Prevencia znečisťovania zložiek životného prostredia Školenie prevádzkovateľov úložísk ťažobných odpadov Mgr. Zuzana Mészárosová Tel.: 048/4712421 e-mail: meszarosova@envigeo.sk Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond Banská Bystrica, 20.10.2009

povrchových a podzemných vôd ochrany ovzdušia Obsah prednášky Povinnosti prevádzkovateľa úložiska ťažobných odpadov (ďalej len „úložiska“) z hľadiska ochrany povrchových a podzemných vôd ochrany ovzdušia Povinnosti prevádzkovateľa odkaliska obsahujúceho kyanid Monitorovanie a kontrola úložiska ťažobných odpadov Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Prevencia zhoršenia stavu vôd, znečistenia ovzdušia a pôdy - smernica 2006/21/ES Čo je prevencia zhoršenia stavu vôd a znečistenia ovzdušia a pôdy? Prevencia znečisťovania zložiek ŽP = súbor opatrení, ktoré je potrebné vykonať na úložisku, za účelom zamedzenia jeho negatívnych vplyvov na zložky životného prostredia (vodu – povrchovú a podzemnú, pôdu, ovzdušie) Požiadavky na prevenciu smernica 2006/21/ES ustanovuje v článku 13 - Prevencia zhoršenia stavu vôd, znečistenia ovzdušia a pôdy transponované do § 12 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska z hľadiska ochrany povrchových a podzemných vôd (§ 12 ods. 1 zákona č. 514/2008 Z. z.) Vyhodnocovať možnosť vzniku priesakovej kvapaliny, koncentráciu nebezpečných látok v priesakovej kvapaline, určiť hydrologickú bilanciu Vykonať opatrenia na prevenciu alebo obmedzenie vzniku priesakovej kvapaliny a znečistenia podzemných vôd, povrchových vôd a pôdy priesakovou kvapalinou Zabezpečiť zber a úpravu odpadovej vody a priesakovej kvapaliny z úložiska tak, aby boli splnené limity určené na ich vypúšťanie Povinnosti uvedené v bodoch A – C sa podľa § 12 ods. 3 zákona č. 514/2008 Z. z. sa vzťahujú aj na prípady ukladania ťažobných odpadov späť do vyťažených priestorov, vytvorených povrchovou alebo podzemnou ťažbou alebo geologickým prieskumom ložísk, ktoré budú po uzavretí zatopené. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Možnosť vzniku priesakovej kvapaliny, koncentrácia nebezpečných látok v priesakovej kvapaline a hydrologická bilancia úložiska Priesaková kvapalina (§ 10 ods. 4 zákona č. 514/2008 Z. z.) - je akákoľvek kvapalina presakujúca cez uložený ťažobný odpad a unikajúca z úložiska alebo v ňom uložená vrátane znečistenej drenážnej vody, ktorá môže nepriaznivo vplývať na životné prostredie, ak sa vhodne neupraví. Faktory podmieňujúce tvorbu a akumuláciu priesakovej kvapaliny: klimatické, hydrologické a morfologické pomery zloženia a vlastnosti ťažobného odpadu technológia ukladania ťažobného odpadu Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Zjednodušene vyjadrená hydrologická bilancia úložiska: Q = Z - V Kvantitatívne vlastnosti priesakovej kvapaliny = množstvo (Q) je možné stanoviť výpočtom = hydrologickou bilanciou úložiska Zjednodušene vyjadrená hydrologická bilancia úložiska: Q = Z - V Ďalšie parametre vstupujúce do hydrologickej bilancie úložiska: povrchový odtok, odtok prevádzkovej vody (odkalisko), množstvo recyklovanej prevádzkovej vody, priesak do podložia úložiska, priesak hrádzou a pod hrádzou (odkalisko). Kvalitatívne vlastnosti priesakovej kvapaliny druhu uloženého ťažobného odpadu = pre každé úložiska je zloženie priesakových kvapalín individuálne sledovanie zloženia (obsahu nebezpečných látok) priesakových kvapalín  súčasť monitorovania a kontroly úložiska Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Opatrenia na prevenciu alebo obmedzenie vzniku priesakovej kvapaliny a znečistenia podzemných vôd, povrchových vôd a pôdy priesakovou kvapalinou odvedenie zrážkových vôd z priestoru úložiska (záchytné priekopy) zamedzenie vnikaniu povrchovej alebo podzemnej vody do uloženého ťažobného odpadu (napr. regulácia povrchového toku, vybudovanie drénov) zamedzenie priesakov cez dno úložiska resp. cez hrádzu (odkalisko) zber a úprava priesakovej kvapaliny z úložiska Spôsoby zneškodnenia priesakových kvapalín: vypúšťanie do recipienta, spätné použitie v technologickom procese (recyklácia) alebo pri znižovaní prašnosti úložiska, vyčistenie (úprava) a následné vypúšťanie do recipienta. