– problematické zápisy a novinky po 1.7.2016 Obchodný register – problematické zápisy a novinky po 1.7.2016 JUDr. Jaroslav Macek Okresný súd Žilina

Krátky sprievodca súdnymi registrami Re – registračné konanie, návrh sa podáva na formulároch, zápis vykonáva VSU; formálny princíp, obmedzená materiálna kontrola návrhu; nevykonáva sa dokazovanie SuRe – súhlasy s premenou na euro ; zapisuje VSU Nre – konanie o námietkach u VSU Nsre – konanie o námietkach u sudcu Vym – výmazy vykonávané ex offo v dôsledku rozhodnutí konkurzných súdov a po zrušení spoločnosti bez likvidácie súdom v konaní CbR; vykonáva VSU CbR – konanie o zrušenie spoločností a družstiev, menovanie a odvolanie likvidátora, audítora a niektoré otázky obchodných spoločností a družstiev ; vykonáva sudca Exre – konanie o zhode, rozhoduje sudca podľa OSP; dokazovanie ex offo

Budúcnosť obchodného registra – možné koncepty notári živnostenské úrady sústredenie na jeden súd úplná elektronizácia

§ 27 ObZ: zákonom stanovený okruh údajov – väzba na § 2 ZOR Legálna definícia OR a z nej plynúce závery: § 27 ObZ: zákonom stanovený okruh údajov – väzba na § 2 ZOR zápisy v rubrike ďalšie právne skutočnosti“ je možné zapísať predbežné opatrenie zákazu prevodu obchodného podielu?

do obchodného registra je možné zapísať len zákonom stanovený okruh údajov a subjektov uznesenie NS ČR 29 Odo 824/2006 z 10.12.2006: „výčet údajů zapisovaných do obchodního rejstříku je taxativním výčtem a že tedy do obchodního rejstříku nelze zapsat jakýkoli údaj, o jehož zápis navrhovatel požádá, ale jen takový údaj, ohledně kterého ukládá povinnost (a možnost) zápisu obchodní zákoník či jiný právní předpis... Nemá-li však obchodní rejstřík ztratit přehlednost, která je nepochybně z hlediska ochrany třetích osob významná, nelze do něj zapisovat jakoukoli skutečnost, o jejíž zápis někdo požádá. Proto zákon omezuje rozsah zapisovaných údajů jejich taxativním výčtem. Přitom lze jistě polemizovat s tím, zda je zákonodárcem zvolený okruh zapisovaných skutečností správný, to však nic nemění na faktu, že zákon výslovně určuje, že jde o okruh, který nelze svévolně rozšiřovat“ uznesenie NS ČR 29 Odo 825/2002 z 25.2.2003 : do OR možno zapísať len subjekty ustanovené zákonom – občianske združenie nie

Základné rozdiely medzi konaním Re a Exre Konanie Re: 1. návrh sa preskúmava iba z formálneho hľadiska 2. konanie podľa ZOR 3. vykonáva v prvom kole VSÚ 4. prísne lehoty na rozhodnutie 5. nevykonáva sa dokazovanie 6. aktívna poučovacia povinnosť súdu – ale len VSÚ 7. konanie nemožno prerušiť 8. nemožno nariadiť pojednávanie 9. SUP

Konanie Exre: 1. súd môže vec posudzovať aj z hľadiska hmotného práva (nemožno však ním suplovať sporové konanie) 2. konanie podľa OSP resp. CMP 3. rozhoduje sudca 4. konanie nie je lehotované 5. vykonáva sa dokazovanie a to aj ex offo 6. súd nemá poučovaciu povinnosť – okrem poučenia o procesných právach 7. konanie možno prerušiť 8. možno nariadiť pojednávanie 9. bez SUP, ale následne podľa CMP sa SUP dorubí

Ešte k prechodu na euro -stanovisko NS SR Uznesenie NS SR sp.zn. 1Obdo 21/2011 zo dňa 9.8.2011: „Dovolateľom uvádzané ust. § 10 ods.4 zák. č. 659/2007 Z.z. týkajúce sa neaplikovania zákazov, resp. obmedzení pri zaokrúhľovaní hodnôt vkladov v zmysle ust. § 109 ods.2 Obchodného zákonníka sa aplikovalo v rozhodnom období po zavedení meny euro...vykonaním premeny menovitých hodnôt vkladov zo slovenskej meny na menu euro stratili uvedené pravidlá význam, preto na návrhy zápisov zmien výšky vkladov podané po premene menovitých hodnôt vkladov zo slovenskej meny na euro sa už nevzťahujú výnimky zo zákazov a obmedzení v zmysle ust. § 109 ods.2 Obchodného zákonníka ...Návrhy zápisov výšky vkladov po prvotnej premene menovitých hodnôt podliehajú obmedzeniam v zmysle ust. § 109 ods.2 Obchodného zákonníka.“

Uznesenie NS SR sp.zn.3Obdo 16/2012 z 31.1.2013: Nie je sporný kogentný charakter ustanovenia § 109 ods.2 Obch. zák., avšak podľa názoru dovolacieho súdu nie je správny názor, že uvedené ustanovenie v druhej vete sa vzťahuje len na prvotný zápis zmeny hodnoty vkladu spoločníka v súvislosti s prechodom slovenskej meny na euro, pretože podľa názoru dovolacieho súdu, ak po prechode meny bola hodnota vkladu spoločnosti vyjadrená v sume s desatinným číslom, potom /pokiaľ nedošlo zákonom predpokladaným spôsobom k zmene takéhoto vkladu na celé číslo/, pri prevode 50% podielu je potrebné vychádzať zo zapísaného vkladu...V prípade prevodu obchodného podielu vo výške 50% zapísaného základného imania, t.j. 3319,39 eur nemožno akceptovať názor, že prevod /pokiaľ inak spĺňa zákonom požadované podmienky/ nie je možné právne relevantným spôsobom realizovať z dôvodu, že nejde o tzv. prvotnú premenu a výška nie je vyjadrená celým číslom.

