DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU

Prezentace na téma: "DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU"— Transkript prezentace:

1 DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU
Rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici ITMS DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU Vyučujúci: PaedDr. Ján STEBILA, PhD. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

2 Téma: Kontrola a hodnotenie žiakov v Odbornom (praktickom) výcviku
Obsah prednášky č. 7 Téma: Kontrola a hodnotenie žiakov v Odbornom (praktickom) výcviku

3 KONTROLA A HODNOTENIE ŽIAKOV V ODBORNOM (PRAKTICKOM) VÝCVIKU
Aby mohol majster odbornej výchovy úspešne organizovať, riadiť a regulovať vyučovací proces v OV, musí o jeho priebehu a výsledkoch získavať určité informácie. K tomu mu slúžia metódy kontroly a hodnotenia. Záverečnou etapou každého procesu, teda aj vyučovania, je kontrola a hodnotenie (evaluácia) výsledkov. Hodnotenie je trvalou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a dôležitým prostriedkom pre splnenie výchovno-vzdelávacích úloh školy. Majster odbornej výchovy ho využíva na to, aby si overil, či je jeho pedagogická práca správna a účinná. Hodnotením vo všeobecnom zmysle slova rozumieme porovnanie priebehu a výsledkov činností so stanovenými kritériami.

4 V procese prípravy žiakov na budúcu profesiu sa zameriame hlavne na nasledovné kritériá:
Spôsob osvojovania si poznatkov, zručností a návykov v OV Kvalita práce Čas potrebný na vyhotovenie výrobku

5 Funkcie hodnotenia Hodnotenie môže slúžiť rôznym účelom a má rôzne funkcie. Najčastejšie funkcie podľa Kyriacou (1996, s. 122) sú: Hodnotenie má byť pre učiteľa spätnou väzbou o jeho práci. Hodnotenie má poskytnúť žiakom spätnú väzbu o ich pokroku. Hodnotenie má žiakov motivovať. Hodnotenie slúži ako podklad pre vedenie záznamov o prospechu žiakov. Hodnotenie umožňuje poskytnúť doklad o momentálnom prospechu a dosiahnutej úrovni žiakov. Hodnotenie umožňuje posúdiť pripravenosť žiaka pre ďalšie učenie.

6 Kontrola vyučovacieho procesu, t. j
Kontrola vyučovacieho procesu, t.j. preverovanie a hodnotenie, by mala podľa Tureka (2008, s. 340) spĺňať tieto funkcie: kontrolnú (diagnostickú) - určenie miery vedomostí, zručností a návykov žiakov, rozpoznanie ich schopností, postojov, zistenie predností a nedostatkov, prognostickú – určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja, čím sa môžu stať i za akých predpokladov, motivačnú - udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov, výchovnú - formovanie pozitívnych vlastností a postojov, informačnú - dokumentácia výsledkov vyučovacieho procesu a ich oznámenie rodičom, rozvíjajúcu - rozvoj schopností sebakontroly a sebahodnotenia žiakov,

7 spätnoväzbovú - získanie informácií o úspešnosti vyučovacieho procesu žiakmi (vnútorná spätná väzba) i učiteľom (vonkajšia spätná väzba) na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa efektívne dosiahli ciele vyučovacieho procesu.

8 Metódy a formy preverovania
Existuje veľa metód a foriem preverovania žiakov. Zvyknú sa klasifikovať podľa viacerých kritérií: Podľa spôsobu vyjadrovania rozdeľujeme skúšanie na:  ústne - žiaci sa pri skúšaní vyjadrujú ústne,  písomné - žiaci sa pri skúšaní vyjadrujú písomne (napr. riešia test, píšu referát, kreslia výkres),  praktické - žiaci vykonávajú pri skúšaní praktickú činnosť (napr. pracujú s pilníkom).

9 Podľa počtu súčasne skúšaných žiakov rozdeľujeme skúšanie na:
 individuálne (jeden žiak skúšaný v triede),  skupinové (traja až šiesti žiaci naraz skúšaní v triede),  hromadné, frontálne (učiteľ skúša písomne naraz všetkých žiakov v triede).

10 Podľa časového zaradenia a funkcie rozoznávame :
 prijímacie skúšky (výberové konania na stredné školy),  priebežné skúšanie (skúšanie z učiva jednej alebo niekoľkých vyučovacích hodín),  súhrnné skúšanie (z učiva tematického celku alebo celé klasifikačné obdobie),  záverečné skúšky (maturitné skúšky),  opravné skúšky (pri neúspechu maturitnej skúšky prevažne v auguste).

