Technické kreslenie 2. Prednáška PaedDr. Miroslav Tisoň, PhD.

Prezentace na téma: "Technické kreslenie 2. Prednáška PaedDr. Miroslav Tisoň, PhD."— Transkript prezentace:

1 Technické kreslenie 2. Prednáška PaedDr. Miroslav Tisoň, PhD.
FMFI UK, 2010

2 Technická normalizácia
Vedecký výber a využívanie ekonomicky najvýhodnejšieho opakovaného technického riešenia Historický prehľad Staroveký Egypt – normalizované tehly Staroveký Rím – stavby vodovodov Stredovek – šírky látok, počet nití v osnove látky 1785 – fr. Inžinier Le Blanc – séria 50 pušiek 1846 – Nemecko – unifikované rozchody koľajníc 1869 – Nemecko – Prvá príručka – rozmery profilov valcovanej ocele 1870 – Európske štáty – Rozmer tehál 1891 – Anglicko – sústava závitov podľa Whitwortha (s palcovými rozmermi 25,4 mm), ktorá bola neskôr postupne nahradená vo väčšine krajín metrickou sústavou.

3 Technická normalizácia
Do konca 18. st. jednotky dĺžky náhodne Lakeť (žezlo Henricha 1) Stopa (Chodidlo Karola Veľkého – 30,48 cm) 1790 – Francúzsko – Meter (desaťmiliónta časť dĺžky kvadrantu zemského poludníka) 1875 – Paríž – 17 štátov Metrická dohoda Medzinárodný úrad pre váhy a miery

4 Technická normalizácia
Na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia dosiahnuté veľké úspechy v rozvoji techniky, priemyslu a koncentrácie výroby V hospodársky najrozvinutejších krajinách sa objavuje snaha po organizovanej národnej normalizácii Národné normalizačné organizácie: 1901 – Anglicko – Výbor pre technické normy 1916 – Holandsko 1917 – Nemecko 1918 – Francúzsko, Švédsko, USA 1919 – Belgicko, Kanada 1920 – Rakúsko 1921 – Taliansko, Japonsko, Maďarsko 1922 – Československo, Austrália 1923 – Nórsko 1924 – Fínsko, Poľsko 1926 – Dánsko 1928 – Rumunsko Technické normy vypracované rôznymi národnými normalizačnými organizáciami neboli, až na niekoľko výnimiek, záväzné a zostávali len doporučené.

5 Technická normalizácia
Rozvoj technickej normalizácie v medzinárodnom meradle – ISA – Medzinárodná federácia normalizačných spoločností 1946 – Londýn – Medzinárodná normalizačná organizácia – ISO (33. krajín) ISO /International Organization for Standardization/ má pomáhať pri rozvoji normalizácie na celom svete, uľahčovať medzinárodnú výmenu tovaru, rozvíjať vzájomnú spoluprácu v odbore vedeckej, technickej a hospodárskej činnosti. Zameriava sa na: Koordinovanie a zjednotenie národných noriem Podporu rozvoja nových noriem Výmenu informácií o práci členských štátov Spoluprácu s inými medzinárodnými organizáciami Vydávanie medzinárodných noriem Sídlo ISO - Ženeva

6 Technická normalizácia na Slovensku
1922 – začiatok ČS normalizácie 1951 – riadenie TN štátom 1962 – normy pre technické výkresy 1969 – revízia noriem 1985 – normy RVHP 1990 – Euro normy 1993 – Slovenské technické normy – Slovenský ústav pre technickú normalizáciu

