1 Žiaci SR majú horšie občianske vedomosti iba vo vťahu k jednej krajine, porovnateľné s 8 krajinami a podstatne lepšie výsledky v porovnaní s 18 krajinami, Naši žiaci dosiahli lepšie výsledky v oblasti faktografických vedomostí ako v oblasti interpretačných zručností, Žiaci SR prejavili nadpriemernú úroveň občianských vedomostí vo vzťahu k priemerným madzinárodným výsledkom v 33 otázkach vedomostného testu, v 5 otázkach dosiahli horšie výsledky ako bol medzinárodný priemer (otázky z okruhov: dane, akologická problematika, diskriminácia v spravodlivom odmeňovaní, odbory, kto vlastní nadnárodné firmy)

Občianske vedomosti žiakov 2 Výkony triedené podľa pohlavia: Neboli zistené rozdiely v občianskych vedomostiach podľa pohlavia, Výkony triedené podľa krajov: Bratislavský kraj, Nitrianský kraj, Žilinský kraj, Trenčianský kraj, Prešovský kraj, Banskobystrický kraj, Košiský kraj, Trnavský kraj Výkony triedené podľa sídla školy: Žiaci z mestských škôl majú výrazne lepšie občianske vedomosti ako priemerný slovenský žiak. Výkony triedené podľa typu školy: Žiaci osemročných gymnázií dosahujú nadpriemerné výsledky. Žiaci základných škôl majú priemerné faktografické vedomosti, ich interpretačné zručnosti sú podpriemerné.

Chápanie pojmov a občianske postoje žiakov Žiaci vedeli rozpoznať pozitívne a negatívne javy demokracie, Madzi vlastnosti dobrého dospelého občana žiaci SR nezaraďujú pôsobenie občana v politických stranách pozitívne, Žiaci prisúdili štátu len 2 kompetencie – ekonomické a sociálne, Žiaci prejavili: Najväčšiu dôveru súdom, Miestnemu zastupiteľstvu, Polícii vo svojom meste, Malú dôveru prejavili vláde, parlamentu Najmenšiu politickým stranám Žiaci prejavili dôveru: Televízii, Rozhlasu, Tlači. Priemerný mladý človek má zmysel pre patriotizmus, Žiaci majú menej pozitívny postoj k prisťahovalcom ako žiaci ostatných krajín, K politickým a ekonomickým právam žien ako je medzinárnodný priemer

Občianske aktivity žiakov SR patrí medzi 4 krajiny, v ktorých prejavili žiaci najväčší záujem o politiku, Najviac žiakov získava informácie o politike sledovaním správ v televízii, Očakávaná účasť žiakov SR v politických aktivitách bola veľmi nízka Existuje vysoká miera zhody medzi žiakmi SR, že je dôležité participovať na živote školy, Žiaci SR dosiahli najnižšiu mieru (v medzinárodnom porovnaní) participácie v občiansky orientovaných organizáciách (max. 6%), Participácia žiakov na pôde školy zďaleka nedosahovala úroveň angažovanosti v iných krajinách, ich zapojenosť bola tiež podpriemerná (3% žiakov v SR oproti 28% žiakov v medzinárodnom priemere)

Sú mladí ľudia v SR dostatočne aktívni v občianskych aktivitách? Problémová otázka Sú mladí ľudia v SR dostatočne aktívni v občianskych aktivitách?

Etika a výchova k občianstvu

Čo je etika? Systém mravných noriem tvoriacich základ spoločnosti, vymedzujúca postavenie človeka v spoločnosti a poskytujúca kritéria jeho mravného konania, teoretické štúdium hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách, keď je možný výber, filozofická disciplína zaoberajúca sa hodnotovým základom postojov, jednania a konania ľudí ...

