Právo Európskej únie II. časť JUDr. Jana Gašparová, LLM

Program seminára 2. BLOK: 20.3.2008 Povaha komunitárneho práva Pramene komunitárneho práva Súdna ochrana

POVAHA KOMUNITÁRNEHO PRÁVA Podľa teórie medzinárodného práva jednotlivci nemôžu byť nositeľmi oprávnení alebo záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva a nemajú medzinárodnoprávnu subjektivitu. Ak keď by sa mohlo zdať, že jednotlivec je nositeľom práv z medzinárodných zmlúv (napr. zo zmlúv v oblasti ľudských práv), v skutočnosti sú medzinárodné zmluvy len prejavom záväzku štátu, že bude jednotlivcom garantovať určený rozsah práv. Štát ako zmluvná strana medzinárodného dohovoru je povinný vytvoriť vnútroštátnu právnu normu, ktorá bude v súlade s medzinárodnoprávnym záväzkom. Jednotlivec je teda skôr konečným adresátom výhod, ktoré pre neho vyplývajú z vnútroštátnej právnej úpravy, na ktorú sa štát zaviazal na medzinárodnej úrovni.

Funkcie právneho poriadku Spoločenstva Úprava vzťahov medzi Spoločenstvom a členskými štátmi Úprava vzťahov medzi členskými štátmi navzájom Úprava vnútornej štruktúry Spoločenstva Právna regulácia vzťahov, ktorých subjektom sú fyzické a právnické osoby Úprava vzťahov medzi Spoločenstvom a členskými štátmi. Spoločenstvo má supranacionálny (nadnárodný) charakter, pričom jednotlivé členské štáty sú v oblasti pôsobnosti Spoločenstva jeho podriadenými prvkami Úprava vzťahov medzi členskými štátmi navzájom. V tomto smere plní obdobné funkcie ako medzinárodné právo verejné. Úprava vnútornej štruktúry Spoločenstva, pričom ide najmä o vzťahy medzi jednotlivými orgánmi (analogicky s ústavným právom v štáte) Právna regulácia vzťahov, ktorých subjektom sú fyzické a právnické osoby. Na druhej strane takýchto právnych vzťahov môže byť iná právnická alebo fyzická osoba, členský štát alebo Spoločenstvo. Uvedené funkcie sa premietajú aj do štruktúry prameňov komunitárneho práva. Funkcie uvedené v bodoch 1 až 3 sú regulované primárnym právom, ktoré je tvorené medzinárodnými zmluvami. Priamo aplikovateľné normy komunitárneho práva si zachovávajú špecifickú povahu a nestávajú sa súčasťou vnútroštátneho práva, hoci vnútroštátne právo poskytuje prostriedky na jeho efektívnu aplikáciu.

Základné zásady Základné zásady, ktoré zabezpečujú efektívne uplatňovanie komunitárneho práva v členských štátoch: Zásada priameho účinku Zásada prednosti komunitárneho práva Zásada nepriameho účinku Princíp zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva

Zásada prednosti komunitárneho práva Riešenie konfliktu medzi normami vnútroštátneho práva a komunitárneho práva nie je riešená v Zmluve o založení ES Zásada prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom bola prvýkrát vymedzená ESD v prípade Costa v. ENEL Zmluva o založené Európskych spoločenstiev neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo zamerané na riešenie konfliktu medzi normami vnútroštátneho a komunitárneho práva. Vzťah komunitárneho práva k právnym poriadkom členských štátov vymedzuje zásada prednosti komunitárneho práva (zásada aplikačnej prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom), ktorú ESD prvýkrát vymedzil v prípade Costa v. ENEL.

Costa v. ENEL Skutkový stav: Taliansko v r. 1962 zoštátnilo podniky, ktoré sa zaoberali výrobou a distribúciou elektrickej energie a previedlo ich majetok na nový subjekt ENEL. Flaminio Costa, ktorý disponoval akciami jedného zo zoštátnených podnikov, odmietol na protest proti zoštátneniu platiť za dodávky el. energie. Costa poukazoval na komunitárne právo, ktoré zakazuje vytváranie monopolov obchodnej povahy.

Costa v. ENEL Z odôvodnenia: V záujme udržania právneho základu Spoločenstva a osobitnej povahy komunitárneho práva, nemôže byť komunitárne právo spochybnené akýmkoľvek vnútroštátnym pravidlom. Členské štáty sú povinné zdržať sa prijímania vnútroštátnych aktov, ktoré sú nezlúčiteľné s komunitárnym právom. Zásada prednosti sa uplatňuje v oblastiach, ktoré sú vo výlučnej právomoci ES, ale aj v oblastiach, v ktorých si ES delí právomoc s členskými štátmi (delená právomoc). Predmetom konania bolo posúdenie súladu vnútroštátneho právneho aktu s komunitárnym právom.

