Mgr. Katarína Vužňáková, PhD.

Prezentace na téma: "Mgr. Katarína Vužňáková, PhD."— Transkript prezentace:

1 Didaktika jazykovej a literárnej výchovy Ako tvoriť projekt (SLOVOTVORBA A DETSKÁ REČ)
Mgr. Katarína Vužňáková, PhD. Katedra komunikačnej a literárnej výchovy

2 ČO UŽ VIEME? Zopakujme si: Čo musíme poznať, keď chceme tvoriť projekt zameraný na jazykovú výchovu? 1. Ako funguje jazyk. 2. Ako sa vyvíja reč a myslenie dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku. 3. Metódy stimulácie reči a myslenia dieťaťa. 4. Čo je to projekt a ako ho tvoriť.

3 Ukážka postupu pri tvorbe projektu zameraného na slovotvornú stránku detskej reči
1. Jazyk: poznanie teórie o slovotvornej motivácii ako o formálno-sémantickom vzťahu medzi slovami; poznanie spôsobu tvorenia odvodených a zložených slov v slovenčine. 2. Ontogenéza reči: poznanie osvojovania slovotvorne motivovaných slov po slovensky hovoriacimi deťmi v súvislosti s vývinom detského myslenia. 3. Metódy stimulácie slovotvorby v reči detí predškolského a mladšieho školského veku. 4. Tvorba projektu.

4 Detská reč a slovotvorba
ČO BY SME MALI VEDIEŤ? Detská reč a slovotvorba Najprv sa v detskej reči objavujú odvodené slová, zložené slová sa do spontánnej komunikácie detí dostávajú neskôr a ich výskyt je oveľa zriedkavejší. Medzi prvé odvodené slová patria zdrobneniny. Špecifikom detskej reči sú vývinové okazionalizmy. 5. rok – medzník pri vytváraní schopnosti tvoriť kompozitá na základe analógie (vplyv dozrievania kognície – synteticko-analytického myslenia, používanie analógie, centrácia); 6. rok – deti majú implicitne osvojené slovotvorné pravidlá jazyka.

5 Ako ovplyvňuje jazyk reč dieťaťa
1. Kompozítá tvoria asi 7,5 % všetkých motivovaných slov v slovenčine. 2. Bezpríponové tvorenie slov je najmenej zastúpené v rámci derivačných slovotvorných postupov. 3. Asi 41% kompozít tvoria prenesené pomenovania. 1. Tvorenie odvodených slov si deti osvojujú skôr ako tvorenie kompozít. 2. Tvorenie kompozično-transflexného postupu je pre deti predškolského veku náročnejšie ako tvorenie kompozično-sufixálneho postupu. Najjednoduchším sa ukazuje čistý kompozičný postup. 3. Osvojovanie slovotvorného systému jazyka sa viaže na poznávanie pravidiel jazyka i budovanie pamäti zároveň, t. j. ide o komplikovanejší spôsob osvojovania ako pri gramatike.

6 Ako ovplyvňuje myslenie reč dieťaťa
MYSLENIE DIEŤAŤA REČ DIEŤAŤA 1. Keď dieťa nemá trvalé pamäťové stopy, využíva jazykové (mentálne) pravidlá. 2. Pravidlá v jazyku majú väčšinou systémový charakter. Človek si a priori osvojuje poznatky na základe analógie a implikácie. 3. Používanie jazyka ovplyvňuje etapa kognitívneho vývinu, v ktorej sa dieťa nachádza. 1. Ak sa v detskej reči objavujú slovotvorne motivované slová , špeciálne okazionalizmy, je to znak, že dieťa má implicitne osvojené pravidlá slovotvorného systému jazyka. 2. Slovotvorné a gramatické pravidlá sa prenášajú na základe analógie (napr. podkolienky – nadkolienky, liečiť – zaliečiť). 3. Ak dieťa nemá na istej úrovni rozvinuté synteticko-analytické myslenie, nedokáže tvoriť kompozitá.

7 Ako a čo stimulovať pri tvorení slov v predškolskom a mladšom školskom veku
Kognitívna oblasť – stimulovanie synteticko- analytického a komparatívneho myslenia, používania analógie, implikácie, kategorizácie. Komunikačná oblasť: a) stimulácia recepčných zručností – slovotvorná motivácia ako opora porozumenia slovám a textom b) stimulácia produkčných zručností – slovotvorná motivácia ako prostriedok zvyšovania slovnej fluencie a flexibility, tvorby textov.

8 Čo rozumieme pod pojmom projekt
Projekt je plán nejakého diela – plán, podľa ktorého postupujeme pri stimulácii jazyka a reči. Projekt je plán so svojím názvom – témou. Projekt je plán s jedným – veľmi konkrétnym – cieľom. Projekt je plán so svojou štruktúrou. Projekt jazykovo- komunikačnej výchovy Téma: Viem povedať „vŕŕ“ Cieľ: Stimulovať výslovnosť hlásky „r“ Štruktúra projektu: kognitívno- komunikačný rámec E – U – R (evokácia – uvedomenie si významu – reflexia).

9 Projektovanie jazykovo-komunikačnej výchovy

10 evokácia Motivácia – získanie pozornosti žiaka (záujem o tému). Diagnostika – zisťujeme, čo dieťa vie, do akej miery má osvojené isté zručnosti. Aktivizácia – vyhľadávanie predošlých vedomostí o téme.

11

12

13 Uvedomenie si významu Transformuje sa poznanie, s ktorým dieťa vstupovalo, rozširujú sa vedomosti dieťaťa. Aktívne by malo byť dieťa. Smerujeme od pozorovania konkrétnych vecí k všeobecnému záveru (využívame induktívno- deduktívny myšlienkový postup).

14

15

16 reflexia upevňovanie poznatkov – zabezpečenie trvalosti osvojených poznatkov aplikovanie novozískaného poznatku alebo zručnosti do novej situácie, života syntéza, zhrnutie osvojených poznatkov hodnotenie výkonu

17

18 ČO BY STE EŠTE CHCELI VEDIEŤ?

19 Kde nájsť ďalšie informácie a ukážky
Liptáková, Ľ. – Vužňáková, K.: Dieťa a slovotvorba Liptáková, Ľ. a kol.: Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie – projekt Prečo sa stonožka volá stonožka, keď nemá sto nôh (mladší školský vek)