Demografické modelovanie

Demografické modelovanie
Prednáška 1 Zuzana Poláková

Demografia Demos = občan, Graphein = písať je to veda o obyvateľstve, zaoberajúca sa štúdiom ľudskej populácie je to vedná disciplína na rozhraní viacerých odborov, ktorá sa zaoberá reprodukciou ľudských populácií. Demografia je vedou interdisciplinárnou, ktorá je na rozhraní prírodných a spoločenských vied podľa OSN je to veda a praktická činnosť, ktorá sa zaoberá štatistickou a matematickou analýzou veľkosti, zloženia a priestorovej distribúcie ľudských populácií a príčinami a dôsledkami zmien plodnosti, úmrtnosti, sobášnosti a migrácie

Vývoj demografického myslenia, vznik demografie najstaršou demografickou činnosťou boli sčítania obyvateľstva (napr. v Babylone sa súpis obyvateľov robil už v r p. n. l., v Číne okolo 3000 pr. n. l. a v Egypte 2500 pr. n. l. sčítania boli iba sporadické dôslednejší v sčítaní boli antickí Gréci a Rimania, ktorí sčítania robili pomerne pravidelne, vtedajšie sčítania podľa rodov a rodín boli podložené - odvádzaním daní panovníkom, - vojenský význam (počet mužov schopných nosiť zbraň), - evidencia slobodných občanov, - otroci boli evidovaní ako hnuteľný majetok pánov, - väčšinou sa sčítavali len muži, - evidencia stavu koní, slonov a pod. často išlo o jednostranné účelové zisťovania prislúchajúce danej historickej dobe – znaky nesystematičnosti.

Filozofi – názory Význam demografie ani v staroveku nebol výlučne v praktickej činnosti. Niektorí filozofi často formulovali svoje názory na vývoj populácie a populáciu ako takú. Staročínsky filozof Konfúcius (551 – 479 pr. n. l.) - koncepcia optimálneho počtu obyvateľstva pracujúceho v poľnohospodárstve, vytvorenie modelu, aby bol zachovaný vhodný pomer medzi výmerou pôdy a počtom obyvateľstva Starogrécky filozof Platón (427 – 347 pr. n. l.) - tvrdil, že počet obyvateľov okolo je najužitočnejší pre každé mesto Aristoteles (384 – 322 pr. n. l.) - tvrdil, že počet obyvateľov by mal byt’ limitovaný, inak bude príčinou chudoby, pretože zem a majetok nemôže vzrastať tak rýchlo ako počet obyvateľov.

Prístup rímskych filozofov k problému veľkosti populácie bol odlišný. ich koncepcia spočívala v budovaní veľkého impéria, nie malých miest, Rimania sa vo svojich úvahách venovali rastu populácie, obmedzovaniu celibátu, zákonom chrániacim manželstvo a rodeniu detí. Tomáš Akvinsky (1225 – 1274) - reprezentantom neoaristotelizmu - zastával názor, že rast populácie zabezpečuje vojenskú silu štátu. Robert Malthus (1766 – 1834) - veľkosť svetovej populácie musí byt’ regulovaná chudobou, morom, hladom a vojnami, - jeho tvrdenie spočívalo v tom, že počet obyvateľstva rastie geometrickým radom, zatiaľ čo objem poľnohospodárskej produkcie rastie aritmetickým radom. To vedie k poznaniu, že ľudstvo je odsúdené k večnej chudobe.

Skutočným zakladateľom populačnej vedy a súčasne nového vedeckého odvetvia nazývaného ”politická aritmetika“, bol londýnsky obchodník John Graunt (1620 –1674) - svoje objavy zhrnul v knihe ”Prirodzené a politické pozorovania založené na zoznamoch zomretých“, vydanej v roku Francúz Achille Guillard (1799 – 1876) - použil po prvýkrát termín demografia v roku 1855 ako názov vedy o životných podmienkach populácie. - jeho definícia je síce veľmi široká, ale v mnohom je blízka dnešnému pojmu demografia. V Česku bol prvým významným štatistikom Josef Antonn Riegger (1742 – 1795) - vydal 12 zväzkové dielo o ľudnatosti Čiech.

doktor J. Melič (1763 – 1827) - zaoberal sa problematikou úmrtnostných tabuliek Antonín Boháč (1881 – 1950) - najväčší význam pre rozvoj demografie a skutočným zakladateľom československej demografie - je autorom najdôležitejších československých demografických štúdií, - okrem iného organizoval sčítanie ľudu v rokoch 1921 a 1930 Na Slovensku sa o vývoj demografickej vedy zaslúžil Ján Svetoň (1905 – 1966). V roku 1968 vznikla Slovenská demografická a štatistická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied (SAV).