Costa v. ENEL Základné dôvody na uplatnenie zásady prednosti: Priama použiteľnosť a priamy účinok komunitárneho práva by stratili relevanciu, ak by voľba práva v prípade kolízie medzi vnútroštátnym a komunitárnym právom spočívala na voľnej úvahe vnútroštátneho súdu. Transfer právomocí z členských štátov na Spoločenstvo by bol pri neexistencii prednosti komunitárneho práva ohrozený. Rozdielnosť postavenia komunitárneho práva v jednotlivých členských štátoch by bola v rozpore so záujmom na dosiahnutie jednoty komunitárneho právneho poriadku. Základné dôvody na uplatnenie zásady prednosti: Priama použiteľnosť a priamy účinok komunitárneho práva by stratili relevanciu, ak by voľba práva v prípade kolízie medzi vnútroštátnym a komunitárnym právom spočívala na voľnej úvahe vnútroštátneho súdu. Transfer právomocí z členských štátov na Spoločenstvo by bol pri neexistencii prednosti komunitárneho práva ohrozený. Prenos právomocí z členských štátov na Spoločenstvo má za následok obmedzenie suverénnych práv členských štátov a členské štáty sa nemôžu dovolávať neskorších jednostranných právnych aktov vnútroštátneho práva, ktoré by boli v rozpore s cieľmi Spoločenstva. Rozdielnosť postavenia komunitárneho práva v jednotlivých členských štátoch by bola v rozpore so záujmom na dosiahnutie jednoty komunitárneho právneho poriadku.

Riešenie rozporu V prípade rozporu vnútroštátneho práva a komunitárneho práva rozlišuje EDS dve situácie: Vnútroštátna právna norma je v rozpore s neskoršou normou komunitárneho práva. V takomto prípade novoríme o neaplikovateľnosti konfliktnej a podradenej vnútroštátnej právnej normy. Vnútroštátna právna norma je v rozpore so skoršou normou komunitárneho práva. Právnym následkom je neplatnosť vnútroštátnej právnej normy od jej počiatku.

Komisia v. Francúzsko ESD určil povinnosť členského štátu zrušiť konfliktné ustanovenie vnútroštátneho práva. ESD sa tak neuspokojil s neaplikovateľnosťou konfliktnej vnútroštátnej normy, keďže jej sama existencia vyvolávala stav právnej neistoty a paralyzovala účinky komunitárneho práva. Ustanovenia komunitárneho práva, ktoré sú nadriadené právnym poriadkom aplikovaných na území všetkých členských štátov, sú prekážkou platného prijatia nových vnútroštátnych normatívnych právnych aktov nezlúčiteľných s normami komunitárneho práva.

Simmenthal II. Predmetom konania nebola zásada prednosti, ale kto a kedy ju musí rešpektovať. ESD sa v rozsudku jednoznačne vyslovil, že každý vnútroštátny sudca má právomoc a povinnosť zdržať sa aplikácie vnútroštátnej normy, ktorá odporuje norme komunitárneho práva. Vnútroštátny sudca musí mať právomoc aplikovať komunitárne právo kedykoľvek to v súdnom konaní potrebuje. Odklad aplikácie komunitárneho práva všeobecným súdom z dôvodu začatia konania na vnútroštátnom ústavnom súde o súlade vnútroštátnej právnej normy s komunitárnym právom je neprípustným. Vnútroštátny sudca môže a je dokonca povinný bezodkladne aplikovať komunitárne právo. EDS teda trvá na okamžitej aplikovateľnosti práva ES, ktorá nesmie byť podmienená vnútroštátnymi právnymi predpismi a procedúrami.

Priama použiteľnosť komunitárneho práva Charakteristickým znakom komunitárneho práva Zásada spočíva v spôsobilosti normy komunitárneho práva vyvolať priame právne účinky voči subjektom členských štátov Spoločenstva bez potreby osobitného aktu recepcie do právneho poriadku členského štátu.

Simmenthal ESD definoval priamu použiteľnosť vo veci Simmenthal ako vlastnosť, ktorá spôsobuje, že normy komunitárneho práva musia mať rovnaké právne účinky vo všetkých členských štátoch, a to od nadobudnutia účinnosti po celú dobu ich účinnosti. Priamo použiteľná norma komunitárneho práva nepotrebuje na svoju aplikáciu žiadnu normu vnútroštátneho práva. Vnútroštátne súdy sú povinné práva založené na komunitárnom práve chrániť a v prípade, že existuje konflikt medzi vnútroštátnym právom a komunitárnym právom, musia v súlade so zásadou prednoti, uprednostniť komunitárne právo a neprihliadať na konfliktné normy vnútroštátneho práva. Na priamu použiteľnosť komunitárneho práva (s výnimkou smerníc) nie je potrebný ani prípustný nijaký akt recepcie do vnútroštátneho právneho poriadku.

