Strategické ciele v oblasti energetickej efektívnosti v SR

Prezentace na téma: "Strategické ciele v oblasti energetickej efektívnosti v SR"— Transkript prezentace:

1 Strategické ciele v oblasti energetickej efektívnosti v SR
Katarína Korytárová MH SR , Bratislava Efektívna energia

2 Obsah Ciele a strategický a legislatívny rámec na národnej úrovni
Vyhodnotenie plnenia cieľov v oblasti energetickej efektívnosti SR Akčný plán energetickej efektívnosti na roky Trendy v energetickej efektívnosti na úrovni EÚ Návrh smernice o energetickej efektívnosti

3 Ciele energetickej efektívnosti
Cieľ Energetickej politiky SR (2007): znížiť energetickú náročnosť na priemer EÚ Ciele energetickej efektívnosti schválené strategickými dokumentmi SR (základ pre výpočet = KES 413,5 PJ): Do roku 2010: 3% - úspora 12,4 PJ Do roku 2016: 9% - úspora 37,2 PJ Do roku 2020: 11% - úspora 45,5 PJ (Koncepcia energetickej efektívnosti 2007, Národný program reforiem 2011) Ciele očistené od vplyvu spoločností v ETS (základ KES: 370,1 PJ): Do roku 2010: 3% - úspora 9,4 PJ Do roku 2016: 9% - úspora 28,1 PJ Do roku 2020: 11% - úspora 34,3 PJ Ciele energetickej efektívnosti boli stanovené v dokumentoch: Stratégiou energetickej bezpečnosti z roku 2008 Koncepciou energetickej efektívnosti z roku 2007 AP energetickej efektívnosti na roky z roku 2007 Ciele očistené od vplyvu spoločností v ETS boli vyčíslené v 2. akčnom pláne z mája 2011 3

4 Strategický rámec energetickej efektívnosti v SR
Energetická politika SR (schválená UVSR č. 29 z 11. januára 2006), Stratégia energetickej bezpečnosti SR (UVSR č z 15. októbra 2008), Koncepcia energetickej efektívnosti (UVSR č. 576 zo 4. júla 2007) – je realizovaná prostredníctvom troch akčných plánov: Akčný plán energetickej efektívnosti na roky (UV č. 922 z 24. októbra 2007) Akčný plán energetickej efektívnosti na roky (UV č. 301 z ) Národný program reforiem (schválený UVSR č. 256 z 20. apríla 2011) Ciele a úlohy v oblasti energetickej efektívnosti sú obsiahnuté vo viacerých strategických a programových dokumentoch: ... Koncepcia enef – udáva rámec pre úspory energie v jednotlivých sektoroch do roku 2016 a je realizovaná prostredníctvom 3 AP 4

5 Legislatívny rámec energetickej efektívnosti v SR
- zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti), - zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, - zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (zákon o ekodizajne), - zákon č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o energetickom štítkovaní).  

6 Znižovanie energetickej náročnosti SR

7 Trend vývoja spotreby ŠÚSR 2011
Najviac poklesla spotreba v priemysle. V poslednom desatroci klesla spotreba domácností, no táto sa za posledné tri roky mierne zvýšila, preto úspory napočítané zhora nadol v porovnaní s rokom 2007 nie sú až také výrazné. Spotreba dopravy však narástla, čo je v kontraste s výsledkami vypočítanými cez indikátory metodiky EK. Služby sa nezmenili v tejto dekáde, ale mierne narástli v posledných troch rokoch. ŠÚSR 2011

8 Vyhodnotenie cieľa a opatrení v rokoch 2008-2010
Metódy vyhodnotenia: 1. Metóda zdola nahor na základe jednotlivých opatrení Zdroje: ÚOŠS, VÚC Cieľ: 12,4 PJ (resp. 9,4 PJ po očistení od ETS) CELKOM: 3,7 PJ čo je 29,7% zo schváleného cieľa 2. Metóda zhora nadol na základe indikátorov – podľa metodiky EK Zdroje: Eurostat, ŠÚ SR, MDVRR SR CELKOM: 28 PJ v porovnaní s rokom 2007 Čo je 2x viac ako pôvodný cieľ do r. 2010 Požiadavky EK: Vzťažný rok 2007 30% dosiahnutých úspor pokrytých metódou zdola nahor

9 Dosiahnuté úspory podľa sektorov (zdola nahor)

10 Dosiahnuté úspory v období 2008-2010 podľa zdroja financovania
Tu sú uvedené úspory čisto financované z daného zdroja. K tomu teda musíme pripočítať ešte spolufinancovanie, takže podiel samospráv na financovaní úspor je väčší ako 9%.

