Diverzita druhov a spoločenstiev nelesnej vegetácie lokality Ostrovné lúčky Daniela Šmelková vedúca bakalárskej práce: RNDr.Jana Ružičková

Prírodná rezervácia Ostrovné lúčky sa nachádza na území Podunajskej nížiny -spadá do oblasti panónskej flóry (Pannonicum). Lokalizovaná je v okrese mesta Bratislavy, smerom na juhovýchod od hlavného mesta, umiestnená na pravom brehu Dunaja. Záujmové územie patrí do katastra obce Čunovo-Rusovce, pod správou CHKO Dunajské luhy. Rozlohou predstavuje 613,56ha.

Stručný obsah: Teoretická časť - definície II. Abiotické pomery - geológia, hydrológia, klíma daného územia III. Biotické pomery - typy biotopov, chránené, invázne druhy IV. Antropogénne faktory - ochrana územia / stresové faktory V. Praktická časť - výskum

Definícia vybraných základných pojmov

Biotop je miesto prirodzeného výskytu určitého druhu rastliny alebo živočícha, ich populácie alebo spoločenstva v oblasti rozlíšenej geografickými, abiotickými a biotickými vlastnosťami. (ust. § 2 ods. písm. r) zákona č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov). Biologická invázia je spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných druhov organizmov v novom prostredí a ich hromadné prenikanie - ,,vstupovanie“ do antropogénnych, poloprirodzených a prirodzených spoločenstiev. (Cvachová 2003). Introdukcia je zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (pomocou človeka), poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, gaméty alebo propaguly, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál (pôvodný alebo terajší) (Cvachová 2003). Biologická diverzita je rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou (Dohovor o biologickej diverzite, UNCED 1992). Ekosystém je funkčná sústava živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním informácií a ktoré sa navzájom ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase. (ust. § 3 zákona č. 17/1992 Z.z o životnom prostredí v znení znení neskorších predpisov).

Stručná charakteristika abiotických pomerov

Z geomorfologického hľadiska spadá záujmová lokalita do oblasti Podunajskej nížiny, ktorá je typom mladej poriečnej roviny. Je tvorená prevažne fluviálnymi sedimentami na neogénnom podloží. Keďže záujmová lokalita sa nachádza v povodí rieky Dunaj, hlavným determinantom ovplyvňujúcim stav vody na danom území je spomínaná rieka. Hydrologické pomery v záujmovom území sú v značnej miere ovplyvnené aj prítomnosťou Čunovskej vodnej nádrže, ktorá sa v danej lokalite nachádza. Skúmané územie patrí do teplej oblasti, kde je do roka viac ako 50 letných dní (s denným maximom nad 25 C) a neprejavuje sa tu už vplyv Malých Karpát. Pre rozvoj vegetácie je dôležitá priemerná teplota vo vegetačnom období, ktorá je v Podunajskej nížine vždy vyše 15 °C, z toho v letných mesiacoch je priemerne nad 19 C. Ročné zrážky predstavujú hodnotu 550 mm. *fluviálny = riečny

Stručná charakteristika biotických pomerov

územia NATURA 2000. Nachádza sa tu niekoľko Záujmová lokalita Ostrovné lúčky patrí medzi územia NATURA 2000. Nachádza sa tu niekoľko významných biotopov, ktoré radíme medzi Európ- sky významné biotopy (Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (91F0), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia Orchideaceae) (6210) ). Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (91F0), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia Orchideaceae) (6210)

Spoločenstvá xerofilných (suchomilých) podunajských lesostepí (dunajské hlošiny – Crataegetum danubiale) vznikli na plytkých štrkovo-piesočnatých vápenatých pôdach dunajských štrkových terás, kde štrky vystupujú vysoko nad úroveň hladiny podzemnej vody. Plochy sú pokryté prevažne travinno-bylinnou vegetáciou s ojedinelým výskytom krov alebo zakrpatených stromov.

Asociácia Crataegetum danubiale je charakterizovaná je výskytom druhov vzácnej čeľade Orchideaceae, konkrétne ide o Dactylorhiza maculata, Orchis morio, Orchis militaris a kriticky ohrozené druhy Orchis coriophora a Spiranthes spiralis. V súčasnosti sú tieto biotopy najviac ohrozované náletom inváznych rastlín, ktoré vytláčajú naše pôvodné druhy (Solidago canadensis, Solidago gigantea, Ailanthus altissimus).

