Páchatelia kriminality Mgr. Daniela Košecká, PhD.

Chápanie pojmu páchateľ Trestnoprávne: Páchateľom je ten, kto sa dopustil trestného činu a bol kvôli tomu stíhaný. Kriminologické: Páchateľom je každý, kto sa dopustí (obvykle) trestného činu bez ohľadu na to, či za tento skutok je alebo nie je stíhaný. Kriminológia sa ale zaoberá aj osobami, ktoré sú potenciálnymi páchateľmi kriminality alebo sa v ich správaní objavujú znaky sociálnej patológie.

Vekové špecifiká páchania kriminality Maloletí a mladiství páchatelia • v období puberty a adolescencie pre nich prestávajú byť dôležitým vzorom správania rodičia • vzdor voči autoritám • potreba imponovať svojim vrstovníkom • porovnávanie seba s inými aj po materiálnej stránke (drahé veci, oblečenie...) • slabá odolnosť voči tlaku rovesníckej skupiny • vnímavosť voči spoločenským problémom, spolupatričnosť s radikálnymi skupinami • kriminálne konanie mladistvých má svoj efekt najmä pred publikom

Najčastejšie delikty páchané maloletými a mladistvými páchateľmi: • majetkové (najväčší podiel na celkovej kriminalite tejto vekovej kategórie): krádeže v obchode krádeže vlámaním (byty, obchody, stánky, chaty) krádeže motorových vozidiel alebo vecí z nich krádeže v bytoch

• násilné: lúpeže úmyselné ublíženie na zdraví trestné činy s rasovým motívom • mravnostné: pohlavné zneužívanie (vysoký výskyt súvisí so začatím pohlavného života partnermi, z ktorých jeden dovŕšil vek 15 rokov, zatiaľ čo druhý vekovú hranicu pre začatie legálneho pohlavného života ešte nedosiahol) • ostatné: výtržníctvo drogová kriminalita

Nápravno-výchovné opatrenia (mladiství pách.) • je vhodné rozlišovať páchateľov: epizodických – kriminálne konanie je vývinovou, epizodickou záležitosťou. V detstve antisociálne správanie úplne chýba, prejavuje sa v adolescencii a okolo 20. roka sa stratí intenzívnych – celoživotných páchateľov. Rizikové správanie u nich možno pozorovať už v detstve a v dospelosti sa stupňuje. • vek blízky veku mladistvých sa zohľadňuje aj pri indikácii nápravno-výchovných opatrení u dospelých páchateľov

Dospelí páchatelia • upustenie od niektorých foriem kriminálneho konania, ktoré sú špecifické pre nižšie vekové kategórie páchateľov (krádež v obchode, krádeže vecí z auta, a pod.) • rozvinutá kariéra dáva príležitosť k páchaniu podvodov, hospodárskej kriminality, z násilných trestných činov prevažujú napadnutia a vyhrážanie • vo vyššom veku (u seniorov) je pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti nízka, do úvahy prichádzajú skôr škody spôsobené nehodami zapríčinenými zmenami kognitívnych funkcií seniorov (plynové havárie, požiare a pod.). Aj kriminálne kariéry recidivistov sú v staršom veku na ústupe.

Páchateľ a inteligencia Inteligencia sa významne podieľa na kontrole správania, pretože plní úlohu takzvaných mentálnych bŕzd. • úroveň inteligencie sa vyjadruje inteligenčným kvocientom, na základe ktorého rozlišujeme niekoľko stupňov inteligencie. Pre nás budú zaujímavé tieto: priemerná inteligencia – IQ 90 – 110 mentálna subnorma – IQ 70 – 90 ľahká mentálna retardácia – IQ 50 – 69

