Finančná štatistika.

Prezentace na téma: "Finančná štatistika."— Transkript prezentace:

1 Finančná štatistika

2 Finančná štatistika sa pri sledovaní finančných ukazovateľov snaží podchytiť základné absolútne a relatívne ukazovatele informujúce vo všeobecnej miere o ekonomickej situácii podniku. Za finančné ukazovatele sú v tomto poňatí považované ukazovatele zistiteľné bezprostredne z účtovných výkazov, pričom komplexným spôsobom popisujú úroveň hospodárenia podniku (odvetvia, sektoru) a ukazovatele z nich odvodené. Finančnými ukazovateľmi sú tiež nielen „klasické“ ukazovatele finančnej situácie podniku (zadlženosť, likvidita, finančná rentabilita a pod.), ale aj ukazovatele povahy všeobecne ekonomickej (tržby, výkony, náklady, pridaná hodnota), ktorých hodnoty môžeme získať jedine vďaka finančnému účtovníctvu. Nefinančnými podnikmi štatistika rozumie organizácie s viac než 20 zamestnancami patriacimi do sektora 100 – Nefinančné podniky a korporácie. Údaje informujúce o úrovni hospodárenia podniku sú zisťované a publikované so štvrťročnou periodicitou v členení podľa odvetví (resp. podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností – OKEČ). Slovenský štatistický úrad má k dispozícii I ďalšie spôsoby triedenia a to predovšetkým podľa subsektorov národného účtovníctva a podľa druhu vlastníctva. Údaje v tomto členení nie sú bežne publikované. Štatistika triedi ukazovatele informujúce o ekonomickej (finančnej) situácii nefinančného podniku do troch skupín: finančné ukazovatele, ukazovatele aktív a pasív, prepočítané finančné ukazovatele.

3 Výkaz ziskov a strát (Skrátená verzia)
Obchodná činnosť + Tržby z predaja tovaru - Náklady vynaložené na predaný tovar Obchodná marža Výrobná činnosť Tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb Zmena stavu vnútropodnikových zásob vlastnej výroby Aktivácia Výrobná spotreba Pridaná hodnota Ďalšie výnosy hospodárskej činnosti Ďalšie náklady hospodárskej činnosti * Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti Finančná činnosť Finančné výnosy Finančné náklady Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti Daň z príjmov za bežnú činnosť ** Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti Mimoriadna činnosť Mimoriadne výnosy Mimoriadne náklady Daň z príjmov z mimoriadnej činnosť *** Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie

4 SÚVAHA Strana aktív Strana pasív Pohľadávky za upísané VI
Neobežný majetok: Dlhodobé zdroje: dlhodobý nehmotný majetok základné imanie dlhodobý hmotný majetok kapitálové fondy dlhodobý finančný majetok fondy zo zisku výsledok hospodárenia minulých rokov výsledok hospodárenia za účtovné obdobie dlhodobé záväzky dlhodobé úvery Obežný majetok: Krátkodobé cudzie zdroje zásoby krátkodobé záväzky dlhodobé pohľadávky bežné úvery krátkodobé pohľadávky krátkodobé finančné výpomoci finančné účty Časové rozlíšenie náklady budúcich období výdavky budúcich období príjmy budúcich období výnosy budúcich období

5 1. Finančné ukazovatele Do skupiny finančných ukazovateľov zaraďuje štatistika základné intervalové ukazovatele zisťované bezprostredne ako položky výsledovky (výkaz zisku a strát). Jedná sa o nasledujúce ukazovatele: tržby za predaj tovaru, vyjadrujúce výnosy z predaja statkov zakúpených za účelom predaja, náklady vynaložené na predaný tovar, odpovedajúce kúpnej cene tohto tovaru rozdielom týchto dvoch ukazovateľov získame obchodnú maržu (obchodné rozpätie) výroba, obsahujúca tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb, zmena stavu vnútropodnikových zásob vlastnej výroby a aktiváciu materiálu, tovaru a služieb výrobná spotreba, odpovedajúca hodnote spotreby materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok a služieb odpisy hmotného a nehmotného investičného majetku, ktoré obsahujú okrem účtovných odpisov stanovených podľa odpisového plánu I zostatkovú cenu hmotného a nehmotného majetku fyzicky likvidovaného v dôsledku opotrebenia prevádzkový hospodársky výsledok, ktorý je rozdielom medzi prevádzkovými výnosmi a prevádzkovými nákladmi, t.j. medzi takými položkami výnosov a nákladov, ktoré bezprostredne súvisia s hlavnou (prevádzkovou) činnosťou podniku

6 hospodársky výsledok z finančných operácií, ktorý je výsledkom vyplývajúcim z finančnej aktivity podniku, t.zn. , že je rozdielom finančných výnosov a finančných nákladov náklady na prevádzku a finančné operácie, zahrňujúce prevádzkové a finančné náklady mimoriadne výnosy, obsahujúce výnosy z operácií neobvyklých vzhľadom k bežnej činnosti podniku (výnosy zo zmeny metódy, prebytky na majetku, oprava výnosov minulých účtovných období, výnosy z titulu postúpenia alebo ukončenia hospodárskej činnosti a pod.) mimoriadne náklady potom analogicky obsahujú náklady spojené s operáciami neobvyklými vzhľadom k bežnej činnosti podniku (náklady na zmenu metódy, manká a škody na majetku, oprava nákladov minulých období, náklady z titulu postúpenia alebo ukončenia hospodárskej činnosti a pod.) Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že sa jedná o základné ukazovatele zložiek nákladov a výnosov, resp. ich rozdielu. Tieto ukazovatele nemajú veľký význam ako izolované veličiny, ale ako podklad pre časové a priestorové porovnanie, resp. pri konštrukcii odvodených (absolútnych alebo relatívnych) ukazovateľov.