Súdny poplatok za dovolanie v registrových veciach Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Obdo 5/2012 z 15.3.2012: Pri využití gramatického a systematického výkladu ustanovenia § 6 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v nadväznosti k Poznámke č.5 k Položke 17 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa dovolací súd nestotožnil so záverom odvolacieho súdu, že poznámka č.5 k položke 17 má charakter výnimky, ktorá taxatívne upravuje okruh prípadov, ktoré poplatkovej povinnosti nepodliehajú. V uvedenej právnej úprave absentuje výnimka z poplatkovej povinnosti, keď predmetom poplatkovej povinnosti je podané dovolanie proti rozhodnutiu uvedenému v poznámke č.5 k položke č.17 písm.- c). Dovolací súd je toho názoru, že použitím gramatického a systematického výkladu ustanovenia § 6 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v nadväznosti k Poznámke č.5 k Položke 17 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.71/1992

Zb. dvojnásobok poplatku je potrebné vypočítať zo sadzby súdneho poplatku na súde prvého stupňa a na súde druhého stupňa. Aj logickým výkladom, pri ktorom sa zmysel právnej normy zisťuje pomocou pravidiel formálnej logiky, ak vychádzame z logickej zásady, že v zmysle ustanovenia § 6 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu poplatku nepodlieha, súdny poplatok je vo výške 0 eur, poplatok za dovolanie, ktorý sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku stanoveného v sadzobníku súdnych poplatkov (2x0 eur = 0 eur) bude vo výške 0 eur.

Konanie o zhode podľa §§ 200a OSP Klasifikácia skutočného stavu podľa Holeyšovského: Skutočný stav – 1. faktický reálny stav 2. skutočný právny stav Skutočný stav z časového hľadiska: 1. okamžitý skutočný právny stav 2. historický skutočný právny stav

Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a registrové konanie postupom súdu, ktorý v konaní o dosiahnutie súladu medzi skutočným a zapísaným stavom v obchodnom registri zostal bezdôvodne nečinný môže dôjsť k prieťahom v konaní – Ústavný súd ČR sp.zn. II. ÚS 2859/08 z 10.8.2009

Nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I. ÚS 142/96 Aktuálnosť údajov zapísaných v obchodnom registri – ústavné právo zapísanej osoby ako aj tretích osôb Neshoda mezi skutečným stavem a stavem zápisu v obchodním rejstříku může být nejen porušením § 27 ObZ, ale i zásahem do práv osob, které mají být zapsány v tomto rejstříku nebo z nej vymazány, jakož i zásahem do práv ostatních fyzických a právnických osob, které se musí v dobré víře spolehnout při ochraně svých zájmů na zápis v obchodním rejstříku a vycházet z něj. Nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I. ÚS 142/96

Účastníctvo v konaní o dosiahnutie zhody medzi zapísaným stavom a skutočným stavom Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. júla 2010, sp. zn. 1 Obdo 18/2010: Občiansky súdny poriadok považuje za účastníka konania nielen navrhovateľa, odporcu alebo osoby, ktoré za účastníkov výslovne označuje zákon, ale aj osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať, ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach obchodného registra, t.j. konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným právnym stavom a zápisom v obchodnom registri môže súd začať aj bez návrhu, preto v danom konaní sú účastníkmi i osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Dovolací súd nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že registrový súd rozhoduje len o právach a povinnostiach právnickej osoby ako účastníka konania. Vykonaním zápisu, jeho zmeny, resp. výmazom určitého zápisu z obchodného registra dochádza k zmene práv a povinností osôb dotknutých zápisom. Výmazom osoby konateľa a spoločníkov, títo strácajú reálnu možnosť riadiť spoločnosť, resp. sa podieľať podieľať na zisku spoločnosti. V prípade nahradenia vymazaných osôb z obchodného registra inými osobami, novozapísané osoby nadobúdajú všetky práva a povinnosti, ktoré zákon spája s výkonom jednotlivých funkcií v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Nakoľko uskutočnenie zmeny zápisov je vážnym zásahom do oprávnených záujmov dotknutých osôb, nemožnosť podať odvolanie proti vykonaným zmenám je znemožnením eventuálnej obrany týchto osôb voči rozhodnutiu súdu na základe neúplných podkladov predložených navrhovateľom na konanie o zhode zápisov v obchodnom registri so skutočným stavom, príp. voči nezákonnému postupu súdu, a teda odňatím možnosti dotknutých osôb konať pred súdom. Spoločníci a konateľ sú v časti svojich zápisov účastníkmi konania o dosiahnutie zhody a odvolací súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci odňal spoločníkom a konateľovi možnosť konať pred súdom, preto dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v zmysle ust. § 243b ods. 2 prvá veta O.s.p. zrušil.