Slabší intelekt má za následok narušenie súdnosti a sebakritiky a ľahšiu sugestibilitu, ovplyvniteľnosť okolím. Pri vyšetrovaní trestnej činnosti je dôležité posúdiť aj tzv. mentálnu náročnosť kriminogénnej situácie, či zodpovedá mentálnej úrovni páchateľa, a teda či možno predpokladať, že nebol navedený intelektovo zdatnejším spolupáchateľom. Inteligencia páchateľa nemôže byť považovaná za jedinú príčinu zlyhania, vždy je nutné posudzovať osobnosť páchateľa komplexne. Osobnosť mentálne subnormných ľudí býva často slabo diferencovaná, primitívna, s čím úzko súvisí aj ich neschopnosť adekvátne zhodnotiť situáciu, v ktorej sa ocitnú a primerane reagovať.

Mentálne subnormní a retardovaní páchatelia sa môžu vyznačovať: neadekvátnym spôsobom regulácie pudov, štruktúrou sociability a vyšších citov, vysokým podielom neadekvátnych mechanizmov osobnosti pri ospravedlňovaní spáchania činu. Osoby s priemerným alebo nadpriemerným intelektom sa tiež môžu dopúšťať rôznych deliktov. Fakt, že svoje schopnosti človek nevyužíva antisociálne, je dané prítomnosťou vyšších citov. Ak je však osobnosť v tejto oblasti narušená, intelektové schopnosti sú využívané deštruktívnym, antisociálnym spôsobom. Vtedy hovoríme o antisociálnej poruche osobnosti.

Páchateľ z hľadiska normy a patológie Na normalitu možno nazerať z viacerých hľadísk. • Štatistické chápanie normy – je založené na tom, že určité psychické procesy sú merateľné, a teda istým spôsobom aj kvantifikovateľné, čo nám umožňuje zmerať ich na reprezentatívnej vzorke populácie a stanoviť tak normu, teda určitý interval, v medziach ktorého by mal byť aj výsledok merania danej funkcie u jednotlivca. • Sociokultúrne chápanie normy – odráža určité spoločenské zvyky, stereotypy a tradície, podľa ktorých sa správanie jednotlivcov posudzuje buď ako primerané, normálne, alebo neprimerané, neakceptovateľné.

Funkčné chápanie normy – normálne je to, čoho výsledkom je optimálne fungovanie. Toto ponímanie je kľúčovým pre posudzovanie patológie psychických funkcií.

Poruchy osobnosti Podľa staršej terminológie nazývané psychopatie Porucha osobnosti je charakteristická trvalým narušením adaptácie, neprispôsobivým správaním, ktoré pôsobí nápadne až rušivo a ktorým trpí buď postihnutý jedinec alebo jeho okolie, často však tieto osobnosti spôsobujú problémy sebe aj iným zároveň. Príčinou rušivého správania je disharmónia osobnosti, kde niektoré vlastnosti sú nadmerne zvýraznené na úkor iných, alebo sú naopak takmer nerozvinuté. Ide prevažne o odchýlky: v citovom prežívaní, vo vzťahu k iným ľuďom, v spôsobe uvažovania a postojoch.

Prvé náznaky poruchy osobnosti sa často objavujú už v detstve. Emocionálne prežívanie je neprimerané objektívnej realite, pri niektorých poruchách osobnosti je príliš ploché, pri iných sa zasa prejavuje precitlivenosť. Porucha je trvalá, neodstrániteľná, ale nie je pri nej narušená rozpoznávacia a ovládacia schopnosť, preto z jej diagnostikovania pre páchateľa nevyplýva žiadna poľahčujúca okolnosť. Porúch osobnosti existuje niekoľko, avšak nie všetky sú významné z hľadiska páchania trestnej činnosti.