7 Ukazovatele aktív a pasív
V tejto skupine sú zastúpené ukazovatele informujúce o štruktúre aktív a pasív, tzn., že sa jedná o ukazovatele vychádzajúce zo zodpovedajúcich položiek súvahy. Len pre úplnosť pripomíname, že vzhľadom k povahe súvahy majú ukazovatele na nej založené charakter okamžikových veličín. Z jednotlivých položiek aktív sleduje štatistika predovšetkým nasledujúce ukazovatele: dlhodobý hmotný a nehmotný majetok odpisovaný, obsahujúci okrem samotnej hodnoty existujúceho majetku aj obstarania hmotných a nehmotných investícií (definícia investičného majetku ) oprávky k hmotnému a nehmotnému investičnému majetku, ktoré zahrňujú odpisy zodpovedajúceho dlhodobého majetku za dobu životnosti vrátane opravných položiek k tomuto majetku zásoby, v členení na zásoby materiálu, nedokončenej výroby a polotovarov, hotových výrobkov a tovarov, vyjadrujúci stav danej zložky zásob ku sledovanému dátumu pohľadávky, vyjadrujúce stav (krátkodobých a dlhodobých) pohľadávok (za odberateľmi, za eskontované cenné papiere, zmenky k inkasu a pod.) ku sledovanému dátumu okrem tohto súhrnného ukazovateľa sa potom zvlášť sleduje stav pohľadávok po lehote splatnosti

8 finančný majetok, predstavujúci stav finančného majetku, ktorého základným rysom je vysoká likvidácia a bezprostredná obchodovateľnosť jedná sa predovšetkým o stav hotovosti (peniaze, šeky, poukážky k zúčtovaniu, ceniny, peňažné účty v bankách) a krátkodobý finančný majetok (krátkodobé obchodovateľné cenné papiere – podielové listy, vkladové listy, pokladničné poukážky). O štruktúre pasív vypovedajú ukazovatele, ktoré slúžia bezprostredne alebo prostredníctvom na nich založených relatívnych ukazovateľoch k analýze finančnej situácie podniku. Štatistika sleduje hlavne tieto ukazovatele: pasíva celkom, ktoré vyjadrujú veľkosť zdrojov podniku a zároveň, vzhľadom k základnému bilančnému princípu (aktíva = pasíva), I celkovú hodnotu jeho majetku vlastné imanie, ktoré obsahuje vlastné zdroje financovania podnikových aktív (základné imanie, rezervné a iné fondy, hospodársky výsledok minulých rokov a hospodársky výsledok bežného roku) cudzie zdroje, predstavujúce záväzky podniku (krátkodobé a dlhodobé), rezervy a bankové úvery a výpomoci z tejto položky cudzích zdrojov sa zvlášť sleduje ukazovateľ: záväzky (celkom a záväzky po lehote splatnosti), ktoré predstavujú tú časť cudzích zdrojov, ktorá je určená k financovaniu neobežných a obežných aktív (záväzky voči dodávateľom, voči zamestnancom, dlžné dane, zmenky k úhrade, dlhopisy a pod.).

9 Prepočítané finančné ukazovatele
Do skupiny prepočítaných finančných ukazovateľov patria tak ukazovatele všeobecne ekonomickej povahy, ako aj ukazovatele rýdzo finančné definované ako odvodené (absolútne alebo relatívne). Štatistikou sledované prepočítané finančné ukazovatele sú teda funkciou skôr uvedených ukazovateľov súvahy a výsledovky, príp. funkciu prepočítaných (v danom prípade absolútnych) ukazovateľov. Tieto ukazovatele možno potom v súlade s vyššie uvedeným rozdelením na ukazovatele informujúce o celkových výsledkoch podniku a na ukazovatele vypovedajúce o finančnej situácii, resp. finančnej štruktúre podniku. Medzi ukazovatele dokumentujúce celkové ekonomické výsledky štatistika radí: hospodársky výsledok pred zdanením, ktorý je súčtom prevádzkového hospodárskeho výsledku, hospodárskeho výsledku z finančných operácií a rozdielu mimoriadnych výnosov a mimoriadnych nákladov náklady celkom, ktoré vyjadrujú úhrnnú veľkosť nákladov vzniknutých prevádzkovou činnosťou, finančnými operáciami a mimoriadnou činnosťou výkony, ktoré sú súčtom obchodnej marže a výroby výnosy, obsahujúce okrem výkonov ešte tržby z predaja investičného majetku a materiálu, zúčtovanie rezerv, časového rozlíšenia a opravných položiek do výnosov, ostatné prevádzkové výnosy, finančné a mimoriadne výnosy

