ŠTATISTIKA OBYVATEĽSTVA, Demografická štatistika RODÍN A DOMACNOSTÍ. Demografická štatistika

Obyvateľstvo a domácnosti, zmeny v ich demografickej a sociálno – ekonomickej štruktúre majú významný vplyv na hospodársky vývoj každého štátu. Preto štatistika venuje zisťovaniu ukazovateľov a analýze v tejto oblasti špeciálnu pozornosť. Obzvlášť sa zameriava na meranie nezamestnanosti a ekonomickej aktivity obyvateľstva. Demografická a sociálna štruktúra obyvateľstva významne ovplyvňuje hospodársku ale aj sociálnu realitu, a preto sa žiadna ekonomická ani sociálna analýza nezaobíde bez využitia celkových a štruktúrnych ukazovateľov obyvateľstva, zvlášť pri aplikácii záverov týchto analýz do krátkodobých či dlhodobých prognóz hospodárskeho a sociálneho vývoja. Základným charakteristickým ukazovateľom veľkosti populácie je počet obyvateľov (P). I keď na prvý pohľad sa zdá, že sa jedná o jednoduchý ukazovateľ, pri jeho určení je potrebné vyriešiť niekoľko problémov, ktoré prevažne súvisia s cieľom jeho použitia. Ak chceme poznať odpoveď na otázku, koľko obyvateľov je prítomných v danom okamžiku v určitom priestore (regióne), ďalej zisťujeme prítomné obyvateľstvo, t.j. všetky osoby, ktoré sa na danom území v danom okamžiku nachádza. Ak chceme zistiť počet bývajúceho obyvateľstva, tak musíme zistiť počet osôb, ktoré majú na danom území trvalé bydlisko, bez ohľadu na to, či sú v danom okamžiku na tomto území nachádzajú alebo nie sú prítomní.

Na základe kombinácie oboch týchto hľadísk možno rozlišovať nasledujúce kategórie obyvateľstva: obyvateľstvo bývajúce - prítomné - dočasne neprítomné - obyvateľstvo dočasne prítomné, pričom: obyvateľstvo prítomné (faktické, de facto) = obyvateľstvo prítomne bývajúce + obyvateľstvo dočasne prítomné, obyvateľstvo bývajúce (právne, legálne, de jure) = obyvateľstvo prítomne bývajúce + obyvateľstvo dočasne neprítomné. Počet obyvateľstva (P) je okamžikový ukazovateľ. Jeho zisťovanie sa realizuje vyčerpávajúcim spôsobom v Sčítaní ľudu, domov a bytov v desaťročných intervaloch. V praxi však potrebujeme poznať ukazovatele o stave obyvateľstva i v priebehu tohto desaťročného obdobia medzi jednotlivými „cenzami“. Určenie týchto stavov možno urobiť pomocou metódy bilancovania počtu obyvateľstva, ktorá vychádza z ukazovateľov pohybu obyvateľstva priebežne zisťovaných mesačne. Zmeny v počte obyvateľstva nastávajú v dôsledku: prirodzeného pohybu (narodenie, úmrtie) mechanického pohybu (migrácia vonkajšia a vnútorná).

Na základe znalostí zmien v počte obyvateľstva v danom období možno určiť i konečný stav obyvateľstva tohto obdobia: počet obyvateľov na začiatku obdobia + počet živo narodených – počet zomrelých + počet prisťahovaných – počet vysťahovaných = počet obyvateľov na konci obdobia V praxi však pre konštrukciu celého radu relatívnych ukazovateľov nemôžeme využiť tohto okamžikového (stavového) ukazovateľa počtu obyvateľstva, ale potrebujeme charakterizovať veľkosť populácie za celé sledované obdobie. Za týmto účelom používame ukazovateľ stredný stav obyvateľstva: Ak použijeme bilančnú metódu, postupujeme nasledovne: + počet živonarodených medzi začiatkom a stredom sledovaného obdobia – počet zomrelých medzi začiatkom a stredom sledovaného obdobia + počet prisťahovaných medzi začiatkom a stredom sledovaného obdobia – počet vysťahovaných medzi začiatkom a stredom sledovaného obdobia = počet obyvateľov k stredu obdobia = stredný stav obyvateľstva

Ak použijeme formy priemerovania, potom možno postupovať tromi spôsobmi: pri predpoklade lineárneho rastu/poklesu obyvateľstva, tzn. pri konštantných zmenách vo všetkých časových jednotkách sledovaného obdobia, sa stredný stav obyvateľstva konštruuje pomocou jednoduchého aritmetického priemeru stavu obyvateľstva na začiatku a konci obdobia: kde: P0 počet obyvateľov na začiatku obdobia P1 počet obyvateľov na konci obdobia 2. pri predpoklade geometrického rastu obyvateľstva, tzn. pri predpoklade konštantného relatívneho prírastku obyvateľstva vo všetkých časových jednotkách sledovaného obdobia, sa odhad stredného stavu obyvateľstva určí pomocou jednoduchého geometrického priemeru

