doc. PaedDr. Ing. Miroslav PAĽUN, PhD. , MHA. SOCIÁLNA PATOLÓGIA doc. PaedDr. Ing. Miroslav PAĽUN, PhD. , MHA.

LITERATÚRA povinná ONDREJKOVIČ, P. a kol. 2001. Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2001 TOKÁROVÁ, A. a kol. 2002. Sociálna práca. Prešov: FF PU, 2002 HRONCOVÁ, J. a kol. 2004. Sociálna patológia.Banská Bystrica: UMB 2004 KLIMENTOVÁ, E.- KLIMENT P. 2004. Sociální deviace. Olomouc: UP 2004

LITERATÚRA nepovinná GOHLERT, Ch., KUHN, F.2001. Falošné vedomie. Bratislava: Ikar, 2001 HELLER,J., PECINOVSKÁ, O. 1996. Závislost známá neznámá. Praha: Grada, 1996 MATOUŠEK, O. 1993. Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha: Slon, 1993

LITERATÚRA nepovinná MATOUŠEK, O. a kol.1996. Práce s rizikovou mládeží. Praha: Portál, 1996 DUNOVSKÝ,J., DYTRYCH, Z., MATĚJČEK. 1995. Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. Praha: Grada Avicenum, 1995 MAREŠ, P. 1999. Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: Slon, 1999

ZÁKLADNÉ OKRUHY ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE POJMU SOCIÁLNA PATOLÓGIA(DEVIÁCIA) SOCIÁLNA DEVIÁCIA ,ANÓMIA SÚČASNÉ TEÓRIE DEVIANTNÉHO SPRÁVANIA PATOLÓGIA RODINY A MANŽELSKÉHO ŽIVOTA ALKOHOLOVÉ, NEALKOHOLOVÉ A NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI

ZÁKLADNÉ OKRUHY AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA, NÁSILIE, KRIMINALITA SEXUÁLNA DEVIÁCIA, PROSTITÚCIA, SEXUÁLNE PRENOSNÉ CHOROBY NOVÉ NÁBOŽENSKÉ HNUTIA TÝRANÉ, ZANEDBÁVANÉ A ZNEUŽÍVANÉ DIEŤA, SYNDRÓM CAN ŠIKANA A AGRESIVITA MEDZI DEŤMI SAMOVRAŽEDNOSŤ

I. SOCIÁLNA PATOLÓGIA je súhrnný pojem pre označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiadúcich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie(Ondrejkovič, 2001)

SOCIÁLNA PATOLÓGIA Spencer /anglický filozof a socioĺog/ hľadal paralelu medzi sociálnou a biologickou patológiou. Durkheim /Francúz, jeden zo zakladateľov vedeckej sociológie/ považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem.

SOCIÁLNA PATOLÓGIA Durkheim: každé jednotlivé správanie člena príslušného sociálneho útvaru sa uskutočňuje na pozadí normatívnej štruktúry, ktorej zodpovedá, resp. ktorú niekedy dokonca odzrkadľuje alebo voči ktorej je namierené.

ČO JE NORMA? Norma je určité pravidlo /zásada/ , ktorá je v danej spoločnosti prijímaná, očakávaná, ktorá určuje, aké správanie je v konkrétnej situácii normálne/správne, vhodné/ a ktoré nie je.

NORMA Normy určitým spôsobom regulujú naše správanie. Uľahčujú komunikáciu medzi ľuďmi, vnášajú do našich vzťahov pravidelnosť a umožňujú nám predvídať správanie tých druhých. Hranice medzi normálnym, nenormálnym a patologickým nie sú jasné.

DRUHY NORIEM Morálne normy Právne normy Náboženské normy Obyčaje, zvyky, tradície Tabu

SOCIÁLNE SPRÁVANIE Dva druhy sociálneho správania: správanie konformné k normám, správanie deviantné –odchýlne od noriem. V prípade tohto správania by sme mohli vytvoriť celú škálu takéhoto správania. na začiatku takejto škály by bolo konformné /vo vzťahu k normám, t.j. normokonformné správanie, na druhom konci škály bude kriminalita.

PATOLOGICKÉ FORMY SPRÁVANIA Sú kompenzačné mechanizmy, pokus organizmu o znovuzískanie dynamickej rovnováhy prostriedkami jemu vlastnými. Indivíduum nie je schopné prijateľne riešiť svoju ťažkú životnú situáciu a uspokojiť svoje potreby primeraným spôsobom. Ide o neprimerané neuvedomené pokusy o zadaptovanie sa na ťažkú životnú situáciu.

II. SOCIÁLNA DEVIÁCIA ANÓMIA Sociálna deviácia predstavuje : podtriedu sociálneho správania termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje sociálna norma platná v určitej spoločnosti, skupine, sociálnom útvare.

DRUHY SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE Deviantné správanie - Zjavné (rozpoznané a označené) 2. Poruchy psychických funkcií u človeka, ktoré často ústia vo vyššie uvedené deviantné správanie,

DRUHY SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE 3. Deviantné fyzické charakteristiky jedinca (zmyslové poruchy, fyzické malformácie) 4. Deviantné sociálne charakteristiky (rozvedená žena, bývalý väzeň...)

ROZSAH SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE Sociálna deviácia ako špecifický typ sociálneho správania postihuje: 1.sociálne normy, ktoré predpisujú určitý druh, prípadne spôsob sociálneho správania, 2.sociokultúrny útvar, ktorý sociálne normy obsahuje, 3.sústavu sociálnych rolí, ktoré sú nedeliteľne s normami spojené.

POSUDZOVANIE DEVIÁCIE Deviantné správanie nie je možné vysvetľovať iba prostredníctvom osoby, ktorá sa deviantne správa. K posúdeniu deviácie je nevyhnutné oboznámiť sa: s platnými spoločenskými normami, so sankciami, ktoré používa spoločnosť za ich nedodržiavanie hodnotovým systémom príslušnej skupiny, resp. spoločnosti, s deformáciami v nich, vrátane deformácií v interpersonálnych, ale aj spoločenských vzťahoch. Deviantné správanie vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou.

