Metodicko-pedagogické centrum Prešov

Prezentace na téma: "Metodicko-pedagogické centrum Prešov"— Transkript prezentace:

1 Metodicko-pedagogické centrum Prešov
Ako tvoriť školský vzdelávací program a výchovný program školského zariadenia? (podnety z revízie klasifikácie kognitívnej domény taxonómie cieľov výučby B.S.Blooma) PaedDr. Ivan Pavlov, PhD. Metodicko-pedagogické centrum Prešov

2 Dôvody pre reformu.... Participatívny (dvojúrovňový) model školského kurikula Edukácia zameraná na cieľ a kľúčové kompetencie žiakov Vyčlenenie základného učiva v obsahu vzdelávania Ivan Pavlov

3 Komponenty kurikula obsah výchovy ciele vzdelávania kompetencie
Ivan Pavlov

4 (ŠkVP, učebné plány, osnovy) (stratégie, metódy, formy výučby)
Dimenzie kurikula Ideová dimenzia (ciele, kompetencie) Obsahová dimenzia (učivo, učebnice..) Organizačná dimenzia (ŠkVP, učebné plány, osnovy) Metodická dimenzia (stratégie, metódy, formy výučby)

5 Kurikulárna regulácia edukácie
Ivan Pavlov

6 Hierarchia cieľov Ivan Pavlov

7 Ciele výchovy a vzdelávania v SR
§4, písm. b) zákona 245/2008 Z.z.: Okrem iných ... získať kompetencie v oblasti: komunikačných schopností, ústnych a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému vzdelávaniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie. Ivan Pavlov

8 Participatívny model školského kurikula
Ivan Pavlov

9 Cieľ: naučiť sa poznávať, konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si
O B S A H K O M P E T E N C I A S C H O P N O S Ť V Y U Ž I Ť skúsenosť vedomosť postoj zručnosť Ivan Pavlov

10 Terminológia (podľa zákona č.245/2008 Z.z.)
1 Štátne vzdelávacie/výchovné programy - vymedzujú obsah výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach na získanie kompetencií. 2 Vzdelávacie/výchovné štandardy – súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo im bol priznaný stupeň vzdelania; A) výkonové štandardy - určujú kritériá úrovne zvládnutia vedomostí zručností a schopností; B) obsahové štandardy – určujú rozsah požadovaných vedomostí a zručností. 3 Učebné osnovy – vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu, najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Ivan Pavlov

11 Sústava pojmov v ŠkVP Cieľ vzdelávania = výstup na konci stupňa vzdelania = kľúčová kompetencia žiaka Cieľ ≠ vzdelávací štandard (výkonový + obsahový štandard) Cieľ  operacionalizácia  výkonový štandard Výkonový štandard = hodnotiaci štandard (kritérium hodnotenia učebných výsledkov) Hodnotenie zahŕňa: prostriedky (nástroje overenia splnenia kritérií) a metódy (postupy a organizačné pokyny uplatňované pri hodnotení) Výchovné a vzdelávacie stratégie = kombinácia metód a foriem výučby na úrovni školy Učebné zdroje pre žiakov na výučbu Ivan Pavlov

12 Druhy výučbových cieľov
Hlava (poznávacie, kognitívne) Ruka (výcvikové, psychomotorické) Srdce (postojové, socioafektívne) Ivan Pavlov

13 Kognitívna dvojdimenzionálna taxonómia
Dimenzia poznatkov (4 typy): faktuálne/deklaratívne (znalosť faktov, pojmov, definícií ....) konceptuálne (znalosť vzťahov, triedení, modelov...) procedurálne (znalosť postupov, kritérií ...) metakognitívne (znalosť stratégií učenia, riešenia problémov) Dimenzia kognitívneho procesu (6 kategórií): zapamätanie (nadobúdanie a uchovanie) porozumenie ( a interpretovanie) aplikácia ( použitie poznatku, postupu) analýza (rozčlenenie) hodnotenie (posúdenie podľa kritérií) vytváranie (nové štruktúry, modely ...) Ivan Pavlov

