Vyučovací proces ako predmet skúmania didaktiky Didaktika – pedagogická disciplína, ktorá skúma vyučovací proces (výučbu) ako jednotu činnosti učiteľa a žiaka, študenta; skúma obsah a proces vyučovania. Rozlišujeme všeobecnú didaktiku a predmetové didaktiky.

Systém didaktiky: - tvorí súhrn činiteľov a vzťahov medzi nimi, ktoré vytvárajú vyučovací proces; učiteľ, žiaci, študenti, ciele; učivo; metódy; organizačné formy; didaktické zásady; podmienky vyučovacieho procesu.

Typy vyučovacieho procesu: Dogmatický typ VP (memorovanie, nekritické učenie sa naspamäť). Výkladovo-ilustratívny typ VP, tzv. tradičné vyučovanie (transmisívnosť, pasivita a reproduktivita). Moderný typ VP (motivácia, aktivita na strane žiaka, kritické myslenie).

Vyučovacia hodina – základná organizačná forma vyučovania; typy vyučovacích hodín a ich charakteristika. - taká organizačná forma, pri ktorej učiteľ pracuje v presne vymedzenom čase so stálou skupinou žiakov (triedou) v učebni,

VH – základné znaky: učiteľ pracuje s vymedzenou skupinou žiakov (celou triedou) plánovite, sústavne a v určenom čase (v súlade s rozvrhom hodín); každá vyučovacia hodina má svoj čiastkový vyučovací cieľ, ktorý je podmienený poradím v tematickom celku; procesy vzájomného pôsobenia a komunikácie sú založené na osobnom kontakte s triedou. Dochádza k rôznorodému priamemu aj nepriamemu vzájomnému pôsobenia učiteľa a žiakov; učiteľ v priebehu vyučovacích hodín poznáva žiakov, ich zvláštnosti a špecifiká. Má možnosť uplatňovať individuálny prístup k jednotlivým žiakom. Zároveň sa poznávajú aj žiaci medzi sebou, formujú sa sociálne vzťahy; dôležité je dodržiavať normy počtu žiakov v triede. Nadmerné množstvo žiakov znižuje efektívnosť vyučovacieho procesu.

Praktická ukážka http://clanky.rvp.cz/clanek/c/z/14423/VIRTUALNI-HOSPITACE---POZNAVAME-SVET-A-NASI-REPUBLIKU-SEZNAMENI-S-LITOSFEROU.html/

Hodina základného typu (kombinovaná, zmiešaná, klasická) má nasledovnú štruktúru: začiatok hodiny – organizačná časť, kontrola domácej úlohy, skúšanie a hodnotenie predchádzajúcej látky; motivácia – vzbudenie záujmu o nové učivo; preberanie nového učiva - expozícia; opakovanie a precvičovanie nového učiva (fixácia); zadanie a vysvetlenie domácej úlohy; zhrnutie a celkové zhodnotenie priebehu vyučovacej hodiny.

Motivačná časť K vstupným motivačným metódam patrí napr.: motivačné rozprávanie (sugestívne a citové priblíženie toho, čo sa majú žiaci učiť); motivačný rozhovor (učiteľ vedie so žiakmi rozhovor, pričom aktualizuje ich poznatky, skúsenosti, zážitky); motivačná demonštrácia; problém ako motivácia. Priebežné motivačné metódy: aktualizácia obsahu učiva (učiteľ spája nové učivo s príkladmi zo života); pochvala, povzbudenie, kritika.

FOCUS: F = fantázia (hodiny sa nemajú podobať jedna druhej; učiteľ má voliť rôzne metódy, formy ...) O = ocenenie (používať pochvalu, povzbudenie) C = ciele (musia byť primerané) U = úspech (dať možnosť každému žiakovi zažiť úspech) S = zmysel (z češtiny – smysl,; žiak má vedieť, prečo sa učí).

b) Expozičná časť – preberanie nového učiva s využitím monologických, dialogických, názorno-demonštračných, praktických a aktivizačných metód vyučovania. c) Fixačná časť - prvotné opakovanie a upevňovanie učiva; Úlohou tejto fázy je zopakovať a upevniť vedomosti žiakov, čo sa uskutočňuje prostredníctvom fixačných metód, napr.: ústne opakovanie učiva žiakom (žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje, usmerňuje); metóda otázok a odpovedí; písomné opakovanie praktické opakovanie; opakovací rozhovor; opakovanie s využitím učebnice alebo inej literatúry; beseda; domáca úloha. d) Diagnostická časť - preverovanie osvojených vedomostí, zručností, spôsobilostí, návykov.

Uvedené fázy tvoria tzv. didaktický cyklus Uvedené fázy tvoria tzv. didaktický cyklus. Ak sa na vyučovacej hodine neuplatnia všetky fázy, potom hovoríme o zvláštnom type vyučovacej hodiny. Môže ísť napr. o: hodinu preberania nového učiva; hodinu precvičovania, opakovania učiva; hodinu používania vedomostí, zručností; hodinu kontroly a hodnotenia výkonov žiakov.