Inflácia Svet je plný neistôt, hovoria pesimisti. Len dve veci sú absolútne isté, dodávajú so zdanlivou štipkou optimizmu: smrť a inflácia.

Základná charakteristika Pri kolobehu v hospodárstve stoja proti sebe tok tovarov /ponuka, HDP/ a tok peňazí /dopyt, príjmy obyvateľstva/. Keď na dopyt pôsobiace množstvo peňazí zodpovedá ponuke tovarov, nachádza sa hospodárstvo v rovnováhe.

Čo je to inflácia Keď je tok peňazí väčší ako tok tovarov, dochádza k inflácii. Inflácia je prejav ekonomickej nerovnováhy, ktorá sa prejavuje všeobecným nárastom cenovej hladiny.

Pod infláciou sa rozumie pretrvávajúci všeobecný rast cien Pod infláciou sa rozumie pretrvávajúci všeobecný rast cien. Inflácia nastáva teda vtedy, keď celková hladina cien rastie.

Spotrebný kôš Predstavuje výdavky domácnosti na potraviny, šatstvo,, bývanie, dopravu, výdavkov na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť a iné tovary každodennej spotreby domácnosti. Podľa Štatistického úradu SR obsahuje približne 711 položiek.

Miera inflácie Definuje sa ako miera zmeny cenovej hladiny za určité obdobie a vyjadruje sa vzťahom: cenová hladina - cenová hladina (rok t) (rok t – 1) Miera = __________________________________ x 100 Inflácie cenová hladina v % (rok t – 1) /rok t/

Miera inflácie Príklad: Miera inflácie v roku 2004 bola 4,34 %. Index spotrebiteľských cien v roku 2005 je 125. V predchádzajúcom roku bol ISC 120. 125 - 120 Miera = _____________ x 100 = 6 % Inflácie 2005 120 V roku 2005 bola miera infláce 6 %.

Priebeh inflácie Hospodársky rozmach Podniky aj domácnosti optimisticky očakávajú hospodársky vývoj Zväčšenie množstva peňazí Banky sú ochotné poskytnúť záujemcom viac investičných úverov. Investície Podniky realizujú naplánované investície do rozšírenia výroby. Zvýšenie príjmov Zvýšený dopyt po výrobných faktoroch spôsobuje zvýšenie ich ceny (zvýšené mzdy, úroky a renty/

Priebeh inflácie /pokračovanie/: Zvýšený dopyt Pretože je k dispozícii viac peňazí (vyššie príjmy), zvyšuje sa dopyt po spotrebných a investičných tovaroch Zamestnanosť Dopyt po pracovných silách je väčší ako ponuka. Pracovná sila je drahá, zvyšujú sa teda príjmy. Zvyšovanie cien Pretože dopyt po tovaroch je väčší ako ich ponuka, zvyšujú sa ceny tovarov a služieb. Vyššie mzdy Zvýšené životné náklady si vyžadujú zvyšovanie miezd.

Priebeh inflácie /pokračovanie/: Špirála mzdy - ceny Vyššie príjmy vedú k vyšším výrobným nákladom, tie sa prejavia vo vyšších cenách a tie musia byť opätovne vyrovnané rôznymi valorizáciami. Zvýšenie dopytu Spotrebitelia sa snažia za svoje príjmy okamžite nakúpiť tovary, pretože peniaze nemajú dnes už takú hodnotou, ako mali včera. Úpadok hospodárstva Inflácia dosiahne vrchol, keď dôvera v kúpnu silu domácej meny hlboko poklesne. Návrat k obchodu s tovarovými peniazmi /zlato, šperky/ alebo k naturálnej výmene.

Druhy inflácie Z pohľadu rýchlosti rastu cenovej hladiny /veľkosti/: Mierna – ceny stúpajú pomaly, jednociferná ročná miera inflácie. Cválajúca – ceny začínajú rásť dvojcifernou alebo trojcifernou mierou ročne, napr. o 20 %, 100% alebo 300 % - do 1 000 %. Hyperinflácia – ceny začínajú rásť 4- a viaccifernou mierou, teda viac ako o 1 000 %.

Podľa prejavov rozlišujeme infláciu: Otvorenú- prejavuje sa v neustále stúpajúcich cenách, Potlačovanú /blokovanú/ - štát robí opatrenia zamerané na zablokovanie cien a rastu miezd, inflácia však nie je zlikvidovaná a je len oddialená, pretože neboli odstránené príčiny. Následne vedie doháňaná spotreba k explózii cien a miezd. Skrytú – inflácia v skutočnosti existuje, ale nástroje jej merania ju nedokážu zachytiť, napr. v spotrebnom koši nie sú zachytené skutočné cenové posuny.

Z hľadiská príčin rozlišujeme infláciu: Infláciu ťahanú dopytom – východiskom je inflačná medzera, ak v ekonomike rastie agregátny dopyt a prekračuje rámec potenciálneho produktu – rast vládnych výdavkov, rýchlejší rast nominálnych miezd ako je rast produktivity práce, zlacňovanie úveru ... Infláciu tlačenú nákladmi – zvyšovaním cien vstupov, teda materiálov, surovín, energie, miezd a pod. Napr. prudké zvýšenie cien ropy v rokoch 1973 a1979 ovplyvnili rast nákladov, spôsobili prudké zvýšenie cien komodít, ktorých základom bola ropa.

