Občianskoprávne vzťahy (všeobecná časť ,platná pre ostatné súčasti OP)

Prezentace na téma: "Občianskoprávne vzťahy (všeobecná časť ,platná pre ostatné súčasti OP)"— Transkript prezentace:

1 Občianskoprávne vzťahy (všeobecná časť ,platná pre ostatné súčasti OP)
Prednáška č.2 Anna Bandlerová ,Katedra práva

2 Obsah prednášky: Pojem Občianskoprávnych vzťahov
Zásady Občianskoprávnych vzťahov Predpoklady vzniku Občianskoprávnych vzťahov Prvky Občianskoprávnych vzťahov Pojmy: Právnická osoba Fyzická osoba

3 Pojem Občiansko právne vzťahy, sú vzťahy majetkové,
osobné a osobno-majetkové upravené občianskym zákonníkom

4 Občianskoprávne vzťahy-OPV
Zásady OPV: Účastníci majú rovnaké postavenie Účastníci si môžu práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona pokiaľ to nie je výslovne zakázané Výkon práv a povinností z OPV nesmie zasahovať bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných

5 Výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi
Ochrana OPV prislúcha súdom Každý sa môže domáhať ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

6 Predpoklad vzniku občiansko právnych vzťahov
Predpoklad vzniku OPV : Právna norma Právna skutočnosť

7 Právna skutočnosť Právny úkon Protiprávny úkon
Rozhodnutie štátnych orgánov (vecné bremeno ) d)Udalosť (narodenie, smrť) e)Priamo zo zákona (zákonné zastúpenie) f)Iná skutočnosť(nálezné , )

8 Právny úkon §34 a nasl Je to prejav vôle smerujúci k vzniku,zmene alebo zániku tých práv a povinností , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú

9 Právny úkon sa môže urobiť :
Konaním Opomenutím c) výslovne d)Iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chcel účastník prejaviť

10 Právny úkon sa musí urobiť:
Vážne Slobodne Zrozumiteľne Určite INAK JE PRÁVNY ÚKON NEPLATNÝ

11 Neplatný je aj právny úkon:
Ak ho urobil ten, kto nie je spôsobilý na právny úkon Ak ho urobila osoba v duševnej poruche Ak svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza Ak nie je urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,. Ak je predmetom plnenie nemožné,

12 Právne úkony z hľadiska subjektu je možné rozdeliť na :
Jednostranné Dvojstranné Pomenované Nepomenované Odplatné Bezodplatné

13 Právny úkon musí mať formu :
Ktorú si vyžaduje zákon alebo tú formu, na ktorej sa účastníci dohodli Za písomnú formu sa považuje aj právny úkon urobený : telegraficky , ďalekopisom ,elektronickými prostriedkami , ktoré umožnia zachytenie obsahu a určenie osoby, ktorá úkon urobila. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

14 Právny úkon môže byť: Absolútne neplatný – ak existuje ,ale pre vadu ktorú má ,nevyvoláva právne dôsledky . Neplatnosť nastáva zo zákona Relatívne neplatný –vadný úkon sa považuje za platný , vyvoláva právne následky , ale iba do doby ,kým sa neplatnosti oprávnený subjekt dovolá

15 Výklad právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka§35ods. 2 OZ.
1.Právne úkony vyjadrené slovami vykladáme nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho kto právny úkon urobil, ak táto vôla nie je v rozpore s jazykovým prejavom .

16 Výklad právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka§35 ods.3 OZ
2.Právne úkony vyjadrené inak než slovami vykladáme podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na : vôlu toho , kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyselnosť tej osoby, ktorej bol právny úkon určený. ROZDIEL od OBCHODNÉHO Z. (§266, Obchodného zákonníka) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

17 Odporovať možno právnemu úkonu :
ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

18 Výklad právnych úkonov podľa obchodného zákonníka
Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.

19 Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

20 Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.(Tak jako aj v obč. z.)