Hodnoty, normy a postoje človeka „Indivíduum a jeho identity neexistujú vo svete izolovane, ale v kontexte kultúry, histórie a hodnôt.“ Etické hodnoty hodnoty mravného vedomia spojené s poznaním a závislé na rozumovej aktivite (pojmy, idey, kategórie, princípy, pravidlá), hodnoty povahových vlastností človeka, ktoré sú spojené s individuálnou vôľou a slobodou (pravdovravnosť, čestnosť, pracovitosť, zodpovednosť, klamstvo, lenivosť), hodnoty medziľudských vzťahov, ktoré sú spojené s výchovou a osobným presvedčením (láska, priateľstvo, úcta, ochota, nenávisť, nepriateľstvo). (podľa Hrehová, H. In: Petlák, E., 2005) a iné kategórie hodnôt

Občianske hodnoty vo výchove k občianstvu Výchova k občianstvu by mala rozvíjať: Schopnosti participácie na živote spoločenstva, Zručnosti, ktoré umožňujú participáciu Vedomosti tvoriace predpoklady pre rozhodovanie, Cnosti – hodnotové orientácie pre rozhodovanie a participáciu

Občianske schopnosti rešpekt voči druhým, rozvinuté vedomie mravnosti a slobody, schopnosť voľby, individuálna zodpovednosť a nezávislé myslenie, sebadisciplína, schopnosť uzatvárať kompromisy a hľadať spoločné riešenia, empatia, otvorenosť, schopnosť sebavyjadrenia a argumentácie.

Občianske zručnosti Intelektuálne zručnosti Identifikácia problémov Interpretácia problémov Zhodnotenie rôznych názorových pozícií Zaujatie a vyjadrenie stanoviska, Analytické a kritické myslenie Participatívne zručnosti Vyjadrenie záujmu, Tvorba kompromisov, Riešenie konfliktov, Trpezlivosť Vyjednávanie

Občianske vedomosti Pre aktívnu participáciu sú nevyhnutné vedomosti o princípoch vlády a ústavnosti, ich praktickom fungovaní, histórii a vlastivede vlastnej kultúrnej tradícii súčasných aktuálnych problémoch spoločnosti

Občianske cnosti Pre zdravé fungovanie spoločnosti je nevyhnutné: vážiť si slobodu svoju aj iných, vážiť si demokraciu a právnosť, vážiť si prínos druhých ľudí k životu spoločnosti, vážiť si rovnosť.

Pre pochopenie Výchovy k občianstvu a jej vzťahu k etike Výchova k občianstvu Vlastiveda Právna výchova Ekonomická výchova (alebo Finančné vzdelávanie) Antropológia Ekologická výchova Politológia

Pre pochopenie Výchovy k občianstvu a jej vzťahu k etike Národné povedomie, uvedomenie so hodnôt vlastnej kultúry Vlastiveda Právny systém je ochranou človeka i celku Právna výchova Zodpovedné hospodárenie Ekonomická výchova Úlohou človeka je stať sa osobnosťou s vlastným miestom na život Antropológia Príroda je pre človeka darom, ktorý treba kultivovať a ochraňovať Ekologická výchova Objasnenie života v občianskej spoločnosti podľa princípov demokracie Politológia

Pre pochopenie Výchovy k občianstvu a jej vzťahu k etike A kde je etika?????? Etika ≠ obmedzujúce pedantské zvieranie ľudského správania sa zastaranými „morálnymi pravidlami“ a imperatívmi Etika = oslobodzujúce, i keď varujúce, poznanie o vzťahu k svetu, k veciam a k človeku Vo VkO činnosť človeka je ukázaná cez mravné dimenzie K stabilite ekonomiky, sociálnych istôt, právnych noriem musí mať občan pevné mravné zásady Človek potrebuje rozumieť základným etickým kategóriám (sloboda, dobro, zlo, pravda, klamstvo, priateľstvo, láska, zrada a pod.) v konkrétnych podobách: dar, pomoc, ekologické katastrofy, terorizmus a pod. Každý občan je vlastne vždy prioritne človekom – preto je etika nadradená všetkým zložkám VkO i samotnému predmetu