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Kyslé výluhy a predpoveď tvorby kyslých výluhov Čo je kyslý výluh? Je špecifickým typom priesakovej kvapaliny: tvorba je podmienená vystavením horniny s obsahom sulfidov oxidačným podmienkam s prítomnosťou vody, vyznačuje sa nízkou hodnotou pH < 6, obsahujú znečisťujúce látky - kovy. U. S. EPA: Technical Report Acid Mine Drainige Prediction (EPA 530-R-94-036) - správa o. i. obsahuje aj poznatky rôznych štátov (USA, Kanada, Európa...) o spôsobe predikcie kyslých výluhov http://www.epa.gov/osw/nonhaz/industrial/special/mining/techdocs/amd.pdf Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Spôsoby predikcie kyslých výluhov Statický test (jednorázový test) určuje potenciál vzorky (ťažobného odpadu) tvoriť kyslé výluhy a to na základe dvoch údajov – maximálnej tvorby kyslosti – AP (Acid Prodaction) a neutralizačného potenciálu – NP (Neutralization Potencial) AP – sa získa prepočtom percentuálneho obsahu síry na kyselinu sírovú = maximálnemu množstvu kyseliny, ktoré sa môže vytvoriť na úložisku AP = 31,25 x S (%) NP - informuje, koľko neutralizačných látok ťažobný odpad obsahuje, a tak bude automaticky neutralizovať vznikajúcu kyslosť. NPP = NP – AP, NPP – čistý neutralizačný potenciál – vyjadruje, aké množstvo neutralizačných látok je potrebné pridať do úložiska, aby nedochádzalo k okysľovaniu Kinetický test (dlhodobý test) simuluje priebeh oxidačných reakcií v prírodnom prostredí a predpovedá zloženie drenážnych vôd na základe dlhodobého testovania veľkých vzoriek Spôsoby prevencie a opatrenia na eliminovanie následkov tvorby kyslých výluhov - „Global Acid Rock Drainage Guide – GARD GuideTM“ - príručka organizácie International Network for Acid Prevention (INAP) – http://www.inap.com.au/GARDGuide.htm Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska z hľadiska ochrany ovzdušia (§ 12 ods. 2 zákona č. 514/2008 Z. z.) Ochranu ovzdušia upravuje: Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) – ukladá prevádzkovateľovi o. i. – dodržiavať emisné limity, viesť prevádzkovú evidenciu o zdrojoch, zabezpečiť technické prostriedky na monitorovanie emisií. Najväčší problém  prašnosť. Spôsoby znižovania prašnosti úložísk (podľa referenčného dokumentu najlepších dostupných techník na nakladanie s odpadmi z banskej činnosti, Joint Research Centre, 2004, krátené): postrekovanie vodou, prekrytie povrchu úložiska ochrannou vrstvou, mulčovanie povrchu, trvalé zavodnenie odkaliska, postrek bitúmenovou emulziou (pre špeciálne typy odkalísk). Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Prevádzkovateľ odkaliska, ktoré obsahuje kyanid je povinný: Povinnosti prevádzkovateľa odkaliska, ktoré obsahuje kyanid (§ 12 ods. 4 a 5 zákona č. 514/2008 Z. z.) Prevádzkovateľ odkaliska, ktoré obsahuje kyanid je povinný: zabezpečiť zníženie koncentrácie kyanidu v kale rozložiteľného v slabej kyseline vypúšťanom na odkalisko na čo najnižšiu úroveň použitím najlepších dostupných techník, pričom sa nesmú prekročiť limitné koncentrácie stanovené zákonom č.514/2008 Z. z.. Limitné koncentrácie kyanidu rozložiteľného v slabej kyseline  § 29 ods. 8 zákona č. 514/2008 Z. z. Tendencia znižovania koncentrácie kyanidu v kale  10 ppm Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Technológie na odstraňovanie zvyškových kyanidov z ťažobného odpadu Referenčný