„Všetci sme listami na jednom strome. Ani jeden sa druhému nepodobá. Motto: „Všetci sme listami na jednom strome. Ani jeden sa druhému nepodobá. Jeden je súmerný, druhý naopak. A predsa sú všetci dôležití pre celok.“

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Hont -Tekov Katedra regionálneho rozvoja FEM SPU v Nitre November 2003

Ciele spracovania programového dokumentu rozvoja Mikroregiónu Hont-Tekov 1. Zk. č.503/2001 o podpore regionálneho rozvoja ukladá obciam povinnosť vypracovať strednodobý programový dokument Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, ktorý má definovať úlohy a rozvojové potreby obce 2. Predkladaný programový dokument slúži jednotlivým obciam tvoriacim mikroregión ako program hospodárskeho a sociálneho rozvoja a súčasne je programovým dokumentom územného celku – mikroregiónu 3. Uvedený dokument je nevyhnutnou súčasťou projektov uchádzajúcich sa o čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a ďaľších zdrojov, na preukázanie súladu projektu s miestnymi a regionálnymi rozvojovými stratégiami t.j. projektami hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu alebo obce

Geografická poloha, sídelná štruktúra a nodalizácia mikroregiónu Vznik mikroregiónu- september 2003 ako dobrovoľné združenie 12 obcí Rozloha regiónu: 281 km2 Počet obyvateľov: 12 960 Súčasť samosprávneho územného celku Nitriansky samosprávny kraj Súčasť NUTS II Západné Slovensko

Mikroregión Hont-Tekov tvorí nesúrodý priestorový celok prerušovaný katastrálnymi územiami obcí, ktoré nie sú do mikroregiónu začlenené

Sídelná štruktúra Sídelná štruktúra je značne diverzifikovaná Mikroregión tvoria: Veľké obce: Pukanec (2154), Kozárovce (1902) Stredné obce: Bátovce (1077), Čajkov (1055), Hronské Kľačany (1468), Nová Dedina (1565), Rybník (1375), Žemberovce (1243) Malé obce: Brhlovce (359), Devičany (403), Jabloňovce (226), Pečenice (142)

Analýza rozvojových faktorov mikroregiónu Prírodné podmienky a životné prostredie Obyvateľstvo Infraštruktúra - technická - sociálna Ekonomická štruktúra a ekonomický rozvoj

Krajinná štruktúra mikroregiónu

Vyhodnotenie prírodného potenciálu Zachované prírodné prostredie vhodné pre rekreačné využitie Priaznivé klimatické podmienky Potenciálne využiteľné zdroje nerastných surovín a drevnej hmoty Deficit vodných zdrojov v mikroregióne (najmä obec Brhlovce) Orná pôda (34 % územia mikroregiónu) – podmienky pre poľnohospodárstvo Vhodné podmienky pre chov dobytka, oviec a kôz

Obyvateľstvo Rozvoj regiónu ovplyvňuje obyvateľstvo ako : a) spotrebiteľ, svojim priamym dopytom b) výrobný činiteľ, prostredníctvom ponuky práce.

Kvalitatívne charakteristiky obyvateľstva Veková štruktúra mikroregiónu: Predproduktívny vek 18% Produktívny vek 59% Poproduktívny vek 23%

Demografické trendy trend starnutia obyvateľstva a zvyšovania priemerného veku obyvateľov ( okrem Novej Dediny) trend zvyšovania zložky produktívneho obyvateľstva s čím sú spojené nároky na vyššiu ponuku práce nižšia vzdelanostná úroveň obyvateľstva menší záujem obyvateľstva o riešenie vecí verejných na miestnej úrovni

Technická infraštruktúra je vážnym, ale ekonomicky náročným rozmiestňovacím a rozvojovým faktorom dostatok jej kapacít (cestnej siete, energetickej siete, telekomunikačné systém a vodné hospodárstvo) stimuluje rozvoj nových výrob a služieb je základnou podmienkou vstupu kapitálu do priestoru má koncentračnú schopnosť

