Medzinárodná ekonomická integrácia

Prezentace na téma: "Medzinárodná ekonomická integrácia"— Transkript prezentace:

1 Medzinárodná ekonomická integrácia
Vývoj a formy medzinárodnej ekonomickej integrácie – pásmo voľného obchodu, colná únia, spoločný trh, hospodárska únia, menová únia, úplná ekonomická integrácia, jednotný trh, Slovensko a Európska únia

2 Medzinárodná ekonomická integrácia
Podstata ekonomickej integrácie je to najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života zahŕňa postupné prepájanie, prispôsobovanie a zbližovanie národných ekonomických štruktúr Charakteristické znaky: jej vznik je podmienený určitým stupňom ekonomického rozvoja, deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie je to regulovaný proces (vyžaduje činnosť štátov, hosp. združení, medzinárodných inštitúcií) vzájomné prispôsobovanie sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín integráciou sa dosahuje ekonomický efekt – zvýšenie produktivity práce – Vzájomnou spoluprácou môžu národy dosiahnuť oveľa viac.

3 Príčiny ekonomickej integrácie
efektívne riešenie otázky ekonomického rastu zväčšenie kapacity trhov – v dôsledku masovej a veľkosériovej výroby politické príčiny: po II. svetovej vojne nastala ekonomická a politická závislosť krajín západnej Európy na USA. Závažným faktorom bolo aj postavenie Sovietskeho zväzu a jeho vplyv na krajiny strednej a východnej Európy. W. Churchill v r deklaruje potrebu „nejakej odrody Spojených štátov v Európe“ nové technologické postupy, rast nákladov, vytváranie spoločných podnikov (joint venture)

4 Formy ekonomickej integrácie
Medzinárodná ekonomická integrácia môže byť: na mikroekonomickej úrovni - medzi podnikmi (mikroekonomickými subjektami) dohody v predvýrobnej oblasti spoločný výskum dohody v oblasti výroby špecializácia; poskytovanie licencií, patentov dohody v oblasti odbytu prieskum trhu, dohody o odbyte

5 Formy ekonomickej integrácie
na makroekonomickej úrovni - podľa medzivládnych dohôd Pri makroekonomickej integrácii vyššia forma obsahuje opatrenia nižšej formy, no rozširuje a dopĺňa ich inými. pásmo voľného obchodu zrušenie dovozných a vývozných ciel a kvantitatívnych obmedzení v obchode s tovarmi a službami. Vo vzťahu k nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu. colná únia + jednotná colná tarifa voči nečlenským krajinám . Členské krajiny sa spájajú do jedného obchodno – politického územia voči tretím krajinám. spoločný trh +voľný pohyb kapitálu a pracovných síl , zrušenie obchodných reštrikcií ale i rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov hospodárska únia + koordinovaná hospodárska politika štátov menová únia + Zavedenie jednotnej menovej politiky voči nečlenským krajinám. Predpokladá sa spoločná mena a menová politika (vytvorenie spoločnej centrálnej banky). Jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločný fond menových rezerv. úplná ekonomická integrácia zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky – vyžaduje vytvorenie nanárodného riadiaceho orgánud

6 Integračné zoskupenia
Integrácia v západnej Európe: integračné zoskupenia vznikajú po 2. svetovej vojne; ako prvý ich potrebu naznačil W. Churchil: – Organizácia pre hospodársku spoluprácu (neskôr Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) 1948 – colná únia Beneluxu Šesť krajín (Benelux, Francúzsko, Taliansko, Nemecko) si dalo za cieľ vytvoriť spoločný trh pre uhlie, oceľ a ostatné banské výrobky. V roku 1951 vytvorili Európske združenie pre uhlie a oceľ (ESUO), nazývané aj Montánna únia. Ďalším združením bol EURATOM (zal.1957) - Európske spoločenstvo atómovej energie. V roku 1957 bolo podpísaním "Rímskych zmlúv" vytvorené Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). 1967- splynutie inštitúcií ESUO a EHS – vzniká Európske spoločenstvo - ES

7 Integrácia v západnej Európe
Európske spoločenstvo (ES): Spočiatku malo 6 členov, neskôr sa rozšírilo na 12 krajín. Koncom 80. rokov si dali za cieľ menovú úniu Na prechod k nej však bolo potrebné zrevidovať Rímske zmluvy. Maastricht (Holandsko) - Maastrichtská zmluva o EÚ. Podpísaná v roku Bolo ju však potrebné ratifikovať vo všetkých parlamentoch členských krajín. ratifikácie ukončené, vzniká Európska únia s 12 členmi. (6+Dánsko, Írsko, Veľká Británia, Grécko, Španielsko, Portugalsko) pripájajú sa ďalší 3 členovia. (Fínsko, Rakúsko, Švédsko)

8 INŠTITÚCIE EÚ Inštitucionálny trojuholník:
Európsky parlament – odporúča a schvaľuje Rada EÚ – rozhoduje a schvaľuje Európska komisia – navrhuje a koordinuje (má právo legislatívnej iniciatívy Európsky parlament –nadnárodná inštitúcia EÚ zložená zo zástupcov občanov členských štátov – poslancov. Voľby sa konajú každých 5 rokov. Úlohou europoslancov je zastupovať záujmy občanov členských krajín. Zasadnutia sú verejné. Právomoci a úlohy EP: Prijíma právne akty (zákonodárna právomoc) Schvaľuje rozpočet (rozpočtová právomoc) Vykonáva demokratickú kontrolu nad činnosťou inštitúcií EÚ (kontrolná právomoc) Prerokováva medzinárodné dohody a iné významné dokumenty Schvaľuje a odvoláva členov Európskej komisie