Antropogénne faktory

Ostrovné lúčky patria do kategórie prírodná rezervácia a ako taká predstavuje územie chránené od roku 1988. Táto prírodná rezervácia s xerofilnou vegetáciou je chránená z dôvodu výskytu zriedkavej flóry, zachovaných lesostepných spoločenstiev lužného lesa Podunajskej nížiny, špeciálne vstavačovitých druhov rastlín. Na území PR Ostrovné lúčky platí v zmysle § 17 "zákona" piaty stupeň ochrany. Ostrovné lúčky sú súčasťou lokality Dunajské luhy, ktorá sa pripravuje na zaradenie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia).

Antropogénny vplyv vo forme zanášania odpadkami predstavuje čoraz väčší problém. Výraznými stopami ľudskej činnosti sú i ohniská, ktoré možno nájsť predovšetkým v lesostepnej časti rezervácie. Prejavom antropogenného vplyvu je i spomínané zarastanie lesostepí. Keďže v minulosti bola väčšina takýchto plôch hospodársky využívaná na pasenie, po tom, čo ich človek prestal takto využívať, začali dané pozemky zarastať, čo možno pozorovať i na záujmovom území dunajských lesostepí. Plochy zarastajú predovšetkým inváznymi druhmi Ailanthus altissimus, Solidago canadensis, Solidago gigantea, ale i pôvodne sa tu vyskytujúcim Crataegus monogyna.

Praktická časť - výskum

Cieľom práce bolo porovnávanie súčasného stavu zastúpenia druhov nelesnej vegetácie na vytýčených plochách a stavu druhového zloženia z roku 1982, kedy prebiehal na daných plochách výskum Gojdičovej, pričom ako podkladový materiál bola použitá Gojdičovej práca (1984). V priebehu mesiacov november, apríl, máj, jún, júl sme spisovali zoznam druhov vyskytujúcich sa na území trvalých plôch, založených v rokoch 1982 a 1983 E. Gojdičovou v prírodnej rezervácií Ostrovné lúčky. Všetky rastlinné druhy boli spísané do tabuliek a porovnávané s druhmi, ktoré sa vyskytovali v r. 1982. Možno zhodnotiť, že zloženie vegetácie sa výrazne zmenilo, dá sa však povedať, že diverzita rastlinných druhov neklesla, keďže aj v súčasnosti bol zaznamenaný približne rovnaký počet druhov ako v r.1982. V priebehu 25 rokov sa mierne pozmenilo i zloženie vegetácie. V roku 1982 bolo na Trvalej ploche I zistených 41 druhov Gojdičová (1984). V súčasnosti sme zaznamenali 42 druhov, čo je približne rovnaký počet ako v r. 1982. Treba však poukázať na to, že len 17 druhov z daného počtu je totožných s druhmi, ktoré sa vyskytovali na Trvalej ploche I od roku 1982 (Tab.1: vyznačené sivou farbou), čo predstavuje len 26,15% z celkového počtu 65 druhov. Zaujímané však je, že percentuálne zastúpenie druhov zistených mimo plochu, spoločných pre oba porovnávané roky je vyššie (36,84% = 7 druhov), z celkového počtu 19 druhov. Už vtedy sa však dal na trvalých plochách predpokladať budúci výskyt niektorých druhov, ktoré sa v tom čase vyskytovali ešte len mimo plochy; v súčasnosti sa už vyskytujú na trvalých plochách (Tab.1, Tab.2: vyznačené žltou farbou). Ide o čoraz viac šíriaci sa druh Crataegus monogyna, ktorý v súčasnosti vytvára až nepreniknuteľné zárasty predovšetkým na Trvalej ploche II, no hlavne ide o invázne druhy (Ailanthus altissimus (Obr.9), Solidago canadensis, Solidago gigantea). Medzi týmito druhmi (s progresívnou tendenciou šírenia sa) sme zaznamenali i Tetragonolobus maritimus, čo považujeme za pozitívny jav, keďže ide o vzácny druh (Tab. 1, Tab, 2: podčiarknuté).

