Vplyv globálnej finančnej krízy na ekonomiku a bankový sektor SR

Prezentace na téma: "Vplyv globálnej finančnej krízy na ekonomiku a bankový sektor SR"— Transkript prezentace:

1 Vplyv globálnej finančnej krízy na ekonomiku a bankový sektor SR
Zdenko Štefanides, VÚB a.s. 19. marec 2009

2 Agenda Dopad finančnej krízy na ekonomiku SR
Implikácie pre bankový sektor

3 Vplyv krízy na ekonomiku SR
Zahraničný finančný systém Zahraničná reálna ekonomika nepriame vonkajšie vplyvy (finančné) priame vonkajšie vplyvy (reálne) 1 3 vnútorné vplyvy Domáci finančný systém Domáca reálna ekonomika 2

4 Vplyv krízy na ekonomiku SR
Zahraniční regulátori Zahraničný finančný systém Zahraničná reálna ekonomika nepriame vonkajšie vplyvy (finančné) priame vonkajšie vplyvy (reálne) 1 3 vnútorné vplyvy Domáci finančný systém Domáca reálna ekonomika 2 Domáci regulátori NBS, vláda nové pravidlá likvidity, poistenie vkladov,... oficiálne úrokové sadzby, fiškálne stimuly,...

5 Časová postupnosť Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy Vnútorný kanál
1 Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy zhruba rok od vypuknutia finančnej krízy v lete 2007 bolo Slovensko kríze vystavené len jej nepriamym vonkajším vplyvom, najmä sprísneným globálnym úverovým podmienkam Nadchádzajúce prijatie eura nás do značnej miery ochránilo od negatívneho vplyvu, ktoré mala kríza na finančné aktíva niektorých susedných krajín Vnútorný kanál Domáci bankový sektor bol do veľkej miery tlmičom vonkajšieho vplyvu (vďaka prebytku likvidity, dostatku kapitálu a konzervatívnemu obchodnému modelu) Priame (reálne) vonkajšie vplyvy priamy vplyv poklesu ekonomickej aktivity našich obchodných partnerov na slovenských výrobcov a sektor služieb tento vplyv je citeľný zhruba od októbra a naberá na intenzite bude pretrvávať až do oživenia globálnej ekonomiky 2 3

6 1. Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy (1/2)
Úverové podmienky sa sprísnili celosvetovo Vývoj rozpätia (spread) požadovaného pri úverovaní podnikov v EMU (iTRAXX, 125 firiem, 6 sektorov, 5-ročné financovanie) Zdroj: Reuters, VÚB

7 1. Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy (2/2)
Finančná kríza spôsobila výpredaj rizikových aktív, vrátanie mien a dlhopisov krajín V4. Ani Slovensko sa nevyhlo zdraženiu dlhodobých zdrojov. Rozdiel oproti 10-ročným referenčným úrokom Nemecka vzrástol z 10 bps na 170. Vývoj spreadu 10-ročných dlhopisov krajín V4 oproti Nemecku (v % bodoch) Výkonnosť mien krajín V4 oproti Euru (v %, k ) Zdroj: Reuters, VÚB

8 2. Vnútorný kanál V slovenskom bankovom sektore je stále prebytok likvidity, aj keď s klesajúcim trendom (dočasne prerušeným kvôli prechodu na euro) Cena krátkodobých zdrojov aj preto ostala na Slovensku stabilná a oproti eurozóne sa dočasne dokonca znížila 3M BRIBOR vs EURIBOR (v %) likviditná kríza Zdroj: Reuters, VÚB Zdroj: NBS, VÚB

9 3. Priame vonkajšie vplyvy (1/4)
Globálna kríza poškodila dôveru, export a investície aj v Európe V Eurozóne sa v roku 2009 očakáva prepad HDP o 2,7% (ECB) a návrat k rastu, aj to len veľmi miernemu, nie skôr ako v budúcom roku Očakávaný profil rastu HDP v EÚ a Eurozóne Zdroj: Capital Economics Zdroj: Európska komisia

10 3. Priame vonkajšie vplyvy (2/4)
Kvôli súčasne prebiehajúcej korekcii na trhu nehnuteľností aj úverov globálna kríza bude pravdepodobnejšie najhoršou od 30-tych rokov Trvanie a hĺbka recesií v krajinách OECD od roku 1960 (zdroj IMF, WP 08/274) Zmrazenie úverov a korekcia cien nehnuteľností zvykne byť dlhšia ako prepad HDP

11 3. Priame vonkajšie vplyvy (3/4)
Hospodársky cyklus SR je od roku 2002 synchronizovaný s EMU/EÚ Kvôli vysokej závislosti od exportu, vplyv na SR môže byť značný Index ekonomického sentimentu v SR padol po októbri 2008 oveľa prudšie ako v Eurozóne, dokonca na úrovne indikujúce prepad aktivity

12 3. Priame vonkajšie vplyvy (4/4)
Obzvlášť citlivými sú exportne a procyklicky orientované odvetvia Automobilový a elektrotechnický priemysel Textilný priemysel Nehnuteľnosti Logistika Maloobchod HoReCa

13 Ktoré sektory majú sklon sa z recesie zotaviť skôr ako celkové hospodárstvo?
Zdroj: McKinsey

14 Agenda Dopad finančnej krízy na ekonomiku SR
Implikácie pre bankový sektor

15 Zmena strategických priorít bankového sektora
Likvidita Kapitálová primeranosť Kvalita úverového portfólia . Ziskovosť

16 Na Slovensku je krátkodobej likvidity prebytok, no dlhodobé zdroje sú aj pre banky v lepšom prípade drahé, v horšom nedostupné Spreads 10-ročné dlhopisy (AAA) Zdroj:Reuters Pre porovnanie, cena 10-ročných zdrojov pre top banky je v súčasnosti zhruba 250 bodov. Pred rokom to bolo 90 bodov a v lete 2007, pred krízou len okolo 30 bodov.