7 Technická normalizácia na Slovensku
Slovenský ústav pre technickú normalizáciu ( od 1.  bol zriadený Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ÚNMS SR). od príspevková organizácia hospodáriaca podľa vlastného rozpočtu (schvaľuje ÚNMS SR) od určenou právnickou osobou na tvorbu, schvaľovanie a vydávanie slovenských technických noriem, plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a členstva v medzinárodných a európskych normalizačných organizáciách (ISO, IEC, CEN, CENELEC a ETSI). ISO – Medzinárodná organizácia pre normalizáciu IEC – Medzinárodná elektrotechnická komisia CEN – Európska komisia pre normalizáciu  CENELEC – Európska komisia pre normalizáciu v elektrotechnike  ETSI – Európsky inštitút pre telekomunikačné normy poverenie funkciou národného normalizačného orgánu (NNO). Kontrakt na tvorbu, schvaľovanie a vydávanie STN, medzinárodnú spoluprácu a plnenie ďalších úloh vyplývajúcich z postavenia NNO

8 Technická normalizácia na Slovensku
Činnosť SÚTN sa zameriava najmä na: tvorbu slovenských technických noriem vydávanie a distribúciu slovenských technických noriem a iných dokumentov súvisiacich s normalizáciou plnenie funkcií národného informačného strediska (NIS) plnenie funkcií národného normalizačného orgánu (NNO)

9 Technická normalizácia na Slovensku
SÚTN v súvislosti s vyššie uvedenými činnosťami: zostavuje a riadi prípravu TN vrátane finančného zabezpečenia, pripravuje podklady a schvaľuje návrhy STN, ich zmeny a opravy vedie evidenciu schválených STN, zmien a opráv zriaďuje technické komisie (TK) a vykonáva činnosti, ktoré mu vyplývajú zo Štatútu TK vypracúva metodické pokyny na činnosť technickej normalizácie, stanoviská alebo sa vyjadruje k návrhom právnych predpisov alebo iných dokumentov, ktorými sa upravuje činnosť technickej normalizácie na Slovensku sleduje postup prác na úlohách medzinárodnej a európskej normalizácie zúčastňuje sa na zasadnutiach pracovných orgánov medzinárodných a európskych normalizačných organizácií v rozsahu svojich poverení buduje a sprístupňuje fondy STN a vytvára archív STN a incýh medzinárodných noriem, predpisov, publikácií vzťahujúcich sa k technickej normalizácii vydáva STN, ich zoznamy a ďalšie publikácie vrátane periodickej tlače (Vestník ÚNMS SR, časopisy Normalizácia, Metrológia a skúšobníctvo) poskytuje informácie a konzultácie v oblasti TN organizuje vzdelávanie, školenie a semináre pre externých záujemcov V súčasnosti je hlavnou úlohou SÚTN zabezpečiť plnú harmonizáciu národnej sústavy národných noriem preberaním európskych noriem a postupné aktívne zapojenie sa do tvorby európskych noriem.

10 Technické normy Stupeň dôležitosti a okruh užívateľov Obsah
Štátne normy STN – platia na území Slovenska Odborové normy (ON) Podnikové normy (PN) Medzinárodné normy (doporučené) Obsah Všeobecné normy Predmetové normy Predpisové normy

11 Technické normy Označenie noriem STN EN XX XXXX A ISO normy
Písmenná značka (STN, PN, ON, ...) 6 miestne číslo Názov normy STN EN XX XXXX A Názov Poradové číslo Podskupina noriem Skupina noriem ISO normy Euronormy – EN (1992) Trieda noriem

12 Vyvolené čísla v technickej normalizácii
Číselné členy geometrických radov Štyri základné rady (STN , R – plk. Charles Renard) 1. Päťlenný R5 1; 1,6; 2,5; 4; 6,3 2. desaťčlenný R10 1,0; 1,25; 1,60; 2,00; 2,50; 3,15; 4,5; 6,3; 8 3. dvadsaťčlenný R20 4. štyridsaťčlenný R40

13 Vyvolené čísla v technickej normalizácii
Elektrotechnika E3 E6 E12 E24 Použitie Pre základné charakteristiky veličiny (priemery, dĺžky, šírky) Upravuje sa rozmerová pestrosť, zmenšuje počet potrebných nástrojov Uľahčuje výpočty