Strata oprávnenia na užívanie sídla spoločnosti zánikom právneho dôvodu užívania priestorov, v ktorých je umiestnená správa spoločnosti, nedochádza k zmene sídla spoločnosti – uznesenie NS ČR sp.zn. 29Cdo 1680/2009 z 26.5.2009 nie je dôvod na konanie Exre, ale CbR, odlišný názor prof. Patakyová: Obchodný zákonník, komentár, C.H.Beck Praha 2010, 3. vydanie, str.13 – v 4.vydaní komentára došlo k oprave

Výmaz slovenskej obchodnej spoločnosti po jej cezhraničnom zlúčení so spoločnosťou so sídlom v EÚ Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob 108/2012 z 27.8.2012: Zákonom stanovené preskúmavanie cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia v zmysle ust. § 69aa ods. 2 a 7 Obchodného zákonníka, na ktoré odkazuje okresný súd, je obmedzené výlučne na prípady, ak je výsledkom tohto procesu nástupnícka spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky. V ostatných prípadoch, t. j. ak slovenský registrový súd vykoná iba výmaz slovenskej zúčastnenej spoločnosti sú podmienky výmazu preskúmavané čisto po formálnej stránke, pričom podkladom pre vykonanie výmazu má byť jedine oznámenie zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie nadobudlo účinnosť. Táto skutočnosť vyplýva aj z ust. § 7 ods. 16 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá registrovému súdu povinnosť preveriť listiny týkajúce sa cezhraničného zlúčenia výlučne v prípade zápisu nástupníckej spoločnosti do obchodného registra, nie však v prípade, ak má byť výsledkom cezhraničného zlúčenia výmaz slovenskej zúčastnenej spoločnosti.  

Rovnako z § 25a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z Rovnako z § 25a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť, jednoznačne vyplýva, že predkladanie požadovaných listín je nutné v prípade podania návrhu na zápis údajov pri cezhraničnom splynutí alebo cezhraničnom zlúčení obchodných spoločností do obchodného registra, nie však v prípade, ak údaje z obchodného registra sa majú vymazať na podklade oznámenia zahraničného registra. V danom prípade bolo konanie začaté na základe uznesenia okresného súdu, teda ex offo a nie podaním návrhu dotknutej spoločnosti, na ktorý by sa vzťahovalo ust. § 25a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z....výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti bude mať nevyhnutne iba deklaratórne účinky, keďže k zániku tejto spoločnosti ako subjektu práva dôjde už dňom nadobudnutia účinkov cezhraničnej fúzie. Slovenská zúčastnená spoločnosť tak zanikne v deň určený podľa právneho poriadku, ktorému podlieha nástupnícka spoločnosť. Slovenský obchodný register musí v tomto prípade vykonať výmaz slovenskej zúčastnenej spoločnosti a vždy spätne, a to ku dňu nadobudnutia účinkov cezhraničnej fúzie. Zásadný význam pre výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti má mať v prvom rade oznámenie zahraničného registra o tom, že zahraničná fúzia už nadobudla účinky podľa zahraničného práva.

Neplatnosť uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti a reťazenie návrhov na zápis problém vyplývajúci zo zdĺhavosti súdnych konaní o určenie neplatnosti uznesení VZ spôsobuje nemožnosť obnovenia zápisu v OR spred VZ rozsudok NS ČR sp.zn. 1Odon 101/97 z 13.1.1999 (Právní rozhledy 7/99): ustanovenie § 131 ObZ je potrebné vykladať tak, že po márnom uplynutí lehoty v ňom uvedenej už nie je možné preskúmavať platnosť uznesenia valného zhromaždenia a uznesenie je preto nutné považovať za platné R16/1998: určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je vrátane vyslovenia, že rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je neplatné podľa § 183 ObZ, môže súd rozhodnúť len rozsudkom vo veci samej

rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MObdo 1/1999(ZSP 4/2002, str rozhodnutie NS SR sp.zn. 2MObdo 1/1999(ZSP 4/2002, str.106): neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nie je možné riešiť ako predbežnú otázku uznesenie NS SR sp.zn.2Obo 96/2002(ZSP 4/2002, str.82): predbežným opatrením nie je možné zakázať konateľovi SRO podať návrh na zápis zmeny do OR konanie o zhode podľa §200a O.s.p. a neplatnosť uznesení VZ: až na základe právoplatného rozsudku o určení neplatnosti VZ

Zákaz výmazu spoločnosti z obchodného registra pri prebiehajúcom pasívnom spore? Vzhledem k tomu, že nezbytným důsledkem rozhodnutí rejstříkového soudu o povolení výmazu právnické osoby z obchodního rejstříku bez právního nástupce je zastavení všech řízení, jichž je tato osoba účastníkem, tedy i řízení o neplatnost usnesení valné hromady, nelze než dovodit, že rejstříkový soud nesmí rozhodnout o takovém výmazu z obchodního rejstříku, dokud není ukončeno řízení o neplatnost usnesení valné hromady, která rozhodla o dopadech zrušení společnosti bez právního nástupce do majetkových poměrů jednotlivých společníků. Jestliže totiž soud v řízení o neplatnost usnesení valné hromady, kterým valná hromada schválila účetní závěrku ke dni skončení likvidace, zprávu likvidátora o průběhu likvidace a návrh na rozdělení likvidačního zůstatku nerozhodne, považuje se takové usnesení za platné a společník již nemá žádnou právní možnost případně zvrátit pro něj nepříznivé rozhodnutí, které může mít významný vliv na výši jeho vypořádacího podílu. Opačným postupem by rejstříkový soud sám zmařil možnost shora uvedeného postupu a znemožnil by tím společníkovi uplatnit právo, které mu zákon přiznává. Usnesení Nejvyššího soudu České republiky ze dne 9. července 2003, sp. zn.29 Odo 961/2002

Odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu – obligatórna legalizácia podpisov Obchodní zákonník nepřipouští ukončení účasti společníka ve společnosti s ručením omezeným dohohodou o zrušení smlouvy o převodu obchodního podílu. Pokud by účastníci chtěli smlouvou nastolený právní stav zvrátit, museli by uzavřít smlouvu novou, způsobilou založit takový právní stav, jaký zde byl předtím, než došlo ke splnění závázků se smlouvy. Výčet způsobů, jimiž lze ukončit účast společníka ve společnosti, je taxativní, přičemž, dohoda o zrušení smlouvy o převodu obchodního podílu k nim nepatří. Usnesení Nejvyššího soudu ČR z 12.10.2006, sp.zn. 29 Odo 331/2006, In: Sbírka č.70/2007, č.sešitu 7

Podpisy na odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu ve společnosti s ručením omezeným a na odvolání účinků tohto odstoupení musí být úředne ověřeny. Odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu a odvolaní účinků odstoupení od smlouvy jsou, stejně jako samotná smlouva o převodu obchodního podílu, právnymi úkony týkajíci se změny společnosti. Rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 7.2.2006, sp.zn. 29Odo 970/2005

Bezúhonnosť členov štatutárnych orgánov a obchodný register bezúhonnosť štatutárov – OR neskúma od 1.2.2004, vypustený § 133 ods.2 ObZ účinný do 31.1.2004; § 6 ods.1 písm.c) živnostenského zákona – všeobecné podmienky prevádzkovania živností – bezúhonnosť podľa živnostenského zákona; ak štatutárovi zanikne bezúhonnosť – postup podľa ŽZ, z OR ale výmaz nie je možný ak je trestným rozsudkom zakázaný výkon funkcie štatutára - dôsledok výmaz štatutára z OR

Uznesenie NS ČR z 31.8.1999 sp.zn. 32Cdo 505/99, SR 11/1999, s.407 Je možné zapísať do obchodného registra viacerých vedúcich OZ? Do obchodního rejstříku lze zapsat pouze jednoho vedoucího organizační složky podniku Uznesenie NS ČR z 31.8.1999 sp.zn. 32Cdo 505/99, SR 11/1999, s.407

Správa obchodného podielu poručiteľa po dobu dedičského konania Správce obchodního podílu zůstavitele ve společnosti s ručením omezeným činí po dobu dědického řízení nezbytné úkony spojené s obchodním podílem zůstavitele v této obchodní společnosti ejména vykonává práva a plní povinnosti vyplývajíci s účasti zůstavitele v této obchodní společnosti. Usnesení Okresního soudu Brno – venkov z 9.8.2001, sp.zn. 13D 1327/2001 In: Soudní judikatura 80/2002

Odstúpenie z funkcie štatutárneho orgánu – doručovanie Jednatel společnosti s ručením omezeným může kdykoli ze své funkce odstoupit. Pro dosažení zániku své funkce ovšem musí své odstoupení oznámit orgánu, který ho jmenoval, tedy valné hromadě. Orgán společnosti, tedy ani valná hromada, sám o sobě nemá právní subjektivitu, kterou má sama společnost s ručením omezeným. Té je tedy nutné odstoupení adresovat, resp. doručit. Usnesení Vrcního soudu v Praze z 13.1.2004, sp.zn. 7Cmo 89/2003, SR 10/2004, s.385

Odstoupení orgánu společnosti s ručením omezeným(akciové společnosti) je nutné činit vůči valné hromadě a tak i jejím společníkům (akcionářům). Nicméně oznamovat odstoupení, jakož i doručovat, je třeba samotné této společnosti. Usnesení Vrchního soudu v Praze z 10.7.2008, sp.zn. 7Cmo 56/2008, PR 19/2008

Předání oznámení o odstoupení z funkce předsedovi představenstva společnosti je odstoupení doručeno společnosti. Rozsudek NS ČR z 10.2.2009, sp.zn. 29Cdo 2863/2008

Odstúpenie z funkcie člena štatutárneho orgánu jednočlennej SRO – účinky – vývoj českej judikatúry Funkce jednatele jednočlenné společnosti s ručením omezeným v důsledku jeho odstoupení zaniká okamžikem, kdy se jediný společník o odstoupení dovědel, tedy okamžikem, kdy mu odstoupení bylo doručeno či se dostalo do jeho dispoziční sféry. Usnesení Vrchního soudu v Praze z 1.2.2005, sp.zn. 7Cmo 438/2005, PR 12/2006, s. 462

Odstoupení z funkce jednatele společnosti s ručením omezeným, která má jediného společníka, končí výkon jeho funkce uplynutím dvou měsíců ode dne, kdy oznámení o odstoupení z funkce došlo jedinému společníkovi, neschválil – li jediný společník na žádost jednatele jiný okamžik zániku funkce. Usnesení NS ČR z 13.9.2006 sp.zn. 29Odo 1549/2006

Relevantná právna úprava: Výmaz spoločnosti zrušenej spoločníkmi bez právneho nástupcu a bez likvidácie Relevantná právna úprava: § 68 ods.2 ObZ § 68 ods.3 písm. b) ObZ: spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.