11 2. Návrh cieľa a opatrení na roky 2011-2013
Cieľ do 2013 je 8,4 PJ, čo predstavuje 2,7% KES Väčšina opatrení v 2AP má charakter pokračujúcich opatrení, vrátane financovania „Dobiehanie“ úspor z projektov v rámci ŠF Niektoré opatrenia sú zrušené, iné doplnené Zahrnuté sú len opatrenia, ktorých úspora sa dá zmerať, resp. vyčísliť. Horizontálne a ostatné podporné opatrenia sú podporné a prispievajú k úspore energie vo viacerých sektoroch, úspora sa nedá jednoznačne kvantifikovať, preto ich nemožno započítať k dosiahnutiu cieľa. Cieľ do roku 2013 je 8,4 PJ, čo predstavuje 2,7 % priemernej konečnej energetickej spotreby v rokoch

12 Plánované úspory na roky 2011-2013 podľa sektorov
CELKOM: 8,4 PJ

13 Plánované úspory v období 2011-2013 podľa zdroja financovania

14 Ciele úspor energie - EÚ
Smernica 2006/32/ES – stanovuje cieľ úspor do roku vo výške 9% priemernej konečnej energetickej spotreby v rokoch Európsky akčný plán energetickej efektívnosti (2011) hovorí o cieli 20% primárnej energetickej spotreby do roku v porovnaní so z.s. V prípade splnenia vymedzených cieľov úspor na základe smernice 2006/32/ES ČK dosahujú iba 11% úspor energie do roku 2020 KOM vyzýva ČK, aby prehodnotili svoje ciele a navrhuje nové opatrenia v rámci návrhu smernice o energetickej efektívnosti (jún 2011)

15 Návrh smernice o energetickej efektívnosti
Zrušuje smernicu 2006/32/ES o efektívnosti pri využívaní energie (o energetických službách) a smernicu 2004/8/ES o o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (o kogenerácii) Zavádza povinnosť 3% ročnej miery obnovy budov verejného sektora Zavádza povinnosť uplatňovania princípu energetickej efektívnosti do VO Zavádza povinnosť pre distribučné spoločnosti dosiahnuť úsporu na strane spotrebiteľa vo výške 1.5% ročného predaja Podporuje vyššie využitie kogenerácie

16 Záver SR postupne znižuje energetickú náročnosť
Ciele úspor pre 2010 sú splnené Ciele úspor do r sú podmienené efektívnym využívaním existujúcich podporných mechanizmov – ŠFRB, štrukturálnych fondov a uplatňovaním princípov enef vo VO, ako aj dôsledným monitorovaním dosiahnutých úspor Ciele úspor do r. 2016, 2020 sú podmienené vytvorením podporného mechanizmu pre energetickú efektívnosť Dovtedy je potrebné okrem národných zdrojov využívať nové, inovatívne zdroje financovania (EEEF, ELENA, IEE II...) Dosiahnutých úspor prostredníctvom týchto programov

17 Ďakujem za pozornosť Katarína Korytárová Hlavný štátny radca
Odbor medzinárodných vzťahov v energetike Ministerstvo hospodárstva SR Mierová 19, Bratislava Tel: 02/

18 Znižovanie energetickej náročnosti SR

19 Znižovanie energetickej náročnosti SR

20 Vyhodnotenie 1AP - zdola nahor
Vyhodnotenie na základe jednotlivých opatrení – zdola nahor: Cieľ: 12,4 PJ (resp. 9,4 PJ po očistení od ETS) CELKOM: 3,7 PJ čo je 29,7% zo schváleného cieľa alebo 39% z cieľa očisteného od ETS Záver: SR splnila požiadavku EK, aby okolo 30% cieľa bolo vykázaných metodikou zdola nahor

21 Vyhodnotenie metódou zhora nadol
Indikátory napočítané podľa metodiky EK pre jednotlivé sektory Zdroje: Eurostat, ŠÚ SR, MDVRR SR Rok 2010 nie je možné vyhodnotiť, štatistické údaje nie sú k dispozícii CELKOM: 28 PJ v porovnaní s rokom 2007 Čo je 2x viac ako pôvodný cieľ do r. 2010 A 3x viac ako cieľ očistený od ETS Resp. 66 PJ ak porovnávame s obdobím :), čo je 5x viac ako pôvodný cieľ úspor do 2010 Ak porovnávame s obdobím , tak cieľ je 66 PJ, čo je 5x viac ako pôvodný cieľ do roku 2010 a 7x viac ako cieľ do roku 2010 očistený od ETS.