Čo by sme mali deti učiť? „Bez pomoci, celkom sám, nemôže človek získať všetky veci potrebné pre osobné blaho“ – teda o hodnote života a princípe humánnosti „Každé rozhodnutie prináša so sebou aj isté (pozitívne alebo negatívne) následky.“ – teda o slobode rozhodovania a konania „Tolerancia (v kontexte morálnej zodpovednosti) má svoje limity – v princípe humánnosti.“ Priateľstvo je tou kompetenciou človeka, ktorá nás „robí šťastnejšími“ . – teda o význame tolerancie i priateľstva Význam ľudských práv je nespochybniteľný – vymedzujú jasné pravidlá a návody aplikovateľné na rôzne situácie. – teda o ľudských právach a právach dieťaťa

Problémová otázka Podporila u vás výchova k občianstvu (náuka o spoločnosti) rozvoj občianskych schopností, zručností, vedomostí a cností?

Základné kategórie filozofie politiky – moc a sloboda, ich vzájomný vzťah, etické aspekty

Základné pojmy prednášky moc, sloboda, rovnosť, spravodlivosť

Moc existuje asi 100 definícii pojmu moc určitá duchovná alebo fyzická potencia, ktorá naráža na odpor, prekážku a túto zdoláva alebo prekonáva, moc ako sieť necentralizovaných, pluralistických vzťahov medzi silami a príslušnými formami konfrontácie, zápas, vojnový vzťah, potenciál sily, ktorý zároveň utvára tie fenomény, na ktoré sa vzťahuje, ľudský vzťah, prostredníctvom ktorého sú vedúci a vedení spojení za účelom dosiahnutia nejakého spoločného cieľa, atribúty moci – prevaha a vplyv, vedenie a poslušnosť, nadradenosť a podradenosť, prestíž a autorita, formy moci – tradičná, intelektuálna, vojenská, finančná, byrokratická, priemyselná, politická...

Politická moc legitímnosť politickej moci legálnosť politickej moci súhlas všetkých občanov s jej organizačnou štruktúrou, funkciou a personálnym zložením mocenských orgánov, demokratické voľby, legálnosť politickej moci súlad politickej moci so zákonom a právom, podriadenie sa zákonom a normám, akceptovanie sankcionovania, uplatňovanie politickej moci politický vplyv, prinútenie, manipulácia, tendencia inštitucionalizácie moci, potreba koncentrácie moci, ochrany proti zneužitiu, participácie, kontroly.

Sloboda robiť to, čo mám právo robiť, cieľová hodnota práva, je obmedzovaná slobodou ostatných ľudí, možnosť jednotlivca, sociálnej skupiny alebo národa myslieť alebo sa správať podľa vlastnej vôle, sebauvedomenie, vedomie vlastnej duševnej hodnoty človeka, Môže byť pozitívna (možnosť pre niečo) – napr. sloboda prejavu, vierovyznania, atď. negatívna (vo význame oslobodenia) – oslobodenie od hladu, od politickej diskriminácie, od strachu, a pod., ekonomická, politická, intelektuálna a mravná.

Spravodlivosť Komutatívna (vyrovnávacia) spravodlivosť vždy môžeme povedať, kto bol spravodlivý a kto nie, vzťah konania jednotlivcov k iným ľuďom, Čím sa vymedzujú vzájomné práva medzi ľuďmi (primerané potrestanie trestného činu, vrátenie ukradnutého majetku), miera spravodlivosti – rozhoduje systém súdnej moci Sociálna (rozdeľovacia) spravodlivosť vzťah medzi jedincom a štátnou mocou v spoločnosti, nedosiahnuteľný ideál (priblíženie – materiálne postavenie člena spoločnosti zodpovedá vynaloženému úsiliu), udržanie spoločenského poriadku (ľudia pod hranicou chudoby revoltou nedestabilizovali spoločenský poriadok)