§ 68 ods.2 ObZ má náväznosť na § 68 ods.9 ObZ - výmazu spoločnosti z OR musí predchádzať judikovaný záver súdu o nemajetnosti spoločnosti -rozporné rozhodnutia odvolacích súdov: Krajský súd Banská Bystrica sp.zn. 41Cob 195/2009 z 31.7.2009, taktiež KS BB 43 Cob 57/2011 z 24.2.2011, sp.zn. 13Cob 180/2009 z 1.10. Krajský súd Žilina 2009(podobne tiež KS Nitra 26Cbo 42/2008 avšak za právnej úpravy účinnej do 1.1.2008), nové rozhodnutie KS Žilina sp.zn. 13 Cob 270/2010 z 15.2.2011 zmenilo názor 34

Uznesenie NS SR sp.zn.5Obdo 27/2012 z 29.6.2012 Nútené zrušenie spoločnosti je buď právnym dôsledkom rozhodnutí konkurzného súdu alebo k zrušeniu spoločnosti dochádza rozhodnutím registrového súdu z dôvodov uvedených v odseku 6 paragrafu 68 Obchodného zákonníka, ďalej z dôvodov uvedených v ustanoveniach upravujúcich jednotlivé právne formy spoločnosti, ako aj z dôvodov uvedených v prechodných a záverečných ustanoveniach (§ 113, 119, 120, 151, 152, 152a - 152b, 768c pri spoločnosti s ručením obmedzeným) Obchodného zákonníka. Dovolací súd je názoru, že rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti J., s. r. o. o zrušení spoločnosti pre nedostatok majetku (bez likvidácie) je takým rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré nemá právnu relevanciu vo vzťahu k výmazu spoločnosti z obchodného registra bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým dôjde na základe dokazovania súdu k zisteniu nemajetnosti spoločnosti alebo k procesu postupnej likvidácie majetku spoločnosti v konkurznom konaní, keďže takéto rozhodnutie neprináleží valnému zhromaždeniu tejto spoločnosti, prekračuje rámec zákonného oprávnenia valného zhromaždenia pre dobrovoľné zrušenie spoločnosti, lebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie je nútené zrušenie spoločnosti, o ktorom prináleží rozhodnúť buď konkurznému alebo registrovému súdu, pretože nejde o zlúčenie, splynutie, alebo rozdelenie spoločnosti.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj s názorom odvolacieho súdu, že ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 530/2002 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v spojení s vyhláškou č. 25/2004 Z. z. je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, z čoho jednoznačne vyplynulo, že konanie o výmaze spoločnosti z obchodného registra v zmysle podaného návrhu na výmaz spoločnosti môže prebehnúť bez likvidácie len v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou alebo zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom. Za situácie, že k zrušeniu spoločnosti dôjde bez likvidácie a bez právneho nástupcu, je nevyhnutnou podmienkou na konanie o výmaze spoločnosti doloženie predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu o nemajetnosti spoločnosti, ktoré súd vydal na základe vykonaného súdneho dokazovania postupom podľa § 68 ods. 6, 7, 8 a 9 Obchodného zákonníka (rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti). Dovolací súd sa taktiež stotožnil s názorom ako súdu prvého stupňa, tak aj názorom odvolacieho súdu, že ustanovenie § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka systematicky nadväzuje na § 68 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka a len v súdnych konaniach o zrušenie obchodnej spoločnosti je možná výnimka zrušenia spoločnosti bez likvidácie z dôvodu jej nemajetnosti a bez právneho nástupcu. Teda súd a nie spoločníci, resp. valné zhromaždenie spoločnosti, rozhoduje o zrušení spoločnosti bez likvidácie pre nemajetnosť, keď na základe vykonaného dokazovania súd dospeje k záveru, že zapísaná spoločnosť v obchodnom registri nevlastní žiaden majetok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 530/2003 Z. z. (§ 8a ods. 1 písm. c/) a vyhlášky č. 25/2004 Z. z. dospel k názoru totožnému s názorom prvostupňového i odvolacieho súdu, že spoločnosť sa môže dobrovoľne rozhodnúť na jej zrušení, len ak sa zrušuje s právnym nástupcom alebo s likvidáciou (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka). Tomuto názoru prisvedčuje aj ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. V § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka je stanovené, že spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 15/2009 z 17.3.2009 Náležitosti súhlasu vlastníka nehnuteľnosti podľa § 4 ods.2 v.č. 25/2004 Z.z.   Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 15/2009 z 17.3.2009 „Ak má byť doložená listina o súhlase vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti, tak bez doloženia listu vlastníctva buď v originálnej alebo v overenej fotokópii nemožno vyvodiť, že súhlas dal vlastník, a tým následne ani skonštatovať, že alternatíva vyplývajúca z § 4 ods.2 vyhlášky č.25/2004 Z.z a to súhlasu vlastníka nehnuteľnosti bola splnená“

Ďalšie vybrané problémy - princíp neúplnej apelácie a autoremedúra v registrovom konaní – uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo 53/2014 z 27.11.2014 5Obdo 53/2014 z 27.11.2014 - obchodné meno spoločnosti v likvidácii

Konania vo veciach obchodného registra po 1. 7. 2016 – CMP (z. č Konania vo veciach obchodného registra po 1.7.2016 – CMP (z.č. 161/2015 Z.z.) a) konanie o zápise údajov do obchodného registra b) konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (konanie o zosúladenie údajov), c) konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra

Konanie Re a Nsre po 1.7.2016 – v zásade žiadna zmena Konanie Exre – zmeny: Konanie o zosúladenie zápisu: - na návrh aj bez návrhu - § 290 ods.2 CMP: spoločnosť nemôže podať Exre návrh – ak podá, bude považovaný za Re návrh (dôsledok – SUP) - § 292 ods.1 CMP - nová definícia účastníka Exre: navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údaje majú byť do obchodného registra zapísané alebo z obchodného registra vymazané - pojednávanie pri spornosti skutkových tvrdení účastníkov - prerušenie konania: fakultatívne pri konaní o neplatnosť VZ, inak nie (§296 ods.2 CMP) - § 297 ods.2 CMP: zápis údajov do obchodného registra vykoná registrový súd v deň vydania uznesenia – bez ohľadu na PPL aj bez ohľadu na vykonateľnosť!!! - § 298 ods.1 CMP – obligatórne uloženie pokuty, § 298 ods.2 CMP – obligatórne vyrubenie SUP