14 Použitie taxonómie Žiak je schopný „urobiť“
(sloveso – vyjadrujúce činnosť žiaka) „niečo“ (podstatné meno vyjadrujúce predmet činnosti). Slovesno–substantívny (schopnostno-poznatkový / procesno-výsledkový) vzťah v definícii cieľov. (schopnosť + poznatok) Ivan Pavlov

15 II. Dimenzia kognitívnych procesov (Kategórie – vyjadrené slovesom)
Taxonomická tabuľka I. Dimenzia poznatkov (Typy vyjadrené podstatným menom) II. Dimenzia kognitívnych procesov (Kategórie – vyjadrené slovesom) 1 Zapamätávanie si 2 Porozu-mievanie 3 Apliko-vanie 4 Analyzo-vanie 5 Hodnotenie 6 Kreovanie A Faktuálny „poznatok“ BKonceptuálny „poznatok“ C Procedurálny „poznatok“ DMetakognitívny „poznatok“ Ivan Pavlov

16 Hlavné typy, podtypy „poznatkov“
I. Dimenzia poznatkov Hlavné typy, podtypy „poznatkov“ A Faktuálne (deklaratívne) poznatky (základné prvky poznania) ČO? A1 Znalosť termínov, konvencií v dorozumievaní A2 Znalosť faktov a noriem A3 Znalosť konkrétnych pragmatických dát a informácií B Konceptuálne poznatky (vzájomné vzťahy medzi prvkami) AKO? B1 Znalosť triedení a kategórií B2 Znalosť princípov, zákonitostí a zovšeobecnení B3 Znalosť teórií, pojmových modelov, koncepčných štruktúr C Procedurálne poznatky (ako urobiť niečo dobre) KEDY, PREČO? C1 Znalosť predmetovo špecifických postupností a algoritmov C2 Znalosť predmetovo špecifických techník a metód C3 Znalosť predmetovo špecifických kritérií na určovanie podmienok a okolností použitia vhodných postupov D Metakognitívne poznatky (poznanie vlastnej kognície) ČÍM? D1 Znalosť stratégií poznávania, učenia sa, riešenia problémov D2 Znalosť kognitívnych úloh vrátane kontextu a podmienok riešenia zvolenej, zadanej úlohy D3 Sebapoznanie (homo cogitans – človek poznávajúci) Ivan Pavlov

17 II. Dimenzia kognitívneho procesu (kategórie schopností)
Schopnosť nadobúdať, uchovávať(Pamäť) Schopnosť porozumieť (Porozumenie) Schopnosť uplatňovať (Aplikácia) Schopnosť analyzovať (Analýza) Schopnosť vyhodnocovať (Hodnotenie) Schopnosť vytvárať (Tvorivosť) Ivan Pavlov

18 Aktívne slovesá dimenzie schopností
Pamäť Porozumenie Aplikácia Analýza Hodnote-nie Tvorivosť zostaviť definovať určiť označiť vypísať prispôsobiť porovnať memorovať pomenovať usporiadať rozoznať pripomenúť zopakovať reproduko-vať stanoviť vyhlásiť doplniť priradiť napísať opakovať vymenovať zoradiť popísať diskutovať vysvetliť vyjadriť uviesť príklad formulovať inak vymedziť parafrázovať rozoznať podať správu urobiť zápis preskúmať vybrať roztriediť identifikovať umiestniť objasniť skontrolovať odhadnúť vypočítať odmerať používať aplikovať vykonávať uskutočniť vyhľadať dokázať demonštrovať dramatizovať použiť predviesť ilustrovať tlmočiť prejavovať vykonať urobiť stanoviť načrtnúť riešiť preložiť text nakresliť diskutovať usporiadať analyzovať zhodnotiť prepočítať kategorizovať porovnať dať do protikladu kritizovať znázorniť graficky rozlišovať diskriminovať vyznačovať preskúšať experimento-vať robiť pokusy inventarizo-vať opýtať sa vyskúšať preveriť roztriediť zhodnotiť odhadnúť argumento-vať dokazovať zhrnúť stanoviť vyberať zvoliť si porovnávať uzavrieť vyvodzovať obhajovať oceňovať vyhodnotiť vysvetliť posudzovať preukázať predpokla-dať klasifikovať vypočítať oponovať navrhnúť organizovať kombinovať modifikovať modelovať overiť vytvoriť plánovať Ivan Pavlov