10 (účtovná) pridaná hodnota, ktorá je súčtom obchodnej marže a výroby zmenšenej o výrobnú spotrebu (t.j. spotrebu materiálu, energie a služieb) rentabilita nákladov, vyjadrujúca (v %) podiel hospodárskeho výsledku pred zdanením a nákladov celkom podiel osobných nákladov (náhrady zamestnancom – mzdy, ostatné osobné náklady, náklady na sociálne zabezpečenie a sociálnych nákladov) na účtovnú pridanú hodnotu (v %) hrubý prevádzkový prebytok, ktorý je rozdielom medzi účtovnou pridanou hodnotou a osobnými nákladmi podiel hrubého prevádzkového prebytku na účtovnej pridanej hodnote (v %) čistý prevádzkový prebytok, ktorý je hrubým prevádzkovým prebytkom zmenšeným o odpisy hmotného a nehmotného dlhodobého majetku podiel čistého prevádzkového prebytku na účtovnej pridanej hodnote (v %). Posledné menované relatívne ukazovatele informujúce o štruktúre pridanej hodnoty a o nákladovej rentabilite (a tým I ziskovosti) sú dôležitým nástrojom analýzy hospodárskej činnosti a medzi podnikového porovnania.

11 Z ukazovateľov vypovedajúcich o finančnej štruktúre a finančnej situácii podniku štatistika sleduje a vykazuje predovšetkým nasledujúce veličiny: rentabilita vlastného imania (finančná rentabilita), počítaná ako pomer hospodárskeho výsledku pred zdanením a priemerného stavu vlastného imania čistá zadlženosť, predstavujúca rozdiel medzi záväzkami a pohľadávkami prvotná platobná neschopnosť, vyjadrovaná ako súčet kladných rozdielov medzi záväzkami po lehote splatnosti a pohľadávkami po lehote splatnosti pomer vlastného imania k celkovým zdrojom (t.j. celkovým pasívam), ktorým sú ukazovatele štruktúry pasív vyjadrujúce finančnú nezávislosť podniku pomer cudzích zdrojov a vlastného imania, ktorým je tiež ukazovateľ štruktúry pasív, tento ukazovateľ vyjadrujúci stupeň zadlženosti podniku býva vo finančnej analýze nazývaný finančnou pákou pomer čistej zadlženosti k vlastnému imaniu a pomer prvotnej platobnej neschopnosti k vlastnému imaniu sú opäť ukazovateľmi finančnej štruktúry podniku. Analýza úrovne hospodárenia podniku sa odvíja už tradične od analýzy rentability.

12 Ukazovatele rentability
Všeobecnej definícii rentability ako vzťahu medzi výsledkom a prostriedkami vynaloženými na jeho dosiahnutie môže zodpovedať celý rad relatívnych ukazovateľov. V čitateli môže byť použitá pridaná hodnota, hrubý prevádzkový prebytok, hospodársky výsledok, atď. V menovateli potom (viac či menej komplexné) položky aktív alebo pasív podľa toho, či nás bude zaujímať rentabilita produktívnych nástrojov alebo zdrojov. Teoreticky je teda možné zostaviť veľký počet ukazovateľov rentability. Ak budeme striktne dodržovať podmienky konštrukcie takéhoto relatívneho ukazovateľa (homogénnosť a súlad čitateľa a menovateľa, vypovedacia schopnosť výsledku a vynaložených prostriedkov vo vzťahu k vypovedacej schopnosti rentability), ich počet podstatne klesne. Z hľadiska hodnotenia finančnej situácie nefinančného podniku nás bude zaujímať predovšetkým: ekonomická rentabilita, finančná rentabilita a ich vzájomné vzťahy.

13 V analýzach sa najčastejšie počítajú nasledovné ukazovatele rentability:
 ROI – rentabilita vloženého kapitálu  ROA – rentabilita aktív  ROE – rentabilita vlastného kapitálu  ROS – rentabilita tržieb Rentabilita vloženého kapitálu (ROI) ROI vyjadruje s akou účinnosťou pôsobí celkový kapitál vložený do firmy nezávisle na zdroji financovania. Udáva koľko percent prevádzkového hospodárskeho výsledku pred zdanením dosiahol podnik z jedného investovaného eura. Vzhľadom na to, že vychádza zo zisku pred zdanením a nákladovými úroky, umožňuje porovnávať podniky s rôznou finančnou štruktúrou a právnou formou.