ANÓMIA Je to špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiť sociálne normy a zákony. Anómia doslova znamená bezzákonnosť. Oslabenie sociálnej kontroly, Sociálna regulácia Pojem anómia je nerozlučne spätý s procesom socializácie,

SOCIÁLNA KONTROLA Sociálna kontrola má za úlohu porovnávať reálne správanie jednotlivca alebo skupiny s normami a hodnotami spoločnosti a zisťovať odchýlky /deviácie/ od štandardov spoločenského spolužitia

OSLABENIE SOCIÁLNEJ KONTROLY vedie takmer vždy k stavom sociálnej dezintegrácie, k nedostatočnej sociálnej regulácii k sociálne deviantnému správaniu. Ich dôsledkom je najčastejšie spoločenská destabilizácia, často i demoralizácia. Mládež v procese socializácie : osvojovanie si hodnôt a noriem.

MENOVATEĽ SOC.PAT.JAVOV Spoločným menovateľom sociálnopatologických javov je: NEROZVINUTOSŤ ALEBO ÚPADOK VNÚTORNÝCH HODNOTOVÝCH ORIENTÁCIÍ

III. SÚČASNÉ TEÓRIE DEVIANTNÉHO SPRÁVANIA Biologické teórie Psychologické teórie Sociologické teórie

BIOLOGICKÉ TEÓRIE Predpokladajú, že existujú určité typy ľudí so sklonom k deviantným prejavom. Príčiny deviantného správania sa hľadajú vo zvláštnostiach morfologie a fungovania organizmu, tiež v genetike. Nie je to však možné absolutizovať

PSYCHOLOGICKÉ TEÓRIE Zohľadňujú viac psychické charakteristiky nositeľa deviantného správania. Psychologické prístupy si všímajú dopad štrukturácie osobnosti na deviantné prejavy. (Paranoidná, schizoidná, závislá, narcistická, emočne nestabilná....osobnosť.) Psychoanalytické teórie Behavioristické prístupy

PSYCHOANALYTICKÉ TEÓRIE Sigmund Freud – tendencie pudov k okamžitému vybitiu pudia jedinca k deviantnému správaniu. Fromm videl príčiny deviantných prejavov v nedostatočnej schopnosti sublimácie, teda v neschopnosti nájsť také správanie vedúce k uspokojeniu pudových tendencií, ktoré je spoločnosťou oceňované. Adler si všímal možnosti prekonať svoje pocity menejcennosti a ich dopadu na dospelý život. Horneyová si všíma výchovných stratégií rodičov, hlavne čo sa týka konzistencie(stálosti) ich prejavov, čo vedie k uspokojeniu potreby bezpečia v detstve.

BEHAVIORISTICKÉ PRÍSTUPY Pozerajú na deviantné správanie ako na chovanie naučené. Deviantné akty neboli v minulosti u jedinca negatívne, ale naopak pozitívne spevnené.

SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE Kontrolné teórie : deviantné správanie je vysvetľované ako dôsledok oslabení alebo absencie sociálnej kontroly Etiketizačné teórie (labelling)

SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE Teórie kultúrneho prenosu: deviantné správanie je jednaním naučeným podobným spôsobom ako správanie konformné. Teórie štrukturálneho tlaku: Durkheim, Merton, Parson. Každý jedinec sa nachádza pod tlakom celku, daného sociálneho prostredia, ktoré obmedzuje jeho egoistické priania.

TEÓRIE ŠTRUKTURÁLNEHO TLAKU Merton rozlíšil päť možných spôsobov adaptácie na tlakovú situáciu: konformita (spoločensky schvaľované ciele sú dosahované konformnými prostriedkami) inovácia (spoločensky schvaľované ciele sú dosahované nelegitimnými prostriedkami,

TEÓRIE ŠTRUKTURÁLNEHO TLAKU ritualizácia (spoločensky schvaľované ciele nie sú dosahované, na ich dosahovanie jedinec rezignuje, dodržuje však ďalej ustálené normy) rebélia (odmietanie spoločnosťou ponúkaných cieľov i prostriedkov realizácie a ich náhrada inými), únik (odmietanie cieľov a prostriedkov realizácie, nastolenia pasívnej reakcie únikom k droge, samovražednému konaniu...

IV. PATOLÓGIA RODINY A MANŽELSKÉHO ŽIVOTA PORUCHY RODINY: Porucha biologicko-reprodukčnej funkcie rodiny Porucha ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny Porucha emocionálnej funkcie rodiny Porucha socializačno-výchovnej funkcie rodiny

PORUCHA BIOLOGICKO-REPRODUKČNEJ FUNKCIE V rodine sa z nejakých dôvodov nerodia deti, alebo sa rodia deti poškodené Nezodpovedné rodenie detí do nepriaznivých životných podmienok alebo rodičom, ktorých zdravotný stav nedovoľuje funkciu rodiča dobre zastávať, Vedomé odmietane rodičovstva/ sebeckosť, zodpovednosť?/.

PORUCHA EKONOMICKO-ZABEZPEČOVACEJ FUNKCIE Rodičia sa nechcú alebo nemôžu zapojiť do pracovného procesu a tak nemôžu zabezpečiť svoje dieťa/ asociáli, psychopati nechcú, nezamestnaní, zdravotne postihnutí nemôžu/. V rodine chýbajú peniaze, má to vplyv na životnú úroveň, deti nemajú dostatočné istoty, pevnosť, trvalosť, možnosti rozvoja.

PORUCHA EMOCIONÁLNEJ FUNKCIE Zasahuje do všetkých sfér vo vnútri rodiny, Veľakrát rodičia nemajú čas, aby sa citovo venovali deťom Je zdrojom alebo sprievodným javom ostatných porúch v rodine Nedostatok emocionality, dieťa potom nevie nadviazať trvalé vzťahy, udržiavať zdravé vzťahy vo vlastnej rodine, nevie pripraviť citové zázemie pre svoje deti. Predškolský vek je ideálny na rozvoj emocionálnej stránky dieťaťa.

PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 1. rodičia, ktorí sa o dieťa nemôžu starať: zdrav. dôvody, mimo domov, často v NVÚ,

PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 2. rodičia, ktorí sa o dieťa nedokážu starať: nezrelí rodičia, často neschopní vyrovnať sa so záťažovými situáciami, deti mimo manželstva,

PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 3. rodičia, ktorí sa nechcú starať o dieťa: Porucha osobnosti rodiča ( asociálne alebo psychopaticky ladený rodič, dávajú prednosť iným hodnotám, zlyháva vzťah k dieťaťu) Deti sú dávané do ústavov, tzv. sociálne siroty Rodičia majú nepriateľský vzťah k dieťaťu Emocionálne, psychické zneužívanie, týranie dieťaťa. Nechcené deti.