11 Dôsledkom existencie používania veľkého množstva rozdielnych metód hodnotenia, ktoré dnes školy a učitelia používajú, vzniklo veľa typov hodnotenia. Podľa cieľa rozoznávame: Formatívne hodnotenie - zamerané na podporu ďalšieho efektívneho učenia žiakov. Cieľom je spätná väzba, získavanie informácií o tom, ako sa žiaci učia, diagnostikovanie nedostatkov, chýb, ťažkostí, ich príčin v procese učenia sa žiaka s cieľom odstrániť ich a zefektívniť učebnú činnosť. Formatívne hodnotenie nebýva spojené s klasifikáciou žiakov. Sumatívne hodnotenie stanovuje úroveň dosiahnutých znalostí v určenom časovom okamžiku. Je spojené s klasifikáciou žiakov. Obvykle sa realizuje na konci určitého vyučovacieho obdobia (napr. na konci polroka). Najtypickejšie príklady sú známky na vysvedčení. Priebežné i záverečné skúšanie a hodnotenie žiakov je spojené so sumatívnym hodnotením.

12 Diagnostické hodnotenie sa prekrýva s formatívnym hodnotením
Diagnostické hodnotenie sa prekrýva s formatívnym hodnotením. Špeciálne sa však zameriava na odhalenie problémov žiakov. Testy môžu slúžiť na odhalenie konkrétnych problémov a viesť k stanoveniu zvláštnych vzdelávacích potrieb. Interné (vnútorné) hodnotenie. Hodnotiace činnosti navrhnuté, realizované a vyhodnocované učiteľom, ktorý v triede priebežne učí. Veľmi často sú bežnou súčasťou jeho vyučovacieho plánu. Externé (vnútorné) hodnotenie je veľmi často založené na hodnotiacich činnostiach, ktoré navrhujú a veľmi často vyhodnocujú osoby pôsobiace mimo školu. Neformálne hodnotenie je hodnotenie založené na pozorovaní výkonov, ktoré žiaci podávajú ako súčasť bežných činností v triede.

13 Formálne hodnotenie je hodnotenie, ktoré nasleduje po predchádzajúcom upozorňovaní žiakov, že budú hodnotení. Žiak má príležitosť učivo si zopakovať a na hodnotenie sa pripraviť. Objektívne hodnotenie obsahuje hodnotiace činnosti a s nimi spojené metódy známkovania, ktoré vykazujú veľmi vysokú zhodu udeľovaných známok medzi rôznymi skúšajúcimi. Príkladom sú didaktické testy, kde sa záverečný počet bodov pretransformuje podľa vopred určeného kľúča na známky. V didaktickom teste žiak vyberá z odpovedí, z ktorých je iba jedna správna, alebo sám tvorí odpovede. Hodnotenie výsledku je hodnotenie založené na hmatateľnom výsledku práce, akým je projekt, písomka či model.

14 Nedostatky súčasného spôsobu hodnotenia vyučovacieho procesu O prístupe k hodnoteniu na školách a o potrebe rôznych zmien, reforiem sa hovorí dosť často. Napríklad Weston uvádza päť hlavných negatívnych rysov súčasných foriem hodnotenia: 1. Dôraz na normatívne hľadisko (porovnávanie s druhými), čo vedie k tomu, že žiaci, ktorí majú problémy v škole, sú dopredu odsúdení k horším známkam i k tomu, aby sami seba pokladali za neúspešných. (Majster odbornej výchovy musí vykonávať hodnotenie postavené tak, že aktuálny výkon žiaka porovnáva s jeho predchádzajúcim výkonom.)

15 2. Dôraz na sumatívne hodnotenie, čo prináša správy o hodnotení a prospechu, ktoré žiakom len veľmi málo pomáhajú pochopiť príčiny ich problémov a nájsť vhodné cesty k náprave. (Majster odbornej výchovy musí zdôvodňovať neúspechy žiakov a ich príčiny – žiak nemá dostatočnú informáciu, spätnú väzbu o svojom procese učenia, a teda nevie, v čom a ako sa má zlepšiť.)