21 Výklad právnych úkonov §54
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

22 Protiprávny úkon

23 PRVKY OPV Subjekt Predmet Obsah

24 SUBJEKT OPV Sú to účastníci OPV : Fyzické osoby Právnické osoby

25 Fyzické osoby Pod pojmom FO sa ako účastník O-P vzťahu rozumie človek ako ľudská bytosť a nie občan (teda môže byť aj cudzinec). :

26 Fyzické osoby (FO) § 7 OZ a nasl.
FO má spôsobilosť a) Spôsobilosť mať práva a povinnosti Okamihom narodenia nadobúda každá FO spôsobilosť mať práva a povinnosti – tzv. právnu subjektivitu. Aj počaté dieťa má túto subjektivitu pod podmienkou, že sa narodí živé. Spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita) zaniká smrťou. Smrť zisťuje lekár spravidla prehliadkou mŕtveho – zápisnicu určení momentu smrti zašle matrike. a) mať práva a povinnosti b) na právne úkony

27 b) Spôsobilosť na právne úkony
Môže nastať situácia, že smrť FO takto nemožno zistiť, vtedy súd môže FO vyhlásiť za mŕtvu ak: zistí jej smrť inak (na základe iných dôkazov ako je prehliadka) vydá rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. b) Spôsobilosť na právne úkony Spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, teda: dovŕšením 18. roku veku alebo uzavretím manželstva (min. 16 rokov, povolenie súdu) Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

28 Pozbavenie/obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súdom
Pozbavenie: ak FO trpí duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná a nie schopná robiť žiadne právne úkony Obmedzenie: ak FO trpí duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná alebo pre nadmerné užívanie alkoholu/omamných látok je schopná len niektorých právnych úkonov súd takýmto osobám ustanoví opatrovníka, ktorý za nich robí právne úkony a to buď všetky (pozbavenie) alebo len určité (obmedzenie) právny úkon osoby pozbavenej spôsobilosti na pr. úkony je absolútne neplatný ako aj úkon osoby s obmedzenou spôsobilosťou, ak by urobila úkon na ktorý sa obmedzenie spôsobilosti vzťahuje.

29 Konanie FO Fyzické osoby konajú : a)Samostatne
b)Prostredníctvom svojho zástupcu (z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti zastúpenému)-

30 zákonné zastúpenie (povinné)
Zastúpenie § 22 OZ rozlišujeme: zákonné zastúpenie (povinné) vzniká priamo zo zákona (rodičia – deti) vzniká na základe rozhodnutia súdu alebo ŠO (napr. súdom ustanovený opatrovník osobe zbavenej spôsobilosti na PÚ) zmluvné zastúpenie (dobrovoľné) plnomocenstvo – generálne (na všetky právne úkony) – špeciálne (na určité právne úkony) Podstatou zastúpenia je, že zástupca pri zastúpení iného uskutočňuje právne úkony v jeho mene, pri ktorých prejavuje svoju vôľu, pričom účinky z toho vznikajú priamo zastúpenému. Substitúcia – §33a splnomocnenec je oprávnený splnomocniť inú osobu, aby na miesto neho konala za splnomocniteľa ak je to na to podľa plnomocenstva výslovne oprávnený

31 Konanie FO prostredníctvom zástupcu :
Zastúpenie zákonné : Na základe zákona: -osobám ,ktoré nie sú spôsobilé k pr, úkonom -ktorých pobyt nie je známy -Z iných vážnych dôvodov -ak ide o kolíziu záujmov zák. zástupcu a zastúpeného

32 Zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve
(plnomocenstvo všeobecné a špeciálne) Zástupca musí konať osobne - ´dalšieho zástupcu si môže ustanoviť iba ak je to dohodnuté alebo predpisom stanovené

33 Zákonné zastúpenie §26-33 Ak FO nie je spôsobilá na právne úkony konajú za nich zákonní zástupcovia ( opatrovník ,stanovený súdom)

34 Zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve
Zástupcom môže byť FO alebo Po Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah splnomocnenia Plnomocenstvo:špeciálne, všeobecné Forma plnomocenstva: A)písomná B) ústna

35 Písomné plnomocenstvo :
Ak sa týka určitého druhu právneho úkonu Ak to vyžaduje zákon Ak sa na tom dohodli účastníci Ak ide o všeobecnú plnú moc

36 Zastupovať nemôže ten :
Kto sám nie je spôsobilý na právne úkony Záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného

37 zástupcom môže byť FO aj PO (ak je zástupcom právnická osoba, koná jej štatutárny orgán)
spôsobilosť na právny úkon, ktorý zástupca robí záujem zástupcu nesmie byť v rozpore so záujmom zastúpeného - Ak splnomocnenec prekročí rozsah svojho oprávnenia vyplávajúce z obsahu plnomocenstva, zaväzuje sa on sám a nie splnomocniteľ, ibaže by splnomocniteľ taký úkon schválil. Splnomocniteľ úkon schváli aj tak, ak neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas. - Ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, zaväzuje sa on sám Ak však ten, za koho sa takto konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli, je z takého úkonu zaviazaný ten, za koho sa konalo.

38 Právnická osoba Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej právo priznáva právnu subjektivitu, Základnými pojmovými znakmi PO je: vlastná právna subjektivita, personálny alebo majetkový substrát, účelové určenie. Všeobecné znaky právnických osôb sú názov, sídlo, spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch

39 Druhy právnických osôb
V zmysle ust. § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami sú: združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, nadácie fondy jednotky územnej samosprávy, obec vyšší územný celok iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

40 Vznik právnickej osoby
zriadenie PO vznik PO – zápis do obchodného / iného registra Zánik právnickej osoby zrušenie právnickej osoby – dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na kt. bola zriadená výmaz z obchodného / iného registra písomná zmluva o zriadení PO zakladacia listina o zriadení PO iná forma zriadenia podľa osobitného zákona

41 Charaktristika PO Majú svoj názov Majú svoje sídlo

42 Konanie Právnických osôb
Právne úkony v ich mene robia : a)štatutárne orgány (osoby ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení PO , zakl. Listinou alebo zákonom ) b) Iní pracovníci pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch PO alebo je to obvyklé vzhladom na ich prac. Zaradenie c) Na základe plnomocenstva (všeobecné, osobitné,prokúra)

43 Predmet právneho vzťahu
Veci (hmotné predmety ak sú ovladateľné, slúžia ľuďom) Práva a iné majetkové hodnoty ak to ich povaha pripúšťa (know how, technológie, databázy, autorské práva ,energia..) Byty Nebytové priestory

44 Veci delíme : Hnuteľné Nehnuteľné Zastupiteľné Nezastupiteľné
Určené druhovo Určené jednotlivo Realne deliteľné, realne nedeliteľné

45 Rozlišujeme u veci: Súčasť veci Príslušenstvo veci

46 Súčasť veci Je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Súčasť veci nie je samostatnou vecou

47 Príslušenstvom veci sú:
Veci ktoré patria vlastníkovi veci hlavnej a sú ním určené na to aby sa s hlavnou vecou trvale užívali ( obraz, rám) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením Príslušenstvo je samostatnou vecou súčasť veci nie je samostatná .

48 Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

49 Obsah právneho vzťahu

50 Premlčanie §100 Pojem Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

51 Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou ––––vlastníckeho práva. ––práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

52 Premlčacia doba je trojročná –ak nie je uvedená iná -a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

53 Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

54 Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo

55 Právo na náhradu škody sa premlčí:
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (subjektívna lehota) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

56 Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie
sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.(objektívna lehota)

57 Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.(subjektívna lehota) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.(Objektívna lehota)

58 Práva z prepravy sa premlčujú
za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

59 Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

60 Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú
v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

61 Počítanie času Lehota určená podľa dní
začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

62 Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

63 Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

64 ODPOROVATEĽNOSŤ PRÁVNYCH ÚKONOV

65 Odporovateľné právne úkony §42a
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

66 Odporovať možno tiež právnemu úkonu :
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

67 : d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

68 Odporovať možno tiež právnemu úkonu
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

69 b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

70 Odporovať možno tiež právnemu úkonu:
ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

71 Odporovatelnosť je možné uplatniť si na súde ,kde sa môže veriteľ domáhať ,aby súd určil že dlžníkove právne úkony sú voči nemu právne neúčinné

72 Odporovateľné právne úkony §42a
Právo odporovať p.u môže uplatniť veriteľ žalobou proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech

73 Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;