19 Gradácia požiadaviek podľa úrovní myslenia
Úroveň myslenia Výstup Zapamätanie Viem zopakovať informáciu Nižšie kognitívne úrovne Porozumenie Viem vysvetliť Aplikovanie Viem použiť informáciu Analyzovanie Uvažovať nad tým Vyššie kognitívne úrovne myslenia Vyhodnotenie Viem zhodnotiť , vyhodnotiť Vytvorenie Viem vytvoriť, naplánovať, spracovať Ivan Pavlov

20 Slovesá pre všeobecné, inštitucionálne ciele
vedieť, osvojiť si, chápať, pochopiť, porozumieť, uvedomiť si, oboznámiť sa, naučiť sa, učiť sa, nadobudnúť, pouvažovať, zvládnuť, rozšíriť, premýšľať, prehĺbiť, vyjadriť sa, všímať si, byť schopný, pracovať, posudzovať, poznať, uvažovať o.... Ivan Pavlov

21 Príklady a námety A1 žiak definuje (zapamätávanie) Archimedov zákon (faktuálny poznatok) A2 žiak vysvetlí (porozumenie) príčiny javu (konceptuálny poznatok) A3 žiak použije Archimedov zákon (aplikácia) na výpočet príkladu pre istú situáciu (procedurálny poznatok) A4 žiak urobí rozbor (analýza) chýb pri výpočte príkladu (metakognitívny poznatok) A5 žiak zdôvodní (hodnotenie) využitie zákona pri stavbe lodí (konceptuálny poznatok) A6 žiak navrhne (kreovanie) vlastný projekt uplatnenia Archimedovho zákona (procedurálny poznatok) Ivan Pavlov

22 Taxonómie domén Kognitívna doména (B. S. Bloom) Psychomotorická doména
(H. Dave) Afektívna doména (D. R. Krathwohl) 1. Zapamätanie Napodobňovanie (imitácia) Vnímanie podnetov 2. Porozumenie Manipulácia (praktické cvičenie) Reakcia na podnety 3. Aplikácia Spresňovanie (reprodukcia) Uznanie, ocenenie 4. Analýza Koordinácia Organizovanie a systemizovanie 5. Hodnotenie Automatizácia Zvnútornenie, integrácia do charakteru 6. Tvorenie Ivan Pavlov

23 1a Uvedomenie: žiak si uvedomuje, všíma objekt, jav, stav a pod.
Taxonómia cieľov D. B. Kratwohla et al. v afektívnej oblasti (výchovné ciele). Prijímanie: (vnímavosť, citlivosť, pozornosť jednotlivca k určitým podnetom. 1a   Uvedomenie: žiak si uvedomuje, všíma objekt, jav, stav a pod. 1b Ochota prijímať : žiak sa nevyhýba javu, objektu. 1c Usmernená výberová pozornosť: napr. pri predstavovaní žiak pozorne počúva a pamätá si mená   predstavovaných osôb. Reagovanie: zainteresovanosť, aj hľadanie určitých podnetov, tzv. aktívna pozornosť: žiak si už nielen všíma a pasívne prijíma podnety, ale aj reaguje, niečo robí s objektom, javom. 2a   Súhlas k reagovaniu: žiak sa podrobuje pravidlám činnosti. 2b Ochota reagovať: žiak sa dobrovoľne zúčastní na činnosti. 2c Uspokojenie z reagovania: žiak získa zadosťučinenie z činnosti. 3 Oceňovanie  hodnoty: vytvorenie kladného postoja, vyvolanie záujmu, pociťovanie záväzku. Žiak získa presvedčenie, že činnosť má význam, je dôležitá, dochádza u neho k vnútornej motivácii činnosti. 3a Akceptovanie hodnoty: napr. žiak získa pocit príslušnosti ku skupine, ktorá rieši nejaký problém. 3b Preferovanie hodnoty: žiak dáva prednosť určitej činnosti, vyhľadáva ju. 3c Presvedčenie o hodnote: žiak sa snaží  presvedčiť iných, aby sa podujali na určitú činnosť. 4 Integrovanie hodnoty: Na tejto úrovni ide o začiatok vytvárania osobného hodnotového systému myšlienkovým spracovaním a uvedomením si zovšeobecnených a dominantných hodnôt. 4a Konceptualizácia hodnoty: abstrakcia, zovšeobecnenie hodnoty, formovanie zodpovednosti za činnosť. 4b Integrovanie hodnôt do systému: uvedenie novej hodnoty do systému osobnostných hodnôt. 5 Začlenenie hodnoty do charakterovej štruktúry osobnosti: Hodnotový systém sa pevne včleňuje do charakteru jednotlivca, človek koná na základe presvedčenia, jeho slová sú v súlade s činmi, nová  hodnota sa stáva súčasťou jeho svetonázoru, filozofie života. 5a Generalizovaná zameranosť: prevládajúca tendencia konať určitým spôsobom. 5b Charakterová vyhranenosť. Ivan Pavlov