14 Technické výkresy Základné rozdelenie Druhy výkresov (STN 01 3001)
Strojnícke Stavebné Elektrotechnické Druhy výkresov (STN ) Podľa spôsobu vyhotovenia Náčrt – voľnou rukou, ceruzkou, v ľubovoľnej mierke a formáte Originál – rysovacie potreby, ceruzka, tuš, priesvitný papier, mierka, formát, čiary, ... – norma Kópia – snímka z originálu

15 Technické výkresy Podľa účelu Spôsobu kreslenia Výrobný Pomocný
Ceruzka voľnou rukou – náčrt Ceruzka + rysovacie potreby – nearchivované návrhy

16 Kancelárske a školské potreby
Tvrdosti tuhy Tvrdosti tuhy Tuš – originál, pauzovací papier Farebné ceruzky, tuš – potrubia, elektroinštalácia Stupeň tvrdosti 1,5 2 2,25 2,5 3 3,5 4 4,5 5 5,5 Označenie 5B 3B 2B B HB F H 2H 3H 4H 5H Použitie Grafické účely Kancelárske a školské potreby Technické kreslenie

17 Formáty výkresov (STN 01 3110)
Základné formáty: Rad A A0: 1m2, 1:√2; 841x1189 mm (kópia) A1 (594x841), A2 (420x594), A3 (297x420), A4 (210x297), A5 (148x210) 1:sqrt 2

18 Úprava výkresových listov
Požiadavky na formát výkresu Úplné a prehľadné nakreslenie súčiastky Nenatlačené priemety Kóty, poznámky, čiary – vo vnútri kresliacej plochy (orezaná kópia) Nákresná plocha Kresliaci list Obstrihnutá kópia Obstrihnutý originál

19 Predĺžené – doplnkové formáty
n x Vz =dp (n{3,8} dz = Vp Vz dp Orientačné pole F E D C B A 1 2 3 4 5 6 7 8 Formát A0 A1 A2 A3 Zvislé stĺpce 16 12 8 6 Vodorovné riadky 4

20 Skladanie výkresov Originály Kópie

21 1:1 Mierky (STN 01 3112) Skutočná veľkosť M 1:1
Mierka je veľkosť rozmeru obrazku : skutočný rozmer predmetu Mierky výkresov Zväčšenia Zmenšenia Skutočná veľkosť Hlavné Obmedzené 2:1 5:1 10:1 20:1 50:1 100:1 1:2 1:5 1:10 1:20 1:50 1:100 1:2,5 1:15 1:25 1:1

22 Voľba mierky Zásady z normy
Primeraná veľkosti a zložitosti súčiastky, formátu výkresu Čiateľnosť, zrozumiteľnosť Najmenšia Zásady z normy Kóty v skutočnej veľkosti Zápis mierky do rohového razítka Viac mierok – pripísanie k zakreslenej súčiastke Vynesený detail

23 Čiary (ISO 128, STN ) Rozdelenie čiar podľa grafického prevedenia Podľa spôsobu prevedenia Pravidelné (rysovacie potreby) Nepravidelné (od ruky) Podľa hrúbky Tenké Hrubé veľmi hrubé Podľa spôsobu rysovania Súvislé Čiarkované Bodkočiarkované Bodkočiarkované s dvoma bodkami Veľmi hrubé súvislé

24 Čiary (ISO 128, STN 013121) Hrúbky čiar Základný geometrický rad √2
0,13 0,18 0,25 0,35 0,5 0,7 1,0 1,4 2,0 Pomerná hrúbka čiar s – súvislá čiara ½s – tenká čiara 2s – veľmi hrubá čiara Pomerná hrúbka 1. 2. 3. 4. 5. Tenká ½ s 0,18 0,25 0,35 0,5 0,7 Hrubá s 1,0 1,4 Veľmi hrubá 2s 2,0