9 INŠTITÚCIE EÚ Rada EÚ – označovaná je aj ako „Rada ministrov“ – je zložená z ministrov členských štátov zodpovedných za určitú oblasť. Je významným rozhodovacím orgánom EÚ. Predstavitelia členských štátov na úrovni Rady EÚ zastupujú národné záujmy. Zloženie a frekvencia zasadnutí Rady EÚ sa menia v závislosti od prerokovávaných otázok. Zloženia Rady EÚ: Rada pre všeobecné záležitosti Rada pre zahraničné veci Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) Rada pre zamestnanosť, soc. Politiku, zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa Rada pre konkurencieschopnosť Rada pre dopravu, telekomunikáciu a energetiku Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov Rada pre životné prostredie Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport

10 INŠTITÚCIE EÚ Európska komisia – výkonný orgán EÚ. Riadi a zabezpečuje činnosť sektorových politík. Komisia je zložená z 28 komisárov – jeden z každého členského štátu. Právomoci a úlohy EK: Dohliada na správne uplatňovanie práva Dohliada na plnenie cieľov a priorít EÚ Pripravuje návrhy právnych aktov EÚ a predkladá ich na schválenie EP a Rade EÚ (ako jediný z orgánov EÚ môže predkladať návrhy právnych predpisov a z toho dôvodu je všeobecne označovaná ako „motor“ EÚ Spravuje rozpočet a predkladá predbežný návrh rozpočtu EÚ Vykonáva opatrenie, ktoré na ňu delegovala Rada EÚ Zastupuje EÚ navonok v medzinárodných vzťahoch (napr. zastupuje EÚ vo WTO) EK povinne sleduje sociálne a ekonomické podmienky v EÚ, aby zistila či navrhovaný právny akt prinesie skutočné zlepšenie v danej oblasti.

11 INŠTITÚCIE EÚ Súdny dvor EÚ - urovnáva spory medzi členskými krajinami, posudzuje medzinárodné dohody. Jeho najdôležitejšou úlohou je skúmanie zákonnosti právnych aktov EÚ a zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania práva EÚ. Ak existujú právne dôvody, na súd sa so žalobou môžu obrátiť aj jednotlivci, obchodné spoločnosti alebo organizácie. Európska rada – politický orgán EÚ zložený z najvyšších predstaviteľov členských štátov, z predsedu EK a z predsedu Európskej rady. Poskytuje podnety na rozvoj EÚ, určuje všeobecné politické smerovanie. Rozhoduje o spoločných stratégiách na uplatňovane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

12 Slovensko a EÚ Prijímanie SR do EÚ
podpísaná zmluva o pridružení ČSFR. - Štatút pridruženého člena má krajina, ktorá nie je plnoprávnym členom, môže však využívať isté výhody vzájomnej spolupráce. podpísaná zmluva o pridružení SR. po schválení členskými krajinami sa SR stáva asociovaným členom. december summit EÚ v Luxemburgu. Rozhodnutie začať proces rozširovania. Krajiny zosúlaďujú a porovnávajú vlastné normy s normami krajín EÚ. V dňoch 16. a mája sa konalo na Slovensku referendum o vstupe do EÚ. Otázka, na ktorú slovenskí občania odpovedali znela: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?“ Referenda sa zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov (52,15%). Za vstup sa vyslovilo 92,46% zúčastnených. 1. mája 2004 Slovenská republika spolu s ďalšími deviatimi krajinami vstúpila do Európskej únie.

13 EZVO EZVO -Európske združenie voľného obchodu (European Free Trade Association - EFTA) vzniklo ako protiváha EHS. podpísaná dohoda - Stockholmská konvencia vznik EZVO. Spočiatku 7 členov (čo bolo viac ako mala EÚ). V súčasnosti 3 členovia - Island, Nórsko, Švajčiarsko. Štáty vytvorili len nižší stupeň integrácie - zónu voľného obchodu. medzi Európskym spoločenstvom a EZVO vytvorené pásmo voľného obchodu. Týkalo sa však len niektorých priemyselných produktov. vstúpilo do platnosti pásmo voľného obchodu týkajúce sa všetkých oblastí. Vytvoril sa tak Európsky ekonomický (hospodársky) priestor.

14 Ďalšie integračné zoskupenia
Ďalšie integračné celky - LAFTA (Južná Amerika), NAFTA (Sev. Amerika), CEFTA, OPEC, Arabský spoločný trh. OECD (Organization for Economic Cooperation and Development) (Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj) -Cieľom OECD je dosiahnuť čo najvyšší hospodársky rast a zamestnanosť, zvýšiť životnú úroveň v členských štátoch, udržať finančnú stabilitu a rozvoj svetového obchodu. Sídlo má v Paríži. Členmi sú väčšina hospodársky najvyspelejších štátov sveta. Slovensko sa v roku 2000 stalo 30-tym členom OECD.

15 Ďalšie integračné zoskupenia
Od G7 cez G8 ku G20 - skupina 7 najvyspelejších krajín sveta: USA, KAN, JAP, VB, SRN, FR, TAL Prvá konferencia sa konala v roku G7 predstavovala zoskupenie hlavných svetových mocností. Jej členovia robili všetky svoje závažné rozhodnutia až po vzájomnom dohovore a dominovali každému medzinárodnému hospodárskemu samitu. G7 + Rusko – vzniklo G8 r – výnimočný samit, ktorý sa zaoberal prehlbujúcou sa finančnou krízou, kde bolo jasné, že zúčastniť sa musia aj krajiny ako Čína, Brazília, India, JAR..dôsledkom bolo, že vznikla G20 (pozostávajúca z 19 krajín a EÚ) – oveľa širšia skupina najväčších ekonomík sveta.