Základné pramene údajov
Demografické modelovanie Základné pramene údajov súpis obyvateľstva (konskripcia, cenzus) sčítanie obyvateľov, domov a bytov (makrocenzus), štatistické ročenky, centrálny register obyvateľov (CRO), bol zriadený v roku 1980 pri sčítaní obyvateľstva (každý občan je tu zaradený pod svojim rodným číslom), údaje o počte obyvateľstva a jeho štruktúre podľa pohlavia a veku každoročne vykazované Štatistickým úradom SR k 1. júlu a k 31. decembru,

štatistika zaoberajúca sa prirodzeným pohybom obyvateľstva (živonarodení, počty úmrtí, sobáše – matriky atď.) štatistické hlásenia o potratoch (rezort zdravotníctva) – zasielané Štatistickému úradu štatistické hlásenia o rozvodoch (súdna štatistika), migračná štatistika - evidencia o migrácii (mestské, alebo obecné úrady) atď.

Pohľad do histórie prameňov údajov 1. Súpis obyvateľstva (konskripcia,cenzus) - patrí nepochybne medzi štatistiky s najdlhšou históriou - je to relatívne jednoduchá činnosť, pri ktorej sa zisťuje len niekoľko základných údajov (napr. vek, pohlavie, povolanie a i.) 2. Sčítanie obyvateľstva (makrocenzus) je rozsiahla akcia, pri ktorej sa zisťuje omnoho viac osobných charakteristík, cieľom je zistiť čo najviac informácií sčítanie ľudí by malo zahrnúť v konkrétnom okamihu všetky osoby prítomné, resp. bývajúce na danom území. Históriu sčítania na našom území môžeme počítať od roku 1754, kedy sa na príkaz Márie Terézie uskutočnilo jedno z prvých sčítaní v Európe (Koschin, 2005). Prvé československé sčítanie ľudu a bytov – k 15. februáru 1921

Hlavné zásady pri sčítaní:
menovité sčítanie založené na princípe prítomného obyvateľstva zvláštny arch pre obyvateľstvo dočasne neprítomé zisťovanie k určitému dňu stanovenie trestu za odmietnutie poskytnutia údajov určiť význam slova „rodina“ (majiteľ domu = hlava rodiny) robiť sčítanie v desaťročných intervaloch sčítací arch nie pre domácnosť, ale pre jednotlivca Zatiaľ posledné sčítanie obyvateľstva bolo v roku 2011.

3. Populačný register (centálny register občanov CRO) evidencia obyvateľstva spočíva v priebežnej registrácii (formou registračných lístkov) obyvateľov daného štátu je najmladším prameňom informácií každý jednotlivec je do registra zaradený pod svojim rodným číslom (pri narodení) a jeho údaje sú priebežne dopĺňané prevádzaním vybraných záznamov z evidencie prirodzeného pohybu (napr. sobáš, narodenie dieťaťa a pod.) a z evidencie sťahovania (zmena bydliska, trvalého, prechodného). 4. Zvláštne zisťovanie (výberové zisťovania) týkajú sa len vybraného súboru obyvateľstva, jedná sa spravidla o jednorázové akcie slúžiace k doplneniu alebo aktualizácii údajov zo sčítania a evidencie obyvateľstva, získanie informácií o postojoch a názoroch obyvateľstva na určité situácie.

Demografia v súčasnosti Súčasná demografia patrí medzi vedy, ktoré sa zaoberajú problematikou obyvateľstva, štúdiom ľudských populácií. Demografia pri svojich analýzach a záveroch musí brať do úvahy obe stránky človeka, biologickú aj duchovnú (obe na demografické procesy vplývajú súčasne a neizolovane). Viacerí autori sa na demografiu pozerajú z rôznych, v podstate ale blízkych hľadísk: Demografia je časť štatistiky, ktorá skúma počet a štruktúru obyvateľstva (Ivanová a kol., 1979). Demografický systém pozostáva z ľudí a ich vlastností, ktoré podmieňujú demografickú reprodukciu a demografické vzťahy medzi nimi (Pavlík a kol., 1986) Jurčová, Mészároš a Vaňo (2000) charakterizujú demografiu ako vednú disciplínu, ktorá sa zaoberá reprodukciou ľudských populácií.