Priamy účinok komunitárneho práva Zásada priameho účinku komunitárneho práva vyjadruje skutočnosť, že normy komunitárneho práva sú spôsobilé zakladať práva v prospech jednotlivcov, ktorí sa môžu týchto práva dovolávať voči súdnym a iným orgánom členského štátu Cieľom tejto zásady je ochrana jednotlivca Cieľom tejto zásady je ochrana jednotlivca, ktorý nesmie doplatiť na to, že členský štát svojím konaním alebo nekonaním porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z komunitárneho práva. Predpokladom použitia zásady priameho účinku je porušenie komunitárneho práva členským štátom, ktoré má za následok narušenie, popretie alebo obmedzenie práv fyzických a právnických osôb.

Van Gend en Loos ESD zásadným spôsobom odmietol právny názor, že zmluva zakladá práva povinnosti výlučne vo vzťahu k členským štátom, pričom nemá priamy vplyv na právne postavenie subjektov členských štátov Spoločenstva. Skutkový stav: Holandská vláda prijala opatrenie, ktorým previedla formaldehyd z jednej tarifnej triedy do druhej, čím sa na tento druh tovaru zvýšilo clo. Dovozca formaldehydu z Nemecka, spoločnosť Van Dend en Loos, namietal, že opatrenie holandskej vlády je v rozpore s ustanovením zmluvy, ktoré zakazovalo zvyšovanie ciel. Van Gend en Loos sa na základe tejto skutočnosti domáhal na vnútroštátnom súde vrátenia príslušného rozdielu cla. Holandský súd konanie prerušila položil ESD dve predbežné otázky: Má čl. 12 ZES vo vnútroštátnom práve bezprostredný účinok v tom zmysle, že príslušníci členských štátov sa môžu na základe tohto článku domáhať práv, ktoré musia vnútroštátne súdy chrániť? V prípade kladnej odpovede; bolo ustanovenie osempercentného cla porušením tohto článku zakazujúceho zvýšenie colných sadzieb? Vzhľadom na ducha, celkovú štruktúru a znenie zmluvy treba vykladať čl. 12 tak, že má bezprostredný účinok a zakladá individuálne práva, ktoré vnútroštátne súdy musia chrániť.

Podmienky priameho účinku normy Dve základné podmienky, ktoré musí právna norma spĺňať, aby mala priamy účinok: Musí byť dostatočne jasná a presná Musí obsahovať bezpodmienečný záväzok Dve základné podmienky, ktoré musí právna norma spĺňať, aby mala priamy účinok: Musí byť dostatočne jasná a presná V zmysle judikatúry ESD sa právna norma považuje za dostatočne jasnú a presnú, ak neexistuje pochybnosť o obsahu práv a povinností, ktoré dotknutá právna norma zakladá. Za dostatočne jasné a presné naopak nemožno považovať ustanovenie, ktoré len všeobecne vymedzuje svoj cieľ, bez toho, aby presne určilo podmienky na jeho dosiahnutie. 2. Musí obsahovať bezpodmienečný záväzok. Požiadavka bezpodmienečnosti je daná, ak sa obsah právnej normy neviaže na žiadnu podmienku, ani na zásah orgánu Spoločenstva alebo členského štátu. Právna norma nie je bezpodmienečná, najmä ak sa jej aplikácia viaže na splnenie ďalších podmienok, alebo na prijatie vykonávacieho právneho aktu na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni spoločenstva. Právna norma je bezpodmienečná, ak nevytvára priestor pre vlastnú úvahu členského štátu pri jej aplikácii alebo implementácii. Priamym dôsledkom uplatnenia zásady priameho účinku je skutočnosť, že priamo účinná norma komunitárneho práva vyvoláva právne účinky a smeruje k založeniu práv a/alebo povinností fyzickách a právnických osôb.

Dva druhy priameho účinku Vertikálny priamy účinok Umožňuje jednotlivcovi dovolávať sa svojich práv voči členskému štátu a jeho orgánom. Fyzickým a právnickým osobám môže zakladať len práva. Horizontálny priamy účinok Umožňuje, aby sa osoby navzájom dovolávali svojich práv založených na komunitárnom práve. Vertikálny priamy účinok Umožňuje jednotlivcovi dovolávať sa svojich práv voči členskému štátu a jeho orgánom. Fyzickým a právnickým osobám môže zakladať len práva. Komunitárne právo nepripúšťa obrátený priamy účinok, na základe ktorého by sa členský štát, ktorý porušil komunitárne právo, mohol dovolávať splnenia povinností, ktoré jednotlivcovi plynú z komunitárneho práva. Najčastejším prípadom vertikálneho priameho účinku sú práva jednotlivcov vyplývajúce z priamo účinného ustanovenia smernice, ktorú členský štát včas neimplementoval , resp. ju implementoval nesprávne. Horizontálny priamy účinok Umožňuje, aby sa osoby navzájom dovolávali svojich práv založených na komunitárnom práve. ESD pripustil horizontálny priamy účinok len vo výnimočných prípadoch a len vo vzťahu k ustanoveniam ZES. ESD postupne rozšíril okruh subjektov, voči ktorým sa fyzické a právnické osoby môžu dovolávať priamo účinných ustanovení komunitárneho práva. Pod pojem „členský štát“ spadajú všetky orgány verejnej moci, vrátane samosprávy, daňových úradov, ozbrojených zložiek, verejných zdravotníckych zariadení a štátom ovládané monopoly.