25 Čiary (ISO 128, STN 013121) Použitie čiar Hrubá Tenká
Súvislá – viditeľné obrysy a hrany predmetov, rezy Bodkočiarkované – poloha myslených rovín rezu Tenká Súvislá – pomocné čiary, kótovacie čiary, odkazové čiary, šrafovacie čiary Čiarkované – neviditeľné obrysy a hrany Bodkočiarkované – osi, rozstupové čiary, rozstupové kružnice Bodkočiarkované s dvoma bodkami – čiary ohybu na rozvinutých častiach, krajné polohy pohyblivých predmetov, Súvislá nepravidelná – prerušenie a ukončenie obrazcov

26 Čiary (ISO 128, STN 013121) Zásady z normy Odchýlka hrúbky ± 0,1 s
Čiarkovaná čiara Dĺžka čiarok min 2mm – Max 5-10 mm Medzery pri hrúbke s≤ 0,35 min 4s s≥0,5 min 2mm Bodkočiarkovaná Bodka = krátka čiara 3s Dlhá čiara min 8mm – max mm Súvislá nepravidelná mierne zvlnená

27 Technické písmo (STN 01 3115 – 01 3119)
Veľkosť písma h Výška písmena – skutočná výška meraná kolmo na základnú čiaru Šírka písmena – g najväčšia šírka písmena Hrúbka písma – d hrúbka ťahov Medzery medzi písmenami a Typ A 2/14 h Typ B 2/10 h Medzery medzi slovami e Typ A 6/14 h Typ B 6/10 h Riadkovanie písma – b vzdialenosť medzi základnými čiarami g d a e HG h V7 h b

28 Technické písmo (STN 01 3115 – 01 3119)
Rozdelenie písma Veľkosť písma h 1,8 2,5 3,5 5,0 7, Sklon písma – kolmé, šikmé Šírka písmena – úzke – typ A, stredné – typ B Základná šírka g Veľká abeceda Malá abeceda Číslice Typ A 7/14 h 6/14 h Typ B 6/10 h 5/10 h

29 Technické písmo (STN 01 3115 – 01 3119)
Výška písma Veľká abeceda = veľkosť písma h Malá abeceda typ A 10/14 h Typ B 7/10 h Hrúbka písmena d Typ A 1/14 h Typ B 1/10 h

30 Správny spôsob kreslenia čiar
Pomocou rysovacích potrieb Súvislá hrubá Čiarkovaná tenká Súvislá + čiarkovaná Rovnobežné čiarkované Bodkočiarkované

31 Technika napájania čiar
Dané sú body A,B. Chceme ich spojiť kružnicovým oblúkom R=20 mm Daný je bod X, priamka p. Chceme spojiť bod s priamkou R=20 mm Zostrojte prechod kružnicovým oblúkom s polomerom R=20 mm medzi dvoma kolmými priamkami a,b |ab|=40 mm. Zostrojte prechod kružnicovým oblúkom s polomerom R=20 mm medzi dvoma rôznobežnými priamkami a,b |ab|≠90°. Zostrojte rovnostranný trojuholník. Jeho vrcholy zaoblite kružnicovým oblúkom R=15 mm. Zostrojte prechod kružnicovým oblúkom s polomerom R=20 mm medzi priamkou a oblúkom k(S,r) (r=30 mm) Dve rovnobežné priamky a,b (|ab|=40 mm) spojte dvoma kružnicovými oblúkmi so zhodným polomerom R1=20 mm, R2=10 mm, R3=30 mm Dve rovnobežné priamky spojte dvoma kružnicovými oblúkmi s polomermi R1 a R2 (|ab|=40 mm, R1=20 mm, R2 = 10mm) Zostrojte prechod kružnicovým oblúkom s polomerom R=20 mm medzi dvoma oblúkmi s polomermi R1=15 mm a R2=35 mm. Zostrojte spoločné vonkajšie a vnútorné dotyčnice k dvom nesústredným kružniciam (R1=40 mm, R2 = 30mm).

32 Grafická práca č.1 Návrh vitráže okna Na A4 Do 9.3.2010
Súvislá hrubá čiara, nič neoznačovať písmenami, napájanie priamky s kružnicou, kružnica s kružnicou, pomocné čiary negumovať