Konanie o zrušenie zápisu údajov - ak skutkové a právne predpoklady na zápis neboli splnené aktívna legitimácia: každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby - len návrhové konanie - nemožno zrušiť zápis, ktorým vznikla PO, alebo bolo zapísané zlúčenie alebo splynutie - konanie analogicky ako pri zosúladení zápisu údajov, no zápis až po PPL a zrušenie zápisu sa poznamená do iných právnych skutočností

Zrušenie obchodných spoločností Možnosti zrušenia obchodných spoločností súdom Zrušenie obchodných spoločností dobrovoľné - § 68 ods.3 písm. b) ObZ v dôsledku rozhodnutia konkurzného súdu registrovým súdom na návrh alebo ex offo uplynutím času -§ 68 ods.3 písm. a) ObZ z iného zákonného dôvodu - § 68 ods.3 písm. e) ObZ

Zrušenie spoločnosti v dôsledku rozhodnutia konkurzného súdu Spôsoby skončenia konkurzného konania podľa ZKV: zamietnutie návrhu – § 13 ods.1 ZKV úmrtie úpadcu – nastupujú dedičia a štát - § 44 ods.2 rozhodnutím odvolacieho súdu ak súd zistí, že tu nie sú predpoklady pre konkurz - § 44 ods.1 písm. a) ZKV po splnení rozvrhového uznesenia - § 44 ods.1 písm. b) ZKV na návrh úpadcu, ak všetci konkurzní veritelia vyjadrili svoj súhlas na listine s úradne overeným podpisom a ak s tým súhlasil správca - § 44 ods.1 písm. c) ZKV ak súd zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu, pričom sa neprihliada na veci a pohľadávky vylúčené z podstaty - § 44 ods.1 písm. d) ZKV

rozhodnutie sub b), f) nemajú za dôsledok zrušenie spoločnosti, sub e) a g) majú v prípade sub a) a d) dôjde k zrušeniu spoločnosti len ak sa návrh zamieta alebo konkurz zrušuje pre nedostatok majetku

Podľa ZKR: zastavenie konania – pre späťvzatie návrhu, pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, pre zaplatenie pohľadávok navrhovateľa, pre nedostatok majetku zrušenie konkurzu – ak majetok nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate alebo po splnení rozvrhového uznesenia zrušenie spoločnosti majú za následok obe rozhodnutia sub b) a zastavenie konania pre nedostatok majetku sub a), ostatné spôsoby skončenia konkurzu nespôsobujú zrušenie spoločnosti ex lege   rozhodnutia konkurzného súdu spôsobujú zrušenie iba obchodných spoločností, nie iných druhov právnických osôb, analogické použitie dôsledkov ukončenia konkurzu na iné PO nie je možné – rozsudok NS SR 5 Cdo 2/2007 z 30.7.2008(príspevková organizácia)

Výmaz spoločnosti z OR na návrh spoločnosti (dobrovoľný výmaz) alebo ex offo výmaz dobrovoľný výmaz – upravuje ho § 28 ods.4 v.č. 25/2004 Z.z. – k návrhu sa prikladá účtovná závierka ku dňu skončenia likvidácie, konečná správa o priebehu likvidácie, súhlas správcu dane ex offo výmaz upravuje § 68 ods.4 ObZ a §8a z.č.530/2003 Z.z. o obchodnom registri: § 68 ods.4 ObZ - hmotnoprávny príkaz na výmaz spoločnosti z OR: ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.

§ 8a ZOR : Súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá bola z zrušená právoplatným rozhodnutím súdu o a) zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku b) zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, c) zrušení spoločnosti bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, d) zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, e) o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.  

Uznesenie KS BB sp. zn. 43Cob 97/06 z 15. 3 Uznesenie KS BB sp.zn. 43Cob 97/06 z 15.3.2007: pokiaľ odvolateľ vyčítal registrovému súdu, že pre rozhodnutím vo veci neskúmal či pohľadávky obchodnej spoločnosti sú vymožiteľné, resp. aká je bonita uvádzaných pohľadávok(ktoré boli v rámci konkurzného konania vylúčené z konkurznej podstaty ako nevymožiteľné), pre rozhodnutie vo veci takúto povinnosť okresný súd nemal a s poukazom na ustanovenie § 68 ods.4 ObZ povinnosťou okresného súdu bolo v predmetnej veci skúmať len tú skutočnosť, či po ukončení konkurzného konania zostal majetok spoločnosti alebo nie (rovnako KS BB sp.zn.43Cob 331/2006 z 3.5.2007)