Vojtko (1992) popisuje demografiu ako vedu o obyvateľstve, ktorá sa zaoberá jeho počtom, veľkosťou, štruktúrou a vývojom. Demografia ako veda o človeku sa v zásade zaoberá demografickou reprodukciou, tj. neustálou obnovou populácií ako dôsledku procesov rodenia a vymierania, je pritom vedou interdisciplinárnou, ktorá je na rozhraní prírodných a spoločenských vied, na jednej strane hľadá demografia všeobecné zákonitosti demografickej reprodukcie a na druhej strane skúma ich špecifické prejavy u konkrétnych populácií. Z predmetu demografie ako vednej disciplíny vyplýva jej tesné prepojenie na ďalšie vedné disciplíny (biológia, psychológia, lekárske vedy, geografia, etnografia, sociológia, ekonómia)

Hraničné vedné disciplíny – predstavujú spojenie demografie s inými vedami: lekárskou štatistikou (prevalencia – chorobnosť), sociológiou a ekonómiou (skúmajú sociálne a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi), krízovým manažmentom, etnografiou (skúma ľudské kultúry), antropológiou (skúma pôvod a vývoj človeka), genetikou (zaoberá sa dedičnosťou), demogeografiou (vedná disciplína humánnej geografie, ktorá skúma základné znaky a zákonitosti vývoja, veľkosti, rozmiestnenia, zloženia a dynamiky priestorových štruktúr obyvateľstva v jeho vzájomných väzbách s ostatnými geografickými prvkami), demokartografiou (tvorba máp) a ďalšími vedami.

Vedecké formy demografie
Demografické modelovanie Vedecké formy demografie Z uvedeného interdisciplinárneho ponímania demografie ako vedy pramenia jej vedecké formy: Teoretická demografia – predstavuje súhrn teoretických poučiek, zásad, hypotéz, pomocou ktorých sú vysvetlené zákony a zákonitosti charakteristické pre demografické udalosti a procesy. Matematická a štatistická demografia – uplatňuje matematické a štatistické metódy pri analýzach demografických skutočností. Výsledkami svojich analýz je sprostredkovateľom medzi popisnou a teoretickou demografiou.

Ekonomická demografia – študuje ekonomické aspekty reprodukcie obyvateľstva. Analyzuje demografické zmeny ako následok ekonomických procesov a naopak vplyv demografických procesov na ekonomickú oblasť. Ide o zložitý komplex sociálno-ekonomických faktorov s prejavmi demografického správania sa obyvateľstva. Regionálna demografia – demografické procesy v regiónoch, osobitne tie, ktoré majú masový charakter (natalita, sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť, mortalita, migračné pohyby, pracovné zdroje atď.).

Historická demografia – študuje historické podmienky zákonitostí rozvoja obyvateľstva v jednotlivých etapách ľudskej civilizácie. Paleodemografia – zaoberá sa vývojom predhistorickej populácie. Čerpá najmä z archeologických nálezov a objasňuje demografické procesy v predhistorickom období. Sociálna demografia – zaoberá sa štúdiom vzťahov medzi populačnými javmi a javmi sociálnymi (potraty, kriminalita, samovraždy a pod.).

Predmetom Demografie je skúmanie:
Demografické modelovanie Predmetom Demografie je skúmanie: populačných javov a procesov, t.j. javy a procesy súvisiace s reprodukciou obyvateľstva (pôrodnosť, úmrtnosť) stavu, štruktúry a vývoja obyvateľstva z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho predmetom zisťovania u osoby sú okrem kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov aj udalosti, napr. uzatvorenie manželstva, potrat, pôrod, ovdovenie, vstup do zamestnania a ďalšie