24 Taxonómia kognitívnych cieľov - B.Niemierko
VEDOMOSTI 1. Zapamätanie informácií (poznatkov) Od žiaka sa vyžaduje vybavenie, znovuspoznanie, reprodukovanie termínov, faktov, pojmov, vzťahov, zákonov, teórií, zásad činnosti, postupov a pod. (aktívne slovesá: reprodukovať, vymenovať, definovať, zopakovať, pomenovať, napísať, nakresliť atď.) 2 Porozumenie informácií (poznatkov) Žiak dokáže zapamätané informácie (poznatky) predložiť v inej podobe ako si ich zapamätal, vie ich zostručniť, usporiadať, rozpovedať obsah vlastnými slovami, vysvetliť význam veličín vo vzorcoch atď. (aktívne slovesá: objasniť, vysvetliť, preložiť, vyjadriť inak, vyjadriť vlastnými slovami, preformulovať, opísať, ilustrovať a pod.) ZRUČNOSTI 3 Aplikácia informácií (použitie poznatkov) v typických situáciách - riešenie typicky  školských úloh -  špecifický transfer Žiak dokáže aplikovať informácie (vedomosti) podľa predloženého vzoru, rieši podobné úlohy ako prv riešil učiteľ, alebo ako sú uvedené v učebnici atď. (aktívne slovesá: aplikovať, demonštrovať, načrtnúť, vyčísliť, vyriešiť, vypočítať, vyskúšať, rozhodnúť, rozlíšiť, rozčleniť, napísať správu, klasifikovať atď.) 4 Aplikácia informácií - použitie poznatkov) v problémových situáciách  - nešpecifický transfer Žiak dokáže formulovať problémy, vykonávať analýzu a syntézu pre neho nových  javov, sformulovať postup činnosti, hodnotiť podľa určitých kritérií, riešiť problémové úlohy a pod. (aktívne slovesá: oceniť, obhájiť, porovnať, posúdiť, vyriešiť, zhodnotiť, vyvodiť závery atď. Ivan Pavlov

25 Cieľ – obsah – metóda Ivan Pavlov

26 Cieľ nie je výkonový štandard
Cieľ sa na výkonový štandard mení operacionalizáciou: cieľ v slovesno-substantívneho tvare (podľa taxonómie) podmienky výkonu kritériá hodnotenia (kvantitatívne, kvalitatívne) Ivan Pavlov

27 Charakteristika výkonového štandardu
Špecifické ciele (TC, TO) nie sú výkonové štandardy ani kompetencie, vyjadrujú relatívny výkon žiaka. Výkonové štandardy umožňujú porovnať výkon žiaka s vopred stanovenou normou! Výkonový štandard je základné kritérium úrovne zvládnutia vedomostí, zručností a schopností. Vymedzuje úroveň na akej ich má žiak preukázať po ukončení vzdelávania. Je vstupnou cieľovou požiadavkou a  tiež vzdelávacím výstupom -štandardom. Výkonový štandard je operacionalizáciou cieľa. Výkonový štandard spĺňa tieto požiadavky: konzistentný voči cieľom, primeraný schopnostiam žiaka, jednoznačný vo svojej formulácii, kontrolovateľný a merateľný, je produktom výučby (nepopisuje proces výučby), tvorí sa v súlade s úrovňou taxonómie, je základom pre tvorbu obsahových štandardov. Ivan Pavlov