Nepriamy účinok komunitárneho práva Vlastnosť komunitárneho práva spočívajúca v povinnosti orgánov členských štátov vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva v maximálnej možnej miere v súlade s komunitárnym právom Aplikuje sa v horizontálnych, aj vertikálnych vzťahoch

Marleasing ESD judikoval, že princíp nepriameho účinku sa aplikuje na vnútroštátne právne normy, ktoré sa prijali pred aj po nadobudnutí účinnosti príslušnej komunitárnej právnej normy Vec sa týkala predbežnej otázky španielskeho súdu. Vnútroštátny súd je povinný vykladať právne akty vnútroštátneho práva v maximálnej možnej miere v súlade s obsahom a cieľmi komunitárneho práva a nesmie pri aplikácii vnútroštátneho práva dospieť k právnemu záveru, ktorý je s komunitárnym právom v rozpore. Ak súd nebude môcť interpretovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade s komunitárnym právom, dotknuté fyzické osoby sa budú môcť domáhať škody na základe princípu zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením komunitárneho práva.

Zodpovednosť členského štátu Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva – princíp, podľa ktorého členský štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia komunitárneho práva členským štátom.

Frankovich ESD týmto rozhodnutím zásadným spôsobom posilnil účinky komunitárneho práva na vnútroštátnej úrovni. Skutkový stav: Taliansko v určenej transpozičnej lehote nestihlo implementovať smernicu, ktorá upravuje pracovnoprávne vzťahy týkajúce sa podnikov v úpadku (insolvencii). Zamestnanci sa obrátili na vnútroštátny súd, aby štát zaplatil dlžné mzdy alebo náhradu spôsobenej škody

Frankovich ESD stanovil, že pokiaľ sú ustanovenia smernice bezpodmienečné a dostatočne presné, možno sa týchto ustanovení, ak neboli v určenej lehote implementované, dovolávať proti všetkým so smernicou nezlúčiteľným vnútroštátnym právnym predpisom.

Podmienky pre vznik zodpovednosti Zodpovednosť členského štátu vznikne, ak sa naplnia tri podmienky: Existencia porušenia komunitárneho práva členským štátom, ktoré sa dotýka práv jednotlivca garantovaných komunitárnym právom. Možno určiť obsah práv jednotlivca Existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti členského štátu a spôsobenou škodou Ak sú tieto tri podmienky splnené, jednotlivcovi vznikne právo na náhradu škody, ktorému zodpovedá povinnosť členského štátu túto škodu nahradiť podľa pravidiel vnútroštátnej právnej normy.

Podmienky náhrady škody Hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky náhrady škody ustanovené vnútroštátnym právom: Nesmú byť vo vzťahu k nárokom podľa komunitárneho práva menej priaznivé, ako tie, ktoré sa vzťahujú na nároky podľa vnútroštátneho práva – princíp ekvivalencie Nesmú byť formulované tak, aby uplatnenie náhrady škody fakticky znemožnili alebo nadmerne sťažili – princíp efektívnosti Náhrada škody musí obsahovať tak skutočnú škodu, ako aj ušlý zisk. Princíp zodpovednosti členského štátu za škodu sa použije bez ohľadu na to, či ustanovenie komunitárneho práva, ktoré členský štát porušil, je priamo účinné, alebo nie.

Porušenie povinnosti členského štátu Závažné porušenie povinnosti členského štátu môže spočívať v: Neimplementovaní smernice počas transpozičnej lehoty. Prekročení rámca voľnej úvahy členského štátu pri aplikácii a implementácii komunitárneho práva Priamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti. Porušení ustanovenia komunitárneho práva

Vnútroštátne právne prostriedky nápravy Všeobecné právne princípy: Princíp účinnej ochrany Princíp procesnej autonómie členských štátov Princíp ekvivalencie Všeobecné právne princípy: Princíp účinnej ochrany – povinnosť vnútroštátnych orgánov zabezpečiť plnú a efektívnu účinnosť komunitárneho práva Princíp procesnej autonómie členských štátov – ESD pri absencii ucelenej procesno-právnej úpravy uplatňovania práva ES v členských štátoch vytvoril priestor na to, aby sa použili princípy, prostriedky a konania podľa vnútroštátneho práva Princíp účinnej ochrany – vnútroštátne prostriedky nápravy nemôžu znemožniť alebo sťažiť vymožiteľnosť práv jednotlivca garantovaných komunitárnym právom. Princíp ekvivalencie – vnútroštátne procesné právo, ktoré sa uplatňuje na konanie o nárokoch vyplývajúcich z komunitárneho práva nesmie byť menej nepriaznivé, než pravidlá upravujúce konenie o obdobných nárokoch vyplývajúcich z vnútroštátneho práva.