PSYCHICKÉ POTREBY DETÍ 1. Stimulácie(optimálny prívod podnetov) 2. Zmysluplného sveta (poriadku v chaose) 3. Istoty, bezpečia ( interpersonálny vzťah matka-dieťa) 4. Osobnej identity (soc. začlenenie do širšieho okruhu) 5. Otvorenej budúcnosti (životnej perspektívy)

PSYCHICKÁ DEPRIVÁCIA Psychický stav, vznikajúci následkom takých životných situácií, kedy nie je jedincovi daná príležitosť k uspokojeniu niektorých základných psychických potrieb v dostačujúcej miere a dosť dlhú dobu.

FAKTORY ZNIŽUJÚCE ODOLNOSŤ K ZÁŤAŽI: 1.citový nedostatok v detstve (strádanie) : strach, úzkosť, neistota, cítia sa byť ponížení, vnímajú svet ako nespravodlivý , pocity krivdy, 2. patogénna citová väzba rodiča a dieťaťa (alebo osoby, ktorá sa stará o dieťa): úzkostný vzťah k dieťaťa alebo dominantný postoj k dieťaťu,

FAKTORY ZNIŽUJÚCE ODOLNOSŤ K ZÁŤAŽI: 3. ambivalentný vzťah rodiča k dieťaťu : striedanie lásky s nenávisťou, starostlivosti so zanedbávaním, 4. prílišné akceptovanie alebo nadmerné potláčanie iniciatívy a potrieb dieťaťa.

SOCIÁLNA DEDIČNOSŤ Prenos patologických znakov správania z jednej generácie na druhú v priebehu sociálneho učenia /doma-výchova/.

PATOLÓGIA MANŽELSKÉHO ŽIVOTA Príčiny manželských nezhôd: povahové, sexuálne, sociálne.

KONFLIKTY V MANŽELSTVE Ku konfliktom v manželstve dochádza, ak sa manželstvo stane prekážkou napĺňania osobnostných potrieb a do konfliktu môžu prísť dve základné potreby, ktoré si v manželstve uspokojujeme: 1. potreba opory, 2. potreba slobody.

PRVÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA Postihuje väčšinou každé manželstvo medzi 3-7 rokom trvania manželstva, trvá v priemere rok Narodenie dieťaťa a matka prenesie veľkú pozornosť na dieťa Milenecký vzťah je zasiahnutý dennou realitou, spolužitie kladie zvýšené nároky (čo jesť, rozhodnutia...)

PRVÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA klesá frekvencia sexuálneho styku /milenecká túžba opadá, stráca sa, v popredí je starostlivosť o dieťa/ , porovnávanie partnera pred manželstvom a v manželstve, nejednotnosť názorov, sklamanie z toho, že majú odlišné názory, dochádza k rozporom, napätiu, konfliktom. Táto kríza prichádza bez závažných vonkajších podnetov.

DRUHÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA Je menej hlboká ako prvá, v období 17-25 rokov trvania manželstva. Trvá niekoľko rokov , ale môže byť aj veľmi krátka Deti sa osamostatňujú(prázdne hniezdo) Somatické obtiaže Žena má pocit, že starne skôr ako muž, bilancuje, nevie sa vyrovnať s vekom Muži nestarnú, chcú si ešte užiť

DRUHÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA Prichádza k neverám (lepšie je vyčkávať, nedokazovať neveru, nedramatizovať) Vek 50-60 rokov – problematické obdobie, obidvaja sú citliví (hormóny) Končí pracovný proces Deti sú už viac-menej samostatné, rozvod sa prestáva chápať ako ohrozujúci jav pre deti Manželia by sa mali viac venovať svojím koníčkom, záujmom, kultúre, cestovať, stretávať sa s priateľmi

MANŽELSKÉ KONFLIKTY Vnútorné (intramatrimoniálne) Vonkajšie (extramatrimoniálne)

INTRAMATRIMONIÁLNY KONFLIKT Porucha, či choroba osobnosti manželov Porucha v emočnej interakcii (v citovej a sexuálnej oblasti) Porucha v spolužití

EXTRAMATRIMONIÁLNY KONFLIKT 1. Zásah konfliktogénneho dieťaťa: (hyperkinetické deti, deti s ĽMD - syndróm ľahkej mozgovej dysfunkcie a iné) 2. Konfliktotvorný zásah rodičov: majú hysterický vzťah, nevedia sa vyrovnať s odchodom dieťaťa, ukradnutie dieťaťa, vnášajú do manželstva intrigy, nepriateľstvo. Partner je medzi dvomi kameňmi, vyhrotená situácia. 3. Mimomanželský vzťah: môže mať rôzne podoby

ROZVOD A JEHO VPLYV NA ZDRAVÝ VÝVOJ DIEŤAŤA Rozvod: spoločenský, sociálny problém, ktorý sa podieľa na sociálnopatologických javoch. Rozvod zraňuje deti a obsahuje riziko poškodenia zdravého vývinu dieťaťa: cíti sa ohrozené, stráca istoty, nemá možnosti obrany, rodičia s ním často manipulujú ako s najúčinnejšou zbraňou voči partnerovi.

DIEŤA ROZVEDENÝCH RODIČOV Je viac ohrozené Dlhodobé nezdravé prostredie, nezdravé reakcie, viac ako trauma z rozvodu Dvaja rodičia poskytujú dieťaťu viac starostlivosti Chlapec stráca identifikáciu s otcom Dievča stráca identifikáciu s matkou Problémy v medziľudských vzťahoch, chápu medziľudské vzťahy ako nestabilné

REAKCIE DOSPELÝCH NA ROZVOD Štádium protestu – tí, čo sú tlačení do rozvodu, chcú mu zabrániť Štádium zúfalstva – zlyhávanie na každom kroku, sebaobviňovanie, depresia, konzum alkoholu, pokusy o samovraždu Štádium popretia – obranný mechanizmus, ktorým zavrhne toho druhého a prijíma rozpad manželstva Štádium vyrovnania Každé štádium môže mať rôznu dĺžku, mala by byť vyrovnaná

ROZDELENIE OBDOBÍ 1.Predrozvodové: nie je vhodné za každú cenu manželstvo udržiavať, ani sa tváriť, že to nie je nič mimoriadne, hádky, konflikty, bitky 2. Rozvodové: rozhodne jeden z manželov. Zvládanie emócií(ľútosť, smútok, agresia). Rozdelenie majetku 3. Porozvodové: zvládnutie toho, že ostaneme sami, vyrovnanie sa s touto situáciou( 82% žien trpí vážnymi neurotickými príznakmi)