17 Bond Spreads Banky

18 Požiadavky na kapitál enormne stúpli
Pád Lehman Brothers naplno odhalil riziko insolvencie globálneho finančného systému. Banky musia navýšiť kapitál na 14% aktív v 10% pred krízou (A.Greenspan) Banky zlepšujú kapitálovú primeranosť dvomi spôsobmi: novým kapitálom (čo je limitované vývojom na akciových trhoch) a predajom aktív (oddlženie) Vývoj akcií európskych bánk (DJ Euro stoxx banks, =100) Zdroj: The Economist, Zdroj: Reures, VÚB

19 A kvôli hospodárskej kríze finančná výkonnosť podnikov padá a riziko nesplatenia úverov stúplo
Citigroup očakáva v roku 2009 pokles ziskov firemného sektora celosvetovo o 40 percent z dnešných úrovní (Reuters, ) Celosvetovo, podľa ratingovej agentúry Moody’s, defaulty korporátnych dlžníkov v minulom roku vzrástli štvornásobne a pre tento rok očakávajú nárast trojnásobný (speculative grade, 2007: 0,9%; 2008: 4,0%; 2009: 12%) V USA očakávaný default rate 15,3% by mal prevýšiť historické maximum, ktoré bolo počas Veľkej depresie V EU by dokonca defaulty korporátnych dlžníkov v portfóliu Moody’s mali vzrásť na viac ako 18% (z 2,0% v 2008 a 1,1% v roku 2007)

20 Pokles ziskovosti podnikov sa prejavil aj na Slovensku, v roku 2009 pravdepodobne ešte viac
V roku 2008, zisky podnikov klesli o 7,4% a ich podiel na HDP klesol na 14%, čo je hlboko pod maximom skoro 17% v rokoch Nulový rast HDP by mohol implikovať pokles ziskov o 30-40% v r.2009 To samozrejme motivuje firmy k znižovaniu nákladov a oddlžovaniu svojich súvah (deleveraging) => pokles dopytu po úveroch Zmena dopytu podnikového sektora po úveroch Zdroj: ŠÚSR, VÚB

21 Dopyt po úveroch poklesol aj u domácností
Podobne ako podniky, aj domácnosti redukujú svoje zadlženie kvôli zhoršujúcim sa vyhliadkam svojej finančnej situácie (napr neistota ohľadom zamestnania) Výsledkom sú aj klesajúce ceny nehnuteľností, ktoré následne ďalej redukujú dopyt po úveroch ako aj ich ponuku Zmena dopytu domácností po úveroch Zdroj: NBS, VÚB Zdroj: NBS, Dotazník o úverových štandardoch Údaje vyjadrujú percentuálny trhový podiel bánk, ktoré v dotazníku uviedli zvýšenie dopytu, znížený o podiel bánk, ktoré uviedli jeho zníženie Zmeny dopytu vyjadrujú subjektívny pohľad bánk

22 Cena a dostupnosť úveru reflektuje zmenenú finančnú a ekonomickú situáciu
pred krízou Cena úveru teraz Základná sadzba (ECB, resp. NBS) je len z jedným faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu úverov. Rozhodujúcim faktorom brániacim výraznejšiemu poklesu ceny úverov sú vysoké likvidné a rizikové náklady. Riziková marža Riziková marža Základná sadzba úroková sadzba Likvidná prirážka Základná sadzba Čistá úroková marža Čistá úroková marža Zdroj: Slovenská banková asociácia, VÚB

23 Zhrnutie Svetová finančná kríza v poslednom kvartáli 2008 rýchlo prerástla do krízy hospodárskej Slovenský finančný sektor bol do veľkej miery uchránený pred prvotnými vplyvmi finančnej krízy, ktoré snáď už odzneli Kvôli vysokej proexportnej orientácii však slovenská ekonomika môže byť oveľa výraznejšie zasiahnutá práve hospodárskou krízou našich hlavných obchodných partnerov Obrat nastane až po oživení svetovej ekonomiky, ktoré žiaľ môže prísť oveľa neskôr ako v optimistickom predpoklade druhej polovici 2009 Finančná kríza priniesla pre banky obrat v prioritách: likvidita, kapitál a kvalita úverového portfólia sú na prvom mieste Následná hospodárska kríza nevyhnutne priniesla sprísnenie úverových štandardov celosvetovo (cena ako aj dostupnosti úverov) Aj banky na Slovensku sú v úverovaní opatrnejšie a od klientov vyžadujú väčšiu mieru zainteresovanosti na financovanom projekte (viac vlastných zdrojov, resp. väčšiu mieru zabezpečenia)