PRAMENE EURÓPSKEHO PRÁVA

Pramene európskeho práva Primárne pramene Všeobecné právne zásady Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi Sekundárne pramene Rozhodnutia ESD a SPS

Primárne komunitárne právo Zmluva o založení ES a EURATOM Zmluvy o pristúpení k EÚ Medzinárodné dohody uzatvorené medzi členskými štátmi v rámci užšej spolupráce Primárne právo tvoria zakladajúce zmluvy v znení zmien a doplnkov tak, ako boli pozmenené: Zmluvou o zlúčení inštitúcií z roku 1965 Jednotným európskym aktom z roku 1986 Maastrichtskou zmluvou z roku 1992, zakladajúcou EÚ Amsterdamskou zmluvou z roku 1996 Zmluvou z Nice z roku 2001 Primárne právo upravuje ciele ES, ich úlohy, prostriedky, ktorými sa majú tieto ciele dosahovať, sústavu orgánov, ich právomocí a pravidlá vzájomnej spolupráce. Primárne právo vyjadruje aj základné princípy, na ktorých stoja Európske spoločenstvá.

Pramene európskeho práva Primárne pramene Všeobecné právne zásady Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi Sekundárne pramene Rozhodnutia ESD a SPS

Všeobecné právne zásady Rešpektovanie základných ľudských práv Zásada subsidiarity a proporcionality Zásada právnej istoty Zásada zákazu diskriminácie Zásada transparentnosti Prvotné zakladajúce zmluvy neobsahovali všeobecné právne zásady, na základe a v medziach ktorých má Spoločenstvo konať, preto bol ESD nútený vypracovať svojou judikatúrou okruh všeobecných princípov, ktoré musia orgány Spoločenstva rešpektovať. Nerešpektovanie týchto zásad môže ESD sankcionovať neplatnosťou právneho aktu.

Rešpektovanie základných ľudských práv ESD bol od počiatku konfrontovaný s národnými ústavnými súdmi a s ochranou ľudských práv ESD vychádzal z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, aj keď ES neboli zmluvnou stranou dohovoru a neboli ním viazané. Na summite v Nice v roku 2000 bola prijatá Charta základných práv EÚ ako nezáväzný dokument Na základe Lisabonskej zmluvy bude Charta základných práv začlenená do primárneho európskeho práva

Zásada subsidiarity Podstatou zásady subsidiarity je: Aby Spoločenstvo konalo vtedy, ak ciele, ktoré sa majú dosiahnuť týmto konaním, nemôžu byť spoľahlivo zabezpečené členskými štátmi a zároveň, Aby bolo Spoločenstvo schopné čo do rozsahu a účinkov zvládnuť lepšie dosiahnutie cieľa, ako štáty samé Komisia nazvala tieto požiadavky ako komparatívny test účinnosti. Ak Spoločenstvo koná, nesmie ísť nad rámec cieľov zmluvy. Podmienky rešpektovania zásady subsidiarity sú obsiahnuté v Protokole o subsidiarite a proporcionalite, ktorý bol súčasťou Amsterdamskej zmluvy.

Zásada proporcionality Tento princíp sa aplikuje na všetky oblasti konania Spoločenstva Obsahom zásady je to, aby prijímané legislatívne opatrenia a konanie Spoločenstva neprekročili rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa

Zásada proporcionality ESD pri skúmaní dodržania princípu proporcionality skúma tri otázky: Je opatrenie vhodné na dosiahnutie ustanoveného cieľa? Je nevyhnutné dosiahnuť požadovaný cieľ? Zavádza také obmedzenia pre jednotlivca, ktoré sú neprimerané ustanovenému cieľu?

Zásada právnej istoty Právny poriadok má byť dostatočne jasný, prehľadný a zrozumiteľný, aby jednotlivci mohli predvídať a poznať dôsledky svojho konania, prípadne plánovať svoje rozhodnutia na solídnom právnom základe. ESD poprel možnosť rektoaktivity aktov Spoločenstva, ale nie bez výnimky Najdôležitejšou otázkou, s akou sa právna istota spája, je retroaktivita právnych predpisov. ESD v zásade poprel možnosť retroaktivity aktov Spoločenstva, ale nie bez výnimky. V rozhodnutí Racke ESD výnimočne pripustil retroaktivitu právneho predpisu, ak si to vyžaduje ustanovený cieľ a legitímne očakávania dotknutých osôb sa budú rešpektovať.

