GRAMOTNOSŤ V KULTÚRNO-HISTORICKOM KONTEXTE

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém. Kto sa do kultúry narodí, naučí sa zvykovo rozumieť tomu, čo sa v nej odohráva, ovládnuť jej kódy. Tieto kódy v podstate definujú to, čo je v tom ktorom ľudskom svete indivíduu vopred dané, do čoho vrastá, jeho prirodzený, životný svet.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Komunikácia: dorozumievanie sa, zložitý, mnohoúrovňový proces, v ktorom sa uplatňujú rôzne spôsoby dorozumievania sa. Pod ľudskou komunikáciou rozumieme ľudskú reč. Komunikácia je vyjadrená verbálne alebo neverbálne. Základnými prostriedkami dorozumievania sa v spoločnosti sú jazyk a reč.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Reč: prostriedok reálneho dorozumievania sa, skutočná reálna entita, zvuková podoba jazyka. Jazyk: štruktúrovaný systém znakov dorozumievacieho systému, nevyhnutná súčasť reči – jej teoretická základňa, súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč (Mistrík, 1999, s. 7). Reč predstavuje základný prostriedok dorozumievania sa v každodennej realite, jazyk je systém kódovania reči a pravidiel, podľa ktorých sa reč riadi, obe sú kultúrne podmienené, preto zvládnutie jazyka je jedným z najdôležitejších predpokladov úspešnej akulturácie jedinca.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Z pohľadu diskurzívnej psychológie: Reč – nástroj, ktorým sa myslí a navyše aj koná. Jazyk – riadi dokonca aj to, ako udalosti cítime, prežívame, ako integrujeme rozličné epizódy do zmysluplného celku, či už ide o príbeh, o zdôvodnenie nášho konania a pod. Zmyslom jazyka a reči je komunikácia, teda odovzdávanie určitých významov. Tri aspekty jazyka: syntaktický aspekt sémantický aspekt pragmatický aspekt.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Gramotnosť: sociokultúrny jav, základná charakteristika dobre adaptovaného človeka danej kultúry. Sociologicko-politický pohľad na gramotnosť: možno nahliadať aj cez ideový význam, ktorý „sa vníma jednak ako ukazovateľ úrovne demokracie spoločnosti a jednak ako predpoklad alebo podmienka jej budovania“. (Pupala, 2001, s. 267) Nie je to len schopnosť čítať a písať, ale „komplex neoddeliteľných, súbežne a vo vzájomnej synergii sa rozvíjajúcich jazykových kompetencií (čítania, písania, hovorenia a počúvania), bezprostredne spätých s myslením, poznávaním, chápaním a porozumením“. (Goodman, 2001, s. 274)

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Gramotnosť (literacy) znamená schopnosť ovládnuť rôzne druhy komunikácie a početných úkonov s cieľom využívať textové informácie v rozmanitých životných situáciách. Je to komplikovaný, komplexný a zároveň premenlivý jav (Doležalová, 2009, s. 223). Pojem gramotnosť odráža to, že nejde o čosi dané, vrodené či zdedené, ale naopak, že sa to dá naučiť, získať, osvojiť (Zápotočná, 2004). Medzinárodný deň gramotnosti – 8. september (od roku 1966 na základe rozhodnutia OSN pre výchovu, vedu a kultúru) – podnetom bol prvý svetový kongres o boji proti analfabetizmu r. 1965 v Teheráne.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Kultúrna gramotnosť: „Také vymedzenie zmyslu akulturácie, prostredníctvom ktorej sa u človeka formuje schopnosť participovať na užívaní prvkov kultúry v ich vlastnej podstate“. (Pupala, 2001, s. 264) Umožňuje človeku účasť na zdieľaní a (re)produkcii kultúrnych hodnôt a nástrojov, ktoré konkrétny kultúrny priestor spája. Nie je to teda schopnosť (pre)čítať a (pre)písať, ale byť aj aktívny vo svojom sémantickom priestore. (Pupala, 2000)

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Vzdelávanie (education) je proces cieľavedomého uvedomelého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických skúseností, utváranie morálnych rysov, osobitých záujmov a postojov. Je procesom utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia, teda súčasťou socializácie. Vzdelávaním človek získa vzdelanie.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Vzdelanie je súhrn znalostí, vedomostí, poznávacích spôsobilostí a schopností, ktoré nadobudol jednotlivec na základe školského vzdelania, učenia, rozumovej výchovy, životných a pracovných skúseností a zámerného vlastného sebavzdelávania. Hlavným miestom civilizovanej spoločnosti, kde sa poskytuje mládeži sústavné vzdelávanie, sú školy.

GRAMOTNOSŤ AKO CIVILIZAČNÝ JAV Gramotnosť obyvateľstva je považovaná za jeden zo základných ukazovateľov vzdelanosti národa a za faktor hospodárskeho rozvoja zeme. Vysoká úroveň gramotnosti je dôležitá z hľadiska konkurencieschopnosti štátov, ale aj z humánnych dôvodov (Doležalová, 2009, 224).

Faktory ovplyvňujúce vývin reči: Myslenie Motorika Zrak Sluch Sociálne prostredie

VÝVIN REČI Vývinové obdobia z pohľadu osvojovania si reči dieťaťa: Dojčenský vek (0 – 12 mesiacov) Vek batoľaťa (1 – 3 roky) Predškolský vek (3 – 6 rokov) Mladší školský vek (6 – 10 rokov)

DOJČENSKÝ VEK (0 – 12 MESIACOV) Zvyšuje sa schopnosť rozoznávať hlásky materského jazyka; V 6. – 8. mesiaci začína spontánne vokalizovať na druhú osobu, zapája sa do interaktívnej vokalizácie; Duplikuje slabiky mamama, dadada... Nasleduje kombinované žvatlanie gibidu... Medzi 9. a 10.mesiacom je schopné reagovať na pokyn; Medzi 8. a 15. mesiacom povie prvé slovo.

Vek batoľaťa (1 – 3 roky) 1 – 2 nové slová za deň; Nadmerná generalizácia gramatických pravidiel (ja som sa bojila); 2 – 3 roky základy syntaxe; V 3 rokoch hovorí v jednoduchých vetách; V 2,5 roku dokáže slovne klamať.

PREDŠKOLSKÝ VEK (3 – 6 ROKOV) Učí sa správne vyslovovať hlásky; Rozumie predložkám, opytovacím zámenám; Hovorí v rozvitých súvetiach; Dokáže rozprávať jednoduché príbehy; Zaujíma sa o čítané rozprávky, rozumie dialógom v rozprávkových príbehoch a filmoch pre deti; Má rado básničky a pesničky.

MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK (6 – 10 ROKOV) Naďalej narastá slovná zásoba; Dieťa si osvojuje menej časté výrazy a cudzie slová; Osvojuje si spisovný jazyk; Osvojuje si slovenskú gramatiku; Osvojuje si synonymá a základy ľudovej slovesnosti; Rozvíja si spoločenské komunikačné spôsobilosti; Učí sa dorozumievať aj elektronicky; Začína rozumieť irónii, sarkazmu, zveličeniu... Niektoré deti sa stávajú vášnivými čitateľmi; Začínajú sa učiť prvý cudzí jazyk. (Thorová, 2015)