Prírodné látky Lipidy

Vlastnosti a význam tukov Tuky sú tuhé látky, pretože ich mastné kyseliny neobsahujú (alebo len veľmi málo) dvojité väzby. Čím je obsah dvojitých väzieb vo zvyškoch mastných kyselín vyšší, klesá u nich teplota topenia, a vtedy sú to kvapalné oleje. Čisté tuky sú bezfarebné látky bez chuti a zápachu. Nevýhodou nenasýtených karboxylových kyselín je, že na vzduchu sa dvojité väzby oxidujú kyslíkom, dlhé reťazce sa štiepia na nižšie aldehydy a ketóny, ktoré zapáchajú. Tento proces sa nazýva žltnutie alebo starnutie lipidov. Účinnou ochranou pred starnutím je stužovanie tukov.

Stužovanie tukov Katalytickou hydrogenáciou sa z olejov môžu pripraviť tuhé látky – stužovanie tukov. Reakcia prebieha pod tlakom, pôsobením vodíka a za prítomnosti práškového niklu ako katalyzátora. Nastáva adícia vodíka na dvojité väzby nenasýtených karboxylových kyselín, pričom sa premieňajú na nasýtené kyseliny. Stužené tuky majú v porovnaní s olejmi niektoré výhodnejšie vlastnosti : sú stálejšie proti žltnutiu, nemajú nepríjemný zápach, ktorý majú niektoré oleje.

Nenasýtené karboxylové kyseliny sa ale musia nachádzať v potrave, lebo ľudský organizmus nie je schopný ich syntetizovať. Takéto látky nazývame esenciálne (nevyhnutné). Preto obsah nenasýtených karboxylových kyselín rastlinných tukov (olejov) je meradlom ich biologickej hodnoty.

Hydrolýza tukov, mydlá Hydrolýzou acylglycerolov sa štiepi esterová väzba, pričom sa uvoľnujú molekuly karboxylových kyselín a glycerol. Hydrolýzu možno uskutočniť pomocou silných minerálnych kyselín (1) aj alkalických hydroxidou (2). Pôsobením hyroxidu sodného NaOH alebo draselného KOH na acylglyceroly vnikajú mydlá. Preto sa alkalická hydrolýza nazýva zmydeľňovanie.

Mydlá Mydlá sú sodné alebo draselné soli vyšších karboxylových kyselín. Hydrolýzou s NaOH dostaneme tzv. suché sodné mydlá (tuhé) – používajú sa ako čistiace alebo pracie prostriedky. Hydrolýzou s KOH dostaneme - mazľavé draselné mydlá – používajú sa na prípravu dezinfekčných prostriedkov.

rozpustenie tuku micela v roztoku mydla

Vosky Druhá skupina jednoduchých lipidov sú vosky. Sú to estery vyšších karboxylových kyselín a vyšších jednosýtnych alkoholov, najčastejšie týchto : sú nepolárne a chemicky stabilné látky vosky sa vyskytujú v živočíšnych a rastlinných bunkách v rastlinách tvoria ochranné povlaky a chránia rastlinu pred vysychaním, nachádzajú sa najmä v tropických rastlinách u živočíchov sa vyskytujú vo vlasoch, vlne a v kožušine v živote zo živočíšnych voskov sa používa najmä včelí vosk a lanolín = vosk z ovčej vlny ( krémy v kozmetike obsahujú v hojnej miere lanolín ) cetylalkohol C16 H33 OH stearylalkohol C18 H37 OH myricylalkohol C30 H61 OH

Zložité lipidy Od jednoduchých lipidov s líšia tým, že v molekule majú okrem karboxylovej kyseliny a alkoholu ešte ďaľšiu zložku: Fosfolipidy – obsahujú estericky viazanú kyselinu fosforečnú, Glykolipidy – majú sacharidovú zložku – glukózu alebo galaktózu Môžu obsahovať aj ďalšie zložky: kolamín, cholín, aminokyselinu serín

Fosfolipidy - nazývajú sa tiež fosfatidy sú estery glycerolu alebo sfingozínu s mastnými kyselinami vo svojej molekule obsahujú alkohol, mastné kyseliny, kyselinu trihydrogenfosforečnú a ďalšie zložky ako napr. aminokyselinu serín, alebo aminoalkoholy etanolamín a cholín ( teda obsahujú polárnu časť ) serín : CH2 – CH – COOH OH NH2 etanolamín CH2 – CH2 OH NH2 etanolamín = kolamín obsahujú aj fosfoesterovú väzbu

Štruktúra fosfolipidu (fosfatidicholín)

Glykolipidy : - majú vo svojej molekule okrem alkoholu a mastnej kyseliny aj sacharidovú zložku, najčastejšie glukózu a galaktózu ( chemicky tieto cukry patria medzi aldohexózy ) - glykolipidy na rozdiel od fosfolipidov neobsahujú kyselinu trihydrogenfosforečnú, miesto nej obsahujú sacharidovú zložku vyskytujú sa v slezine, bunkových membránach, pečeni, ľadvinách a v žĺtku veľké množstvo sa nachádza v plodoch sóje. glukóza galaktóza

Vlastnosti a význam Vyskytujú sa vo všetkých rastlinných aj živočíšnych bunkách, najmä v biologicky najaktívnejších tkanivách a orgánoch – v mozgu, v mieche, v srdci. Sú dôležitou zložkou bunkových membrán – zabezpečujú heterogénnosť prostredia v bunke. Molekuly zložitých lipidov majú polárnu (hydrofilnú) aj nepolárnu (hydrofóbnu – lipoidnú) časť.

Ďakujem za pozornosť Vypracovala : Katarína Krchňáková