Zásada zákazu diskriminácie Charta základných práv: „Akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, národnosti alebo sociálneho pôvodu, dedičných vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného predvedčenia, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je zakázaná.“ V súvislosti so zákazom diskriminácie boli prijaté dve smernice: smernica č. 2000/43 na zamedzenie diskriminácie z dôvodu rasy a etnickej príslušnosti a smernica č. 2000/78 na zamedzenie diskriminácie v zamestnaní. Zaujímavosťou oboch smerníc je skutočnosť, že presúvajú dôkazné bremeno na osobu obvinenú z diskriminácie, to znamená, že ten, kto bol obvinený z diskriminácie, musí preukázať, že k diskriminácii nedošlo.

Zásada transparentnosti Čl. 1 Zmluvy o Európskej únii – všetky rozhodnutia EÚ sa musia prijímať s takou otvorenosťou, s akou to je len možné Táto zásada obsahuje princíp verejnosti zasadnutí inštitúcií, poskytovania informácií a v poslednom čase najviac rozvinutú zásadu prístupu k dokumentom

Pramene európskeho práva Primárne pramene Všeobecné právne zásady Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi Sekundárne pramene Rozhodnutia ESD a SPS

Medzinárodné zmluvy Majú v systéme prameňov komunitárneho práva osobitné postavenie Majú pôvod mimo právneho poriadku Spoločenstva a sú čiastočne právnymi aktmi tretích štátov Čl. 300 ods. 7 ZES – medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom sú záväzné tak pre inštitúcie Spoločenstva, ako aj pre členské štáty Záväznosť pre členské štáty znamená, že medzinárodné zmluvy zaväzujú členské štáty rovnakým spôsobom, ako orgány Spoločenstva, a že členské štáty, rovnako ako orgány Spoločenstva, nesú zodpovednosť za splnenie záväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv. Plnením zmluvných záväzkov teda členské štáty plnia nielen svoju povinnosť voči príslušným nečlenským štátom, ale predovšetkým voči Spoločenstvu, ktoré nesie zodpovednosť za riadne plnenie zmluvy.

Medzinárodné zmluvy Podmienky, za ktorých je Spoločenstvo viazané medzinárodnou zmluvou, ktorú uzavreli jeho členské štáty: Medzinárodná zmluva bola uzavretá pred založením Spoločenstva (t.j. pred 25.3.1957) Medzinárodnú zmluvu uzavreli všetky členské štáty Predmet medzinárodnej zmluvy spadá do právomoci Spoločenstva Ostatné zmluvné strany by mali uznať, že Spoločenstvo vstupuje do práv a záväzkov svojich členských štátov. Tieto podmienky boli stanovené ESD v prípade International Fruit Company, ktorý sa týkal otázky, či Spoločenstvo môže byť viazané Zmluvou GATT 1947, teda medzinárodnou zmluvou, ktorá bola uzavretá pred založením Spoločenstva, pričom všetky členské štáty Spoločenstva boli jej zmluvnými stranami.

Pramene európskeho práva Primárne pramene Všeobecné právne zásady Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi Sekundárne pramene Rozhodnutia ESD a SPS

Sekundárne pramene Sekundárne pramene sú právne normy vytvorené orgánmi EÚ, prijaté na základe predpísaného legislatívneho postupu a na základe a v medziach primárneho práva.

NARIADENIA Sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo použiteľné Nariadenie nadobúda platnosť a účinnosť dňom, ktorý je v ňom uvedený, ak takýto deň nie je uvedený, tak v dvadsiaty deň od zverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie (Official Journal of the European Union) V zásade sú prijímané Radou na návrh Komisie a v spolupráci s Európskym parlamentom V niektorých prípadoch vydáva nariadenia len Komisia na základe zmocnenia Rady. Hovoríme o delegovanej legislatívnej právomoci.

NARIADENIA Je vylúčené viazanie platnosti nariadenia na jeho implementáciu do vnútroštátneho práva ESD vyslovil, že akákoľvek implementácia nariadenia do vnútroštátneho právneho poriadku národnou legislatívou, ktorá ho obmedzuje, pozmeňuje alebo oslabuje, je porušením zmluvy To však nevylučuje, aby členský štát upravil ďalšie otázky, ktoré súvisia s nariadením a nariadenie ich priamo nerieši (dôležité je, aby sa nepozmenili alebo neoslabili účinky nariadenia) Nariadenie ako také je po nadobudnutí účinnosti automaticky vynútiteľné v členskom štáte a má všeobecnú právu záväznosť. Spoločenstvo prijíma ročne niekoľko tisíc nariadení, najmä v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nariadenie je normatívnym právnym aktom, ktorý je určený vopred neurčenému okruhu subjektov. Tento znak ho odlišuje od ďalšieho sekundárneho prameňa práva, ktorým je rozhodnutie. Pre určenie skutočnosti, či je právny akt nariadením alebo rozhodnutím, nie je dôležitá skutočnosť, ako sa právny akt nazýva, ale aký je jeho obsah.