22 Ciele úspor – EÚ rovina Marec cieľ: do roku 2020 dosiahnuť úspory vo výške 20% spotreby energie v porovnaní so základným scenárom V súčasnosti ciele ČK dosahujú iba 11% KOM vyzýva ČK, aby prehodnotili svoje ciele a navrhuje nové opatrenia v rámci návrhu smernice o energetickej efektívnosti (jún 2011)

23 Strategický rámec v oblasti energetickej efektívnosti v EÚ
Vývoj v oblasti energetickej efektívnosti v SR je ovplyvňovaný o.i. vývojom v EÚ: Klimaticko - energetický balíček z roku 2008 Balíček energetickej bezpečnosti a efektívnosti ( ) Stratégia Európa 2020 Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku Európsky akčný plán energetickej efektívnosti z marca 2011 Hlavnými legislatívnymi dokumentmi EÚ v oblasti energetickej efektívnosti sú smernica 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (smernica o energetických službách) smernica 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (smernica o ekodizajne) smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov smernica 2010/31/EÚ o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch (smernica o štítkovaní) návrh smernice o energetickej efektívnosti (jún 2011)

24 Nové možnosti financovania
Európsky fond energetickej efektívnosti (EEEF) – vznikol v r z nevyčerpaných prostriedkov Programu pre oživenie hospodárstva v oblasti energetiky (EEPR) Iniciatíva ELENA a jej deriváty Mobilizácia energetických investícií na lokálnej úrovni (program IEE II) Typ finančnej podpory: úvery pre investičné projekty – iba z EEEF granty pre prípravu investičných projektov (technická asistencia) Oprávnené subjekty: verejné orgány, alebo subjekty konajúce vo verejnom záujme Podmienka: podpísaný alebo pripravovaný záväzok k znižovaniu emisií CO2 plán trvaloudržateľnej energetiky

25 Znižovanie energetickej náročnosti SR

26 Znižovanie energetickej náročnosti SR

27 Finančný rámec pre energetickú efektívnosť
Štrukturálne fondy: - SOP Priemysel a služby OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Výskum a vývoj, OP Zdravotníctvo, Regionálny operačný program - Program SLOVSEFF I. a II. – energetická efektívnosť v bytovom sektore a priemysle (BIDSF, EBRD) - Štátny fond rozvoja bývania (State Fund for Housing Development, 1997) - Vládny program zatepľovania (2009) - projekty modernizácie verejného osvetlenia (Nórsky finančný mechanizmus) - súkromné zdroje (napr. Ekofond) - Hoci bolo odsúhlasené zriadenie Fondu pre energetickú efektívnosť/Programu energetickej efektívnosti, neboli mu pridelené finančné prostriedky (okrem financovania monitorovacieho systému) - Preto je potrebné sa zamerať na: a. existujúce finančné zdroje pre ENEF – uplatňovanie princípov enef vo VO b. energetická efektívnosť by mala byť jedným z kritérií vo všetkých národných ako aj európskych podporných mechanizmoch

28 Finančný rámec pre ENEF - ŠF
Štrukturálne fondy: - SOP Priemysel a služby : > Opatrenie 1.1 Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb – úspora energie nebola sledovaná na úrovni indikátorov >Opatrenie 1.4 Podpora úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie projektov s celkovou úsporou cca 475,20 TJ. - OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast > Opatrenie 1.1 Inovácie a technologické transfery projektov, 3 ukončené v r. 2010, monitorovanie úspor nebolo stanovené vo výzve, predpoklad 58 TJ (2AP) > Opatrenie 2.1 Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike ukonč. projektov v 2011, indikátor dosahu, plánovaná úspora 44 TJ (2AP) > Opatrenie 3.1 cestovný ruch – ZTTVB - 11TJ (2AP) > Opatrenie Modernizácia verejného osvetlenia – predpokl. úspora z oboch výziev cca 27 TJ (2AP) Žiť energiou – poskytovanie poradenstva, vzdelávanie detí - OP Veda a výskum - ZTTVB – začatých cca. 20 projektov, 35 TJ (2AP) - OP Zdravotníctvo – ZTTVB – plánovaných 25 projektov, 47 TJ (2AP) - Regionálny operačný program – Opatrenie 1.1 ZTTV budov využívaných zariadeniami občianskej iniciatívy, zatiaľ 22,44 TJ, začatých cca 900 projektov- ďalšia úspora cca 1814 TJ (2AP)