16 3. Dôraz na kognitívnu oblasť
(Majster odbornej výchovy v odbornom vzdelávaní musí znížiť dôraz na posudzovanie znalostí, vedomostí, a naopak zvýšiť dôraz na aplikáciu vedomostí, teda na výsledky vhodného aplikovania poznatkov do praxe.) 4. Žiaci sú pasívne objekty hodnotenia a vôbec nedostávajú priestor sa na ňom podieľať alebo pochopiť, podľa akých meradiel sú hodnotení . (Majster odbornej výchovy v odbornom vzdelávaní musí dať priestor žiakom, aby sa sami ohodnotili, alebo aby hodnotili výsledky svojich spolužiakov.)

17 5. Hodnotenie dosahovaných výsledkov je príliš zhrňujúce, takže jednotlivé úspechy i problémy sa zakryjú za sumárne vyjadrenia, čím sa znižuje informačná hodnota výsledného dokumentu. (Je potrebné, aby majster odbornej výchovy pravidelne hodnotil konkrétne výsledky žiakov.)

18 Posledný vývoj v oblasti hodnotenia sa na strednej škole, ale aj na vyšších stupňoch škôl, zhoduje s hore uvádzanými odporučeniami. Patrí sem aj snaha viac do hodnotenia zahŕňať výsledky praktickej činnosti. V širšej miere používať diagnostické hodnotenia a vývoj spojený so záznamom o profile žiaka a dosahovaných výkonoch. Dôsledkom, prečo nie je skúšanie, hodnotenie i klasifikácia validné a reliabilné, sú aj tieto skutočnosti (Turek, 2008, s. 344): Subjektivita hodnotenia žiakov - kritériá hodnotenia i klasifikácie sa menia od učiteľa k učiteľovi, od školy k škole, od jedného regiónu k druhému (viacerí učitelia klasifikujú tú istú odpoveď úplne rozdielne, učiteľ - teoretik pri skúšaní vyžaduje od žiaka definície, a naopak učiteľ - praktik zasa pri skúšaní uprednostňuje to, či žiak tomu, čo sa učí, rozumie).

19 Problematické plnenie prognostickej funkcie pedagogickej kontroly - podľa prospechu nemožno jednoznačne posudzovať úspešnosť absolventa SOŠ v praxi, jeho výkon, aktivitu a iniciatívu na pracovisku i mimo neho (žiaci, ktorí mali na strednej škole výborný prospech, sa v živote niekedy uplatnili horšie ako ich prospechovo slabší spolužiaci). Učitelia nevedia, ako merať (zisťovať a hodnotiť) postoje žiakov - učitelia nemajú k dispozícii na meranie výstupov vyučovacieho procesu potrebné meracie prostriedky (dotazníky, postojové škály, testy schopností), preto väčšinou zisťujú iba tie výstupy vyučovacieho procesu, ktoré zistiť vedia.

20 Žiaci preferujú pamäťové učenie - mnohí učitelia skúšanie orientujú iba na nižšie úrovne učenia sa, najmä na zapamätanie informácií, poučiek, vzorcov (žiaci preferujú pamäťové učenie pri odborných predmetoch, čo je veľká chyba; pri odborných predmetoch je podstatné, aby žiaci vedeli využiť naučené učivo v praxi, spájať teóriu s praxou). Klasifikácia, skúšanie u žiakov vyvoláva strach a stres - dôsledkom toho sa môže celý proces učenia zastaviť a zablokovať (žiak častokrát zo strachu pred skúšaním simuluje chorobu, aby nemusel ísť do školy).

21 Na školách sú žiaci pasívnymi objektmi skúšania a hodnotenia - učitelia žiakom nedávajú priestor a možnosť, aby sa mohli aj sami podieľať na procese hodnotenia. Na školách dominuje ústne skúšanie žiakov - pri individuálnom ústnom skúšaní vznikajú veľké časové straty (individuálne skúšanie 2 žiakov pri tabuli zaberá veľa času a ostatní žiaci počas skúšania nerobia nič produktívne).

22 Otázky a úlohy na zopakovanie
Ako sa nazýva proces zisťovania výsledkov vyučovacieho procesu? Vymenujte nedostatky súčasného spôsobu skúšania a hodnotenia žiakov. Navrhnite možnosti odstránenia nedostatkov súčasného spôsobu skúšania a hodnotenia žiakov. Špecifikujte nové možnosti hodnotenia žiakov. Vysvetlite, prečo má majster odbornej výchovy nielen teoreticky, ale aj prakticky ovládať jednotlivé metódy a formy skúšania, hodnotenia i klasifikácie žiakov?

23