Druhy inflácie z hľadiska očakávania Anticipovaná alebo očakávaná inflácia - vzniká ako dôsledok toho, že ekonomické subjekty si v priebehu času zvykli na pretrvávajúcu infláciu, snažia sa brániť svoju postavenie tým, že do všetkých obchodov, zmlúv zabudujú očakávanú mieru infláciu Neanticipovaná alebo neočakávaná inflácia – vypukne náhle, napr. ropné šoky v sedemdesiatych rokoch a pod.

Druhy inflácie z hľadiska proporcionality Proporcionálna inflácia – keď rastie cenová hladina, ale vzájomný pomer cien sa nemení, ceny aj mzdy rastú rovnakým tempom, v reálnom živote nenastáva ... Neproporcionálna inflácia – rastie cenová hladina a zároveň sa menia pomery medzi cenami jednotlivých tovarov, ceny niektorých tovarov rastú prudko a iných len mierne alebo rastú ceny tovarov a mzdy zostávajú na rovnakej úrovni alebo rastú pomalšie.

Dôsledky inflácie – dlžník získava, znevýhodňuje veriteľov, znehodnocuje hotovostné peniaze a úspory Dlžník – dlžník si berie z banky pôžičku 2 000 € /úrok 10 %/, čo zodpovedá dvom jeho platom. V dôsledku valorizácie miezd o 20 % bude o rok jeho mesačná mzda 1 500 € a splátka 2 200,- € /aj s úrokom/ je už menšia ako jeho dvojmesačná mzda. Veriteľ – ak klesá kúpna sila peňazí, ktoré požičal, sú jeho pohľadávky u dĺžnikov znehodnotené. Pri inflácii sa peniaze požičiavajú len na vysoký úrok, o ktorom sa predpokladá, že bude aspoň taký vysoký, ako bude očakávaná miera inflácie. Úspory – kúpna sila usporených peňazí sa strácal. Keď je inflácia väčšia ako výnosy z vkladov , znižuje sa hodnota vkladov /peniaze na vkladoch strácajú hodnotu/.

Dôsledky inflácie – rastú ceny nehnuteľnosti Vlastník – cenné predmety /napr. nehnuteľnosti, umelecké predmety, zlato/ majú vlastnosť uchovávať hodnotu, t.j. kúpna sila vynaložených peňazí na cenné predmety zostáva pri inflácii zachovaná. Možnosť zachovať kúpnu silu peňazí v cenných predmetoch vedie k zvýšeniu dopytu po nich a k zvýšeniu ich ceny. Štát, mestá a obce – vysokými príjmami a cenami dosiahne štát, mestá a obce vyššie príjmy z daní. Neskôr vedie infláciou podmienená výdavková a nákladová explózia k deficitom v rozpočtoch a k nedostatku peňazí.

Dôsledky inflácie - klesajú reálne príjmy obyvateľstva a tým aj jeho kúpyschopnosť Špekulant –tento sa snaží využiť očakávané cenové zmeny na svoj prospech. Preto nakupuje napr. cenné predmety a dúfa, že tak rýchlo, ako to bude možné, ich predá s veľkým ziskom. Podniky – spotrebitelia sa snažia kúpiť čo možno najväčšie množstvo tovarov ešte za staré ceny, aby tak nedoplatili na zvyšovanie cien pri voľnej inflácii. Preto môžu podniky plne využívať svoje výrobné kapacity, zvyšovať ceny svojich výrobkov a tak dočasne dosahovať zodpovedajúce zisky.

Dôsledky inflácie - každá inflácia ohrozuje blahobyt spoločnosti, sociálne istoty občanov a sociálnu spravodilivosť v krajine. Pracovník – pretože sú plne využívané výrobné kapacity, zostáva vysoký dopyt po pracovných silách a podľa zákona ponuky a dopytu sa zvyšujú mzdy. Tým sa neznižuje jeho kúpna sila. Dôchodca – prispôsobenie dôchodkov v súvislosti s rastom cien prichádza s oneskorením /valorizácia dôchodkov/. Takisto negatívne sa na dôchodcoch prejavuje aj vplyv inflácie na usporené peniaze.

Čo je to deflácia? Deflácia je prejav ekonomickej nerovnováhy, ktorá sa prejavuje všeobecným poklesom cenovej hladiny. Deflácia je teda opakom inflácie. Tak ako pri inflácii všeobecne klesá kúpna sila, dochádza k poklesu blahobytu spoločnosti, pri deflácii kúpna sila rastie. Deflácia prináša svojím pôsobením ešte väčšie sociálne problémy ako inflácia. Mierna inflácia sa takto chápe oproti deflácii ako „menšie zlo“

Stagnácia + inflácia = stagflácia Stagflácia je veľmi úzko spojená s rastom nezamestnanosti. Je to spôsobené tým, že štát sa pokúša brzdiť infláciu znížením dopytu v krajine (stanovenie maximálnych cien tovarov, stanovenie maximálnych miezd a pod.) Prináša to síce zastavenie rastu cien, ale za cenu stagnácie hospodárstva, kedy klesá množstvo vyrobených tovarov a rastie nezamestnanosť.

Mgr. Mária Riabcová Ďakujem za pozornosť Použitá literatúra: M. Goga, I.Brezina – Ekonómia pre každého, Elita 1993 D.Šíbl - Rendezvous s ekonómiou, Sprint 1995 J. Lisý – Z. Zámečníková – Úvod do makroekonómie pre OA, SPN 2005 Mgr. Mária Riabcová Ďakujem za pozornosť