SMERNICE Sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu Nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. K transpozícii smernice musí dôjsť v lehote určenej priamo v smernici alebo do 20 dní od zverejnenia V poslednom rade sa charakter smerníc podobá čoraz viac nariadeniam, pretože smernice priamo vo svojom texte obsahujú normu, ktorá má byť síce transponovaná, ale vzhľadom na svoju presnosť a určitosť nepripúšťa prakticky žiadnu odchýlku. Smernice sa najčastejšie využívajú ako nástroj harmonizácie právnych predpisov členských krajín.

Priamy účinok smerníc Ako sa Spoločenstvo vysporiada so štátom, ktorý poruší povinnosť zo zmluvy a Neimplementuje smernicu včas alebo Implementuje smernicu nesprávne Doktrína priameho účinku – Smernice budú mať podobný účinok, aký majú nariadenia v prípade, že štát neimplementoval smernicu v určenom čase alebo ustanoveným spôsobom a pritom sú splnené podmienky na priznanie priameho účinku. O smernici zmluva hovorí, že zaväzuje členský štát, a to len čo do cieľa, ktorý sa má dosiahnuť. Ponecháva na štáte a jeho orgánoch, ako transponuje smernicu do vnútroštátneho práva. Ako sa však vysporiadať so štátom, ktorý poruší svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a Neimplementuje smernicu včas alebo Implementuje smernicu nesprávne. ESD sa s touto situáciou vysporiadal svojsky, čo však mimoriadne prispelo k posilneniu európskej integrácie. Súd vyvinul doktrínu priameho účinku smerníc, ktorá znamenala výrazný prevrat v chápaní a rešpektovaní komunitárneho práva. ESD priznal smerniciam obdobný účinok, aký majú nariadenia v prípade, že štát neimplementoval smernicu v určenom čase alebo ustanoveným spôsobom a pritom sú splnené podmienky na priznanie priameho účinku.

Van Duyn Jedno z prvých rozhodnutí ESD, v ktorom sa vyslovil za priamy účinok smerníc Podľa odôvodnenia by sa zmysluplný účinok smernice oslabil, ak by sa bránilo jednotlivcom odvolávať sa na túto normu pred vnútroštátnym súdom a ak by súdu bolo znemožnené brať túto normu do úvahy ako súčasť komunitárneho práva V tomto prípade išlo o holandskú štátnu občianku, ktorá patrila k cirkvi scientológov a ktorej úrady Veľkej Británie znemožnili vstup do krajiny, keď tam chcela pracovať pre túto cirkev. Scientologická cirkev bola britskými úradmi považovaná za sociálne škodlivú, no jej činnosť nebola úradne zakázaná. Pani Van Duynová napadla toto rozhodnutie britských úradov na súde, pričom argumentovala článkom 48 ZES, nariadením č. 1612/68 a smernicou 64/221, ktoré upravovali voľný pohyb pracovných síl v Spoločenstve. Britský Vyšší súd sa v rámci konania o predbežnej otázke obrátil na ESD s otázkou, či ustanovenia smernice č. 64/221 majú priamy účinok.

Marshall ESD opakovane jednotlivcom nepriznával právo dovolávať sa priameho účinku neimplementovanej smernice voči iným fyzickým alebo právnickým osobám, čiže nepripúšťal tzv. horizontálny priamy účinok ESD argumentoval, že: smernica nemôže sama osebe ukladať povinnosti jednotlivcom a preto nemôže byť ustanovenie smernice použité proti nemu, Článok 249 ZES priznáva záväznosť smernice len voči členským štátom, nie jednotlivcom

Priamy účinok smerníc ESD ďalšou judikatúrou spresnil, voči ktorým inštitúciám bude možné uplatniť priamy účinok smerníc Orgán, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je na základe rozhodnutia štátu zodpovedný za poskytovanie verejných služieb pod kontrolou štátu a má na tento účel osobitné právomoci, ktoré sa vynímajú z rámca bežných pravidiel medzi jednotlivcami. Napr. daňové úrady, miestna štátna správa a samospráva, nezávislé orgány zabezpečujúce poriadok a bezpečnosť, inštitúcie poskytujúce zdravotnícke služby či podnik pod finančnou kontrolou štátu

Priamy účinok smerníc Podmienky, za splnenia ktorých je možné priznať smernici priamy účinok: Jasný, presný a dostatočne určitý záväzok obsiahnutý v smernici, Nepodmienený záväzok Uplynutie času na transpozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku Nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá povinnosť jednotlivcovi

