ZÁKLADNÉ POJMY SÚVISIACE S JAZYKOVOU A LITERÁRNOU GRAMOTNOSŤOU Simoneta Babiaková

Myslenie: sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz skutočnosti, je to odraz podstatných vlastností príčinných vzťahov a zákonitých súvislostí v mozgu človeka. Myslenie je vlastnosť daná len a len človeku. Prostredníctvom myslenia sa tvoria pojmy, súdy, úsudky. Sú to základné pojmy myšlienkových procesov. Naše myslenie je úzko späté s rečou. Myslenie sa uskutočňuje v podobe slov, reči, aj keď najčastejšie je to naša vnútorná reč. Myslenie je teda sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz predmetov a javov objektívneho sveta v ich podstatných vzťahoch, vlastnostiach a zákonitostiach.

VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Komunikácia: (z latin. communico, communicare) robiť niečo spoločným, radiť sa, rokovať, zhovárať sa komunikácia – rozhovor, dorozumievanie sa, (rečový) dorozumievací styk komunikovať – sprostredkovávať, spájať, dohovárať sa Komunikácia je vyjadrená verbálne alebo neverbálne.

Komunikácia: Základnými prostriedkami dorozumievania sa v spoločnosti sú jazyk a reč. Jazyková komunikácia – je proces vzájomného dorozumievania sa ustálenými jazykovými kódmi, znakmi (hovorenými, písanými, pohybovými) za účelom sprostredkovávania informácií.

Zložky komunikácie 1. komunikátor - jedinec, ktorý dáva informáciu, 2. komunikant – jedinec, ktorý prijíma informáciu, 3. komuniké – samotná informácia, 4. komunikačný kanál – spôsob prenosu informácie (napr. vzduchom, telefónnym káblom a pod.)

Druhy komunikácie Slovná: základnou formou je rozhovor. Rozhovor je zámerný jazykový styk, pri ktorom striedavo hovoria rôzne osoby, a ktorý prebieha v konkrétnej predmetnej a sociálnej situácii. Mimoslovná (neverbálna): Je spontánnejšia ako verbálna komunikácia, jednoznačnejšia a viac ovplyvniteľná emóciami, a preto menej kontrolovateľná.

Formy komunikácie priama reakcia (útek od zdroja nebezpečia) neverbálny výraz (ukázanie gestom na zdroj nebezpečia) konanie (priamy zásah pri odstránení zdroja nebezpečia) obrazová komunikácia (maliar prostredníctvom obrazu komunikuje s okolím) symbolická komunikácia (komunikácia s rečou).

Interakcia a komunikácia Sú príbuzné, ale nie totožné pojmy. Komunikácia je základnou zložkou medziľudskej interakcie. Komunikácia je nástrojom na realizáciu interakcie, umožňuje interakciu t.j. vzájomné ovplyvňovanie sa, vzájomné pôsobenie na seba. Komunikácia je interakcia prostredníctvom symbolov najmä jazyka, tiež znakov a neverbálnych signálov. Môže sa uskutočňovať aj sprostredkovane činmi, predmetmi, či médiami. Komunikácia sa teda realizuje jazykovými aj nejazykovými prostriedkami.

Reč a jazyk z pohľadu diskurzívnej psychológie Reč – nástroj, ktorým sa myslí a navyše aj koná. Jazyk – riadi dokonca aj to, ako udalosti cítime, prežívame, ako integrujeme rozličné epizódy do zmysluplného celku, či už ide o príbeh, o zdôvodnenie nášho konania a pod. Zmyslom jazyka a reči je komunikácia, teda odovzdávanie určitých významov. Rozpoznávame tri aspekty jazyka: syntaktický aspekt sémantický aspekt pragmatický aspekt.

Jazyk: Je prostriedok komunikácie jednotlivca so sebou samým aj s inými ľuďmi. Teoretická základňa reči – súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč. Definícia: nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov, z psychologického hľadiska je jazyk systém znakov, ktorý vystupuje ako prostriedok medziľudského styku, myšlienkovej činnosti, z lingvist. hľadiska – systém sociokultúrne dohodnutých kódov, v ktorých sú obsiahnuté elementy sveta, javy a vzťahy (tá istá vec, jav sa môže v rôznych jazykoch signalizovať zvukovo aj graficky celkom odlišnými kódmi). Jazyk je spojivom, ktorý spája a drží pohromade isté národné spoločenstvo. Jazykom sa zaoberá jazykoveda, čiže lingvistika.

Spisovný jazyk Je u dieťaťa kultivovaný zo strany školského prostredia. Spisovná norma jazyka je tu záväzná a povinná. Dieťa však môže v domácom prostredí uplatňovať v reči rôzne iné jazykové kódy, alebo miestne varianty národného jazyka (nárečia). Dieťa si potom v školskom prostredí osvojuje spisovný jazyk ako ďalší jazykový kód. Sú to deti z národnostných menšín a etnických skupín, deti imigrantov, deti s postihnutím...