3. pri predpoklade plynulého rastu obyvateľstva sa odhad stredného stavu obyvateľstva počíta pomocou vzorca Okrem stavu obyvateľstva je dôležité poznať štruktúru obyvateľstva z celého radu hľadísk. Jedným zo základných hľadísk je hľadisko priestorové. S priestorovým hľadiskom v zmysle regionálnom úzko súvisí ukazovateľ hustoty obyvateľstva (h), ktorý meria vzťah populácie (P) k priestoru obvykle vyjadreným počtom km2 (Q). Potom V ekonomických a sociálnych analýzach sa veľmi často nezaobídeme bez znalosti demografickej štruktúry obyvateľstva, v prvom rade je nutné poznať štruktúru podľa pohlavia a veku.

Zatiaľ čo podiel pohlavia v celkovej populácii (PM/P, PF/P, kde PM je počet mužov, PF je počet žien) je pomerne stály, v rámci niektorých subpopulácií (napr. v určitých vekových skupinách) je dosť premenlivý. Okrem podielu z hľadiska pohlavia sa konštruujú i indexy maskulity (IM) a indexy feminity (IF): V sociálnej štatistike sa obvykle vychádza zo štruktúry obyvateľstva podľa vekových skupín (väčšinou viacročných) vytvorených na základe kategórie dokončeného veku. Súhrnnými ukazovateľmi pre vekovú štruktúru je priemerný vek žijúcich a medián veku žijúcich. Priemerný vek žijúcich sa vypočíta podľa vzorca: kde: x je vek, Px je počet osôb vo veku x, w je najvyššia hodnota veku, ktorého sa najstaršia osoba dožije zvýšená o 1 (najnižšia hodnota veku, ktorého sa už žiadna osoba nedožije)

Medián veku žijúcich, ktorý rozdeľuje obyvateľstvo na dve polovice – mladšie osoby než vekový medián tvorí 50% a rovnako osoby staršie než vekový medián je 50%. Počíta sa podľa vzorca: kde: xj je vek dolnej hranice intervalu, v ktorej leží medián, P je počet obyvateľov Pj je počet obyvateľov vo vekovej skupine, v ktorej leží medián a je dĺžka intervalu, v ktorom leží medián je počet obyvateľov vo všetkých vekových skupinách mladších ako je dolná hranica intervalu, v ktorom sa nachádza medián

Na základe znalosti stavu a štruktúry obyvateľstva sa počíta priemerné ročné tempo rastu obvykle na predchádzajúcich päť alebo desať rokov. Užitočné je počítať tempo rastu i pre jednotlivé roky – zvlášť pri očakávaní dlhodobejších zmien. Na miere rastu je závislá i hodnota priemerného veku. Vyššia miera rastu má za následok znižovanie priemerného veku (za predpokladu rastu obyvateľstva predovšetkým formou prirodzeného prírastku). Pre ekonomické a sociálne analýzy je ďalej dôležitá i znalosť štruktúry obyvateľstva podľa úrovne vzdelania, ekonomickej aktivity, podľa národnosti, rodinného vzťahu a pod.

Štatistika pohybu obyvateľstva Štatistika pohybu obyvateľstva okrem prirodzeného (narodenie, úmrtie) a mechanického (sťahovanie) pohybu zahrňuje i sledovanie sobášov a rozvodov. Štatistické sledovanie pohybu obyvateľov uskutočňuje SŠÚ mesačne pomocou individuálneho štatistického hlásenia formou vyčerpávajúceho štatistického zisťovania. Sledovanie zmien následkom narodenia a úmrtia je založené na sústave matrík, ktorých vedením je poverený obecný úrad. Narodenie sleduje pomocou hlásenia o narodení, ktoré vyplňuje zdravotnícke zariadenie, kde došlo k pôrodu, alebo kde bola matka a dieťa po pôrode ošetrené. Toto hlásenie zasiela zdravotnícke zariadenie obecnému úradu, poverenému vedením matriky, kde sa doplňuje rodné číslo dieťaťa. V prípadoch, kde pri pôrode nebola poskytnutá starostlivosť zo strany zdravotníckych zariadení, vyhotovuje celé hlásenie o narodení príslušný obecný úrad. Vyplnené hlásenia sú zasielané k ďalšiemu spracovaniu Slovenskému štatistickému úradu. Pomocou hlásenia o narodení SŠÚ mesačne sleduje počet narodených (N), pričom sa rozlišujú živonarodení (NZ) a mŕtvonarodení (NM). U jednotlivých narodených sa ďalej sleduje dátum narodenia, pohlavie dieťaťa, jeho váha a výška, legitimita narodeného dieťaťa (v manželstve alebo mimo manželstva), poradie dieťaťa, ktoré sa matke narodilo a základné údaje o rodičoch (dátum sobáša, najvyššie vzdelanie otca a matky, ich rodné čísla a trvalé bydlisko, dátum a miesto ich narodení a ich zamestnanie).