Nepriamy účinok smerníc Nepriamy účinok smerníc spočíva v povinnosti členského štátu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice tak, aby sa dosiahol výsledok v zmysle článku 249 ZES ESD týmto princípom zaväzuje vnútroštátne súdy, aby: Nahradili absenciu vnútroštátnej legislatívy, ktorá by implementovala smernicu Vykonali nápravu v prípade nesprávne implementovanej smernice v konkrétnom konaní ESD išiel v aplikovaní nepriameho účinku neimplementovaných smerníc tak ďaleko, že pripustil, aby aplikácia smernice národným súdom spôsobila jednotlivcovi občianskoprávny (nie trestnoprávny) záväzok, prípadne zhoršila jeho postavenie na právach v občianskoprávnom konaní. Tento proces však nemá nahradiť transpozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku a nemôže ani založiť trestnoprávnu zodpovednosť jednotlivca.

Náhodný priamy účinok smerníc ESD pripustil, aby súd použil ustanovene neimplementovanej smernice pri riešení sporu dvoch súkromných osôb, a to tak, že súd neprihliadne na vnútroštátny predpis, ktorý je v rozpore s neimplementovanou smernicou Jedným z dôvodov na priznanie horizontálneho priameho účinku smernice je aj skutočnosť, že smernice sú obligatórne uverejňované v Úradnom vestníku a má sa za to, že sú každému známe (princíp publicity). V záujme zásady legitímnych očakávaní a právnej istoty príslušníci členských štátov môžu právom predpokladať, že prijatú smernicu členský štát správne a v určenom čase implementuje. Ak sa tak nestane, nemali by byť poškodení na svojich právach, rovnako by však nemali niesť zodpovednosť za porušenie zmluvy členským štátom.

ROZHODNUTIA Individuálne právne akty záväzné vo všetkých častiach pre toho, komu sú určené Nezverejňujú sa v Úradnom vestníku (s určitými výnimkami), ale doručujú sa tomu, komu sú určené Rozhodnutia, ktoré sa doručujú, nadobúdajú účinnosť dňom doručenia Najčastejšie sa prijímajú v oblasti úpravy hospodárskej súťaže, kde ich vydáva Komisia Priamo aplikovateľné v členskom štáte a zaväzujú svojimi dôsledkami adresátov rozhodnutia, ktorými sú najčastejšie fyzické a právnické osoby Súd priznal právo jednotlivcom dovolávať sa pred vnútroštátnym súdom záväzku členského štátu, ktorý mu vyplýva z rozhodnutia.

ODPORÚČANIA A STANOVISKÁ Nie sú právne záväzné Sú vydávané, ak to ustanovuje zmluva alebo ak to Komisia považuje za potrebné

Pramene európskeho práva Primárne pramene Všeobecné právne zásady Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi Sekundárne pramene Rozhodnutia ESD a SPS

ROZHODNUTIA KOMUNIÁRNYCH SÚDOV Nie sú prameňmi práva v pravom zmysle Rozhodnutia ESD nie sú záväzné pre SPS, ibaže ide o rozhodnutie, kde ESD rozhodovala ako odvolací súd ESD nie je viazaný svojím predchádzajúcim rozhodnutím Ustálená (konštantná) judikatúra súdu – ak sa niektorý právny názor objavuje konštantne v rozhodnutiach ESD a SPS Nie sú prameňmi práva v pravom zmysle. Rovnako nemajú tieto rozhodnutia povahu súdnych precedensov tak, ako tomu je v systéme common law Rozhodnutia ESD nie sú záväzné pre SPS, ibaže ide o rozhodnutie, kde ESD rozhodovala ako odvolací súd ESD nie je viazaný svojím predchádzajúcim rozhodnutím, aj keď môžu byť skutkové a právne okolnosti prípadu obdobné ako v predchádzajúcom konaní. Ustálená (konštantná) judikatúra súdu – ak sa niektorý právny názor objavuje konštantne v rozhodnutiach ESD a SPS. Takýto právny názor si spravidla osvoja aj ostatné orgány EÚ a členské štáty a stáva sa akýmsi obyčajovým právom, všeobecne uznávaným pravidlom pri výklade a aplikácii európskeho práva. Súd má právomoc nachádzať právo a vypĺňať medzery medzi normami komunitárneho práva, a to najmä v prípadoch, keď ZES obsahovala stručnú alebo príliš všeobecnú právnu úpravu. Súd takýmto spôsobom vyvinul významné právne doktríny určujúce povahu komunitárneho práva, ako zásada prednosti komunitárneho práva, zásada priameho účinku, zásada nepriameho účinku, alebo zásada zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva.

Kde hľadať európske predpisy? www.justice.gov.sk http://eur-lex.europa.eu/