14

15

16

17 Ekonomická rentabilita
Ekonomická rentabilita je často nazývaná ako prevádzková rentabilita vyjadruje rentabilitu „ekonomického kapitálu“, tzv. rentabilitu aktív. Ak sú v menovateli tohto relatívneho ukazovateľa uvedené aktíva (celkom, príp. čiastkové zložky aktív), potom v súlade s tým musí byť hľadaný I vhodný ukazovateľ výsledku. Z hľadiska významu, ktorý má mať ukazovateľ ekonomickej (prevádzkovej) rentability, sa ako vhodnejšie javí používanie takých ukazovateľov, ktoré neobsahujú ani výsledky finančných operácií ani výsledky, ktoré môžeme klasifikovať ako mimoriadne. Vylúčenie týchto prvkov uľahčuje totiž medzi podnikové porovnanie v rámci daného odvetvia aj medzi podnikmi patriacimi do rozdielnych odvetví. Najvšeobecnejšie je teda možné definovať ekonomickú rentabilitu ako podiel ekonomického výsledku a ekonomických aktív:

18 Tento vzťah zodpovedajúci konštrukcii syntetického ukazovateľa, môže byť rozložený na súčin dvoch čiastkových ukazovateľov. Pre ekonomickú rentabilitu potom platí: Prvý z činiteľov tohto súčinu je ukazovateľ vyjadrujú koľko Sk ekonomického výsledku získame za 100 Sk obratu (miesto ukazovateľa obratu, .tj. tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb, možno použiť I ukazovateľ produkcie). Tento ukazovateľ na nazýva ziskovosť a je nutné povedať, že predstavuje určitú výnosnosť obratu (produkcie), ak budeme menovateľa tohto ukazovateľa považovať za „obchodný kapitál“. Hodnota ukazovateľa ziskovosti má aj pre svoju zrejmú vypovedaciu schopnosť význam predovšetkým pri časovom a priestorom porovnávaní Druhý z činiteľov je ukazovateľom obrátkovosti, tzn. ukazovateľom vypovedajúcim o rýchlosti obratu vložených prostriedkov, resp. o úrovni činnosti vo vzťahu k týmto prostriedkom.

19 Vyššie uvedený vzťah pre ekonomickú rentabilitu je len vzťahom všeobecným v realite môžu tieto definované veličiny nadobúdať rôzne konkrétne formy podľa toho, aký význam priradíme termínom ekonomický výsledok a ekonomické aktíva. Na základe prvého ukazovateľa (ktorému dávame prednosť, lebo neobsahuje odpisy) môžeme získať analytický vzťah: Tento výraz pre ekonomickú rentabilitu, známy z anglosaskej literatúry pod skratkou ROI (Return On Investment), ilustruje veľmi dobre dve cesty, ktorými môže podnik zvyšovať svoju ekonomickú (prevádzkovú) rentabilitu: zvyšovaním podielu zisku na obrate, t.j. rastom ziskovosti, zvyšovaním rýchlosti obratu aktív, tzn. rastom tržieb pri rovnakom vynakladaní kapitálu.

20 Analýza ekonomickej rentability
Pre analýzu tak komplexného pojmu, akým je ekonomická rentabilita, je nutné stanoviť určitú „filozofiu“, postup, ktorý povedie ku konštrukcii relatívnych ukazovateľov napomáhajúcich k vysvetleniu pozitívneho či negatívneho vývoja rentability (lebo sa jedná do istej miery o ukazovatele čiastkové vo vzťahu k ukazovateľu rentability). Pri týchto úvahách je nutné najprv vychádzať zo skutočnosti, že rentabilita závisí na nákladoch vložených prostriedkov. Prostriedky vložené do výrobného procesu môžu pôsobiť na tvorbu výsledku priamo alebo nepriamo, spôsobom ich financovania. Pri priamom pôsobení je efekt okamžitý a takmer istý a hodnotenie jeho účinnosti nerobí problém (napr. ak uvažujeme nemennú veľkosť obratu, nemožno považovať za pozitívny, keď hodnota spotrebovaných surovín a materiálu rastie). Pri hodnotení nepriameho pôsobenia, nemôžu byť naše úsudky vždy jednoznačné a kategorické (napr. rastúci objem zásob viaže evidentne viac prostriedkov na druhej strane väčšie zásoby umožňujú skrátiť lehoty dodávok, zvýšiť kvalitu a zrejme dosiahnuť i vyššieho obratu). Aby sme lepšie pochopili náklady vynaložených prostriedkov, je možné orientovať diagnostiku smerom k analýze týchto prostriedkov, t.j. k rozboru úrovne hospodárenia.

21 Analýza nákladov Veľkosť nákladov je ovplyvňovaná vnútornými I vonkajšími podmienkami a faktormi, pokúsime sa ich postupne analyzovať. Pre obchodný podnik je najdôležitejšie poznať veľkosť obchodnej marže (obchodného rozpätia). Porovnanie jej veľkosti s konkurenčným podnikom pomôže odhaliť prvú slabinu pridanej hodnoty a taktiež i výsledku. Pre porovnanie sa využívajú relatívne ukazovatele, ktoré vyjadrujú mieru obchodnej marže (obchodného rozpätia): alebo