Vyhodnotenie technickej infraštruktúry mikroregión je infraštrukturálne vybudovaný na porovnateľnej úrovni a v niektorých obciach i na lepšej úrovni, než ostatné regióny, najväčšou slabinou rozvoja technickej infraštuktúry sa javí dobudovanie kanalizácie a ČOV, handicapom mikroregiónu je kvalita cestných sietí, kde prevládajú cesty III. triedy, v mikroregióne je potrebné okolo cestných ťahov vybudovať a dobudovať chodníky modernizáciu si vyžadujú i telekomunikačné siete a energetické siete niektoré existujúce infraštrukturálne zariadenia si už vyžadujú zásadnejšie opravy a rekonštrukcie zvyšujúce sa požiadavky na kvalitu životného prostredia si už teraz vynucujú separáciu odpadu vo všetkých obciach

Ekonomický rozvoj Mikroregiónu Hont Tekov

Lokalizačné faktory firiem blízkosť hlavných dopravných ciest, komplexne vybudovaná infraštruktúra, väčšia ponuka kvalifikovanej pracovnej sily, ponuka nevyužitého hmotného kapitálu (budov a pôdy), disponibilný finančný kapitál u obyvateľov a podnikateľov v obci, obojstranne prospešná spolupráca s miestnou samosprávou.

Súčasná ekonomická štruktúra mikroregiónu Hont - Tekov

Vyhodnotenie ekonomického rozvoja mikroregiónu diverzifikovaná ekonomická štruktúra súkromného sektora, vysoké zastúpenie malých podnikateľov - živnostníkov (85 %), prevaha remeselných činností v mikroregióne, dôležitým tvorcom pracovných príležitostí v mikroregióne sú (okrem podnikov v mestách) väčšie podniky, alokované v obciach (45 podnikov), tieto sa koncentrujú do veľkých a stredných obcí vhodné podmienky a tradícia pre podnikanie v oblasti poľnohospodárstva, - tradícia a rozvoj poľnohospodárskej výroby na severe a východe mikroregiónu s prevahou živočíšnej výroby a na juhu a západe s prevahou rastlinnej výroby, - tradícia chovu oviec spojená s vybudovanou materiálno – technickou základňou pre takéto odvetvie (Žemberovce, Devičany, Jabloňovce), - tradícia pestovania tabaku a vínnej révy v niektorých obciach podnikateľské subjekty pripravené poskytovať služby v cestovnom ruchu

Vplyv miestnych samospráv na ekonomický rozvoj Obce vstupujú do ekonomického rozvoja prostredníctvom: 1. disponibilných ekonomických podmienok - majetok obce - finančné zdroje obce 2. schopnosťou samosprávneho manažmentu

Vyhodnotenie vplyvu miestnych samospráv na ekonomický rozvoj mikroregiónu Celkový objem finančných prostriedkov, ktorými obce disponujú je veľmi diferencovaný a je ovplyvnený viacerými faktormi: - veľkosťou katastrálneho územia a počtom obyvateľov - schopnosťou samospráv získať finančné prostriedky z ďalších zdrojov - schopnosťou finančného manažmentu využívať disponibilné finančné prostriedky Súčasná úroveň finančnej sily neumožňuje rozhodujúcej väčšine obcí zabezpečovať originálne a prenesené kompetencie na požadovanej úrovni malé obce dosahujú porovnateľnú finančnú a daňovú silu so strednými i veľkými obcami, ale takmer polovica príjmovej časti ich rozpočtu ide na zabezpečenie činnosti obecných úradov obce majú rezervy aktívne vstupovať do ekonomického rozvoja najmä cez premyslenú majetkovú politiku (identifikáciou majetku a stratégiou jeho využívania a cez ponuku na využitie súkromného sektoru) náklady spojené s opravou a údržbou disponibilného majetku vysoko prevyšujú vytvorené príjmy z vlastníctva majetku a jeho využívania väčšina obcí disponuje aj majetkom, ktorý je v súčasnej dobe málo efektívne využívaný (kultúrne domy, školské a predškolské zariadenia) je to rezerva pre ekonomickú resp. sociálnu aktivitu obcí

Sociálna infraštruktúra Sociálnu infraštruktúru mikroregiónu tvorí: domový a bytový fond školské zariadenia, zdravotnícke zariadenia a služby, sociálne zariadenia a služby, obchodná sieť, kultúrne a spoločenské zariadenia.