Disociálna porucha osobnosti nazývaná aj asociálna, sociopatická najvýraznejšie narušenie v oblasti sociálnej adaptácie extrémny egoizmus, zameranie len na svoje potreby a ich okamžité uspokojenie nezdržanlivosť, neschopnosť odložiť uspokojenie potrieb, nízka frustračná tolerancia neschopnosť vcítenia sa do druhých neschopnosť prežívať pocit viny, absencia svedomia častá brutalita v správaní nutkavé vyhľadávanie vzrušenia bezohľadnosť a sebeckosť aj vo vzťahoch udržiavanie vzťahov iba s ľuďmi, ktorých môžu využívať alebo inými antisociálnymi osobami (spoločné dobrodružstvá)

narušené sociálne učenie = žiadna možnosť resocializácie tresty nemajú prevýchovný účinok, efekt je skôr opačný – nadobudnutie ďalších zručností a kontaktov využiteľných v ďalšej kriminálnej kariére výsledky výskumov výskytu tejto diagnózy medzi recidivistami sa pohybujú v intervale 70 – 100%.

Emočne nestabilná porucha osobnosti v niektorých rysoch podobná disociálnej, v popredí klinického obrazu však stojí dráždivosť a neschopnosť človeka ovládať svoje pocity a správanie, z čoho pramení väčšina jeho problémov časté nepredvídateľné výbuchy násilia vyprovokované nepatrnými a objektívne bezvýznamnými podnetmi = časté konflikty, neznášanlivosť, impulzívne konanie nízka frustračná tolerancia podozrievavosť, pocit ohrozenia zo strany iných ľudí v medziľudských vzťahoch sú povrchní a bezohľadní, alebo v nich úplne zlyhávajú sklon vyhľadávať vzrušenie – alkohol, drogy páchatelia násilnej kriminality

Paranoidná porucha osobnosti sústavný iracionálny pocit ohrozenia zo strany okolia nadmerne podozrievaví, vzťahovační, neutrálne situácie si vysvetľujú nesprávne negatívne nastavenie voči okoliu precitlivenosť na kritiku, častý pocit krivdy a nepochopenia zo strany okolia zdôrazňujú svoje postoje, postoje iných neberú do úvahy, lebo ich považujú za nepriateľsky nastavené voči ich osobe v partnerskom vzťahu hrubo obmedzujú, kontrolujú, žiarlia páchatelia domáceho násilia

Endogénne psychózy Sú to psychické ochorenia, ktorých základ tvorí vždy určitá vnútorná, genetická predispozícia v podobe zmien v štruktúre a funkcii mozgu a bývajú vyvolané určitým spúšťacím podnetom, najčastejšie nejakou záťažovou situáciou. V prípade, že sa predisponovaný jedinec dostane do situácie kladúcej zvýšené nároky na jeho adaptačné mechanizmy, môže spolupôsobením týchto faktorov dôjsť k prepuknutiu choroby. Schizofrénia Mániodepresívna psychóza

Schizofrénia Postihuje • vnímanie • myslenie • emocionalitu • sociabilitu • vyššie city Myslenie je roztrieštené, človek stráca schopnosť uvažovať v kontexte a spracovávať informácie, v psychike vzniká chaos. Strata identity – neschopnosť rozlišovať medzi „ja“ a okolím.

Myšlienky chorého sa mu zdajú byť cudzie, akoby vnucované niekým iným, zvonka ovplyvňované, a to isté sa dá povedať aj o jeho emocionálnom prežívaní. Má pocit, že jeho telesné funkcie a psychické procesy niekto na diaľku ovplyvňuje. Akustické halucinácie – počutie hlasov, ktoré si o postihnutom niečo hovoria, alebo ho na niečo nabádajú. Bludy – myšlienkové okruhy určitého obsahu, ktoré nekorešpondujú s realitou, ale chorý je o ich pravdivosti presvedčený. Na rozdiel od ilúzií vznikajú nezávisle od vonkajšieho podnetu. Sú výtvorom chorobných duševných procesov a ovplyvňujú správanie chorého.