V. ALKOHOLOVÉ, NEALKOHOLOVÉ A NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI Závislosti od alkoholu Závislosti od návykových látok Závislosti nelátkové

DROGOVÉ ZÁVISLOSTI Problematika konzumácie drog a vzniku drogových závislostí predstavuje vážny sociálnopatologický jav s narastajúcim významom Droga: je akákoľvek látka, ktorá po vpravení do organizmu vyvolá zmenu jednej alebo viacerých funkcií Toxikománia je stav periodickej alebo chronickej intoxikácie, ktorá škodí jedincovi i spoločnosti a je vyvolaná opakovaným užívaním drogy

DROGOVÉ ZÁVISLOSTI Ako drogovú závislosť kvalifikujeme chorobný vzťah k drogám, ktorý je charakterizovaný nekontrolovateľnou túžbou vpravovať si drogy akýmkoľvek spôsobom do organizmu Charakteristika závislosti: premáhajúca túžba alebo prianie, nutkanie pokračovať v užívaní drogy a získať ju akýmkoľvek spôsobom, tendencia zvyšovať dávku, psychická a niekedy aj fyzická závislosť na droge.

TOLERANCIA Znížená odpoveď organizmu na účinky drogy: metabolická : dôsledok zvýšenej degradácie látky pri chronickom užívaní, behaviorálna: schopnosť kompenzovať účinok drogy, funkčná: spôsobená kompenzačnými zmenami receptorov a membránnych účinkov drogy.

DRUHY ZÁVISLOSTI Fyzická závislosť – stav organizmu vzniknutý podávaním drogy spravidla dlhodobejším a častým/pravidelným/, ktorý sa prejavuje výskytom abstinenčných príznakov, ak je podanie drogy na určitý čas zastavené Abstinenčný syndróm – súbor abstinenčných príznakov (nechutenstvo, zvracanie, nespavosť, triaška)

DRUHY ZÁVISLOSTÍ Psychická závislosť – duševný stav vzniknutý podaním drogy a prejavuje sa rôznym stupňom prianie drogu užívať Spoločenská závislosť: spojená s ritualizáciou- celým súborom postupov a zvykov, spojených s konzumovaním drogy

FAKTORY Faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku, vývoji, udržiavaní, ukončení drogovej závislosti: farmakologické : DROGA somatické a psychické: OSOBNOSŤ environmentálne . PROSTREDIE precipitujúce: PODNET

FAKTORY DROGA: samotná droga, jej dostupnosť, účinky PODNET: zložitá interakcia medzi drogou, osobnosťou, prostredím.

FAKTORY Osobnosť Rizikové skupiny: U nikoho nemôžeme vylúčiť možnosť závislosti Neexistuje ani jeden typ, ktorý by mal mať väčšie sklony k drogám Rizikové skupiny: psychopatické osobnosti: nezdržanliví, neistí, hysterickí, schizoidní psychopati. neurotické osobnosti 60% zo závislých – normálni, nenápadní, priemerní ľudia.

ALKOHOL-NAJROZŠÍRENEJŠIA DROGA Zneužívanie alkoholických nápojov: dochádza k požívaniu alkoholu v nevhodnom množstve, dobe, veku a nevhodnom zdravotnom stave Nadmerné zneužívanie : abúzus

PRÍČINY ZNEUŽÍVANIA spoločenské : zbližovacie účinky alkoholu, nedostatočná príprava ľudí na využívanie voľného času, nedodržiavanie zákonných opatrení, abstinencia hlbšieho životného zmyslu. individuálne: dôsledky nepriaznivého rodinného prostredia, nepríjemných zážitkov z detstva, vzor u rodičov, ktorí zneužívali alkohol, skúsenosť, že nepríjemné psychické stavy sa upravia dávkou alkoholu, mimoriadne životné udalosti, situácie.

FÁZY ZÁVISLOSTI OD ALKOHOLU Počiatočná Varovná Rozhodujúca Konečná

POČIATOČNÁ Pijan spozná účinky alkoholu ako drogy Zvyšuje dávku Jedinec nebýva opitý, iba podnapitý Tolerancia stúpa

VAROVNÁ Občasná opilosť, najskôr výnimočne, potom pravidelnejšie, Dávky alkoholu stúpajú, Môžu sa objaviť i palimsesty(okienka), Tolerancia stále stúpa Hľadá spoločnosť na pitie, nechce byť nápadný.

ROZHODNÁ Stáva sa závislým Strata kontroly nad svojím pitím Neschopnosť piť v malých dávkach Racionalizačný systém – hľadá výhovorky pre svoje pitie Častejší výskyt „okien“, nepamätá si určité udalosti, lebo rýchlo stúpa hladina alkoholu v krvi Problémy v  rodine , v práci, finančné, vzťahové

KONEČNÁ Závislosť Ranné dúšky Tolerancia klesá Masívne abstinenčné príznaky po vysadení alkoholu (tremor rúk..) Rôzne fyzické i psychické ťažkosti Debakel

ROZDELENIE DROG PODĽA ICH ÚČINKU Sedatíva Stimulanciá Halucinogény Narkotiká Steroidy

DROGY S PREVAŽNE SEDATÍVNYM ÚČINKOM Celkové uvoľnenie, odstránenie zábran Alkohol Barbituráty Hypnotíká Trankvilizéry Inhalačné prostriedky

DROGY S PREVAŽNE POVZBUDZUJÚCIM ÚČINKOM Stimulanciá (dráždenie CNS) kokaín, krak, amfetamíny/pervitin/

HALUCINOGÉNY Spôsobujú tranz, úzkosť, majú psychoaktívne účinky Marihuana Hašiš LSD a syntetické látky MDMA, extáza Lieky

NARKOTICKÉ LÁTKY Spôsobujú eufóriu, radosť, nadradenosť, silu, striedanie eufórie s letargiou,ospalosťou/: Heroín Morfín Ópium Kodeín Syntetické opiáty Metadon, Subutex

STEROIDY Ich účinky spočívajú v raste vývoji svalstva a telového tkaniva

NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI Spoločným znakom je existencia impulzov pudiacich k vykonaniu týchto činov Pyrománia – patologické zakladanie požiarov, môže byť sprevádzné aj sexuálnym vzrušením. Kleptománia – patologické krádeže vecí, ktoré chorý nepotrebuje k svojmu životu. Trichotylománia – prejavuje sa vytrhávaním svojho vlasntého vlasového porastu. Patologické hráčstvo

PATOLOGICKÉ HRÁČSTVO 1. Celková neschopnosť odolať impulzu alebo pokušeniu urobiť niečo, čo je považované za nebezpečné pre aktéra alebo jeho okolie. 2. Narastajúce napätie pred vykonaním činu – nekľud, nepohoda, psychický tlak. Existuje iba jeden spôsob odstránenia – vykonanie daného činu. 3. Okamžik pri vykonaní činu popisuje aktér ako prežívanie výrazného uspokojenia, pocity uspokojenia. Potom ale nasledujú výčitky svedomia....bludný kruh.