Odlišné rozhodnutie – KS BB sp.zn.41Cob 148/2006 z 20.6.2006: Akcie emitenta v počte 61409 kusov boli so súhlasom konkurzného súdu, potom ako tento v rámci konkurzného konania zistil, že sú nepredajné, vylúčené zo súpisu konkurznej podstaty, pretože nemajú žiadnu predajnú hodnotu. Z obsahu pojmu – žiadna hodnota vyplýva, že hodnota akcií je nulová, preto ani nemôže tvoriť konkurznú podstatu. Keby mali akcie nejakú trhovú hodnotu bol by ich konkurzný súd v konkurznej podstate ponechal a cenu z ich predaja rozdelil v rámci rozvrhového uznesenia pre konkurzných veriteľov. Z rozvrhového uznesenia konkurzného súdu odvolací súd zistil, že všetok majetok ktorý v konkurznej podstate bol sa rozdelil medzi konkurzných veriteľov tak, že žiaden iný majetok reálne v spoločnosti nezostal. Okresný súd musí v ďalšom konaní postupovať v súlade s §68 ods.2 Obchodného zákonníka, pretože spoločnosti nezostal už žiadny majetok, ktorý by bolo potrebné likvidovať

Zrušenie spoločnosti registrovým súdom aktívna legitimácia: štátny orgán alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem) zákonné dôvody - § 68 ods.6 ObZ: a) sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti – neúplné predstavenstvo je non predstavenstvo (R61/96), b) spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie, c) zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti, d) spoločnosť poruší povinnosť vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona, e) spoločnosť porušuje povinnosť podľa § 56 ods. 4, f) spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe – ÚZ schválená sa predkladá OR do 30.7. a neschválená do 30.10. nasledujúceho roka (§ 40 ods.1,2 ObZ v spojení s § 9 ZOR), g) spoločnosť nespĺňa podmienky podľa § 2 ods. 3.

Odstrániteľnosť dôvodov pre zrušenie spoločnosti I když se v uplynulých dvou letech před zahájením řízení nekonala valná hromada společnosti, soud návrh na zrušení společnosti podle ustanovení § 68 odst. 6 písm. a) obch. zák. zamítne, zjistí-li, že valná hromada byla svolána alespoň v průběhu řízení. Alternativa právní věty:I když se v uplynulých dvou letech před zahájením řízení nekonala valná hromada společnosti, soud návrh na zrušení společnosti podle ustanovení § 68 odst. 6 písm. a) obch. zák. zamítne, zjistí-li, že valná hromada byla svolána alespoň v průběhu řízení. Nejvyšší soud ČR sp.zn. 29 Odo 1238/2005 z 2.7.2006

Vrchní soud v Praze: Možnost súdu zrušiť rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti s likvidáciou Soud je oprávněn na návrh společníků nebo příslušného orgánu společnosti rozhodnout též o zrušení rozhodnutí soudu o zrušení společnosti a jejím vstupu do likvidace. Pak je třeba v prvé řadě zkoumat, zda již zanikl důvod, pro který soud obchodní společnost zrušil, a dále jsou-li splněny i další podmínky pro zrušení rozhodnutí o zrušení společnosti a jejím vstupu do likvidace, tj. zda by takovým rozhodnutím nedošlo k zásahu do práv nebo právem chráněných zájmů kteréhokoliv ze společníků nebo třetích osob. podľa Obchodněprávní revue č.:6/2010

Procesná stránka zrušenia obchodných spoločností: konanie začína na návrh alebo ex offo účastníctvo: R10/1998 - možnosť súdu pri veľkom počte účastníkov ustanoviť spoločného zástupcu v zmysle § 29a O.s.p. rozhodovanie bez pojednávania uznesením lehota podľa § 68 ods.7 ObZ a lehota podľa § 68 ods.10 ObZ

Účastníctvo v CbR konaní o zrušenie spoločnosti bez likvidácie - R 31/2016 I. V konaní o zrušení spoločnosti s ručením obmedzeným bez likvidácie, začatom registrovým súdom bez návrhu sa koná aj o právach a povinnostiach jej spoločníkov, ktorých treba považovať za účastníkov konania podľa ustanovenia § 94 odseku 1, prvej vety Občianskeho súdneho poriadku. II. Pokiaľ registrový súd v konaní o zrušení spoločnosti s ručením obmedzeným bez likvidácie nekonal aj s jej spoločníkmi, svojim procesným postupom im odňal možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Obdo/4/2012 z 11. septembra 2013)

nesprávne rozhodnutie Uznesenie NS SR sp.zn. 1M Obdo 3/2010 z 16.6.2010 rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie počas prebiehajúcej daňovej kontroly došlo k porušeniu zákona a konanie súdu trpí procesnou vadou nesprávne rozhodnutie

Kumulácia dôvodov a návrhov (podnetov) na zrušenie spoločnosti uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob 176/2010 z 30.11.2010: Konanie o zrušenie spoločnosti možno začať aj bez návrhu a dôvody na zrušenie spoločnosti sa môžu kumulovať. V rámci konania o zrušenie spoločnosti preskúmava súd nielen dôvody na zrušenie spoločnosti uplatnené navrhovateľom, ale i tie dôvody, ktoré sú zistené z vlastnej činnosti súdu, prípadne podnetov osôb odlišných od navrhovateľa a odporcu a v potrebnom rozsahu je ohľadne existencie dôvodov na zrušenie spoločnosti povinný aj vykonať ex offo dokazovanie Kumulácia dôvodov a návrhov (podnetov) na zrušenie spoločnosti  

návrh na zrušenie už zrušenej spoločnosti: spoločnosť zrušená už skôr rozhodnutím súdu – res iudicata – zastavenie konania, spoločnosť zrušená rozhodnutím spoločníkov – zamietnutie návrhu menovanie likvidátora: štatutár alebo spoločník, ak ich niet osoba zo zoznamu správcov uznesenie KS BB sp.zn.41Cob 98/2010 z 30.3.2010: osoba vymenovaná za likvidátora súdom nemusí s vymenovaním súhlasiť(podobne KS BB 41Cob 36/2006 z 28.4.2006) – judikát R60/1996(žiadnu FO nemožno vymenovať za likvidátora bez jej súhlasu) je prekonaný pre zásadnú zmenu § 71 ObZ, z ktorého vychádzal ; uznesenie KS BB 43 Cob 117/2008 z 30.6.2008: Súd prvého stupňa pri rozhodovaní (o menovaní likvidátora) nemal dôvod prihliadať na osobné pomery jednotlivých konateľov a zároveň spoločníkov – išlo o menovanie osoby ZŤP za likvidátora; je však možnosť následného odvolania z funkcie(týmto rozhodnutím KS BB korigoval svoje predchádzajúce odlišné uznesenie sp.zn. 43Cob 10/2008 z 16.1.2008) následná ingerencia súdu do likvidácie je obmedzená na prípadné odvolanie likvidátora a menovanie nového