22 Z rovnakej „filozofie“ vychádzame I pri analýze nákladov priemyselného podniku. Tu môžeme porovnávať jednotlivé zložky nákladov s obratom (t.j. s tržbami za predaj vlastných výrobkov a služieb), tzn. môžeme použiť ukazovatele typu: ktorý vyjadruje podiel najdôležitejšej zložky nákladov na hodnote realizovanej produkcie alebo ukazovateľa ktorý vyjadruje podiel ostatných nefinančných nákladov na hodnotu realizovanej produkcie. Okrem nefinančných nákladov je však treba uvažovať i „cenu“ prostriedkov, ktoré si podnik požičal. Relatívna „cena“ týchto prostriedkov sa tradične meria podielom finančných nákladov na tržbách, príp. podielom finančných nákladov a hrubého prevádzkového prebytku. Čitateľ takéhoto vzťahu (finančné náklady) by mal obsahovať len nákladové úroky jedná sa spravidla o úroky a súvisiace náklady na tvorbu rezerv na finančné náklady takýto ukazovateľ potom vyjadruje cenu externého financovania.

23 Externé náklady, resp. náklady spojené s vynakladaním externých faktorov pôsobia na úroveň pridanej hodnoty a ovplyvňujú i možnosť odmeňovania interných faktorov, t.j. predovšetkým pracovnej sily. Čo sa týka pracovnej sily, zaujímajú nás predovšetkým dva relatívne ukazovatele: Prvý z ukazovateľov meria podiel osobných nákladov na pridanej hodnote v obchodných a priemyselných podnikoch sa jeho hodnota pohybuje okolo 65% a je jedným z najdôležitejších prvkov medzi podnikového porovnávania. Pre doplnenie informácie je možné zaradiť I druhý ukazovateľ, ktorého vypovedacia schopná je zrejmá často sa používa I jeho prevrátená hodnota, ktorá vyjadruje veľkosť realizovanej produkcie dosiahnutej v jednej Sk mzdových nákladov, tzn., že vyjadruje produktivitu vynakladanej pracovnej sily. Doposiaľ sme sa snažili objasniť úroveň rentability úrovňou nákladov nutných k dosiahnutiu výsledku. Pochopenie a vysvetlenie danej úrovne nákladov vyžaduje analýzu faktorov, ktoré ju vyvolali, tzn. štruktúry hospodárskej činnosti.

24 Finančná rentabilita Len zriedkakedy sa môžeme stretnúť so situáciou, kedy prostriedky vynaložené podnikom sú plne financované akcionármi t.j. vlastným imaním. Podnik musí k financovaniu svojej činnosti používať okrem vlastných zdrojov i zdroje cudzie. Vzhľadom k tomu, že ich pomer býva rôzny, je rentabilita uvažovaná zo strany podniku (ekonomická rentabilita) iná než tá, ktorá zaujíma akcionárov (finančná rentabilita). Finančná rentabilita je podmienkou rastu podniku a prvotným záujmom investora. Jej analýza vedie k vyjadreniu stupňa zhodnotenia vložených prostriedkov. Najčastejšie sa finančná rentabilita vyjadruje ako podiel hospodárskeho výsledku za účtovné obdobie (stručnejšie čistého výsledku) a vlastného imania. Platí: Finančná rentabilita Analogicky ako v prípade ekonomickej rentability možno tento ukazovateľov rozložiť na činitele:

25 Rentabilita = ziskovosť . obrat aktív . stupeň zadlženosti
resp. Rentabilita = ziskovosť . obrat aktív . stupeň zadlženosti Finančná rentabilita = ekonomická rentabilita . stupeň zadlženosti Podiel čistého zisku na obrate (ziskovosť) vyjadruje produktívnu schopnosť podniku. Ukazovateľ rýchlosti obratu aktív je odrazom obchodnej politiky súčinom ziskovosti a rýchlosti obratu aktív je potom ekonomickou rentabilitou. Ukazovateľ stupňa zadlženosti (jedná sa o nepriamy ukazovateľ) je indikátorom finančnej štruktúry a je výsledkom politiky v oblasti financovania. Tento ukazovateľ môžeme upraviť podľa vzťahu: Koeficient k vyjadruje priamo stupeň zadlženosti podniku a nazýva sa finančnou pákou.Ak to zhrnieme, potom vidíme, že finančná rentabilita je funkciou nielen ekonomickej rentability, čo sa javí ako logické, ale i miery zadlženosti. Čím vyššia je zadlženosť, tým nižší pri danej finančnej rentabilite je efekt ekonomickej rentability. Tento multiplikačný efekt stupňa zadlženosti, známy ako efekt finančnej páky, býva často prezentovaný len z hľadiska jeho kladného pôsobenia na výsledky podniku. Stupeň zadlženosti však môže pôsobiť i v neprospech podniku, lebo zadlženosť zvyšuje nestabilitu zisku to je však širší problém (problém analýzy rizika) presahujúci rámec tejto prednášky.