Reč: je zvuková podoba jazyka. Reč ako ľudská schopnosť umožňuje človeku prenášať informácie prostredníctvom jazyka v procese komunikácie. Ide o vedomé uplatňovanie jazyka ako systému výrazových a komunikačných (slovných aj neslovných) prostriedkov v štyroch základných jazykových rovinách: lexikálno-sémantickej (slovná zásoba, porozumenie významu slov, viet, súvislých rečových prejavov) morfologicko-syntaktickej (gramatická správnosť rečových prejavov) foneticko-fonologickej (spisovná výslovnosť a zreteľnosť reči) pragmatickej (realizácia komunikačných zámerov a konverzačné schopnosti)

REČ V rečovom prejave človeka sa odhaľuje úroveň osvojenia si jazyka, kultúra jeho používania, spôsob jeho myslenia, prežívania, stav emócií, poznania, názory a postoje k svetu. Reč v komunikácii: verbálna komunikácia – hovorená (zvuková) reč – hlasná, tichá, vnútorná, neverbálna komunikácia – písaná (vizuálna) reč: grafická – čítanie a písanie reč pohybov tela – mimika, gestikulácia, signály, znaky...

Impresívna reč: Hovorená, počutá (nahlas, potichu, myslenie, pri diktovaní diktátu...),vyjadrená slovne, alebo ako predstava zvukovej podoby slov. Spočíva vo vyjadrení myšlienok. Najjednoduchším prvkom hovorenej reči je fonéma (hláska). Môžeme ju vysloviť, počuť. Predstavuje jeden artikulovaný zvuk.

Expresívna reč: Vyjadrená písmom, pomocou grafických znakov, je výsledkom písania. Spočíva v priraďovaní konkrétnych grafém ku konkrétnym fonémam a ich grafickom zaznamenávaní pri rešpektovaní ortografických pravidiel. Hovoríme teda o kaligrafickej (grafické znaky) a ortografickej (pravopisné pravidlá jazykového systému, ustálené normy) zložke písanej reči. Dôležitou charakteristikou expresívnej reči je jej komunikačná funkcia. Najjednoduchšou jednotkou písanej reči je graféma (písmeno).

Čítanie: Poznávací proces, ktorý spočíva v zachytení písmen očami, ich prevedení do zvukovej podoby a naplnenie zvukovej podoby písmen príslušným významom (Nováková, 1991, s. 264). Je to poznávací proces, to znamená, že v ňom poznávame samotné písmená, slová a vety (viem ich prečítať), ktorým priraďujeme význam (poznávam obsah). Zároveň prostredníctvom čítania získavam nové informácie a samotným čítaním objavujem nové informácie, teda rozumiem nielen slovám a vetám, ale aj kontextu. Čítanie je jedným z prostriedkov poznávania sveta, respektíve vytvárania obrazu sveta vo vedomí čitateľa.

Písanie: Je grafická forma jazykového (rečového) vyjadrovania. Je jedným z najdôležitejších komunikačných prostriedkov. Je to tvorivý proces (vzniká nový obsah, nový text, nové kombinácie písmen). Je to individuálny proces, ktorý po formálnej aj obsahovej stránke odráža individuálne rozdiely v osobnosti pisateľa. Je to proces, ktorý spočíva v premene počutého, videného, mysleného alebo hovoreného na zložitú grafomotorickú činnosť spojenú s myslením, výsledkom čoho je písané slovo, písaná reč.

Semiotické aspekty reči (čitateľskej gramotnosti) Znak Druhy znakových systémov Semióza Slovo/pojem Text Diskurz

Znak (signum, signans) Je niečo, za čím sa skrýva niečo iné a existuje niekto, kto si takýto vzťah uvedomuje Je ťažké nájsť izolovaný znak, znaky sa vyskytujú ako súčasť znakových systémov. Strom – označenie pre triedu (všetkých stromov, nie bylín) = JAZYKOVÝ ZNAK „p“ v geometrii označenie priamky = SYMBOL Červená farba na semafóre (označenie pre to, čo máme robiť) = SIGNÁL

Druhy znakových systémov Relatívne stabilné (Morseova abeceda, Mendelejevova sústava prvkov); Neustále sa meniace (živé jazykové systémy – zmeny zvukové, gramatické aj lexikálne); Inštitucionálne menené (konvenčne prijaté – systém dopravných značiek); Motivovaný znak (vzťah podobnosti, logickej súvislosti); Konvenčný (arbitrárny) znak (čisto náhodný vzťah).

Druhy znakových systémov Jazykové (väčšinou majú konvenčný charakter, výnimky: relatívne motivované, napr. onomatopoické = zvukomalebné slová, kukučka- kukačka-cuckoo-kuckuck, bum-bác-prásk) dohodnuté, konvencionalizované významy. Iné (mimojazykové) častejšie sú motivované (piktogramy, chemické symboly – H2O, H2SO4) – sú konštruované v zhode s molekulovou výstavbou, štruktúrou), konvenčný charakter (vlajky štátov, zvuková poplachová signalizácia, číslice).

