Náklady súvisiace so založením spoločnosti

Prezentace na téma: "Náklady súvisiace so založením spoločnosti"— Transkript prezentace:

1 Náklady súvisiace so založením spoločnosti

2 Náklady súvisiace so založením spoločnosti
So vznikom účtovnej jednotky sú spojené povinné poplatky a iné výdavky, ktoré súvisia so založením účtovnej jednotky ešte pred jej vznikom (pred jej zápisom do OR v prípade obchodných spoločností alebo zápisom do ŽR v prípade samostatne zárobkovo činných osôb). Podľa § 4 ods. 4 ZDP – Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky (napríklad nájom, notárske poplatky, resp. iné poplatky) spojené so začatím činnosti, vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. Výdavky spojené so začatím činnosti, vynaložené v kalendárnom roku pred začatím sa v JÚ účtujú až v rámci uzávierkových účtovných operácií na konci roka.

3 Náklady súvisiace so založením spoločnosti
Tieto zriaďovacie náklady musia mať preukázateľnú väzbu súvisiacu so vznikom účtovnej jednotky: notárske poplatky, súdne poplatky, náklady na cestovné a poštovné súvisiace so založením spoločnosti, účty za telefón, nájomné, odmeny, sprostredkovateľské provízie a iné. Všetky jednotlivé výdavky, ktoré spolu predstavujú zriaďovacie náklady, musia mať súvislosť so vznikom účtovnej jednotky. § 64 ods. 2 – v zmysle citovaného kogentného ustanovenia spoločnosť pred zápisom do obchodného registra nesmie prevziať iné záväzky než tie, ktoré súvisia s jej vznikom.

4 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(1) Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. (2) Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.

5 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.

6 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť. (6) Ustanovenie § 59b sa primerane použije aj na stanovenie alebo určenie hodnoty predmetu zmluvy podľa odseku 1.

7 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
§ 59a sa vzťahuje na odplatné získanie majetku spoločnosťou od jej zakladateľa alebo spoločníka, a to na základe zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom (kupujúcim) a zakladateľom alebo spoločníkom ako prevádzajúcim (predávajúcim). Podľa odseku 5 tohto paragrafu sa to týka iba v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti.

8 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Prvou zákonnou podmienkou, existencia ktorej sprísňuje možnosť odplatného prevodu majetku spoločníka na spoločnosť, je potreba vyhotovenia znaleckého posudku. Ak by bola v zmluve dohodnutá protihodnota vyššia než hodnota predmetu zmluvy podľa znaleckého posudku, tak táto skutočnosť by síce nemala za následok neplatnosť zmluvy, avšak členovia štatutárneho orgánu, prokuristi alebo iné osoby, ktoré boli poverené uzavrieť túto zmluvu, by sa vystavili riziku zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti [§ 135a ods. 2 písm. b) a § 194 ods. 6 písm. b)].

9 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Ak je na účinnosť zmluvy v zmysle zákona potrebný zápis do osobitnej evidencie (napr. vklad vlastníckeho práva do katastra pri kúpe nehnuteľností), zmluva spolu so znaleckým posudkom musí byť uložená do zbierky listín skôr, než dôjde k zápisu do osobitnej evidencie (t.j. ešte pred povolením vkladu do katastra).

10 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Tretia sprísnená podmienka nadobudnutia majetku spoločnosťou od spoločníka je obsiahnutá v odseku 2 (prípade uzavretia zmluvy medzi spoločnosťou a spoločníkom v lehote do dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti musí návrh zmluvy schváliť aj valné zhromaždenie).

11 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Tieto sprísnené podmienky nadobudnutia majetku spoločnosťou od spoločníka uvedené v ustanovení § 59a sa netýkajú všetkých prípadov nadobudnutia majetku od spoločníka, zakladateľa alebo od ostatných osôb uvedených v odseku 3. Ak spoločnosť na základe zmluvy s týmito osobami nadobúda majetok za protihodnotu nižšiu ako 10 % základného imania, vyhotovenie znaleckého posudku, uloženie do zbierky listín ani schválenie zmluvy valným zhromaždením sa nevyžaduje. Ustanovenia odsekov 1 až 3 obsahujúce sprísňujúce podmienky nadobúdania majetku spoločnosťou sa v zmysle odseku 4 nepoužijú ani v prípade, keď pôjde o zmluvy uzavreté pri bežnom obchodnom styku.

12 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Čo rozumieme pod pojmom „bežný obchodný styk", zákon bližšie nedefinuje. Takže posúdenie otázky, či ide o zmluvu uzavretú v rámci bežného obchodného styku alebo nad rámec obvyklého hospodárenia spoločnosti, je vždy individuálne a závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Pôjde hlavne o činnosti, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou daného podnikateľa a tieto činnosti podnikateľ vykonáva pravidelne na zabezpečenie chodu svojej podnikateľskej aktivity.

13 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Ustanovenia § 59a boli do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník prebraté zo Smernice Rady č. 77/91/EHS (Druhá smernica, jej cieľom bolo obmedziť nadobúdanie fiktívnych hodnôt spoločnosťou od jej zakladateľov alebo spoločníkov).

14 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Spoločnosti najčastejšie nadobúdajú majetok kúpnou zmluvou + ďalšie odplatné scudzovacie zmluvy, napr. zmluva o kúpe prenajatej veci, zámenná zmluva, ale aj zmluva o postúpení pohľadávky a pod. Pojem „majetok“ – § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý definuje obchodný majetok nasledovne: „Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.“

15 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Bude záležať na posúdení konkrétnych okolností prípadu, či nadobudnutie majetku alebo jeho scudzenie nevybočuje z rámca bežného obchodného styku. Pôjde predovšetkým o porovnanie povahy predmetu s predmetom podnikania spoločnosti. Právne názory sú, že bežný obchodný styk nemožno striktne stotožňovať len s činnosťami, ktoré tvoria predmet podnikania daného podnikateľa, takže pri posudzovaní, či prevod majetku patrí do bežnej obchodnej činnosti podnikateľa, musíme vychádzať aj z ďalších kritérií, napríklad výška platby, spôsob platby v porovnaní s inými prevodmi, ktoré sú uskutočňované v podobnej sfére. Vedieť si obhájiť nutnosť uskutočnenia takéhoto prevodu. Samotné posudzované činnosti nemusia priamo tvoriť predmet podnikania.

16 § 59a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
Od bolo v § 59a zákonodarcom doplnené nové ustanovenie, podľa ktorého hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť v zmysle § 59a, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie, pričom spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.