Nezamestnanosť a inflácia Pracovné sily, práceschopné obyvateľstvo, zamestnaní a nezamestnaní, formy nezamestnanosti, príčiny nezamestnanosti, inflácia, príčiny vzniku inflácie, formy inflácie, dôsledky.

Nezamestnanosť Nezamestnanosť je makroekonomický problém a vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré chcú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Pracovné sily – zamestnaní (vykonávajú platenú prácu, príp. sú na dovolenke, PN, štrajkujú)+nezamestnaní (hľadajú prácu) Mimo pracovnú silu – dospelé obyvateľstvo, ktoré navštevuje školu, vedie domácnosť, je v dôchodku, nemôže pracovať pre chorobu alebo jednoducho nechce a nehľadá prácu

Vzťah pre mieru nezamestnanosti: U - počet nezamestnaných L - počet pracovných síl (súčet všetkých zamestnaných a nezamestnaných) u - miera nezamestnanosti kde L=E+U

Formy nezamestnanosti: frikčná nezamestnanosť - je spojená s prirodzenými životnými cyklami - hľadanie práce po materskej dovolenke. Súvisí s migráciou pracovných síl, so zmenami zamestnania atď. štrukturálna nezamestnanosť - vzniká pri nesúlade medzi ponukou a dopytom po práci - keď dopyt po určitej práci rastie, po inom druhu práce klesá a ponuka sa nestačí dostatočne rýchlo prispôsobovať zmenám na trhu práce. cyklická (sezónna) nezamestnanosť -spôsobuje ju nízky dopyt po práci v čase narušenia celkovej rovnováhy ekonomiky. Zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.

príčiny nezamestnanosti: nerovnováha na trhu práce, nepružnosť miezd pri pružných mzdách, ktoré sa zvyšujú alebo znižujú, aby vyčistili trh, neexistuje nedobrovoľná nezamestnanosť Dobrovoľne nezamestnaní nie sú ochotní pracovať pri existujúcej výške mzdy, vytvorenej na trhu.

Prirodzená miera nezamestnanosti je nezamestnanosť, pri ktorej je počet nezamestnaných menší alebo rovnaký ako počet voľných pracovných miest. Takáto nezamestnanosť sa označuje aj ako dobrovoľná. Nedobrovoľná nezamestnanosť – počet voľných pracovných síl je absolútne väčší než počet voľných pracovných miest. Miera nezamestnanosti je vyššia ako prirodzená

Príčiny nepružnosti miezd: trh práce je regulovaným trhom mzdy určujú firmy podľa taríf na dlhšie časové obdobie zásahy odborov s tendenciou zvyšovať mzdy zásahy štátu (určovanie minimálnej mzdy) Vláda sa snaží o politiku plnej zamestnanosti, pod ktorou sa rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Pri tejto miere nezamestnanosti sú sily, ktoré pôsobia na ceny a mzdy v rovnováhe. Cenová a mzdová inflácia je stabilná. Prirodzená miera nezamestnanosti predstavuje najvyššiu prípustnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potencionálnemu produktu.

INFLÁCIA Inflácia je vážnym makroekonomickým problémom vo vyspelých ekonomikách. Prejavuje sa rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb znižovaním kúpnej sily peňazí Príčinou je nerovnováha v ekonomike spôsobená: emisiou prebytočného množstva peňazí zaostávaním výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu prílev tovaru bez odbytu na trh Príčinou inflácie je teda nerovnováha medzi tokom tovarov a na dopyt pôsobiaceho množstva peňazí. Inflácia je znehodnotenie peňažnej jednotky. Inflácia ako peňažný jav je nadmerná emisia peňazí do obehu spôsobujúca: znehodnocovanie peňazí, zvyšovanie cien tovarov a služieb

Inflácia a miera nezamestnanosti Nezamestnanosť je bežný jav v trhovej ekonomike. Príčina je trh práce, ktorý nie je dokonalým trhom (pružné ceny nezabezpečujú obnovovanie rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich). Ponuka prevyšuje dopyt, mzdy sú nepružné. Ekonóm A. W. Phillips (Nový Zéland) skúmal súvislosť medzi mierou nezamestnanosti a infláciou. Výsledkom je Phillipsova krivka : Prax však ukazuje, že v krátkom časovom období existuje vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou, v dlhodobejšom časovom období sú inflácia a nezamestnanosť navzájom nezávislé.