PATOLOGICKÉ HRÁČSTVO Rozlišujeme patologické a sociálne hráčstvo. Sociálny hráč hrá dovtedy, kým má na hru peniaze, obvykle so svojimi priateľmi pri návštevách zábavných zariadení. Patologický hráč naopak hrá i vtedy, ak nemá peniaze k dispozícii , kvôli hre sa zadlžuje. Označujeme ho ako gambler. Analógiou medzi patologickým hráčom a závislosťou na psychoaktívnych látkach je pudenie a následné opakovanie hrania, resp. brania drogy.

FÁZY VZNIKU PATOLOGICKEHO HRÁČSTVA Štádiá vzniku závislosti: Fáza výhier Fáza prehier Fáza zúfalstva

FÁZY UZDRAVOVANIA Fáza kritičnosti Fáza znovuvytvárania Fáza rastu

VI. AGRESIA, HOSTILITA, NÁSILIE, KRIMINALITA Agresiou označujeme najčastejšie útočné správanie, ktoré obyčajne nastupuje ako reakcia na skutočné alebo iba zdanlivé ohrozenie vlastnej moci, najčastejšie ako prejav hnevu Poznáme: 1. individuálnu, 2. skupinovú, 3. masovú.

HOSTILITA Hostilita: označenie všeobecne nepriateľského postoja voči ľuďom, voči spoločnosti Môže byť zložkou agresivity, ale nemusí nadobudnúť rozmer agresivity

NÁSILIE Násilie znamená najčastejšie označenie jednorázového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku Iná charakteristika násilia hovorí o akomkoľvek akte, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzuje rozvoj jeho osobnosti

TÝRANIE Na rozdiel od násilia týraním rozumieme spravidla nie jednorazový akt násilia, ale dlhodobejší proces Jeho podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí nie sú schopní z najrôznejších dôvodov chrániť samých seba

TERORIZMUS Osobitným druhom násilia je terorizmus, ktorý vzbudzuje strach a hrôzu Máva spravidla provokatívny charakter v ostrom rozpore s prijatými normami správania Dnes sa tento pojem najčastejšie používa v súvislosti s existenciou malých a extrémistických skupín, ktorých činnosť je motivovaná masovo, etnicky, xenofobicky

KRIMINALITA Je pojem, ktorým označujeme výskyt trestného správania ako sociálneho javu Je vyjadrením súhrnu trestných činov spáchaných v príslušnej spoločnosti, štáte, regióne Kriminalita je teda taká forma deviantného správania, ktorá je v rozpore s normami, uvedenými v trestnom zákone

KRIMINALITA Zjavná kriminalita: väčšina trestných činov vychádza najavo a stáva sa predmetom stíhania Kriminalita latentná: ak ide o trestné činy, o ktorých sa orgány štátnej moci, resp. orgány činné v trestnom konaní nedozvedia Najväčšia latencia je v oblasti kriminality mládeže, často preto, lebo trestné činy mládeže sa bagatelizujú

DELIKVENCIA Delikvencia: širší pojem ako kriminalita a zahŕňa aj trestné činy a priestupky, ktoré spáchali páchatelia, ktorí nie sú trestne zodpovední, zahŕňa aj činy zo správneho, občianskeho, rodinného práva

ASOCIALNE A ANTISOCIÁLNE ČINY Asociálne – nespoločenské činy, správanie jedinca nezodpovedá spoloč. morálke Antisociálne – protispoločenské činy, ide o porušenie spoločenských, právnych noriem(trestné stíhanie)

KRIMINALITA Významným faktorom predchádzania kriminalite je objasnenosť trestných činov Ako možno kriminalite predchádzať – prevencia Otázky skúmania obetí trestných činov – viktimológia

PREDPOLIA KRIMINALITY PROSTITÚCIA BEZDOMOVECTVO SEKTÁRSTVO CHUDOBA ZÁVISLOSTI

VII. SEXUÁLNA DEVIÁCIA, PROSTITÚCIA, SEXUÁLNE PRENOSNÉ CHOROBY Sexuálne deviácie: Z medicínskeho hľadiska bývajú priraďované medzi poruchy pudov zachovania rodu Niekedy sa hovorí iba o skupine sexuálnych porúch

PORUCHY PUDOV ZACHOVANIA RODU poruchy pohlavnej identity, poruchy pohlavnej preferencie, poruchy kvantitatívne(nynfománia) sexuálne dysfunkcie(neschopnosť realizovať sexuálny kontakt pre seba uspokojujúcim spôsobom). Prvé tri majú biologický základ.

PORUCHY POHLAVNEJ IDENTITY Transsexualizmus – nespokojnosť jedinca s anatomickým pohlavím. Praje si zbaviť sa vlastných genitálov a sekundárnych pohlavných znakov, chce získať opačné pohlavie i opačné sekundárne znaky. Pred chirurgickým zákrokom psychoterapia, hormonálne liečba.

PORUCHY POHLAVNEJ IDENTITY Transvestitizmus dvojakej role – niekedy aj transsexuálny transvetitizmus. Prejavuje sa opakovaným prezliekaním pacienta do šiat opačného pohlavia. Ide o dočasné zaujatie opačnej pohlavnej role.

PORUCHY POHLAVNEJ IDENTITY Porucha pohlavnej identity v detstve – väčšinou pred pubertou. Polovica prípadov odozneje , druhá polovica je v dospelosti homosexuálne orientovaná.

PORUCHY SEXUÁLNEJ PREFERENCIE (PARAFÍLIE) Sadomasochizmus – preferovanie sexuálnej aktivity s obmedzovaním osobnej slobody, ponižovanie partnera, alebo aj fyzické týranie. Ak takéto podnety osoba prijíma ide o masochizmus, ak ho sama produkuje, ide o sadizmus. Vzrušenie zo sadistických i masochistických aktivít.