Na základe takto zistených ukazovateľov sa potom konštruujú ukazovatele intenzity procesu rodenia: hrubá miera pôrodnosti – natality (n) miera živorodosti (nz) kde: N je počet detí narodených v sledovanom období, Nz je počet živonarodených detí v sledovanom období, je stredný stav obyvateľstva   Mesačne sa rovnako zisťuje počet zomretých (M), a to na základe hlásenia o úmrtí. Toto hlásenie vyplňuje matrikár na základe prvotného dokladu „Listu o prehliadke mŕtveho“ vystaveného lekárom. Hlásenie obsahuje dátum úmrtia, dátum narodenia, rodné číslo, pohlavie, stav, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, štátne občianstvo, trvalé bydlisko zomrelého, rodné číslo pozostalého manžela, príčinu úmrtia podľa pitvy alebo nálezu lekára pomocou štvormiestneho kódu diagnózy, ďalej či príčinou smrti bol pracovný úraz, náhodný úraz, vražda či samovražda a či bola vykonaná pitva.

U detí zomretých vo veku do jedného roku sa sleduje, či sa jedná o úmrtie do 24 hodín po narodení, kde nastalo úmrtie a pôrodná hmotnosť. Okrem absolútneho počtu zomretých je základným ukazovateľom skúmanie procesu vymierania (hrubej) miery úmrtnosti (m): kde M je počet zomrelých v sledovanom období. Tento ukazovateľ sa počíta nielen pre obyvateľstvo ako celok, ale väčšiu vypovedaciu schopnosť majú ukazovatele konštruované samostatne z hľadiska pohlavia a vekových skupín (špecifická miera úmrtnosti). Významným indikátorom pri posudzovaní životnej úrovne je dojčenecká úmrtnosť (m0) a novorodenecká úmrtnosť (m0-28), ktoré okrem iného dokumentujú i úroveň zdravotníctva daného štátu. Dojčenecká úmrtnosť charakterizuje úmrtnosť detí do jedného roku, zatiaľ čo novorodenecká úmrtnosť detí do 28 dní života: kde: M0 je počet zomrelých do jedného roku veku, M0-28 je počet zomrelých do 28 dní života

k je podiel dievčat medzi živonarodenými deťmi (k=0,48) Na základe zisteného počtu živonarodených a počtu zomrelých v sledovanom období možno určiť absolútny prirodzený prírastok obyvateľstva (K) a v relatívnej forme koeficient prirodzeného prírastku (k): Pri populačných projekciách je potrebné okrem hore uvedených ukazovateľov mať k dispozícii informácie ovplyvňujúce fertilitu ako je vek matky, rodinný stav, počet dosiaľ narodených detí, úhrnnú plodnosť a pod. Všeobecná hrubá miera plodnosti (fertility) je daná vzorcom , kde N je počet narodených detí, F15-49 je stredný stav žien vo veku 15-49. Úhrnná plodnosť sa získa súčtom špecifických plodností Často sa využíva tiež hrubá (RG) a čistá miera (RN) reprodukcie: kde: k  je podiel dievčat medzi živonarodenými deťmi (k=0,48) fx je špecifická plodnosť žien vo veku x, Lx je úmrtnostný pomer z úmrtnostných tabuliek.

Hrubá miera reprodukcie charakterizuje, koľko živonarodených dcér sa v priemere narodí jednej žene, čistá miera reprodukcie berie do úvahy i úmrtnosť dievčat za dobu od ich narodenia do veku svojich matiek.