Citové prežívanie je veľmi ploché, čo do polarity viac prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi. Okolitý svet je pre nich zdrojom príliš intenzívnych a nepochopiteľných podnetov, preto smerujú k sociálnej izolácii, stránia sa spoločnosti a uťahujú sa do vlastného sveta. – autizmus Existuje niekoľko foriem schizofrénie, avšak z hľadiska možného páchania trestnej činnosti najviac prichádza do úvahy paranoidná schizofrénia. Nebezpečnosť týchto ľudí býva laickou verejnosťou príliš preceňovaná, najmä vďaka medializácii ojedinelých prípadov.

Maniodepresívna psychóza postihuje najmä afektivitu a emocionalitu má periodický priebeh bipolárna a monopolárna forma Bipolárna forma je charakteristická striedaním manickej a depresívnej fázy. Monopolárna forma sa vyznačuje opakovaním len manickej alebo len depresívnej fázy, pričom manická forma je vzácnejšia. Medzi fázami dochádza k ústupu príznakov - remisiám.

Manická forma • euforické ladenie • expanzívna nálada • zvýšená aktivita Depresívna forma • depresívne ladenie • hypobúlia až abúlia • spomalenie myslenia • telesné symptómy (zápcha, nechutenstvo)

Z hľadiska možného páchania kriminality je u tejto psychózy riziková suicidalita. Rozšírené samovraždy – usmrtenie najprv svojich blízkych a potom seba. Svojich rodinných príslušníkov nechce nechať žiť vo svete, ktorý je podľa postihnutého bezútešný a zlý, a tiež ho desí predstava, že po jeho smrti sa o nich nik nepostará. Vlastná samovražda občas ostane nedokonaná a skutok sa vyšetruje ako vražda.

Organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy Môže mať viacero príčin: ochorenia intoxikácie ťažkosti spojené s procesom starnutia Trvalé psychické zmeny súvisiace s týmito príčinami sa nazývajú demencie. Vyznačujú sa degradáciou intelektu sploštením emocionality dezorientáciou v čase a priestore vedomie narušené nie je

U niektorých ľudí postihnutých týmto druhom ochorenia môže dôjsť k narušeniu ovládania pudovej sféry, v dôsledku čoho sa môžu stať páchateľmi sexuálne motivovanej kriminality. Pravdepodobnejšie sú však skôr nedbanlivostné trestné činy všeobecného ohrozenia (požiare a podobne).

Krátkodobé psychické poruchy Aj ľudia, ktorí za normálnych okolností nejavia známky psychickej poruchy, môžu za určitých okolností reagovať spôsobom, ktorý prekračuje rámec normy. Každý človek sa môže dostať do situácie, ktorá je nad jeho psychické sily a ktorá u neho vyprovokuje extrémnu reakciu. Ide najmä o mimoriadne závažné záťažové situácie ako smrť blízkej osoby, ohrozenie vlastnej telesnej integrity a podobne. Takéto situácie môžu vyvolať zlyhanie regulačných mechanizmov psychiky a viesť k reakciám, ktorým hovoríme abnormné.

Patický afekt Ide o krátkodobú poruchu vedomia, ku ktorej môže dôjsť pri extrémnom emocionálnom vypätí. Je pri nej narušená rozpoznávacia a ovládacia schopnosť, je teda dôvodom pre priznanie nepríčetnosti. Prejavuje sa: rýchlym nástupom reakcie neorganizovaným správaním v čase činu spôsobeným krátkodobou poruchou vedomia, mrákotným stavom po čine nastáva fáza vyčerpania nasleduje amnézia na obdobie, kedy bola osoba v afekte (neschopnosť vybaviť si udalosť z pamäti)

Výskyt patického afektu je veľmi zriedkavý a u zdravého človeka takmer nepravdepodobný. U prostého afektu sa nevyskytuje porucha vedomia, ani amnézia. Patický afekt je nutné odlíšiť od vystupňovaného afektu, pri ktorom nedochádza k poruche vedomia. Vystupňovaný afekt nie je dôvodom pre priznanie nepríčetnosti.

Ďakujem za pozornosť 