PORUCHY SEXUÁLNEJ PREFERENCIE (PARAFÍLIE) Výskyt sexuálnych impulzov, neobvyklých až bizarných fantazijných predstáv a aktívít. Fetišizmus – používanie neživého predmetu k dosiahnutiu sexuálneho vzrušenia. Môže ísť o odev, doplnky, ústrižky vlasov...Typické pre mužov. Fetišistický transvestitizmus – prezliekanie do prádla opačného pohlavia za účelom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia.

PORUCHY SEXUÁLNEJ PREFERENCIE (PARAFÍLIE) Exhibicionizmus – opakované vystavovanie genitálu pre osobami opačného pohlavia, často sprevádzané masturbáciou. Vzrušenie jedinca narastá, ak sa mu podarí vyvolať prekvapenie, strach. Voyerstvo – vzrušenie je dosiahnuté skrytým pozorovaním cudzích, vyzliekajúcich sa, či nahých žien, alebo sexuálnych aktivít iných ľudí. Môže byť sprevádzané masturbáciou.

PORUCHY SEXUÁLNEJ PREFERENCIE (PARAFÍLIE) Sadomasochizmus – preferovanie sexuálnej aktivity s obmedzovaním osobnej slobody, ponižovanie partnera, alebo aj fyzické týranie. Ak takéto podnety osoba prijíma ide o masochizmus, ak ho sama produkuje, ide o sadizmus. Vzrušenie zo sadistických i masochistických aktivít.

PORUCHY SEXUÁLNEJ PREFERENCIE (PARAFÍLIE) Pedofília – preferencia detí ako sexuálneho objektu. Obidvoch pohlaví, alebo jedného. Mnohopočetné poruchy sexuálnej preferencie – výskyt viac než jednej poruchy sexuálnej preferencie u jednej osoby.

HOMOSEXUALITA Preferencia partnera rovnakého pohlavia. Muži – gayovia, ženy – lesbičky. Homosexuálne chovanie – odlišujeme od pravej homosexuality. Výskyt homosexuality – približne 4 % populácie. Postoje väčšinovej spoločnosti k homosexuálom sa menia.

MOŽNOSTI TERAPIE psychoterapia – osvojenie si spoločensky prijateľných foriem pohlavného ukájania, náhľadu farmakoterapia – antiandrogény( tlmia účinnosť mužských pohlavných hormónov), estrogény, neuroleptiká chirurgický, eventuálne neurochirurgický zákrok - iba so súhlasom jedinca

PROSTITÚCIA Je jedným z najstarších javov, často považovaných za sociálno-patologický Pod prostitúciou rozumieme poskytovanie sexuálnych služieb za peniaze alebo inú protihodnotu. Poznáme: ženskú, mužskú, v poslednom čase i detskú.

PROSTITÚCIA V sociálnej praxi je nevyhnutné analyzovať podmienky vzniku, prípadne nárastu prostitúcie, vrátane otázok motivácie Skutočnosťou je jednoznačný nárast prostitúcie, osobitne jej niektorých foriem, napr. tzv. diaľničná a cestná prostitúcia, detská pornografia spojená s pornoturistikou

PODOBY PROSTITÚCIE l. verejná a legálna, kedy osoby poskytujú sexuálne služby prevažne v špecializovaných zariadeniach (verejné domy, erotické salóny, vyhradené ulice) 2. skrytá (najčastejšie nelegálna), kedy tieto osoby aktívne vyhľadávajú svojich zákazníkov.

ABOLICIONISTICKÝ PRÍSTUP Hlavným princípom je, že sa v sociálnej práci zdržiavame zásahov proti prostitúcii samotnej a všímame si predovšetkým negatívne javy, ktoré sa s prostitúciou najčastejšie spájajú Sú to obchodovanie so ženami, kupliarstvo, zneužívanie detí, podvody, úmyselné uvádzanie v omyl za účelom získania neoprávneného zisku a pod.

REGLEMENTÁCIA Reglementácia - ustanovuje sa nad prostitúciou úradný(napr. policajný) dozor alebo ustanovuje sa kuratela, povinné lekárske prehliadky, dokonca i registrácia K tomu býva spoločnosť neraz donútená i masovým šírením pohlavných chorôb, v poslednom období i AIDS

PREVENCIA PROSTITÚCIE V oblasti prevencie prostitúcie jestvuje viacero teórií, väčšinou nereálnych a podfarbených idealizmom Jednou z účinných ciest je streetwork, nadväzovanie kontaktu, získavanie dôvery a pomoc osobám zaoberajúcimi sa prostitúciou

SEXUÁLNE PRENOSNÉ CHOROBY zvyšuje sa celkový počet prípadov chorôb prenášaných sexuálnym stykom, bezpríznakovosť niektorých infekcií – riziko nákazy ďalších partnerov, zlá liečiteľnosť vírových nákaz, viac než jedna pohlavná choroba súčasne

VŠEOBECNÉ POZNATKY nebezpečenstvo prenosu z matky na plod rizikové sexuálne chovanie – kolotoč prenosu liečba všetkých známych sexuálnych partnerov je dôležitá preventívne a represívne epidemiologické opatrenia legislatíva, získanie dôvery pacienta, zaručenie mlčanlivosti

OCHORENIA Chlamydiový zápal močovej trubice Syffilis Kvapavka Filcky AIDS vírové infekcie bakteriálne onemocnenia kvasinkové onemocnenia parazitárne onemocnenia

VIII. NOVÉ NÁBOŽENSKÉ HNUTIA Sekta. kult, deštruktívny kult vyvolávajú v spoločnosti pejoratívnu odozvu. Používanie pojmu nové náboženské hnutia práve z tohto dôvodu. Je takmer nemožné nové náboženské hnutia, ale i tradičnú cirkev pregnantne vymedziť. Nie je možné vystačiť s odlíšením, že cirkev je väčšinou spoločnosťou prijímaná, zatiaľ čo u sekty to tak nie je.

CHARAKTERISTIKY TAKEJTO SKUPINY správanie členov skupiny je nekonformné odmietanie cieľov, ktoré ponúka spoločnosť štát v štáte značná netolerancia k nečlenom nátlakové presvedčovanie pri nábore nových členov tendencia podmaňovať si ich nátlak pri snahe člena opustiť sektu

UČENIE SEKTY býva schématizujúce, jednoznačný pohľad na svet jednoznačná náuka jednoznačné odpovede na otázky, týkajúce sa života členov sklon k izolácii v sociálnom priestore strata schopnosti viesť s inými skupinami skutočný dialóg.