26 Analytický systém finančných ukazovateľov
Konštrukcia akéhokoľvek systému ukazovateľov musí prirodzene rešpektovať vecne logické pravidlá vzťahov medzi ukazovateľmi a to tak v rovine horizontálnej (t.j. medzi rovnorodými ukazovateľmi), tak i v rovine vertikálnej (t.j. medzi ukazovateľom príčiny a následku). Systém ukazovateľov uvedený v schéme 1 je systémom konštruovaným pre analýzu ekonomickej rentability (resp. I finančnej rentability, ak vieme, že finančná rentabilita je funkciou ekonomickej rentability a zadĺženosti). Systém vychádza zo základného vzťahu pre ekonomickú rentabilitu Ekonomická rentabilita = ziskovosť . obrat aktív a snaží sa o zachytenie čiastkových ukazovateľov pôsobiacich jednak na úroveň ziskovosti, jednak na rýchlosť obratu aktív. Systém má podobu pyramídy zakladajúci sa na neveľkom počte čiastkových relatívnych ukazovateľov rozdelených do dvoch vetví.

27

28 Ziskovosť (resp. tu konkrétne podiel hospodárskeho (prevádzkového) výsledku na obrate) možno vyjadriť tiež ako: čo nám umožní hľadať príčiny negatívneho (pozitívneho) vývoja ziskovosti v analýze nákladov. Ak pre prevádzkové náklady platí, že sú súčtom spotreby materiálu, surovín a energie, odpisov, osobných nákladov a ostatných prevádzkových nákladov, potom zrejme platí Každý z týchto analytických ukazovateľov vyjadruje relatívnu veľkosť príslušnej zložky nákladov a zmenou ich hodnoty vysvetľujeme zmenu hodnoty podielu prevádzkových nákladov na obrate, ďalej môžeme rozložiť ukazovateľ podielu osobných nákladov na obrate na dva analytické ukazovatele: Ak budeme analyzovať príčiny vývoja obrátkovosti aktív (Obrat/Aktíva celkom, resp. jeho prevrátená hodnota Aktíva celkom/Obrat) bude nás zaujímať rýchlosť obratu jednotlivých zložiek aktív, lebo je zrejmé, že z hľadiska doby, počas ktorej sú tieto prostriedky viazané, je treba odlíšiť predovšetkým aktíva neobežné a aktíva obežné.

29 Neobežné aktíva potom možno rozdeliť z hľadiska ich charakteru na hmotný dlhodobý majetok, nehmotný dlhodobí majetok a dlhodobý finančný majetok, resp. analyzovať vplyv vývoja ich relatívnych veľkostí (vo vzťahu k obratu) na zmenu ekonomickej rentability. Analogicky možno rozložiť obežný majetok (aktíva) (zásoby, pohľadávky, krátkodobý finančný majetok) ich relatívne ukazovatele vyjadrujúce podiel danej zložky obežných aktív na obrate možno charakterizovať ako ukazovatele rýchlosti obratu. To platí bezprostredne pre pohľadávky a finančný majetok v prípade zásob, ktoré sú z hľadiska rýchlosti obratu relatívne heterogénne, je nutné pristúpiť k spresneniu ukazovateľov rýchlosti obratu. Pre zásoby materiálu platí s tým, že prvý z ukazovateľov je relatívnym vyjadrením tejto nákladovej zložky a druhý je dobou obratu materiálu.

30 Pre zásoby nedokončenej výroby (NV), resp
Pre zásoby nedokončenej výroby (NV), resp. hotových výrobkov (HV), platí Prvý z činiteľov je ukazovateľom vypovedajúcim o relatívnej veľkosti vlastných nákladov, druhý je ukazovateľom doby obratu zásob nedokončenej výroby (resp. hotových výrobkov). Pokiaľ ukazovateľ vlastných nákladov nie je k dispozícii, aproximujeme dobu obratu ukazovateľom zásob NV, resp. HV/Obrat. K vyhodnoteniu vplyvu jednotlivých čiastkových ukazovateľov na rozdielnosť rentability môže slúžiť metóda rozkladu absolútneho prírastku a indexu, známa ako tzv. logaritmická metóda.

31

32 Tieto modely alebo systémy včasného varovania sa snažia prostredníctvom jednej číselnej charakteristiky zhodnotiť celý podnik. Slúžia na rýchlu orientáciu investorov, veriteľov a bánk. Bankrotové modely majú užívateľa informovať o tom, či je firma v dohľadnej dobe ohrozená bankrotom. Vychádza sa pri tom z faktu, že každá firma, ktorá je ohrozená bankrotom, už určitý čas pred touto udalosťou vykazuje symptómy budúcich problémov, typických pre ohrozené firmy. Tieto symptómy majú spravidla podobu rozdielnej úrovne, variability a dynamiky vývoja vo vybraných finančných ukazovateľoch, odrážajúcich finančno-ekonomický stav sledovaného podniku. Bonitné modely sú založené na sledovaní finančného zdravia a majú za úlohu oddeliť „dobré“ firmy od „zlých“. Musia teda umožňovať porovnateľnosť jednotlivých podnikov. Preto sa používajú na komparáciu v rámci jedného odvetvia podnikania. Pri používaní a interpretácii oboch skupín modelov by sme si mali dávať pozor na fakt, že väčšina z nich vychádza z iných ako  slovenských ekonomických podmienok, čo môže vyvolať problémy so správnou prezentáciou výsledkov analýzy.

