2. KOĽKO NÁS BOLO A KOĽKO NÁS JE Koncom 5. tisícročia pred Kr. žilo na svete 15 miliónov obyvateľov 4 civilizačné centrá, a to Čína, India, Mezopotámia, Egypt. V priebehu jedného tisícročia sa vtedajšia populácia zdesaťnásobila (na asi 150 miliónov ľudí v roku 3 tisíc pred Kr. V závere 19. storočia (po Kr.) dosiahol odhad svetového obyvateľstva počet jeden a pol miliardy osôb. Dvadsiate storočie zaznamenalo výrazné zaľudňovanie našej planéty (rok 1900 = približne 1,6 miliardy, rok 2000 = 6,19 miliárd osôb

Počet obyvateľov v tis. osôb Obdobie odhadu, dátum sčítania Počet obyvateľov v tis. osôb Počet obyvateľov na 1 km2 4. – 6. storočie po Kr. 150 3 Okolo roku 1000 400 8 Začiatok 15. storočia 700 14 Začiatok 17. storočia 1 000 20 1720 1 000 – 1 100 20 - 22 1805 2 121 43 31.10.1857 2 372,9 48 31.12.1900 2 782,9 57 15.2.1921 2 993,9 61 15.12.1940 3 546,2 72 4.10.1946 3 327,8 68 1.3.1950 3 442,3 70 1.3.1961 4 174,0 85 1.12.1970 4 537,3 93 1.11.1980 4 991,2 102 3.3.1991 5 274,3 108 26.5.2001 5 379,5 110 Bilancia k 1.1.2009 5 379,2

V povojnovom období sprvoti stúpala natalita, pričom najvyššie hodnoty sa dosiahli v rokoch 1951 a 1952, neskôr dochádzalo k poklesu. Od roku 1949 nastupilo obdobie neustáleho trendu zvyšovania rozvodovosti. Od roku 1958, kedy sa liberalizovali potraty, vzrástol počet umelých prerušení tehotenstva až do výšky vyše 60 zákrokov na 100 živo narodených detí v roku 1988. Kým v roku 1952 sa ročne narodilo na území SR 100 824 detí v roku 2002 to bolo iba 50 841 detí .

Druhá demografická revolúcia Na začiatku prvej demografickej revolúcie bola hrubá miera úmrtnosti i pôrodnosti (počet zomretých resp. narodených na 1000 obyvateľov) približne 40 až 50 promile, na konci tohto procesu dosiahla okolo 12 až 15 promile. Dojčenská úmrtnosť, hlavný faktor tohto prechodu, sa znížila asi 20krát, z hodnoty okolo 200 promile na približne 10 promile. Prvá demografická revolúcia prebehla v Európe viac menej paralelne s priemyselnou revolúciou.

Súčasný pokles pôrodnosti dlhodobo pod záchovnú úroveň sa už zrejme pomocou klasickej teórie vysvetliť nedá. Nevedie totiž k nastoleniu rovnováhy, ale ju narušuje. Van de Kaa (1987) a Leridon (1987) takýto vývoj nazvali druhá demografická revolúcia.

Druhá demografická revolúcia predstavuje komplex zmien v správaní a hodnotovom systéme populácie, ktoré nadhodnocujú individualizmus a osobnú slobodu, oslabujú funkciu manželstva a rodiny a redukujú pôrodnosť na takú úroveň, čo už nezaručuje sebareprodukciu populácie.

3. GENERÁCIE, POKOLENIA, ŽIVOTNÝ CYKLUS Generácia predstavuje v demografii takú skupinu osôb, ktoré sa narodili v jednom roku alebo v priebehu istého krátkeho časového obdobia. Svojim obsahom sa v slovenčine v podstate prekrýva s dvomi pojmami, a to: pokolenie, prípadne rovesníci.

Dĺžka generácie - zodpovedá vzdialenosti medzi počiatkom životného cyklu dvoch vzájomne sa nahrádzajúcich generácií (generácia detí a generácia rodičov). Kohorta - skupina osôb, ktoré spája skutočnosť, že sa u nich uskutočnila určitá demografická udalosť v rovnakom kalendárnom roku (napr. sobáš, rozvod).

Životný cyklus a rodinný cyklus Ide v podstate o predvídateľný proces, ktorý tvoria na seba nadväzujúce etapy a fázy. Ak si na osi času (začína sa a končí dvomi elementárnymi životnými bodmi – narodením a smrťou) znázorníme jednotlivé body nadväzujúcich kritických vekov, prípadne sa na nej pokúsime znázorniť si rozličnú typológiu vekových kategórií, získame schematické znázornenie individuálneho životného cyklu.