Mechanický pohyb – priestorovú mobilitu obyvateľstva sleduje migračná štatistika. Za migráciu sa považuje trvalá zmena bydliska, ktorá znamená prekročenie administratívnych hraníc obce. Vzhľadom k tomu, že migráciu je nutné súčasne spojovať vždy s miestom vysťahovania (emigrácie) a miestom prisťahovania (imigrácie), je nutné sledovať priestorovú mobilitu z týchto dvoch hľadísk. Okrem toho je treba rozlišovať vnútroštátnu a medzištátnu migráciu. Medzinárodná migrácia má pre daný štát – okrem ekonomických – sociálne dopady. Príliv imigrantov, ktorí sa líšia od miestneho obyvateľstva svojich vzhľadom, svojimi zvykmi a spôsobom myslenia, veľmi často prispieva k zvyšovaniu sociálneho napätia. Na druhej strane ekonomický a nepriamo i sociálny negatívny dopad má emigrácia vysoko kvalifikovaných odborníkov, predovšetkým vo vede, technike a medicíne, ktorí v danom štátne vyštudujú a svoj produktívny vek potom strávia v krajine, kde dostanú vyšší plat a majú lepšie životné podmienky.

Migráciu sleduje SŠÚ mesačne pomocou hlásení o sťahovaní Migráciu sleduje SŠÚ mesačne pomocou hlásení o sťahovaní. V tomto hlásení sa zisťuje dátum narodenia, rodné číslo, dátum prihlásenia k pobytu, pohlavie, stav, štátne občianstvo, najvyššie vzdelanie, dôvod sťahovania – zmena pracoviska, dochádzka do pracoviska, učenie/štúdium, zdravotné dôvody, sobáš, rozvod, bytové dôvody, nasledovanie rodinného príslušníka, iný dôvod, a adresy predchádzajúceho i nového trvalého bydliska. U osôb sťahujúcich sa do (z) cudziny sa uvádza štát, do ktorého sa sťahuje a (z ktorého sa sťahuje). Spravodajskými jednotkami, ktoré zodpovedajú za hlásenie o sťahovaní, sú: ohlasovne pobytu pre prípady sťahovania občanov SR z obce do obce na území SR alebo prisťahovanie občanov SR z cudziny, okresné orgány cudzineckej polície pre prípady vnútorného i zahraničného sťahovania cudzincov a osôb bez štátneho občianstva, orgány správnej služby polície pre prípady vysťahovania občanov SR do cudziny. Hlásenie sa vyhotovuje za všetky osoby, teda i za deti mladšie ako 15 rokov a osoby zbavené spôsobilosti k právnym úkonom alebo inak nespôsobilé. Základnými štatistickými charakteristikami pre sledovanie migrácie sú počet prisťahovaných (I) a počet vysťahovaných (E). Na ich základe sa určuje saldo migrácie (S) a obrat migrácie (0): S = I – E a O = I + E

Pomocou týchto charakteristík sa konštruujú miery merajúce intenzitu sťahovania – intenzitu emigrácie (e), eventuálne intenzitu migračného prírastku (relatívne saldo migrácie (s) a obratovosť migrácie (o): a ďalej index imigrácie (II = I/E . 100), index emigrácie (IE = E/I . 100) alebo index migračného salda (IS): ktorý charakterizuje daný priestor z hľadiska migračnej atraktivity, tzn. udáva, podiel z úhrnu všetkých pohybov na danom priestore ktorý prispieva k rastu obyvateľstva – informuje o efektívnosti migračných pohybov pre daný priestor.

Vzhľadom k tomu, že intenzita sťahovania sa výrazne mení s vekom, pre analytické účely je vhodnejšie využívať špecifické miery intenzity podľa pohlavia a veku. Analýza migračných prúdov, zapríčinených ekonomickými, sociálnymi a ďalšími podmienkami v jednotlivých priestoroch, vychádza z práve uvedených ukazovateľov a ešte z celej rady ďalších podrobnejšie špecifikovaných. Štatistika prirodzeného a mechanického pohybu umožňuje konštruovať odhady stavu obyvateľstva, a to i z hľadiska pohlavia a vekových skupín. Zmeny v štruktúre obyvateľstva podľa rodinného stavu možno zistiť pomocou štatistiky sobášov a rozvodov, ktorá poskytuje súčasne i ukazovatele pre sledovanie zmien v počte rodín, prípadne rodinných domácností. Štatistika sobášov vychádza v SR z hlásení o uzavretí manželstva, za ich realizáciu odpovedá príslušný obecný úrad poverený vedením matrík, ktorý súbor hlásení za jednotlivé kalendárne mesiace zasiela SŠÚ. Okrem rodných čísel štatistika sleduje u ženícha a nevesty – stav, najvyššie vzdelanie, štátne občianstvo, trvalé bydlisko a poradie manželstva. V prípade ovdovelých a rozvedených sa zisťuje tiež dátum rozvodu alebo ovdovenia.

