Úvaha v jednotlivých jazykových štýloch

Charakteristika úvahy Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska.

Rozlišujte VÝKLAD ÚVAHA prednosť údajov, čísel, presná citácia; komplikované súvetia, jednočlenná veta len v nadpise, syntaktické konštrukcie vyjadrujúce logicko-príčinné vzťahy; citovo nepríznaková lexika, štylisticky príznaková lexika náučného štýlu (termíny); nepotrebnosť presných údajov, voľná citácia, parafráza; príznakové syntaktické konštrukcie, menej komplikované súvetia, častá je jednočlenná veta, syntaktické konštrukcie vyjadrujúce logicko-príčinné vzťahy, pestrá modalita viet, modifikácia vetnej stavby; citovo i štylisticky príznaková lexika (umeleckého, publicistického, často i hovorového štýlu);

Rozlišujte VÝKLAD ÚVAHA členenie textu: v jednoduchom výklade – úvod, jadro, záver; v dlhších útvaroch výkladového slohového postupu –abstrakt, obsah, úvod, kapitoly, záver, resumé, použitá literatúra, vecný register, menný register; štruktúrovaný text jadra – číslované odseky, tabuľky, schémy, obrazové prílohy; znaky výkladového, opisného a informačného slohového postupu nezreteľné horizontálne členenie textu – prepojenosť úvodu a záveru; neštruktúrovaný text jadra (bez členenia pomocou písmen, číslovania); autor komponuje jadro podľa vlastnej potreby; znaky výkladového a rozprávacieho slohového postupu (niektorí teoretici hovoria o úvahovom slohovom postupe)

Úvaha v jednotlivých jazykových štýloch Úvaha v každom jazykovom štýle získava osobitné štýlové zafarbenie. Hovorový štýl -jednoduché krátke zamyslenie -príslovie Umelecký štýl -epika (napr. monologické časti v pásme reči postáv a rozprávača) -lyrika (reflexívna lyrika) Publicistický štýl -úvodník, komentár, editoriál -glosa, stĺpček, úvodný stĺpček Náučný štýl -recenzia, diskusný príspevok -odborné články, populárno-náučné články

Témou úvahy môžu byť osobné poznatky, veci nám známe, životné skúsenosti alebo zážitky. Narábať by sme mali najmä s aktuálnymi a predovšetkým pravdivými informáciami. Práve vďaka rôznorodosti tém môžeme úvahu deliť do troch kategórií:

Náučná úvaha Týka sa špeciálnej témy z určitého oboru, kedy autor poukazuje na konkrétne problémy (zväčša vedecké) a komunikuje s čitateľom prostredníctvom otázok. Odborná úvaha Pozícia autora je utlmená, do určitej miery sa znižuje subjektívny postoj. Stupňuje sa hodnotiaci prvok a posudzovanie na základe vymedzených kritérií. Umelecká úvaha Využíva sa v próze, kde sú východiskom fakty súvisiace s rozvíjaním príbehu. Uvažovať môže buď rozprávač, nemusí však vyjadrovať názor autora, alebo postavy prostredníctvom vnútorného monológu, ktorým sú často zachytené spoločenské pomery a ktorým sú osoby charakterizované. Umeleckú úvahu nájdeme aj v poézii, a to predovšetkým v reflexívnej lyrike, v ktorej básnik vyjadruje svoj postoj k životným, spoločenským alebo filozofickým otázkam.

Kompozícia úvahy Úvod: vychádza z určitých faktov, ktoré jasne pomenúvajú, alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka a niekedy forma otázky spisovateľ zopakuje názov. Jadro: dané fakty pisateľ hodnotí, zaujíma k nim svoj postoj. Záver: pisateľ dokazuje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený.  

Hlavné znaky Subjektívny postoj: autor zaujíma svoje stanovisko, ku ktorému sa dopracuje úvahou alebo prezentuje svoje vopred určené presvedčenie. V niektorých prípadoch môže byť ponechaný tzv. otvorený koniec, kedy sa autor nerozhodne ani pre jedno východisko, vtedy úvaha zvyčajne končí v beznádeji. Subjektívny postoj je vyjadrený jednak výberom určitých faktov a jednak ich usporiadaním. Používajú sa výrazy typu: „podľa mojej mienky; ja si myslím; domnievam sa; mojím názorom je...“

Argumentácia: odôvodňovanie na základe faktov, príkladov a zovšeobecnenia. Snaha presvedčiť čitateľa a získať ho na svoju stranu. Pôsobenie na city, avšak s mierou. Priveľmi emocionálne ladená úvaha znižuje svoju vecnú hodnotu. Použitie citátov a pestrých výrazových prostriedkov: expresívne slová, abstraktné pojmy, frazeologizmy, opakovania, prívlastky, prídavné mená. Voľnejšia kompozícia, myšlienkovo späté odseky.

Rečnícke figúry Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď Rečnícke figúry Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď. Rozvažovacia otázka: naznačuje myšlienkový postup autora. Básnická otázka: utvára miesto pre polemiku, nenasleduje po nej odpoveď. Zvolacie vety: umocňujú expresivitu.

Dobrá rada na záver Pri písaní úvahy sa zamerajte v prvom rade na svoje osobné pocity. Píšte úprimne o vlastných názoroch, hovorte sami za seba, rozprávajte tak, ako to cítite. Z dobrej úvahy sa musí dať vyčítať osobnosť autora.

Ďakujem za pozornosť! marec 2010 Mgr. Soňa Belokostolská