Vývin slovenskej poézie po r. 1945

Spoločenská situácia 1945 – koniec 2.sv. vojny - ČSR – ľudovo-demokratická republika - emigrácia do západných krajín r.1948 – Víťazný február – víťazstvo komunistov - izolácia Československa od západných krajín, vplyv Sovietskeho zväzu perzekúcia nepohodlných osôb, väzenie mučenie, rozsiahle politické procesy 60. roky – politické uvoľnenie – pokusy o reformu socializmu – pražská jar 70. roky – normalizácia 80. roky - reformy v celom východnom bloku Európy – pád komunistických režimov / 1989 – nežná revolúcia/ 90. roky – budovanie demokratických režimov, - nadväzovanie na kultúrny vývoj ostatnej Európy i celého sveta, - užšie kultúrne prepojenia / spoločné koncerty, výstavy, divadelné - predstavenia, študijné pobyty v zahraničí, dostupnosť zahraničnej literatúry... /

Kultúrna situácia: r. 1945 –1948 úsilie o obnovenie pluralitného modelu literatúry spred 2.sv. vojny; vychádza tzv. priečinková literatúra; J. Jesenský: Na zlobu dňa II, Čierne dni J. Smrek: Studňa F. Kráľ: Z noci do úsvitu L. Novomeský: Pašovanou ceruzkou

r. 1945 –1948 autori, ktorí sa aktívne zúčastnili SNP – A. Plávka: Ohne na horách; mladí autori, kt. sa zúčasnili vojny – Miro Krno, Ivan Teren; počas vojny a po vojne tvorila skupina autorov – regionalisti – J. Kostra, P. Horov, A. Plávka; davisti – L. Novomeský, J. Rob-Poničan, F. Kráľ ; nadrealisti – ide o premenu nadrealistickej poetiky, prestali experimentovať, uskutočňovať riskantné cesty za objavmi a vracali sa nostalgicky na rodný „prípecok“, aby tak zakrývali tienisté stránky skutočnosti, buď sa odmlčali alebo sa pridali k socialistickému realizmu

J. Haranta: Vnajkrajšej domovine, publikuje katolícka moderna – vlastnili dva tlačové orgány Nová práca, Verbum J. Haranta: Vnajkrajšej domovine, P. Gašparovič Hlbina: Mŕtve more, J. Silan: Piesne zo Ždiaru, G. Zvonický: Mýtnik pred Madonou z predstaviteľov kat. moderny v r. 1945 emigrovali R. Dilong, K. Strmeň; 1952 – G. Zvonický tí, ktorí neemigrovali, snažili násť spojenie medzi kresťanstvom a socializmom, mnohí sa úplne odmlčali (vnútorná emigrácia) - P.G. Hlbina, J. Motulko, J. Silan, J. Haranta emigranti vytvorili dve centrá slov. literatúry: 1. Amerika – USA, Kanada, Argentína 2. Rím – vydavateľstvo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda

1948 – 50-te roky február 1948 znamenal koniec plurality a demokracie literatúra je pod tlakom ideológie, ktorú presadzuje komunistická moc zaniká tvorba katolíckej moderny a nadrealizmu jedinou tvorivou metódou sa stala metóda socialistického realizmu kontrolným orgánom bol Zväz slovenských spisovateľov literatúra slúži ideológii komunistickej strane témy: kolektivizácia, spriemyselňovanie, ospevovanie Sovietkeho zväzu, kult Stalina, Gottwalda; čierno-biele videnie sveta

1948 – 50-te roky vytvorené boli schématické básnické knihy: J. Kostra Na Stalina, P. Bunčák Pierkom holubice  2/2 50. rokov – nová vývinová etapa slov. poézie M. Rúfus Až dozrieme – čerpá z tradičného sveta slov. človeka, reprezentovaného vidieckym životom, prácou na poli, v prírode; básnik sa inšpiruje ľudovou slovesnosťou M. Válek Dotyky – odráža vedomie človeka modernej civilizácie

60-te roky 20. storočia: r.1958 – čas. Mladá tvorba – trnavská skupina = konkrétisti, expresívni senzualisti odmietali konvenčnosť a tradicionalizmus proklamovalo požiadavku zmyslovej konkrétnosti, práva na experiment, dôraz na metaforu, hlásia sa k tradíciám avangardnej poézie /poetizmu/, preferujú prácu ako hru, radosť, šťastie i tragiku, metaforiku, asociácie, optimizmus, fantáziu v človeku, citovosť, telesnosť a sexuálnu energiu človeka predstavitelia: J. Stacho, J. Mihalkovič, J. Šimonovič, Ľ. Feldek

60-te roky 20. storočia: r.1964 skupina Osamelí bežci obrazný, provokatívny jazyk, nová originálna poetika odmieta oficiálne hodnoty, zasahovanie ideológie do literatúry, je protestom proti spoloč. pokrytectvu rozvíjali básnicku polyfóniu a viacvýznamovosť predstavitelia: Ivan Laučík, Ivan Štrpka, Peter Repka

2/2 60. rokov - obdobie konsolidácie politické uvoľnenie, tzv. pražská jar; väčšie možnosti slobodného rozvoja literatúry; noví autori: : Kováč, J. Buzássy, L. Vadkerti-Gavorníková; r.1959 – obdobie normalizácie – komunistická moc zasahuje do rozvoja umenia, preto niektorí autori nesmú publikovať / I. Kupec, I. Laučík, P. Repka /; niektorí autori „emigrovali“ z vážnej poézie do popoézie / K. Peteraj, I. Štrasser/; zanikajú lit. časopisy: Kultúrny život, Literárny týždenník, Mladá tvorba.

70. – 80. roky /20.str. Obdobie normalizácie –od r. 1972 – 1982 –vedie V Mihálik v časopise Nové slovo rubriku pre mladých autorov, ktorí sa prispôsobili požiadavkám režimu; vznikajú aj hodnotné diela – J. Štraser, M. Richter; D. Hevier; v 80.tych rokoch vznikajú samizdatové časopisy, napr. Fragment K, vychádzajú Dotyky, Literárny týždenník; umelci prejavujú kritiku , vzburu, zaoberajú sa analýzou psychiky človeka ubíjaného totalitou – T. Janovic, I. Štrpka, M. Lasica, D. Hevier, Š. Moravčík

Po r.1989 a 90-te roky až súčasnosť Moderné typy poézie najrozličnejšie prúdy, smerovania a autorské typy; Autori: V. Klimáček, A. Turan, I. Laučík, J. Urban: Malý zúrivý Robinson, Ivan Kolenič: Prinesené búrkou; V súčasnosti je slov poézia pluralitný, slobodne sa vyvíjajúci celok, v kt. pôsobia predstavitelia rôznych básnických pokolení, smerov, hľadísk, autorských typov.