Kritický vek udáva časové rozdelenie (hranicu) medzi dvomi rozličnými stavmi osoby; napr. školopovinný vek, vek dosiahnutia plnoletosti, vek sobáša, vek vstupu do zamestnania, vek odchodu do dôchodku

Rodinný cyklus fáza bezdetného manželstva s očakávaním narodenia prvého dieťaťa fáza, keď sú všetky deti v rodine mladšie ako 10 ročné fáza, keď časť detí je mladšia a časť detí vo veku vyše 10 rokov fáza, keď sú už všetky deti staršie ako 10 ročné fáza postupného odchodu detí z rodiny a ukončovania reprodukčného cyklu posledná fáza, kedy jeden z biologických partnerov už nežije a deti opustili rodinu svojho detstva

4. DEMOGRAFICKÁ ŠTATISTIKA Demografická štatistika je metóda zberu číselných údajov týkajúcich sa obyvateľstva. Demografické znaky Za základné znaky každej populácie sa považuje jej početnosť, územná hustota, charakter rozmiestnenia jedincov, charakter reprodukcie, štruktúra podľa pohlavia a veku.

Demografické jednotky a kolektivity Demografická jednotka je taký subjekt demografického skúmania, ktorý nie je možné z logických dôvodov členiť na menšie časti. Základnou demografickou jednotkou je osoba (obyvateľ, človek, ľudský jedinec). Jednotkou môžu však byť skupiny osôb, povedzme rodina, domácnosť alebo iná kolektivita, tiež veci -  objekty (domy, byty), teritoriálne jednotky (obec, okres, štát).

Demografickými znakmi sú udalosti (sobáš, narodenie, potrat, úmrtie, emigrácia a pod.), ktorým dochádza pri demografických jednotkách. Súhrn demografických jednotiek vytvára demografické súbory, ktoré môžu byť buď reálne (napr. počet obyvateľov obce, štátu) alebo hypotetické (napr. tzv. stacionárne obyvateľstvo a iné).

Demografické ukazovatele (indikátory) Základné ukazovatele – sú rady absolútnych hodnôt, rozlične usporiadaných podľa znakov kvantitatívnych (vek, počet detí a i.) a kvalitatívnych (pohlavie, rodinný stav, a i.), najčastejšie do číselných tabuliek. Agregujú (zhŕňajú) sa zratúvaním. Analytické ukazovatele – sú rady relatívnych (pomerných) čísiel, vyrátaných ako podiel dvoch absolútnych údajov; umožňujú hlbší rozbor určitých javov v rozličných skupinách populácie.

Intenzitné ukazovatele vyjadrujú intenzitu skúmaného javu zväčša vo vzťahu k počtu obyvateľstva. Hrubé miery merajú intenzitu javu v prepočte spravidla na tisíc obyvateľov, Špecifické miery vzťahujú počet udalostí k danému počtu obyvateľov určitého veku -  povedzme 0 rokov, 1 rok - alebo vekovej kategórie,

Diferenčné miery merajú intenzitu javu vo vzťahu k obyvateľstvu určitej kvality, skupiny (povedzme na 1 000 mužov alebo 1 000 žien, voči určitému kvalitatívnemu znaku, napr. k národnosti, sociálnej skupine a pod.). Ukazovatele štruktúry sa používajú pri sledovaní stavu obyvateľstva. Vyjadrujú podiel čiže proporciu z celku, povedzme zastúpenie ekonomicky aktívneho obyvateľstva v rámci úhrnu populácie, prípadne iné podiely.

Znázorňovacie prostriedky Štatistické tabuľky - najčastejšie V nadväznosti na štatistické tabuľky sa rozvíja grafické vyjadrenie Najčastejšie používaným zobrazením napr. vekovej štruktúry obyvateľstva býva histogram. Spojením dvoch histogramov, vyjadrujúcich osobitne vekovú štruktúru mužov – vľavo a žien – vpravo otočených o 90 stupňov, vzniká tzv. veková pyramída.

5. ZBER ČÍSELNÝCH ÚDAJOV Kto vedie evidenciu, ako a komu sa predkladajú výkazy? zdravotnícke zariadenia, najmä pokiaľ ide o narodenia, potraty a úmrtia sobášiace orgány miestnej samosprávy, farské a iné cirkevné úrady ohlasovne pobytu obecných a mestských úradov (zmena trvalého pobytu)

Výberové skúmania súdy (rozvody) Štatistický úrad Slovenskej republiky a jeho orgány orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (register obyvateľstva, polícia – štátne občianstvo SR, občianske preukazy, pasy, hraničná, cudzinecká a migračná agenda, iné). Výberové skúmania