28 Metodika tvorby výkonového štandardu
Poznať všeobecné a vymedziť špecifické ciele v slovesno - substantívnom tvare podľa úrovne výkonu – od jednoduchého po najnáročnejší a vnútorne štruktúrovaný pre kognitívnu, psychomotorickú a afektívnu oblasť. Začíname aktívnym slovesom v neurčitku, ktoré musí byť merateľné a pozorovateľné, uplatňujeme iba jedno sloveso (nie je to pravidlo), ak použijeme viac slovies, aplikujme ich synonymum (pretože dve alebo viac slovies s rôznym významom a na rôznych výkonových úrovniach, indikujú dva alebo viac výkonov!). Učivu priradiť opis pozorovateľnej činnosti (operacionalizácia podľa taxonómie), v terminológii žiackeho výkonu: čo by mal žiak vedieť, urobiť a ako to preukázať - norma a výkon. Učebné zdroje povolené na osvojenie výkonu, kde a za akých podmienok má žiak výkon preukázať (čas, počet, podpora a.i.) - podmienky a prostriedky. Podľa čoho a ako sa bude kontrolovať, hodnotiť a merať výkon- metódy, prostriedky a kritériá hodnotenia. Ivan Pavlov

29 Výkonový štandard a hodnotenie učebných výsledkov
Výkonový štandard je norma učebného výsledku, ktorú je povinný zvládnuť každý žiak: Norma pre minimálny výkon a pre všetkých žiakov je povinný? Norma pre optimálny výkon a pre žiakov dosahovaný na rôznej úrovni? Ivan Pavlov

30 Učivo Základné učivo (obligatórne) – určené na povinné osvojenie pretože podmieňuje osvojenie ďalšieho učiva (stanovené v ŠtVP). Fakultatívne učivo (rozširujúce / prehlbujúce doplnené v obsahovom štandarde učebnej osnovy učebného predmetu v ŠkVP). Ivan Pavlov

31 Obsahový štandard Skutočnosť, ktorá má vzťah k poznávaniu je jav.
Podstatou javov je jedna alebo viac ich poznaných stránok. Pravdivé výroky o javoch sú fakty. Fakty a vzťahy medzi nimi vytvárajú poznatky. Vedomosti sú pamäťovo osvojené poznatky. Zručnosť je spôsobilosť vykonávať určitú činnosť (motorickú, intelektovú) na základe vedomostí a praktickej činnosti. Návyk je automatizovaná zručnosť vytvorená mnohonásobným opakovaním. Schopnosti sú súhrnom odlišných, ale u jedinca relatívne stálych psychických predpokladov na osvojovanie (každá zručnosť je podmienená schopnosťou). Vlastnosti sú charakterové rysy osobnosti, ktoré sa utvárajú v procese edukácie. Ivan Pavlov

32 Výber učiva Typy poznatkov vedomosti zručnosti postoje Deklaratívne
(motorické/ intelektové) postoje Deklaratívne (čo?) Konceptuálne (prečo, kedy?) Procedurálne (ako?) Metakognitívne (čím?) Ivan Pavlov

33 Učiteľ vypracúva ako súčasť ŠkVP:
1. Učebné osnovy – vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu, najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu (§11, písm. c, d). 2.Tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučovacích predmetov (§11, písm. z). Ivan Pavlov

34 Štruktúra UO učebného predmetu
Názov predmetu, časový rozsah výučby, názov ŠVP a ŠkVP, kód a názov odboru štúdia, ročník, stupeň vzdelania, forma štúdia, vyučovací jazyk; Charakteristika vyučovacieho predmetu (význam v obsahu vzdelávania) Ciele vyučovacieho predmetu (kognitívne, psychomotorické a afektívne) vychádzajúce z kľúčových kompetencií v podobe výkonového štandardu a obsah vzdelávania (základné a rozširujúce učivo) v podobe obsahového štandardu (forma TVVP). Výchovné a vzdelávacie stratégie (metódy a formy práce) Učebné zdroje Hodnotenie učebných výsledkov žiakov Ivan Pavlov