Základné pojmy v demografii
Demografické modelovanie Základné pojmy v demografii Demografia pracuje s vlastným pojmovým aparátom. Medzi základné pojmy patria: Demografia – vedná disciplína na rozhraní viacerých odborov, ktorá sa zaoberá štúdiom reprodukcie ľudských populácií. Podľa OSN je demografia veda a praktická činnosť, ktorá sa zaoberá štatistickou a matematickou analýzou veľkosti, zloženia a priestorovej distribúcie ľudských populácií a príčinami a dôsledkami zmien plodnosti, úmrtnosti, sobášnosti, migrácie. Demografická reprodukcia – obmena ľudských populácií v dôsledku prebiehajúcich procesov rodenia, umierania a migrácie Demografická revolúcia – zásadná zmena režimu reprodukcie charakteristická výrazným poklesom úmrtnosti a pôrodnosti (okolo roku 2000)

Demogracký prechod (resp. revolúcia)– zásadná zmena režimu reprodukcie populácie, t.j. zásadná zmena demografického správania populácie (Koschin, 2005). Táto teória považuje zmenu demografickej reprodukcie spočívajúcu vo výraznom poklese úmrtnosti a pôrodnosti za určitú etapu, ktorou prechádza každá populácia. Prvý demografický prechod začal koncom 18. storočia vo Francúzsku a v Anglicku - trval vyše 150 rokov (rôzne v jednotlivých krajinách), Druhý demografický prechod - v období od polovice 60-tych rokov minulého storočia (po 2. svetovej vojne) došlo opäť k zásadným zmenám v režime reprodukcie. Zjednodušene môžeme celý proces druhého demografického prechodu nazvať aj modernizácia. Má tri základné zložky: zmeny technické, štrukturálne a kultúrne.

Demografická štruktúra – zloženie obyvateľstva podľa určitých charakteristík (napr. pohlavia a veku) Demografické procesy – udalosti určitého typu sledované ako hromadný jav (pôrodnosť, úmrtnosť, rozvodovosť, migrácia atď.) Demografické javy (udalosti) – životné udalosti (uzavretie manželstva, rozvod, potrat, narodenie...) Osoba (tiež obyvateľ) je základnou jednotkou demografie s individuálnymi znakmi, ktoré vyjadrujú jej kvalitatívne a kvantitatívne vlastnosti. Osoba býva aj užšie – bližšie špecifikovaná, napr. narodené dieťa, zomrelá osoba, ženatý muž, vdova.

Individuálne znaky osoby kvantitatívne vek dátum udalosti v živote odžité roky od udalosti v živote telesné údaje ďalšie kvantitatívne znaky kvalitatívne pohlavie kvalifikácia a povolanie náboženstvo rodinný stav sociálna príslušnosť ďalšie kvantitatívne znaky

Obyvateľstvo – je populácia žijúca na určitom území (obyvatelia obce, mesta, štátu). Obyvateľstvo sa skladá z jednotlivcov, t.j. občanov. Ako celok má aj kolektívne znaky (vedomie spolupatričnosti, kultúrne správanie, náboženstvo). Populácia – je súbor jedincov určitého živočíšneho druhu, teda aj osôb, medzi ktorými dochádza k demografickej reprodukcii. Ide o biologické vymedzenie. Často sa používa ako synonymum termínu obyvateľstvo. Kohorta – predstavuje skupinu ľudí, u ktorej dochádza k rovnakej demografickej udalosti v tom istom časovom intervale (obyčajne v kalendárnom roku). Napr. kohorta narodených v určitom roku.

Generácia – je súbor osôb s rovnakým rokom narodenia. Je zvláštnym prípadom kohorty. Populačná klíma – súhrnný vplyv okolia na populačnú reprodukciu Populačná politika – súhrn prijatých opatrení priamo alebo nepriamo ovplyvňujúcich reprodukčné správanie obyvateľstva Populačné teórie – súhrn hypotéz a názorov o krátkodobých a dlhodobých faktoroch podmieňujúcich reprodukciu, zmeny v počte a štruktúre obyvateľov a ich dôsledky. Demografická statika – zaoberá sa skúmaním stavu obyvateľstva (počet obyvateľov, štruktúrne zloženie, rozmiestnenie) Demografická dynamika – nadväzuje na statiku, skúma pohyb obyvateľstva (prirodzený – pôrodnosť, úmrtnosť, mechanický)

Ďakujem za pozornosť !

Demografické modelovanie

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "Demografické modelovanie"— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář

Přihlásit se

Přihlásit se přes sociální síť:

Demografické modelovanie

Podobné prezentace

Prezentace na téma: "Demografické modelovanie"— Transkript prezentace:

Podobné prezentace

O projektu

Kontaktní formulář