INFLÁCIA Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien - Consumer Price Index (CPI). Ten vychádza z tzv. spotrebného koša. SPOTREBNÝ KÔŠ súbor tovarov a služieb, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výdavkov typických pre súkromné domácnosti (potraviny, šatstvo, bývanie, palivo, zdravotná starostlivosť, školstvo, doprava). Jednotlivé ceny vážime ekonomickým významom daného tovaru. najvýznamnejšie indexy: index spotrebiteľských cien – CPI Index cien výrobcov – PPI (meria sa ním hladina na úrovni veľkoobchodu) cenový deflátor HNP (porovnáva nominálny a reálny HNP) – odráža vývoj cenovej hladiny

Delenie a formy inflácie podľa rýchlosti rastu cien: mierna - medziročný rast 1 - 9 %, cválajúca - 10 - 1000%, hyperinflácia - viac ako 1000 %. z hľadiska výsledkov merania: otvorená - k rastu cien dochádza v dôsledku prevahy dopytu na ponukou alebo rastu výrobných nákladov. Dôsledkom je neustály rast cien. skrytá (potlačená, blokovaná) - rast cien z rôznych dôvodov neprejavuje, ale je napr. nedostatok tovarov v obchode (a z toho vyplývajúci rast čierneho trhu). Vznik je spôsobený vynúteným rastom úspor, čo je typické pre príkazovú ekonomiku. z hľadiska vybilancovanosti: proporcionálna (vybilancovaná) - absolútna cenová hladina rastie, ale pomery cien sa navzájom nemenia. neproporcionálna - absolútna cenová hladina rastie, pomery cien sa však menia.

Delenie a formy inflácie podľa príčin, ktoré ju vyvolali: dopytová (ťahaná dopytom). Príčinou je existencia prebytočného kúpyschopného dopytu, ktorého hlavnou položkou sú dôchodky (mzdy). Prebytočný kúpyschopný dopyt vzniká ak: nominálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce, existuje nadmerný rast investícií (rýchly rast agregátneho dopytu), nastáva zníženie daní. nákladová (tlačená nákladmi). Jej zdroj je na strane ponuky. Vzniká pri raste cien vstupov (surovín, materiálov, energie a miezd).

inflácia má tendenciu k zotrvačnosti Očakávaná inflácia inflácia má tendenciu k zotrvačnosti Efekt z očakávania – ak sa napr. očakáva inflácia 7%, makroekonomické subjekty tento predpoklad automaticky do svojich rozhodnutí o mzdách a cenách Dôležitá je úloha emisnej banky podľa teórii, že príčin inflácie je viac: teória importovanej inflácie. Podľa tejto teórie dochádza k prelievaniu inflácie medzi jednotlivými krajinami a to podľa miery závislosti v zahraničnom obchode. tvrdenie, že infláciu spôsobuje dopyt, ponuka, ceny na svetových trhoch, zahraničný obchod a neočakávané politické udalosti.

Dôsledky inflácie Inflačný rast cien prerozdeľuje dôchodky medzi rôzne skupiny obyvateľstva, čo má predovšetkým dopad na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. klesajú reálne príjmy, a tým aj jeho kúpyschopnosť, znehodnocujú sa hotové peniaze a úspory, mení sa štruktúra spotreby - rastú výdavky na základné životné potreby, klesajú výdavky na iné tovary a služby, znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí, prináša určité výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom, zanecháva vážne sociálne nedostatky na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva

Deflácia sa prejavuje všeobecným poklesom cenovej hladiny (tok tovarov je väčší ako tok peňazí). Príčiny: zvýši sa množstvo tovarov bez vzrastu dopytu (napr. vzrastie množstvo spotrebných statkov bez zvýšenia nominálnej mzdy), zmenší sa množstvo peňazí bez zodpovedajúceho zníženia ponuky (peniaze uniknú mimo obeh).

STAGFLÁCIA Ak v ekonomike existuje stagflácia, hospodárstvo krajiny stagnuje a nastáva všeobecný nárast cenovej hladiny. Krivka agregátnej ponuky sa posúva vľavo a súčasne dochádza k poklesu HNP pri raste cenovej hladiny Dochádza k nej v dôsledku nákladmi tlačenej inflácie aj v podmienkach hosp. stagnácie, či recesie, keď odbory tlačia na zvýšenie nominálnych miezd