Na základe zisteného absolútneho počtu sobášov uzavretých v priebehu sledovaného obdobia (NP) možno konštruovať (hrubú) mieru sobášnosti – nuptiality (np): Okrem tejto hrubej miery sobášnosti sa počíta obecná miera sobášnosti mužov a obecná miera sobášnosti žien. Konštrukcia týchto ukazovateľov je celkom rovnaká ako s konštrukcia np, len v menovateli sa nahradzuje stredným stavom mužov , resp. stredným stavom žien . Pri analytickom využívaní týchto ukazovateľov si treba uvedomiť, že sú zaťažené vplyvom štruktúry obyvateľstva podľa pohlavia, podľa veku ale i podľa rodinného stavu. Lepšiu vypovedaciu schopnosť preto majú ukazovatele, v ktorých počet uzavretých manželstiev sa vzťahuje len k tej časti populácie, ktorá môže sobáš uzavrieť – teda ku strednému stavu osôb slobodných, starších, najnižšej možnej vekovej hranici, rozvedených a ovdovelých.

Počet rozvodov prípadne počet neplatnosti manželstiev sa sleduje na základe hlásení o rozvode. Spravodajskou jednotkou je tu okresný (mestský, obvodný) súd, v ktorom bolo jednanie o rozvode alebo neplatnosti manželstvo ukončené alebo u ktorého bol podaný návrh na rozvod či prehlásenie manželstva za neplatné. Úlohou tohto šetrenia je predovšetkým zistiť absolútny počet rozvodov vrátane neplatných manželstiev. Na základe zistených znakov však možno určiť i počet podaných žiadostí o rozvod, ktoré boli zamietnuté. V hlásení o rozvode sa okrem procesných charakteristík pre štatistiku Ministerstva spravodlivosti (počet jednaní, výsledok jednania – manželstvo rozvedené: proti návrh muža, proti návrhu ženy, súhlas oboch, manžel(ka) v cudzine, manželstvo nerozvedené: návrh zamietnutý, návrh vzatý späť, jednanie zaniklo po prerušení, vyslovená neplatnosť manželstva, dôvod zamietnutia atď.) zisťujú tieto znaky: dátum uzavretia manželstva, počet neplnoletých detí z manželstva, posledné spoločné trvalé bydlisko manželov. V prípadoch, kde jednanie skončilo rozvodom manželstva, sa ďalej u muža a ženy zisťuje: dátum narodenia, štátne občianstvo, najvyššie vzdelanie, poradie rozvodu a príčina rozvratu manželstva na strane muža a ženy (neuvážený sobáš, alkoholizmus, nevera, nezáujem o rodinu, zlé vysvetlenie (odcudzenie pre trestný čin, rozdiel pováh) názorov (záujmov, zdravotné dôvody, sexuálne nezhody, ostatné príčiny, súd nezistil zavinenie).

Základným ukazovateľom v štatistike rozvodovosti je počet rozvodov uskutočnených v sledovanom období (D). Intenzita rozvodovosti sa meria pomocou obecnej (hrubej miery) rozvodovosti (d): Okrem toho sa konštruuje obecná miera rozvodovosti manželstva, čo je pomer rozvodov k počtu právne existujúcich manželstiev. Obe tieto miery sú zaťažené vekovou štruktúrou, pričom na prvú z nich pôsobí i vplyv štruktúry z hľadiska pohlavia. Často používaným ukazovateľom v štatistike rozvodov je index rozvodovosti alebo tiež rozvodový index: Tento index vyjadruje akúsi mieru reprodukcie manželstva. Z hľadiska teórie nie je konštrukcia indexu rozvodovosti celkom správna, pretože porovnáva dva odlišné súbory obyvateľstva – väčšina rozvodov zistených v sledovanom období sa týka manželstiev uzavretých v inom – obvykle v predchádzajúcom období a len malá časť rozvodov pripadá na manželstvá, ktoré boli uzavreté v tom istom sledovanom období.

Veľké množstvo šetrených znakov v štatistike pohybu obyvateľstva umožňuje realizovať bohaté dvoj i viacrozmerné triedenie výsledkov, takže možno vykonávať i veľmi detailné analýzy vyhodnocovania vplyvu a dopadu zmien na hospodársku a sociálnu oblasť. Príkladom tu môže byť aktuálne diskutovaný posun veku odchodu do dôchodku. Znalosť podrobnej vekovej štruktúry obyvateľstva v členení na mužov a ženy a očakávaných zmien v budúcom vekovom zložení vrátane zmien v predlžovaní strednej dĺžky života a zvyšovanie nádeje dožitia (pravdepodobného počtu rokov ďalšieho života) umožňuje uskutočniť rozhodnutie o určitých opatreniach v sociálnej i ekonomickej oblasti.