33 Bankrotové modely Metódy prognózovania finančnej situácie musia umožniť s primeranou spoľahlivosťou zaradenie firmy do kategórie prosperujúcich, resp. neprosperujúcich firiem. Ako prvý vyčíslil viacrozmernú diskriminančnú funkciu Altman. Analyzoval skupinu 66 podnikov, pričom polovicu tvorili firmy prosperujúce, druhú zase neprosperujúce. Zistil, že najlepšie vypovedajú o finančnej situácii a jej budúcom vývoji tieto ukazovatele: x1 – čistý prevádzkový kapitál / celkový kapitál x2 – nerozdelený zisk/celkový kapitál x3 – zisk pred zdanením + úroky / celkový kapitál x4 – trhová hodnota vlastného kapitálu / cudzí kapitál x5 – tržby / celkový kapitál V roku 1968 určil aj ich váhu a zostavil diskriminačnú funkciu pre firmy s akciami verejne obchodovateľnými na burze v tvare: Z = 1,2x1 + 1,4x2 + 3,3x3 + 0,6x4 + 1x5

34 Určil tiež hranice pásiem, podľa ktorých sa budúcnosť predikuje.
Z > 2, finančná situácia podniku je dobrá 1,81 < Z <2,99 oblasť nevyhranených výsledkov, bankrot možný Z < 1, finančná situácia je kritická, bankrot veľmi pravdepodobný. Altman v roku 1983 svoj model revidoval. Jeho model mohol byť aplikovaný iba na podniky s akciami ktorých sa obchoduje (faktor x4). V prípade, že sa trhová hodnota akcie rovná nule, vtedy tento ukazovateľ je možné nahradiť ukazovateľom „vlastný kapitál/cudzí kapitál“. Výsledkom bola nasledujúca funkcia: Z = 0,717x1 + 0,847x2 + 3,107x3 + 0,420x4 + 0,998x5 Z > 2, finančná situácia podniku je dobrá 1,2 < Z < 2,9 vypovedacia schopnosť je indiferentná Z < 1, finančná situácia je kritická, hrozí bankrot

35 Problém s nepoužiteľnosťou indexu, či jeho vypovedacou schopnosťou sa pokúsili odstrániť Neumaierovci Indexom dôveryhodnosti českého podniku (IN). Prvým z celkovo štyroch indexov je IN95 (veriteľský) a má tvar: IN95 = V1*A + V2*B + V3*C + V4*D + V5*E - V6*F kde: A = aktíva/cudzie zdroje (tzn. finančná páka) B = EBIT/nákladové úroky (tzn. úrokové krytie) C = EBIT/aktíva celkom (tzn. produkčná sila) D = tržby/aktíva (tzn. obrat aktív) E = obežné aktíva/(krátkodobé záväzky + krátkodobé bankové úvery) (tzn. bežná likvidita) F = záväzky po lehote splatnosti/tržby (tzn. doba obratu záväzkov po lehote splatnosti) . Výsledná hodnota sa interpretuje nasledovne: IN95  2 …………….. podnik nemá finančné problémy 1  IN95  2 ………… podnik s potenciálnymi finančnými problémami IN95  1 …………….. podnik má finančné problémy

36 Váhy ukazovateľov indexu IN95

37 V roku 1999 sa preto autori rozhodli vytvoriť index nový, ktorý by akceptoval pohľad vlastníka. Zároveň revidovali váhy indexu IN95. Tak vznikol index IN99 (vlastnícky): IN99 = *A *B *C *D kde: A = cudzie zdroje / aktíva celkom B = EBIT/aktíva celkom (tzn. produkčná sila) C = výnosy/ aktíva celkom (tzn. obrat aktív) D = obežné aktíva/(krátkodobé záväzky + krátkodobé bankové úvery) (tzn. bežná likvidita) Výslednú hodnotu indexu môžeme potom interpretovať nasledovne: IN99  2,070 ………………… podnik vytvára hodnotu 1,420  IN99  2,070 .……….. podnik skôr tvorí hodnotu 1,089  IN99  1,420 ………... nedá sa určiť, či podnik tvorí hodnotu 0,684  IN99  1,089 ………... podnik skôr netvorí hodnotu IN99  0,684 ………………… podnik netvorí hodnotu

38 Index IN01 bol skonštruovaný manželmi Neumaierovými v roku 2001 a spojuje oba predchádzajúce indexy IN. Vypočíta sa takto: Interpretácia indexu IN01: IN01  1,77 …………….. podnik tvorí hodnotu 0,75  IN01  1,77 ………. tzv. šedá zóna (neurčitý výsledok) IN01  0,75 …………….. vysoká pravdepodobnosť bankrotu

39 Index IN 05, publikovaný v roku 2005, je vytvorený ako zatiaľ posledný a je aktualizáciou indexu IN 01 na údajoch podnikov z roku 2004: Okrem nanovo definovaných váh jednotlivých pomerových ukazovateľov sa tu zmenili aj hranice klasifikácie podnikov: IN 05 > 1,6 môžeme predpokladať uspokojivú finančnú situáciu 0,9 < IN 05 < 1,6 šedá zóna IN 05 < 0,9 firma je ohrozená vážnymi finančnými problémami