DEŠTRUKTÍVNE POSOBENIE SEKTY pôsobenie na psychiku človeka manipulatívne postupy, označované ako mentálna kontrola, ktorá má rozbiť doterajšiu štruktúru osobnosti a vytvoriť novú, ktorá je charakterizovaná ako závislosť na sekte.

MENTÁLNA KONTROLA Základnou podstatou je poprenie individuality a dosiahnutie unifomity členstva bez akýchkoľvek rozporov. 1. Kontrola chovania : predpísaný spôsob správania, stravovania, výkonu zamestnania, rituálov, spôsobov kontaktu s okolím. 2. Kontrola myslenia : osvojenie si špecifických komunikačných prostriedkov typických pre dané zoskupenie. Narušenie schopnosti samostatne myslieť, zámerne narušovaná pozornosť, izolácia od vonkajších zdrojov.

MENTÁLNA KONTROLA 3. Kontrola emócií: vytvárania dualistického obrazu sveta, členovia skupiny a ich učenie je pozítívne hodnotené, jediné správne, okolitý svet je naproti tomu vykresľovaný ako tmársky, nepriateľský, ohrozujúci. Presvedčovanie o neschopnosti žiť mimo skupinu, strach zo zatratenia. Paranoidný strach podporuje moc vodcu.

POUŽÍVANÉ TECHNIKY meditačné techniky, techniky persuázie, techniky využívajúce rôzne formy fyziologickej a sociálnej deprivácie, techniky využívajúce princípy skupinovej dynamiky, direktívna a indirektívna hypnóza.

OPUSTENIE SEKTY Dôsledky: sklon k pasivite, strata spontaneity, neschopnosť nadväzovať nové sociálne vzťahy, poruchy koncentrácie,pozornosti, strata schopnosti kriticky myslieť, vážne duševné poruchy.

TYPOLÓGIA SIEKT Mystické sekty – vychádzajú z náboženskej dogmy. Politické sekty – založené na politickej dogme. Ekonomické sekty – sekty, sľubujúce členom dosiahnutie hmotného blahobytu. Vzdelávacie a pseudoterapeutické sekty – ponúkajú odstránenie existujúcich osobných či osobnostných problémov

NIEKTORÉ SEKTY Svedkovia Jehovoví Posolstvo Grálu Moonisti Hare Krišna Mormóni Scientologická cirkev Satanisti New Age

IX. TÝRANÉ, ZANEDBÁVANÉ A ZNEUŽÍVANÉ DIEŤA, SYNDRÓM CAN (Child Abuse and Neglect) Ide o akékoľvek nenáhodné, vedomé(príp. i nevedomé) konanie rodiča, vychovávateľa alebo inej osoby voči dieťaťu, ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné alebo odmietané a ktoré poškodzuje telesný, duševný i spoločenský stav a vývoj dieťaťa, poprípade spôsobuje jeho smrť.

ZLOŽKY SYNDRÓMU CAN páchateľ či pôvodca, v interakcii s dieťaťom, v interakcii so všetkými ostatnými zúčastnenými osobami, za konkrétnych situačných podmienok, v konkrétnom spoločensko-kultúrnom vzťahovom rámci, každý prípad je špecifický a má špecifický vývoj.

TÝRANÉ DIEŤA Fyzické (telesné) týranie Psychické týranie dieťaťa MUNCHBAUSENOV SYNDRÓM V ZASTÚPENÍ (by proxy), syndróm baróna Prášila.

ZANEDBÁVANÉ DIEŤA Pri zanedbávaní nachádzame v pozadí vzťah medzi rodičmi a deťmi nezáujem rodičov, ľahostajnosť, alkoholizmus, prípadne nízka mentálna úroveň. Spájané je s dlhodobým neuspokojovaním základných potrieb. Hovoríme o vystavovaní dieťaťa deprivácii.

ZNEUŽÍVANÉ DIEŤA Za najzávažnejšie je považované sexuálne zneužívanie nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti či správaniu. Zahŕňa akékoľvek sexuálne dotýkanie, styk, vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do opatery alebo kýmkoľvek, kto dieťa zneužíva

BEZDOTYKOVÁ FORMA SEXUÁLNEHO ZNEUŽÍVANIA exhibicionizmus – dospelý ukazuje dieťati svoje genitálie harassment – obťažovanie(slovné)

DOTYKOVÁ FORMA SEXUÁLNEHO ZNEUŹÍVANIA obťažovanie – bozkávanie, ohmatávanie na erotogénnych zónach dieťaťa alebo páchateľa sexuálny útok – obťažovanie použitím násilia znásilnenie incest – otcovský, materský, súrodenecký. Ide o styky medzi pokrvnými príbuznými

AKTÉRI SYNDRÓMU CAN 1. RODIČIA 2.OSOBNOSŤ DIEŤATA POSTIHNUTÉHO SYNDRÓMOM CAN

SYNDRÓM DETSKÉHO PRISPOSOBENIA SA SEXUÁLNEMU ZNEUŽITIU utajovanie bezmocnosť prispôsobenie oneskorené, konfliktné a nespravodlivé odhalenie odvolanie výpovede

PRÍSTUPY K ZNIŽOVANIU CAN Primárna prevencia sa zameriava na: širokú verejnosť: osveta, oznámenie podozrení, detskú populáciu: hlavne sexuálna výchova, asertivita, zvyšovanie frustračnej tolerancie, rodičov a vychovávateľov odborných pracovníkov a verejných činiteľov.