Rovnosť nosná hodnota demokracie Ale aj všeobecný politický ideál Pretože ľudia nie sú zo subjektívnych a objektívnych príčin rovní A tak vznik sociálnej stratifikácie – vertikálne rozloženie spoločnosti na skupiny ľudí s rovnakým statusom (horné vrstvy, stredné vrstvy, dolné vrstvy, trieda chudoby, vrstva študentov, vrstva dôchodcov)

Rovnosť V demokratickej spoločnosti je relevantná politická rovnosť – právo voliť a byť volený, všeobecné hlasovacie právo, všetci občania majú rovnaké práva a povinnosti (Deklarácia ľudských práv) rovnosť pred zákonom, ekonomická i sociálna rovnosť (zrovnoprávnenie žien, mladých ľudí, atď.)

Rovnosť vo vzdelaní genderový aspekt, rasový aspekt sociálny aspekt Východiská výsledky medzinárodných výskumov PISA, PIRLS, TIMSS (dostupné on-line: www.statpedu.sk) Nový pohľad na výkon žiaka, ktorý nevychádza z toho, aké má žiak vedomosti, teda, čo vie naspamäť, Ale výkon žiaka je posudzovaný na základe jeho pripravenosti na život (schopnosť rieši problémy, nadväzovať vzťahy, rozumie pojmom, vie používať informácie, ...

Rovnosť vo vzdelaní – genderový aspekt chlapci dosiahli štatisticky významne vyšší priemerný výsledok ako dievčatá vo všetkých oblastiach matematickej gramotnosti, známka slovenských chlapcov je oproti ich výsledkom nižšia dievčatá majú miernejšie hodnotenia ako chlapci, dievčatá nemajú reálny sebaobraz o svojich matematických schopnostiach – ich očakávania sú nadpriemerné, chlapci nemajú reálny sebaobraz o svojich matematických schopnostiach – ich očakávania sú podpriemerné ... CES v roku 1999 nepreukázal štatisticky významný rozdiel medzi výsledkami chlapcov a dievčat

Rovnosť vo vzdelaní – sociálny aspekt na slovenských školách sú úspešní predovšetkým žiaci, ktorých rodičia majú ukončené vyššie vzdelanie, žiaci z rodín s nižším sociálnym statusom majú horšie výsledky ako žiaci s vyšším sociálnym statusom, výberové triedy navštevujú prevažne žiaci s vyšším sociálnym statusom, sú štatisticky významné rozdiely medzi žiakmi z výberových tried a žiakmi z bežných tried, ...

Je slovenský školský systém selektívny? Problémová otázka Je slovenský školský systém selektívny?

Napĺňanie Dohovoru o právach dieťaťa vo výchove k občianstvu

Historický vývoj práv dieťaťa 10. december 1948 – schválenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv (10.12. – Deň ľudských práv) 1948 – Dohovor o prevencii a trestaní zločinov genocídy, 1951 – Dohovor o postavení utečencov (súvis so „studenou vojnou“), 20. november 1959 – Deklarácia práv dieťaťa, 20. november 1989 – prijatie Dohovoru (Konvencie) práv dieťaťa zhromaždením OSN rok 1990 - Dohovor o právach dieťaťa sa stal medzinárodným právnym dokumentom rok 1995 – Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý 194 krajinami sveta

Rozdiel medzi Dohovorom o právach dieťaťa a Deklaráciou práv dieťaťa Deklarácia je odporúčaním, má 10 bodov, Ale Zdôrazňuje nutnosť ochrany dieťaťa ako človeka so zvláštnym postavením vo svete, Dohovor je záväzný dokument pre štáty, ktoré ho ratifikovali, má preambulu a 54 článkov, presne definuje, kto je dieťa, okrem práv dieťaťa obsahuje aj „technické“ podmienky ich uplatňovania,