Domový a bytový fond Domový a bytový fond je prevažne tvorený zástavbou rodinných domov. V mikroregióne sa nachádza 62 bytových domov a 4739 rodinných domov.

Vyhodnotenie sociálnej infraštruktúry v mikroregióne Disponibilný domový fond pre využitie v cestovnom ruchu Dobrá vybavenosť obcí kultúrno-spoločenskými zariadeniami Prebytok školských a predškolských zariadení v mikroregióne vzhľadom na budúci demografický vývoj Potreba hľadať účel ďalšieho využitia školských zariadení Zdravotná starostlivosť má v mikroregióne dostatočnú štruktúru a dostupnosť Súčasná obchodná sieť zodpovedá potrebám obyvateľov mikroregiónu Nevyhovujúca a nedostatočná štruktúra sociálnych služieb pre starších obyvateľov

Strom problémov identifikuje bariéry rozvoja v mikroregióne a jeho obciach a uvádza príčiny, ktoré vytvárajú problémy v rozvoji mikroregiónu a v jeho obciach

Návrhová časť programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mikroregiónu Návrhová časť programu má stanovenú štruktúru, ktorú tvoria rozvojové ciele resp. zámery: rozvojová vízia mikroregiónu globálny cieľ strategické ciele špecifické ciele vecné ciele, z ktorých budú vychádzať projekty Dôvod: aby programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja vypracovávané na rôznej priestorovej úrovni boli vo svojich zámeroch zosúladené a sledovali zásadné rozvojové zámery v rámci rôzne veľkých priestorov: veľkých územných celkov NUTS II, regiónov (VÚC), mikroregiónov a obcí

Strategické ciele Zvyšovanie kvality a aktivity ľudského potenciálu Stabilizácia a diverzifikácia ekonomickej základne regiónu založenej na využití miestnych zdrojov a kooperácii Rozvoj technickej infraštruktúry Rozvoj sociálnej infraštruktúry Zachovanie, zveľaďovanie a prezentovanie kultúrnych a duchovných hodnôt obcí mikroregiónu Rozvoj medzinárodnej spolupráce Tvorba krajiny a ochrana životného prostredia Zefektívniť využitie školských a predškolských zariadení Zvyšovanie efektívnej zamestnanosti Vytváranie partnerstiev obcí Zvýšenie urbanistickej hodnoty obce Racionálne a intenzívnejšie využívanie poľnoh. výroby Informatizácia a komunikačné systémy Prezentácia kultúrnych a duchovných hodnôt mikroregiónu Podpora mobility pracovných síl Rozvoj spracovania poľnoh. produkcie Zlepšenie kvality cestnej siete Využitie uvoľnených priestorov základných a materských škôl Rozvoj celoživotného vzdelávania a adaptability pracovnej sily Riešenie odpadového hospodárstva Zintenzívniť propagáciu mikroregiónu Rozvoj lesného hospodárstva Využitie disponibilného bytového fondu pre cestovný ruch Dobudovanie systému vodného hospodárstva Aktivizácia obyvateľstva Podpora rozvoja vidieckeho cestovného ruchu Podpora voľnočasových aktivít Rozvoj a rekonštrukcia energetických sietí Zvyšovanie záujmu obyvateľstva o dianie v obci a v mikroregióne Všeobecná podpora rozvoja podnikateľského prostredia Rozvoj sociálnych služieb Rozširovanie a zvyšovanie štandardov sociálnych služieb Rozvoj obchodu