35 Štruktúra TVVP Časový rozpis - plán na školský rok (mesiace)
Názov tematického celku učiva a časová dotácia Témy učiva (názov vyučovacej hodiny) a časová dotácia na rozpis učiva Vzdelávací štandard: Výkonový (operacionalizované ciele výučby tematických celkov učiva) Obsahový (faktuálne, konceptuálne, procedurálne a metakognitívne poznatky) Medzipredmetové vzťahy a prierezové témy Kritériá, metódy a prostriedky hodnotenia učebných výsledkov žiakov Učebné zdroje k učivu tematického celku Poznámky Ivan Pavlov

36 Návrh štruktúry TVVP Mes. P.č. VH Názov TC (dotácia) Názov VH Výkonový
štandard TC Obsahový štandard TC (učivo) Metódy prever. Medzi-predm. vzťahy Učebné zdroje IX. 1. 2. 3.-4. 5. TC:.(10h) .... Zhrnutie a opak. Kognitívny Psychomotor Afektívny Deklaratívne Konceptuálne Procedurálne Metakognitívne X. 6-7. 8. 9-10 XI. 66. Ivan Pavlov

37 Stratégie výučby ... učenia?
Učiteľ Žiak Výchovné učebné stratégie a vzdelávacie stratégie učebný štýl Pedagogické stratégie kognitívny štýl Edukačné Ivan Pavlov

38 Výchovné a vzdelávacie stratégie
Metódy výučby Výchovné a vzdelávacie stratégie Didaktické teórie / modely výučby Psychologické teórie učenia Ivan Pavlov

39 Výchovné a vzdelávacie stratégie
Stratégia podľa charakteru poznávacej činnosti žiaka a vyučovacej činnosti učiteľa Stratégie podľa modelu vyučovania založeného na teórii učenia Informačno- receptívna Beahaviorálna Reproduktívna Personálna (humanistická) Problémová Sociálna Heuristická Konštruktivistická Výskumná Kognitívna Ivan Pavlov

40 „Trendy“ vo výchove Ivan Pavlov

41 Induktívna - deduktívna stratégia
Prieskumná činnosť (skúmanie, pozorovanie neznámych údajov, javov) 1 Úvod , motivácia a oboznámenie s cieľom a účelom vyučovacej hodiny v kontexte predchádzajúceho učiva. Hľadanie zákonitostí a vytváranie hypotéz (získané informácie vysvetliť objavovaním pravidelnosti, vytvorením hypotéz). 2 Sprostredkovanie poznatkov a predvedenie zručnosti (budovanie významu). Overenie hypotézy (skúmanie ďalších údajov za účelom overenia hypotézy a zistenia, či sú objavené zákonitosti platné pre skúmanie iných javov). 3 Kontrola pochopenia v priebehu aktívneho spracovania informácií žiakmi. Formulácia pojmov, generalizácií (žiaci formulujú na základe získaných informácií závery). 4 Riadené cvičenie (použitie, aplikácia, priebežná diagnostika). Metakognícia (skúmanie myšlienkového postupu, ktorý bol použitý pri hľadaní zákonitostí a formulácii záverov). 5 Kontrola úrovne osvojenia vedomostí a zručností. Aplikácia získaných vedomostí v novej situácii (riadené alebo samostatné cvičenia, v ktorých sú objavené pojmy, generalizácie použité). 6 Samostatné precvičovanie, individuálna pomoc podľa potreby. Ivan Pavlov

42 Hierarchia výchovných a vzdelávacích stratégií
Výchovné a vzdelávacie stratégie pedagogickej vedy a edukačnej praxe Výchovná a vzdelávacia stratégia na úrovni školy integrované v ŠkVP Metódy a formy výchovy a vzdelávania v učebnej osnove učebného predmetu Ivan Pavlov

43 Ďakujem za pozornosť ! Ivan Pavlov