Druhy zistené mimo trvalej plochy   Názov druhu 1982 2007 1 Agropyron trichophorum 2 Achillea ptarmica 3 Ailanthus altissimus 4 Berberis vulgaris 5 Calamagrostis epigejos 6 Clematis vitalba 7 Crataegus monogyna 8 Echium vulgare 9 Erigeron annuus 10 Ligustrum vulgare 11 Lithospermum officinale 12 Melilotus alba 13 Populus alba 14 Prunus spinosa 15 Rhamnus catharticus 16 Salix triandra 17 Solidago canadensis 18 Solidago gigantea 19 Tetragonolobus maritimus Súčet druhov v jednotlivých rokoch Vysvetlivky: A – invázne druhy A – vzácne druhy A – druhy vyskytujúce sa v r. 1982 mimo Trvalej plochy I (Gojdičová 1984), v súčasnosti sa vyskytujú i na Trvalej ploche I A – druhy vyskytujúce sa na Trvalej ploche I v r. 1982 (Gojdičová 1984) i v súčasnosti D - dreviny * - nájdený iba jeden exemplár V priebehu 25 rokov sa mierne pozmenilo i zloženie vegetácie. V roku 1982 bolo na Trvalej ploche I zistených 41 druhov Gojdičová (1984). V súčasnosti sme zaznamenali 42 druhov, čo je približne rovnaký počet ako v r. 1982. Treba však poukázať na to, že len 17 druhov z daného počtu je totožných s druhmi, ktoré sa vyskytovali na Trvalej ploche I od roku 1982 (Tab.1: vyznačené sivou farbou), čo predstavuje len 26,15% z celkového počtu 65 druhov. Zaujímané však je, že percentuálne zastúpenie druhov zistených mimo plochu, spoločných pre oba porovnávané roky je vyššie (36,84% = 7 druhov), z celkového počtu 19 druhov. Už vtedy sa však dal na trvalých plochách predpokladať budúci výskyt niektorých druhov, ktoré sa v tom čase vyskytovali ešte len mimo plochy; v súčasnosti sa už vyskytujú na trvalých plochách (Tab.1, Tab.2: vyznačené žltou farbou). Ide o čoraz viac šíriaci sa druh Crataegus monogyna, ktorý v súčasnosti vytvára až nepreniknuteľné zárasty predovšetkým na Trvalej ploche II, no hlavne ide o invázne druhy (Ailanthus altissimus (Obr.9), Solidago canadensis, Solidago gigantea). Medzi týmito druhmi (s progresívnou tendenciou šírenia sa) sme zaznamenali i Tetragonolobus maritimus, čo považujeme za pozitívny jav, keďže ide o vzácny druh (Tab. 1, Tab, 2: podčiarknuté).

Orientačná mapka Ostrovných lúčok podľa E. Gojdičovej (1984) ovocný sad – pole S a SV časť lesostepí – krovinný porast = tendencia ústupu lesostepí a šírenia krovinatých porastov Orientačná mapka Ostrovných lúčok podľa E. Gojdičovej (1984)

Cieľom práce je... ovocný sad – pole S a SV časť lesostepí – krovinný porast = tendencia ústupu lesostepí a šírenia krovinatých porastov Orientačná mapka Ostrovných lúčok podľa E. Gojdičovej (1984) upravená do súčasnej verzie na základe zmien oproti roku 1984. g

Ako sme mohli pozorovať, v priebehu štvrťstoročia sa vegetácia mení. Dochádza k zarastaniu mnohých plôch a v dôsledku toho i k postupným zmenám v ekosystéme. Môže to byť i sekundárny dôsledok vplyvu človeka. Tieto vzácne biotopy sú ohrozované i zanášaním odpadkami či zakladaním ohnísk. Je preto potrebné účinne realizovať manažmentové opatrenia, aby sa zabránilo ďalším nežiadú- cim vstupom; a teda predísť akémukoľvek znečisteniu v da- nej lokalite, čo možno dosiahnuť i zvyšovaním environmen- tálneho povedomia; dôležitý je i aktívny boj proti introduko- vaným druhom, ktoré vytláčajú naše pôvodné druhy (čo predstavujev súčasnosti jeden z najväčších problémov) a môžu tak meniť i charakter danej krajiny. Je dôležité veno- vať sa štúdiu týchto významných biotopov, pretože len tak budeme môcť vypracovať (a realizovať) dostatočne účinný environmentálny manažment na ochranu tohoto vzácneho prírodného bohatstva.

Ďakujem za pozornosť