Odvolanie likvidátora - pri porušovaní povinností – aj nekontaktný likvidátor - ak od likvidátora nemožno spravodlivo požadovať, aby vykonával funkciu likvidátora – napr. zlý zdravotný stav, bydlisko v cudzine, nie však vysoký vek alebo nespolupráca spoločníkov - vzdanie sa len ak likvidátora vymenovala spoločnosť, nie súd

Zmeny v procesnom postupe pri zrušovaní obchodných spoločností po 1. 7 Zmeny v procesnom postupe pri zrušovaní obchodných spoločností po 1.7.2016 -prerušenie konania: - už len návrh daňového alebo colného orgánu - prerušenie max. na jeden rok - nemožnosť opätovného prerušenia

Dodatočná likvidácia ak sa zistí majetok vymazanej spoločnosti uznesenie KS Žilina sp.zn. 13Cob 205/2008 z 9.9.2008: § 75a ObZ vyžaduje, aby zistený majetok bol reálny, spôsobilý tvoriť predmet likvidácie a nemôže ísť o majetok, u ktorého sa vyžaduje, aby bola najskôr riešená otázka neplatnosti právnych úkonov. Konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov nemôže byť vyvolané v rámci registrového konania, ktoré je jednak nesporovým konaním, v ktorom nevystupuje protistrana vyplývajúca z právneho úkonu, neplatnosť ktorého je namietaná a súčasne § 75a ObZ nakladá s majetkom spoločnosti, ktorý nepochybne a bez spornosti patrí spoločnosti dodatočná likvidácia neobnovuje právnu subjektivitu spoločnosti: problém identifikácie pri speňažovaní dodatočne likvidovaného majetku analogická aplikácia ustanovení o likvidácii; likvidátor len zo zoznamu správcov (rozdielny názor Ďurica – aj iná osoba, ale len s jej súhlasom); odmenu a výdavky + záverečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku schvaľuje súd (rozdielny názor Ďurica – schválenie bývalými spoločníkmi)  

K dosud neznámému majetku ve smyslu § 75b odst. 2 ObchZ Majetek, o který společnost vymazaná z obchodního rejstříku v době výmazu vedla spor, za dosud neznámý majetek ve smyslu ustanovení § 75b odst. 2 obch. zák. zásadně považovat nelze. Podal-li likvidátor společnosti v době, kdy nebyl ukončen spor o majetek společnosti, návrh na výmaz společnosti z obchodního rejstříku, bylo takové rozhodnutí plně v jeho působnosti. Povinností likvidátora za takové situace totiž je, aby posoudil, zda další vedení sporu, a tedy i případné prodloužení likvidace je, vzhledem ke konkrétním okolnostem případu (např. výši částky, o kterou se vede spor, pravděpodobný výsledek sporu, jeho očekávané trvání, sporem vyvolané zvýšení nákladů likvidace apod.), v zájmu společnosti či nikoli. Dospěl-li likvidátor k závěru, že je pro společnost (a její společníky) výhodnější ve sporu nepokračovat a podal návrh na výmaz společnosti z obchodního rejstříku, odpovídá za škodu způsobenou takovým rozhodnutím společnosti či jejím společníkům, není to ale důvodem k postupu podle ustanovení § 75b odst. 2 obch. zák. Takový postup by připadal v úvahu pouze tehdy, pokud by likvidátor prokázal, že o probíhajícím sporu nevěděl a vzhledem k okolnostem případu, vědět nemohl (srov. 29 Odo 540/2004). podle usnesení Nejvyššího soudu sp. zn. 29 Cdo 1664/2007, ze dne 27. 1. 2009

Vrchní soud v Praze: Charakter dosud neznámého majetku zjištěného po výmazu společnosti z obchodního rejstříku majetkové hodnoty, které nebyly známy a společnosti přičítány v době přede dnem výmazu společnosti z obchodního rejstříku, a v rámci právních skutečností vedoucích k výmazu nebyl zohledněn. Byl-li majetek společnosti – dlužníka znám a společnosti přičítán v době konkursního řízení a následně byl konkurs zrušen pro nedostatek majetku a společnost vymazána z obchodního rejstříku, nejedná se o majetek neznámý ve smyslu § 75b odst. 2 ObchZ. U majetku podle § 75b ObchZ musí být dán důvodný předpoklad způsobilosti kladně ovlivnit hospodářský výsledek likvidace vymazané společnosti. Je jím jen zpeněžitelný majetek, u nějž výsledkem zpeněžení není jen nepatrný majetkový přínos, leč přínos, jenž splní účel zákona, jímž je uspokojení věřitelů společnosti, případně dosažení likvidačního zůstatku rozdělitelného mezi společníky. podľa Obchodněprávní revue č.: 12/2011