29 Národný akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2011-2013
A. Vyhodnotenie opatrení z 1.AP na roky : - Cieľ úspor do roku 2010 – vyhodnotenie v 2AP: splnené - Prispeli najmä budovy, obmena spotrebičov - Financovanie úspor: ŠFRB, SLOVSEFF, ŠF, NFM, súkromné zdroje - Nebol vytvorený FEE B. Návrh cieľa a opatrení na roky Z dôvodu neexistencie podporného mechanizmu – cieľ do 2013 len 2,7% KES (8,4 PJ) - Väčšina opatrení v 2AP má charakter pokračujúcich opatrení, vrátane financovania - „Dobiehanie“ úspor z projektov v rámci ŠF Dosiahnutie cieľa úspor do roku 2016, resp je však podmienené finančnými zdrojmi >> - Zavádzanie enef do VO Kritériá enef do všetkých podporných nástrojov

30 Vyhodnotenie plnenia cieľov v SR
Cieľ úspor do roku 2010 – vyhodnotenie v 2AP: splnené Prispeli najmä budovy, obmena spotrebičov Financovanie úspor: ŠFRB, SLOVSEFF, ŠF, NFM, súkromné zdroje (napr. Ekofond) Nebol vytvorený FEE Z dôvodu neexistencie podporného mechanizmu – cieľ do 2013 len 2,7% KES (8,4 PJ) Väčšina opatrení v 2AP má charakter pokračujúcich opatrení, vrátane financovania Dosiahnutie cieľa úspor do roku 2016, resp je však podmienené finančnými zdrojmi >> Zavádzanie energetickej efektívnosti do VO Kritériá energetickej efektívnosti do všetkých podporných nástrojov

31 Vyhodnotenie cieľa a opatrení v rokoch 2008-2010
Metódy vyhodnotenia: 1. Metóda zdola nahor na základe jednotlivých opatrení – oslovenie ÚOŠS, VÚC 2. Metóda zhora nadol na základe indikátorov – podľa metodiky EK Požiadavky EK: Vzťažný rok 2007 30% dosiahnutých úspor pokrytých metódou zdola nahor

32 Vyhodnotenie – metóda zdola nahor
Vyhodnotenie na základe jednotlivých opatrení: Cieľ: 12,4 PJ (resp. 9,4 PJ po očistení od ETS) CELKOM: 3,7 PJ čo je 29,7% zo schváleného cieľa alebo 39% z cieľa očisteného od ETS Záver: SR splnila požiadavku EK, aby okolo 30% cieľa bolo vykázaných metodikou zdola nahor Najviac k splneniu cieľa prispeli: doprava, spotrebiče, priemysel a budovy

33 Vyhodnotenie metódou zhora nadol
Indikátory napočítané podľa metodiky EK pre jednotlivé sektory na základe štatistických údajov Zdroje: Eurostat, ŠÚ SR, MDVRR SR Rok 2010 nie je možné vyhodnotiť, štatistické údaje neboli v čase prípravy k dispozícii CELKOM: 28 PJ v porovnaní s rokom 2007 Čo je 2x viac ako pôvodný cieľ do r. 2010 A 3x viac ako cieľ očistený od ETS Resp. 66 PJ ak porovnávame s obdobím , čo je 5x viac ako pôvodný cieľ úspor do 2010 V čase prípravy 2AP štatistické údaje pre rok 2010 neboli k dispozícii, preto sa porovnával iba rok 2009 (s rokom 2007). Ak porovnávame s obdobím , tak cieľ je 66 PJ, čo je 5x viac ako pôvodný cieľ do roku 2010 a 7x viac ako cieľ do roku 2010 očistený od ETS. 33