40 Váhy IN 05

41 Jednou zo snáh o aplikáciu Altmanovho modelu bola tiež práca Institutu ekonomie ČNB, kde bola na základe získaných údajov od klientov bánk vytvorená diskriminačná funkcia obsahujúca 11 ukazovateľov. Na základe tejto funkcie sa klienti delia do dvoch skupín: klienti, ktorých pohľadávky sú štandardné, tzn. splácané podľa dohodnutých podmienok, klienti, ktorých pohľadávky sú stratové, tj. nenávratné alebo návratné len čiastočne. Táto funkcia, tzv. D-skóre, má nasledujúci tvar:

42

43 Beermanova diskriminačná funkcia sa veľmi často používa pre hodnotenie súčasnej finančnej situácie a prognózu vývoja v remeselných a výrobných podnikoch. Relevantnými činiteľmi je podľa Beermana nasledujúcich desať pomerových ukazovateľov:

44 Taflerov bankrotový model má tvar:
Z = 0,53*X1 + 0,13*X2 + 0,18*X3 + 0,16*X4 kde: X1 = EBT/krátkodobé záväzky X2 = obežné aktíva/cudzí kapitál X3 = krátkodobé dlhy/aktíva X4 = (finančný majetok – krátkodobé dlhy)/prevádzkové náklady alebo v modifikovanej verzii tržby/aktíva ak nemáme k dispozícii podrobnejšie hodnoty Interpretácia výslednej hodnoty: Z  0 …………….. nízka pravdepodobnosť bankrotu podniku Z  0 …………….. vysoká pravdepodobnosť bankrotu Interpretácia výslednej hodnoty modifikovanej verzie: Z  0,3 …………….. nízka pravdepodobnosť bankrotu podniku 0,2  Z  0,3 ………. tzv. šedá zóna (neurčitý výsledok) Z  0,2 …………….. vysoká pravdepodobnosť bankrotu

45 Bonitné modely Index bonity (indikátor bonity) sa používa hlavne v nemecky hovoriacich krajinách a jeho výpočet vyzerá takto: B = 1,5 X1 + 0,08 X X3 + 5 X4 + 0,3 X5 + 0,1 X6 kde: X1 = CF/cudzie zdroje X2 = aktíva/cudzie zdroje X3 = EBT/aktíva X4 = EBT/celkové výkony X5 = zásoby/celkové výkony X6 = celkové výkony/aktíva Výsledok môžeme interpretovať nasledujúcim spôsobom: -3  B  -2 ………… finančná situácia podniku je extrémne zlá -2  B  -1 ………… finančná situácia podniku je veľmi zlá -1  B  0 …………. finančná situácia podniku je zlá 0  B  1 …………... podnik má určité problémy 1  B  2 …………... finančná situácia podniku je dobrá 2  B  3 ………….. finančná situácia podniku je veľmi dobrá B  3 ………………. finančná situácia podniku je extrémne dobrá

46 Ďalším kritériom používaným k hodnoteniu bonity klientov rýchly test Quicktest), ktorého autorom je Kraliček. Vznikol v roku Kraliček vybral nasledujúce 4 ukazovatele, podľa hodnôt ktorých prideľuje podniku body. Jedná sa o ukazovatele: kvóta vlastného kapitálu = vlastný kapitál/aktíva doba splácania dlhu z CF = (krátkodobé + dlhodobé záväzky)/CF CF v % tržieb = CF/tržby ROA = (HV po zdanení + zdanené úroky)/aktíva Prvé dva ukazovatele sú ukazovateľmi finančnej stability, ďalšie dva sú ukazovateľmi výnosnosti podniku. Výsledná známka sa potom stanovuje ako aritmetický priemer z výsledných známok jednotlivých ukazovateľov.

47 Kraličekov test - stupnica hodnotenia ukazovateľov

48 CH – index Chrastinová, Z. na základe výsledkov testovania vhodnosti a významnosti finančných ukazovateľov pre predikčnú analýzu vybrala päť ukazovateľov pre zostavenie vlastnej rovnice na výpočet indexu: CH = 0,37x1 + 0,25x2 + 0,21x3 – 0,10x4 – 0,07x5 x1 – rentabilita celkového kapitálu x2 – rentabilita tržieb x3 – solventnosť x4 – doba splatnosti záväzkov x5 – celková zadĺženosť Do jednotlivých kategórií zaraďujeme podniky podľa nasledujúcich kritérií: CH => 2,5 prosperujúce podniky, -5 < CH < 2,5 priemerné podniky, CH =< -5 neprosperujúce podniky

49 G-index „G - index je jednou z diskriminačných funkcií umožňujúcou diferencovať podniky poľnohospodárskej prvovýroby na prosperujúce, resp. neprosperujúce.“ Kde: x1 – nerozdelený hospodársky výsledok/celkové pasíva x2 – hospodársky výsledok pred zdanením/celkové pasíva x3 – hospodársky výsledok pred zdanením/podnikové výnosy x4 – CF/celkové pasíva x5 – zásoby/podnikové výnosy