Jazykové znakové systémy Kvantitatívne rozdiely – tisíce až státisíce znakov; Kvalitatívny rozdiel: Teória o dvojakej artikulácii reči – jazykovú výpoveď možno rozčleniť na jednotlivé znaky (slová) = 1. artikulácia a tie ďalej na jednotlivé hlásky = 2. artikulácia.

Nejazykové (mimojazykové) znakové systémy Kvantitatívne rozdiely – niekoľko desiatok znakov. Kvalitatívny rozdiel – nie je možné vytvoriť neobmedzený a veľmi rozsiahly počet znakov (čím sa nedá zabezpečiť taká jednoznačnosť výpovede ako jazykovými znakovými systémami).

Semióza a semiotika Semióza je proces, pri ktorom priraďujeme k niektorému pojmu, predmetu, javu, udalosti alebo nejakej osobe príslušný znak; Semiotika je veda o znakoch; Pomenovanie; Označovanie.

Semióza Taký proces, v ktorom sa určitý znak len vytvára – prvotná semióza; Taký proces, v ktorom používame už hotový systém znakov – druhotná semióza.

Slovo/pojem Pojem: základná forma myslenia; všeobecná predstava o niečom s presne vymedzeným obsahom, zahrňujúcim súhrn všeobecných a podstatných znakov; Pojem (slovo) „zviera“ vznikol zovšeobecnením a abstrakciou zo zmyslovej skúsenosti, nepredstavuje však nič konkrétne, čo by sme mohli vnímať. Zviera neexistuje, existujú kone, kravy, sliepky a iné. Pojem zviera je abstraktný, zahrňuje teda viacej konkrétnych jedincov – možno im určiť viac konkrétnych znakov a vlastností. Zviera – je nadradený pojem (slovo). Kôň, krava, sliepka sú rovnocenné pojmy podradené pojmu zviera.

Slovo je ustálená skupina hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – má teda lexikálny význam (vecný význam). Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadrovať vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov.

Text Správa, ktorá vzniká v určitom kontexte, s určitým zámerom a v ktorej sa fixuje istý sociálny význam, kultúrna hodnota či potreba (Pupala, 2003). Zložený z pojmov = nositeľ významu; Všetko, čo je napísané; Všetko, čo v reči vytvoríme (slová, vety); Všetko, čo si myslíme; Všetko, čo zažijeme a uvedomíme si to (nielen jazykové texty, ale aj zážitok z peknej jesennej prírody) Toto všetko sú produkty ľudského myslenia a cítenia, preto ich označujeme za sociálne konštrukty.

Texty ako objekty gramotnosti Rôzne druhy textov (písaných, hovorených) sa produkujú v sociálnej interakcii, v sociálnom živote, v sociálnej participácii. Produkcia textov – texty predstavujú siete významov a symbolických nástrojov (ich sústav), ktoré človek vytvára v sociálnom živote, a prostredníctvom ktorých sa obracia k svetu. Porozumenie významov textov – ako produktom určitej kultúry, sociálnej reality, sociálnych vzťahov, kultúrnej existencie človeka. Sociálni konštrukcionisti odmietajú preto jediný verný, ultimátny význam textov v porozumení v čítaní. Subjektívne porozumenie významu textu má byť diskutované v sociálnej interakcii, s podnetmi na kritické uvažovanie o významoch a obsahoch textov.

Význam Vnútorná logická štruktúra výpovede (dáva/nedáva žiadny zmysel); Sociálne konanie, ktoré dáva zmysel (jedincovi, ktorý koná, má subjektívny charakter, konanie je ovplyvnené významovou súvislosťou, je kontinuálne prepojené); de Saussur – význam znakov má spočívať v ich vzájomných vzťahoch. Význam referenčný = reprezentácia toho, čo je predstavované, pomocou znakov a textov. Význam textu = nielen obsah, ale všetko, čo s ním jedinec urobí a čo ovplyvní ostatných; význam praktík, pomocou ktorých sa význam utvára.

Diskurz Postupovanie od jedného logického argumentu k nasledujúcemu pomocou pojmového (diskurzívneho) myslenia (protiklad intuitívneho myslenia.) Špecificky usporiadané celky „výpovedí“ (nie deskriptívne výpovede, ani gramatická veta, ani rečový akt). Je typický pre určitú kultúrnu epochu, nemá jedného autora, jednotliví autori nie sú dôležití, pretože sú len „užívateľmi“ = výpovede, ktoré označujú určitú celkom individuálnu, súvislú a čistú látku toho, čo bolo v určitej dobe a na určitom mieste skutočne povedané. BIBLIOGRAFIA: ČERNÝ, HOLEŠ. 2000. Sémiotika. Praha: Portál, 2000. JANDOUREK. 2002. Sociologický slovník. Praha: Portál, 2002.