dokument najlepších dostupných techník na nakladanie s odpadmi z banskej činnosti, Joint Research Centre, 2004, krátené TECHNOLÓGIA ÚPRAVY MECHANIZMUS KOMENTÁR Prirodzená degradácia absorbcia CO2 vyprchávanie HCN disociácia komplexu kyanidov kovov zrážanie kyanidov kovov Použitie je obmedzené špecifickými pomermi lokality (arídna, slnečná klíma, legislatívne obmedzenia) Oxidačné procesy alkalická chlorácia Nahrádza sa metódou SO2/vzduch a peroxidom vodíka z dôvodu ceny a neschopnosti odstrániť železo technológia SO2/vzduch (INCO, NORANDA) Univerzálne použitie, úprava kalov vyžaduje vyššiu spotrebu činidiel peroxid vodíka Nepoužiteľné pre kaly pre vysokú spotrebu činidla Adsorbcia adsorbcia na aktivovanom uhlíku Použitie obmedzené nízkymi koncentráciami kyanidov, špecifické podmienky lokality Biologická úprava biodegradácia Použitie obmedzené nízkymi koncentráciami kyanidov, špecifické podmienky lokality, môže vyžadovať dodatočné teplo Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Všeobecné požiadavky na monitorovanie a kontrolu úložiska Všeobecne záväzný právny predpis - navrhovaná vyhláška k zákonu č. 514/2008 Z. z. ustanoví podrobnosti týkajúce sa monitorovania a kontroly úložísk. Pravidelné monitorovanie a kontrola odkaliska zahŕňa najmä sledovanie: kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností priesakových kvapalín a podzemných vôd, deformácií vonkajšej strany hrádze odkaliska, resp. aj podložia hrádze odkaliska a objektov, prevádzkových údajov - výška hladiny vody v odkalisku, časovom priebehu naplavovania a podobne. Pravidelné monitorovanie a kontrola odvalu zahŕňa najmä sledovanie: geotechnickej stability geometrie svahu, resp. jednotlivých etáží odvalu, odvodnenia odvalu, zhutňovania, sadania a vplyvu klimatických pomerov na odval, kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností priesakových kvapalín, kontrolu systému zachytávania a odvádzania priesakových kvapalín; v prípade ťažobných odpadov, ktoré môžu byť potenciálnym zdrojom kyslých alebo zásaditých kvapalín sa monitoruje aj účinnosť prijatých opatrení. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Hodnotenie rizika vzniku závažnej havárie Školenie prevádzkovateľov úložísk ťažobných odpadov Mgr. Zuzana Mészárosová Tel.: 048/4712421 e-mail: meszarosova@envigeo.sk Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond Banská Bystrica, 20.10.2009

Definícia rizika Ako je vo všeobecnosti definované riziko? Riziko je kvantitatívne a kvalitatívne vyjadrenie ohrozenia, stupeň alebo miera ohrozenia. Je to pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu a jeho dôsledok (Šimák, 2004). Matematické vyjadrenie rizika: R = P x D Kde: R – stupeň rizika P – pravdepodobnosť výskytu negatívneho javu D – dôsledok negatívneho javu Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Riziko a hodnotenie rizika – zákon č. 514/2008 Z. z. Riziko je pravdepodobnosť, s ktorou dôjde za definovaných podmienok expozície k prejavu nepriaznivých vplyvov úložiska na zdravie človeka a na životné prostredie, alebo pravdepodobnosť, s ktorou dôjde k šíreniu znečisťujúcich látok do okolitého prostredia (§ 2 písmena h) zákona č. 514/2008 Z. z.) Zákon č. 514/2008 Z. z. hovorí o riziku v súvislosti s: kategorizáciou úložiska (§ 4 ods. 12 písm. a) zákona č. 514/2008 Z. z.) prevenciou závažných priemyselných havárií (§ 6 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2008 Z. z.) Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Hodnotenie rizika vzniku závažnej havárie – zákon č. 514/2008 Z. z. Požiadavka na – hodnotenie rizika vzniku závažnej havárie je ustanovená v § 6 ods.2 zákona č. 514/2008 Z. z.. Kto je povinný zabezpečiť hodnotenie rizika vzniku závažnej havárie? prevádzkovateľ úložiska kategórie A Čo zahŕňa hodnotenie rizika vzniku závažnej havárie? Hodnotenia rizika vzniku závažnej havárie (§ 6 ods. 3 cit. zákona) zahŕňa: identifikáciu nebezpečenstiev a zdrojov rizika, ktoré môžu vyvolať závažnú haváriu, kvantifikáciu pravdepodobnosti alebo početnosti vzniku hroziacich závažných havárií, hodnotenie rozsahu a závažnosti následkov hroziacich závažných havárií, definovanie rizika pre zdravie ľudí a pre životné prostredie, posúdenie prijateľnosti rizika. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Hodnotenie rizika vzniku závažnej havárie – zákon č. 514/2008 Z. z. Problematika hodnotenia rizika vzniku závažnej havárie špecificky pre oblasť nakladania s ťažobným odpadom nie je osobitne metodicky riešená. Pre úložiská, ktoré spadajú pod režim zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Seveso II.“) možno použiť postup hodnotenia rizík podľa § 6 citovaného zákona.  prevádzkové zariadenia na zneškodňovanie banských odpadov vrátane kalových nádrží a odkalísk, ktoré obsahujú vybrané nebezpečné látky, ak sa využívajú v súvislosti s chemickou alebo tepelnou úpravou, alebo so zušľachťovaním nerastov (§ 1 ods. 2 písm. g)): Postup hodnotenia rizika v režime zákona č. 261/2002 Z. z. je ustanovený § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 489/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Postup hodnotenia rizika – vyhlášky č. 489/2002 Z. z. Určenie pravdepodobnosti vzniku závažnej havárie Hodnotenie rizika Identifikácia a lokalizácia iniciátorov a zdrojov rizika Riziko neprijateľné Koniec hodnotenia Opatrenia na zníženie rizika Analýza rizika po realizácii opatrení Objekty, zariadenia v rôznom stave Prevádzkové podmienky Nebezpečné látky Vonkajšie ohrozenia Stanovenie možných následkov závažnej havárie Riziko prijateľné Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Hodnotenie rizika – všeobecné princípy Hodnotenie rizika – uskutočňuje sa použitím rôznorodých metód, ktoré analyzujú riziko resp. odhadujú riziko – určujú veľkosť rizika prostredníctvom posúdenia možného rozsahu škôd a strát, ktoré môže spôsobiť negatívny jav – závažná havária. Existujúce metódy hodnotenia rizika je možné rozdeliť na: Indukčné metódy („ex ante“) umožňujú predvídať možnú poruchu zariadení v prevádzkovom súbore, pričom analýza rizika poukazuje na okolnosti, ktoré by mohli poruchy zapríčiniť; pomáhajú vyhodnotiť počet a následky porúch a prijať vhodné preventívne opatrenia. Dedukčné metódy („ex post“) analyzujú nehody (havárie), ktoré sa už v praxi vyskytli a hľadajú udalosti a súvislosti, ktoré ich zapríčinili. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Hodnotenie rizika – používané metódy Slovenský názov Anglický názov Skratka Bezpečnostný audit Safety Audit SA Analýza „Čo sa stane ak…“ What if Analysis WI Úvodná analýza nebezpečenstva Preliminary Hazard Analysis PHA Relatívne hodnotenie ukazovateľov nebezpečenstva Relative Ranking RR Štúdia nebezpečenstva a prevádzky schopnosti Hazard and Operability Analysis HAZOP Analýza možností porúch a ich následkov Failure Mode and Effects Analysis FMEA Analýza možnosti porúch a kritickosti ich následkov Failure Modes, Effects and Criticality Analysis FMECA Analýza stromu porúch Fault Tree Analysis FTA Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Hodnotenie rizika – používané metódy Slovenský názov Anglický názov Skratka Analýza stromu udalostí Event Tree Analysis ETA Analýza pomocou kontrolných záznamov Check List Analysis CLA Analýza spoľahlivosti človeka Human Reliability Analysis HRA Analýza nebezpečenstva Hazard Analysis HAZAN Kvantitatívna analýza rizika chemických procesov Chemical Process Quantitative Risk Analysis CPQRA Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Analýza stromu porúch (Fault Tree