UNICEF 1 pomoc deťom v kritických situáciách, uplatňovanie práv dieťaťa na základe medzinárodne platných dokumentov, zlepšovanie podmienok pre plný duševný aj telesný rozvoj detí, v rozvojových krajinách: očkovanie detí, propagácia základnej hygieny, zabezpečovanie adekvátnej výživy detí, v našich podmienkach: zlepšovanie materskej starostlivosti o novonarodené deti rok 1965 – Nobelova cena za záchranu miliónov detských životov presadzuje myšlienku Rozvojového vzdelávania (Development Education)

Zásady a aspekty rozvojového vzdelávania (Development Education) umožniť ľuďom chápať prepojenie medzi ich vlastnými životmi a životmi iných ľudí, zvýšenie povedomia o ekonomických, sociálnych, politických a environmentálnych aspektoch, ktoré ovplyvňujú náš život, rozvíjanie zručnosti, vzťahov a hodnôt, ktoré umožňujú ľuďom pracovať spoločne a tak prispieť ku zmene a ovplyvňovaniu vlastného života, pracovať na dosiahnutí väčšej spravodlivosti a udržateľnosti vo svete, kde by sa moc a zdroje vyváženejšie rozdeľovali.

Prečo potrebujeme Globálne rozvojové vzdelávanie???

Miléniové rozvojové ciele Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien Znížiť detskú úmrtnosť Zlepšiť zdravotný stav matiek Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Miléniové rozvojové ciele Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Znížiť na polovicu podiel ľudí s príjmom nižším ako 1 dolár na deň Znížiť na polovicu podiel ľudí trpiacich hladom Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie Zabezpečiť, aby do r. 2015 deti na celom svete, chlapci a dievčatá rovnako, mali možnosť absolvovať kompletné základné vzdelanie Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien Odstrániť rodovú nerovnosť v základnom a stredoškolskom vzdelávaní do r. 2005 a na ostatných stupňoch vzdelávania do r. 2005

Miléniové rozvojové ciele Znížiť detskú úmrtnosť O dve tretiny znížiť úmrtnosť detí do 5 rokov Zlepšiť zdravotný stav matiek O ¾ znížiť úmrtnosť matiek Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám Do roku 2015 zastaviť šírenie HIV/AIDS a začať ho znižovať Do roku 2015 zastaviť šírenie malárie a iných vážnych chorôb a začať ich výskyt znižovať Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia Integrovať princípy udržateľnosti rozvoja do politiky a programov krajín, znižovať straty environmentálnych zdrojov Na polovicu zredukovať podiel ľudí, ktorí nemajú prístup k vode Dosiahnuť výrazné zlepšenie životnej úrovne aspoň 100 miliónov ľudí žijúcich v slumoch do roku 2015 Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj Rozvíjať otvorený obchod a finančné systémy, ktoré sú založené na jasných a nediskriminujúcich pravidlách

Koľko minút treba pracovať na BicMac???

Koľko minieme na jedlo???

Slovensko a práva dieťaťa nedostatočná transparentnosť prostriedkov prideľovaných zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv detí , nedostatočná úroveň informovanosti o Dohovore, rómske deti sa stretávajú s diskrimináciou de facto- najmä pokiaľ ide o ustanovenia Dohovoru, týkajúce sa práva na najvyššiu možnú úroveň zdravia (článok 24), na primeranú životnú úroveň (článok 27) a právo na vzdelanie (článok 28), znepokojujúce je pretrvávanie násilných činov, najmä zo strany skínheadov, proti Rómom a ich deťom a ďalším etnickým menšinám