PRÍSTUPY K ZNIŽOVANIU CAN Sekundárna prevencia sa zameriava na: rizikových dospelých, rizikové deti, rizikové situácie

PRÍSTUPY K ZNIŽOVANIU CAN Terciárna prevencia sa zameriava na: minimalizovanie nebezpečia sekundárnej viktimizácie dieťaťa, zamedzenie ďalšiemu opakovaniu vadného správania voči dieťaťu. Rozlišujeme etapu: diagnostickú – určiť rozsah poškodenia dieťaťa, ochrannú – zabrániť ďalšiemu kontaktu s páchateľom, terapeutická – eliminácia negatívnych dôsledkov

X. ŠIKANA A AGRESIVITA MEDZI DEŤMI šikana (fr. chicane)- zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie, byrokratické lpenie na litere zákona a predpisov agresor zneužíva svoju moc nad obeťou k tomu, aby si ju podmanil. Ide teda o asymetrickú agresiu

PRIAMA ŠIKANA fyzická agresia a používanie zbraní slovná agresia a zastrašovanie zbraňami krádeže, ničenie a manipulácie s vecam násilné a manipulatívne príkazy

NEPRIAMA ŠIKANA ignorovanie dieťaťa ústrky nepríjemné poznámky kanadské žartíky Väčšinou sa priama a nepriama šikana vyskytujú súčasne.

DOSLEDKY ŠIKANY poškodenie psychického, ale prípadného a fyzického zdravia obetí, fixovanie asociálnych a antisociálnych postojov u agresorov, pokrivenie pohľadu ostatných členov skupiny na pravidlá sociálneho súžitia.

AKTÉRI ŠIKANY Školská trieda, školský kolektív Pedagóg Rodičia Agresor Obete šikany

XI. SAMOVRAŽEDNOSŤ Samovražednosť: úmyselná aktivita voči vlastnej osobe s cieľom privodiť si smrť Samovražda /suicídium/ je vlastným úmyselným usmrtením Samovrah : človek, ktorý chce ukončiť svoj život úmyselne a vedome, smrť si praje a očakáva, že si ju svojím činom aj privodí

POKUSY O SAMOVRAŽDU a/ predstierané- na získanie pozornosti, vysiela aj SOS- soc. pracovník by mal vedieť pomôcť b/ nepredstierané Pokusov je viac ako dokonaných samovrážd: na zemi spácha každý deň 1 000 ľudí samovraždu a 8 000 ľudí sa o samovraždu pokúsi

DRUHY AMOVRAŽEDNÉHO KONANIA Racionálne podložená samovražda – tzv. bilančná samovražda, človek bilancuje, hodnotí život a potom spácha samovraždu Ťažké stavy patologické: depresívne, psychotické stavy, v ťažkých krízach, u závislých, u osôb nevyrovnaných, hysterických, choré osoby Samovražda ako imitácia alebo hra: najčastejšie u detičiek alebo mentálne postihnutých ľudí, Kolektívne samovraždy Autopunitívne samovraždy, majú charakter samotrestania alebo autoagresie

SAMOVRAŽEDNÁ POPULÁCIA ľudia, ktorí majú úmysel skončiť so svojím životom- „nebyť“ 3-5% ľudia „byť alebo nebyť“ nemajú celkom jasné, či chcú ukončiť, samovražedný pokus je ponechaný náhode 30% ľudia „byť“ predstierajú, demonštrujú, nevedia riešiť problémy inak, chcú vydierať, niečo získať 60% muži: zastrelenie, obesenie, skok z výšky, v mladšom veku, viac pokusov, aj dokonalých samovrážd, osamelí, ovdovelí viac. ženy: lieky, plyn, podrezanie žíl, v staršom veku, skôr sa zachránia

CHARAKTERISTIKA POTENCIÁLNEHO SAMOVRAHA Veľká ambivalencia, nepokoj Pocity beznádeje Celkové psychické vyčerpanie Úzkosť Pocit chaosu Zmeny nálad Nevie niečo riešiť Strata záujmov o obvyklé schopnosti

PRESUICIDÁLNY SYNDRÓM 1. Narastajúce zužovanie subjektívneho priestoru: zúžené vnímanie reálnych osobných možností, pocit neodčiniteľného zavinenia nejakého nešťastia, zužovanie medziľudských vzťahov, zúženie sveta hodnôt.

PRESUICIDÁLNY SYNDRÓM 2. Potlačovanie agresivity obrátenej voči ostatným a jej obrátenie voči vlastnej osobe obviňovanie za všetko, mieru zavinenia vidí neralisticky- vo svoj neprospech.

PRESUICIDÁLNY SYNDRÓM 3. Fantázie o vlastnej smrti, ktoré majú štyri stupne: predstava, že je človek mŕtvy (aké by to bolo, kto by plakal najviac..), predstava, čo by sa stalo, keby sám na seba vztiahol ruku(interpretácie príbuzných) konkrétne plány na realizáciu samovraždy – ako, kedy, kde, pasívne vtieranie suicidálnych myšlienok

PRÁCA SO SUICIDANTOM sprevádzanie (ukľudnenie hladiny emócií, spevnenie pôdy pod nohami) moralizovanie a súdenie má opačný účinok hovoriť o tom, čo doteraz bolo v živote jedinca oporou, zázemím ubezpečenie sa, či dobre rozumieme, plná emočná angažovanosť vyjadrenie samovražedných myšlienok nikdy nebagatelizujeme mali by nadväzovať ďalšie ponuky pomoci

PRÍČINY SAMOVRAŽEDNOSTI Vnútorné: zmeny osobnosti, hormonálne poruchy, poruchy intelektu Vonkajšie: vplyv rodinného prostredia a výchovy, školského prostredia, rovesníkov

SUBJEKTÍVNE HODNOTENIE ZÁŤAŽOVÝCH SITÚÁCIÍ Kritické životné udalosti – vystupujú do makroudalostí v živote človeka, premietajú sa do mikroepizód, spôsobujú aj reťazenia a možno ich aj rekonštruovať v podobe jednotlivých súvisiacich epizód. Menia rovnováhu človeka i prostredia Daily hassle – malé, vždy znova a znova sa opakujúce, iritujúco pôsobiace, trápenia. I drobné prehry a neúspechy. Najhoršie je, že sa môžu kumulovať Krízy – sú charakteristickým narušením psychickej rovnováhy, pocity preťaženia, nemožnosti zvládnuť problém

SAMOVRAŽDY DETÍ Často je v ich prípade samovražda následkom skratkovitého chovania Príčiny sú veľmi subjektívne, vyplývajúce z nesprávneho hodnotenia reálnej životnej situácie Spôsoby sú odlišné od dospelých: otrava jedmi, predávkovanie drogami, podrezanie žíl, skok pod vlak, skok z výšky

PREDCHÁDZANIE SAMOVRAŽDÁM Pri predchádzaní samovraždám, najmä u mladých zohráva dôležitú úlohu: pocit zakotvenosti v živote, zmysel vlastnej existencie, rozvoj náboženského cítenia pocit spoločenskej užitočnosti.