Analysis -FTA) deduktívna metóda zameraná na zistenie príčin alebo kombináciu príčin (udalostí), ktoré môžu mať za následok definitívnu = vrcholovú udalosť (angl. top event) strom porúch pozostáva z vrcholovej udalosti, logických členov (A , ALEBO a pod) a primárnych udalostí. Primárne udalosti stromov porúch sú poruchy prvkov, chyby obsluhy, chyby z testovania a údržby a iné. na vyjadrenie súvislostí medzi vrcholovou udalosťou a primárnymi udalosťami sa používajú logické symboly a logické operátory booleovej logiky vhodná je pre analýzu zložitých systémov, zložených z funkčne viazaných alebo závislých podsystémov, ktoré sú určené k plneniu rôznych funkcií Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Analýza stromu porúch – symboly boolovej logiky Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Analýza stromu porúch (Fault Tree Analysis - FTA) Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Analýza stromu udalostí (Event Tree Analysis - ETA) induktívna metóda vrchol stromu udalostí = iniciačná udalosť strom udalostí graficky znázorňuje potenciálny rozvoj iniciačnej udalosti do závažnej havárie každá vetva stromu udalostí predstavuje havarijný reťazec s možnými úspešnými alebo neúspešnými zásahmi bezpečnostných systémov účelom stromu udalostí z pohľadu modelovania rizika je identifikovať pre danú iniciačnú udalosť všetky havarijné reťazce Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Analýza stromu udalostí (Event Tree Analysis - ETA) Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Analýza spoľahlivosti človeka (Human Realiability Assessment - HRA) identifikovať potenciálne ľudské chyby, ktoré môžu viesť k haváriám, systematicky sa hodnotia faktory, ktoré ovplyvňujú činnosť ľudí (operátorov, technikov, pracovníkov údržby a ostatného personálu), určujú sa chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť v priebehu normálnej prevádzky alebo v prípade núdzových stavov, určujú sa faktory prispievajúce k týmto chybám a navrhuje sa úprava systému, za účelom zníženia pravdepodobnosti týchto chýb. Typické kroky postupu analýzy sú: analýza úlohy (TA – Task analysis), identifikácia (možných) ľudských chýb (HEI – Human error identification) kvantifikácia spoľahlivosti ľudského faktora (HRQ – Human reliability quantification) Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

Počítačová podpora a softvérové produkty na určenie následkov závažných priemyselných havárií ROZEX – prognóza dopadov havárií v priemysle, pri ktorých dôjde k úniku nebezpečných látok, ktoré môžu ohroziť okolie požiarom, výbuchom alebo toxickými účinkami. Rozlišuje spôsoby tvorby oblaku a jeho šírenie krajinou. ALOHA - umožňuje modelovať rozptyl kvapalín a plynov v ovzduší po ich úniku a určiť predpokladané hranice zraňujúcej či smrteľnej koncentrácie nebezpečnej látky v teréne. WHAZAN - program na rýchle vyhodnotenie následkov úniku nebezpečných toxických a horľavých látok. Obsahuje 17 modelov, ktoré sa dajú rozdeliť do piatich hlavných skupín: 1. únik látky, 2. chovanie bezprostredne po úniku, 3. rozptyl v atmosfére, 4. požiare a explózie, 5. šírenie plynu vo vnútri budovy. TerEx - prognózu dopadov a následkov pôsobenia nebezpečných látok alebo výbušných systémov, s nadväznosťou na grafický informačný systém pre priame zobrazenie výsledkov v mapách, s možnosťou využitia pre jednotky intergrovaného záchranného systému. Vyhodnocuje 4 základné havarijné situácie: 1. dosah a tvar toxického oblaku, 2. dosah pôsobenia rázovej vlny vyvolanej výbuchom zmesi látky so vzduchom, 3. veľkosť priestoru ohrozenia osôb tepelným plameňom, 4. možné dopady detonácie výbušných systémov. Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ! Realizované s finančnou podporou EÚ v rámci programu Prechodný fond