Slovensko a práva dieťaťa pretrvávajúce regionálne rozdiely, vysoká miera nedostatočnej výživy detí mladších ako 5 rokov a detí vo veku školskej dochádzky, nedostatok údajov o vývinových zdravotných potrebách adolescentov, vysoký stupeň znečistenia životného prostredia v priemyselných oblastiach, najmä znečistenie ovzdušia a znečistenie vody a potravín dusičnanmi, pesticídmi a ťažkými kovmi, zvyšujúca sa spotreba tabaku a alkoholu medzi adolescentmi, sociálna politika Slovenska viedla - aj napriek svojej komplexnosti - k socioekonomickému vylúčeniu niektorých skupín detí, napríklad rómskych, a detí žijúcich na ulici a v ústavoch, výbor berie s uznaním na vedomie bezplatnú a povinnú desaťročnú školskú dochádzku a najnovšiu novelizáciu školského zákona. Je však znepokojený absenciou práva dieťaťa zúčastňovať sa na hodnotení svojich školských výsledkov,

Slovensko a práva dieťaťa Slovensko sa stalo tranzitnou krajinou, cez ktorú sa prevážajú detské obete na účely pornografie, prostitúcie a sexuálnej turistiky, nedostatočné údaje a nedostatočná informovanosť o komerčnom sexuálnom vykorisťovaní detí na Slovensku, výbor vyzýva, aby Slovensko podpísalo, ratifikovalo a implementovalo opčné protokoly k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch, Spracované podľa „Pripomienky Výboru pre práva dieťaťa pri OSN k Správe SR o deťoch a mládeži“

Násilie proti deťom Spracované nezávislým expertom Paulom Sérgiom Pinheirom: Násilie v rodine: v 21 krajinách: 36% žien a 29% mužov bolo v detstve obeťami sexuálneho zneužívania, zanedbávanie (rozumej urážky, nadávanie, izolácia, odmietanie, vyhrážky, citová ľahostajnosť a ponižovanie ako formy psychického násilia, ale aj fyzické) je jednou z príčin detskej úmrtnosti, detské zneužívanie sa v niektorých krajinách spája s formou tradičných praktík (ženská obriezka, zviazanie, vypálenie značiek, surové prijímacie rituály, obezita, skoré a nútené sobáše, tzv. zločiny v mene cti, exorcizmus, atď.) Násilie v škole: tyranizovanie je spojené s diskrimináciou žiakov, má formu slovného napádania, ktoré môže vyústiť do fyzického, násilie založené na sexuálnom zneužívaní je často namierené voči dievčatám, násiliu sú vystavení aj lesbicky, homosexuálne, bisexuálne a transsexuálne orientovaní mladí ľudia

Násilie proti deťom Násilie vo výchovných inštitúciách a zariadeniach sociálnej starostlivosti zo strany pracovníkov – bijú deti rukami, palicami a hadicami, búchajú im hlavu o stenu, držia vo vreciach, priväzujú k nábytku, zamykajú do mraziarní, nechávajú ich ležať vo vlastných výkaloch, niektoré deti menšia ako 9 rokov podstúpili liečbu elektrickými šokmi bez liekov na uvoľnenie svalov a anestézie, asi 1 milión detí je zadržiavaných na základe platného zákona,

Násilie proti deťom Násilie v komunite chlapci vo veku 15 – 17 rokov sú 3,5 krát ohrozenejší zabitím ako chlapci vo veku 10 – 14 rokov a to vplyvom bojov medzi gangmi, vrcholový šport a s ním súvisiaca súťaživosť môže mať za následok týranie detí, keď od nich rodičia alebo tréneri vyžadujú úspech, duchovní predstavitelia niektorých náboženstiev zneužívajú svoje privilegované postavenie na sexuálne zneužívanie detí, v on-line komunikácii sa páchatelia pokúšajú stretávať obete násilia na chate alebo fórach, aby ich získali pre sex, výskum v Afrike potvrdil nedostatok chránených miest pre utečenecké deti žijúce v dočasných komunitách, deti žijúce na ulici môžu byť prinútené k poskytovaniu sexuálnych služieb, resp. ohrozené obchodovaním na účely sexuálneho aj pracovného zneužívania

Ako sa cíti toto dieťa?

Asi sme sa narodili v šťastnejšom kúte našej Zeme...

Potrebujú deti svoje vlastné práva? Problémová otázka Potrebujú deti svoje vlastné práva?