SEBAPREZENTÁCIA A KOMUNIKOVANIE PRED PUBLIKOM prof.Ing.Ľ.Nagyová,PhD.

FORMY KOMUNIKÁCIE Verbálna komunikácia – vyjadrovanie pomocou slov, prostredníctvom jazyka, jednou z jej techník je prezentácia; Neverbálna komunikácia: mimika, gestikulácia, haptika, kinezika, posturika, proxemika, chronemika,paralingvistika; Písanie; Čítanie; Aktívne počúvanie.

PRÍPRAVA PREZENTÁCIE Rozhodnutie o účele prezentácie (čo chceme dosiahnuť, čo očakávame od poslucháčov); Premyslenie si témy (aktuálnosť, pútavosť, zloženie publika); Zbieranie podkladov (vlastná skúsenosť, internet, časopisy); Posúdenie psychologickej stránky prezentácie, posúdenie poslucháčov (prvý dojem); Nácvik prezentácie (časové usporiadanie, príčina, proces, účinok, problém - riešenie, motivačná následnosť, usporiadanie podľa tematických celkov).

ORGANIZOVANIE PREJAVU Predstavenie sa; Úvod, o čom bude rečník hovoriť; Vyvolanie záujmu –upútanie pozornosti (vtip, zaujímavá myšlienka, citát,...); Vyzdvihnúť význam tematiky pre poslucháčov; Použitie prekvapivých zaujímavých informácií; Otázky smerom k obecenstvu; Potreba vnímania poslucháčov, rozoznávať záujem (koncentrovaná pozornosť, očný kontakt, verbálne a neverbálne reagovanie) a nezáujem (neposednosť, žmurkanie, sledovanie hodiniek, zaspávanie, pohrávanie sa s predmetmi).

TYPY PREDNESU Prednes bez prípravy – okamžité reakcie – prípitok, pripomienky na porade) 1-2 minúty; Prednes z písaného textu – takmer stopercentné čítanie, umožňuje vytvorenie kópií pre poslucháčov, je ťažké vytvoriť atmosféru spontánnosti; Prednes spamäti – naučenie sa prednesu naspamäť, možnosť naplánovania presnej štylizácie, fráz, negatívom je nemožnosť odpútania sa od naučeného textu pri strácaní záujmu poslucháčov; Improvizovaný prednes – rečník vychádza z osnovy a spontánne rozvíja jednotlivé body, umožňuje flexibilitu a prispôsobivosť publiku.

AUDIOVIZUÁLNE POMÔCKY Slúžia na zdokonalenie reči, nie na jej náhradu. Ide o nasledovné pomôcky: - video - fólie - spätné projektory - flipchart a tabule

INFORMAČNÝ PREJAV Je vhodné použiť terminológiu zrozumiteľnú poslucháčom; Prejav by mal byť dobre pripravený a zorganizovaný, podložený príkladmi; Dôležité je snažiť sa o podanie nových informácií, ktoré si poslucháči môžu spojiť so svojimi doterajšími poznatkami; Pri popise určitej tematiky alebo objektu je vhodné použiť na udržanie pozornosti poslucháčov napríklad etymológiu, synonymá, antonymá, príklady, porovnanie, vysvetľovanie, opakovanie myšlienok, zapojenie poslucháčov.

PRESVEDČOVACÍ PREJAV Pri stretnutiach nejde len o vzájomné informovanie, ale aj presvedčovanie prostredníctvom verbálnych, i neverbálnych signálov; Neverbálne signály – pohľady (častosť a dĺžka), postoj, oblečenie; Presvedčovanie je ovplyvňovanie poslucháča takým spôsobom, že sám ochotne prijme (alebo neprijme) presvedčenie, postoj alebo názor presvedčovateľa/rečníka.

PRESVEDČOVACÍ PREJAV Presvedčovať možno formou: argumentácie –logického zdôvodňovania; vyjadrenia súhlasu alebo nesúhlasu; dopytovania alebo výzvy; neverbálnej komunikácie a tónu reči; pôsobenia na emócie – prvky manipulácie.

VIERYHODNOSŤ A DOVERYHODNOSŤ Súvisia s niektorými špecifickými kvalitami: s expertnou úrovňou; etikou (chovanie); životnými skúsenosťami rečníka (ľudia sú ochotní viac veriť ľuďom, ktorí pri presvedčovaní vychádzajú zo svojich životných skúseností); entuziazmom, ktorým rečník pôsobí (zaujatie a nadšenie rečníka výrazne ovplyvňuje poslucháča, ktorý verí v pravdivosť toho, čo rečník hovorí, ale neznamená to, že sa dá presvedčiť).

RACIONÁLNE PRESVEDČOVANIE využívajú sa logické argumenty, zhromažďujú racionálne dôvody; spôsob prejavu by mal byť štruktúrovaný; dôkazy môžu mať podobu indukcie alebo dedukcie; vhodnou presvedčovacou metódou je kauzálne uvažovanie; rečník musí byť pripravený pri opačných postojoch na nepriateľské reakcie; presvedčovanie musí pripúšťať určité kompromisy, ústupky.

EMOCIONÁLNE PRESVEDČOVANIE apeluje na potreby, túžby, záujmy a priania poslucháča; rečník musí rozumieť pocitom druhých bez prezradenia svojich vlastných; čím viac informácií o poslucháčom máme, tým lepšie im môžeme porozumieť a vybrať vhodné apely; možno pôsobiť na pocity strachu, súcitu („pomôžme hladujúcim“), zlosti; vyšší efekt zabezpečí stupňovanie napätia a vtiahnutie poslucháča do deja.

BARIÉRY KOMUNIKÁCIE Interné – dané osobnostnými problémami komunikujúceho Externé – objavujú sa ako rušivý element z prostredia INTERNÉ BARIÉRY obava z neúspechu; problémy osobného rázu sa premietajú do emočného stavu; rozdiely medzi oboma účastníkmi komunikácie; povýšenectvo, neúcta, nesympatia voči komunikačnému partnerovi; skákanie do reči, fyzické nepohodlie.

BARIÉRY KOMUNIKÁCIE EXTERNÉ BARIÉRY nezvyčajné prostredie môže pôsobiť rušivo; vyrušovanie niekým tretím; hluk alebo vizuálne rozptyľovanie.

Zásady správneho vystúpenia na verejnosti čím je prejav kratší, o to dlhší by ml byť čas na jeho prípravu; na vystúpenie sa treba dôkladne pripraviť; „Musí vo Vás horieť, čo chcete v druhých zapáliť“; zistite, čo vo Vás vyvoláva trému; využívajte rôzne príležitosti k nacvičovaniu prejavu pred verejnosťou; nezabúdajte na uvoľňovacie cviky; pred vystúpením jedzte málo;

Zásady správneho vystúpenia na verejnosti pred vystúpením vyskúšajte zariadenie a technické prostriedky v prednáškovej miestnosti; posledných 20 minút sa už o vystúpenie nestarajte; zhlboka dýchajte; v prednáške voľte pozitívne formulácie; nemajte obavy z nedokončenej vety; nezabúdajte, že Vaši poslucháči sú tiež len ľudia, ktorí Vám malé nedostatky prepáčia;

Zásady správneho vystúpenia na verejnosti bezpodmienečne používajte pomocné prostriedky; vyhľadajte si medzi poslucháčmi kladne ladeného poslucháča; používajte tieto prostriedky, aby z Vás vyžarovala istota; tréma prináša dynamiku.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