PLANÉTY PLANÉTY

TERESTRICKÉ PLANÉTY

1.MERKÚR Merkúr je najbližšou planétou slnečnej sústavy od Slnka a najmenšou planétou slnečnej sústavy. Je to malá kamenná planéta s povrchom posiatym meteoritovými krátermi. Teploty na jeho povrchu kolíšu od +440°C cez deň po -180°C v noci. Jeho priemer je 38% priemeru Zeme, čo je 1,4-krát viac, ako priemer Mesiaca. Obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét, no jeho rotácia je naopak veľmi pomalá. Nemá nijaký mesiac

2.VENUŠA Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme. Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky. Je to terestriálna planéta, čo do veľkosti a skladby veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme.. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene viditeľné voľným okom.

3.ZEM Zem je naša materská. Planéta, v poradí tretia planéta slnečnej sústavy Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov voda v kvapalnom skupenstve a život. V strede Zeme sa nachádza horúce husté jadro, ktoré obklopuje chladnejší plášť z roztavených hornín. Po prvýkrát Zem ako celok na vlastné oči videli astronauti kozmickej lode Apollo 8, ktorá ako prvá opustila obežnú dráhu Zeme a vzdialila sa od nej natoľko, že sa zmestila do zorného poľa ľudského oka.

4.MARS Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre). Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos. Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania ako napríklad: „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo „Boh vojny“.

PÁSMO PLANÉTOK CERES PÁSMO PLANÉTOK Pásmo planétok (alebo tiež pásmo asteroidov, hlavné pásmo asteroidov) je oblasť slnečnej sústavy medzi planétami Mars a Jupiter s najväčšou koncentráciou planétok. Tieto planétky obiehajú Slnko po približne kruhových dráhach s periódou 2 až 4 roky. Najväčším objektom pásu planétok je trpasličia planéta 1 Ceres s priemerom 1025 km. Hlavný priemer obiehajúcich telies je však oveľa menší, pohybuje sa v rozpätí 2 až 3 km, telesá s priemerom väčším než 50 km sú skôr výnimkou. Povrch planétok pripomína povrch Mesiaca. Všetky sú bez atmosféry ich povrch pokrývajú početné impaktné krátery. Počet planétok v tomto pásme s jasnosťou väčšou ako 19 magnitúd je odhadovaný na 40 000. CERES

5.JUPITER Jupiter je najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy, v poradí piata od Slnka. Je pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi (tiež nazývaným Jova). Symbolom planéty je štylizované znázornenie božského blesku. Jupiter má chemické zloženie podobné Slnku a ďalším hviezdam. Líši sa od nich iba malou hmotnosťou, ktorá nestačí na vytvorenie podmienok pre termojadrové reakcie, ktoré prebiehajú vo všetkých hviezdach.

6.SATURN Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi, ktorý je syn Urána a otec Jupitera. Zloženie vnútra Saturna sa podobá zloženiu Jupitera. Jej priemer je deväťkrát väčší ako priemer Zeme a je to slabo pruhovaná guľa s niekoľkými prstencami. Prstence tvorí prach a ľadové častice.

7.URÁN Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies. Je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Okolo planéty obieha zatiaľ 15 pomenovaných mesiacov a najmenej 6 ďalších, zatiaľ s dočasnými označeniami. Názvy mesiacov sú podľa postáv zo Shakespeareových a E. A. Popeových diel.

8.NEPTÚN Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov. Bol objavený po objave Uránu, keď pozorovania ukázali, že dráha Uránu nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta. Neptún má 13 mesiacov. Okrem najväčšieho z nich (Triton,1 350 km) a Nereidy (priemer 170 km) boli všetky ostatné drobné mesiace objavené Voyagerom 2 počas jeho preletu okolo planéty.

PLUTO Okrem toho, že Pluto je známa rozprávková postavička, tak to bola aj jedna z planét, no dnes je už považovaná za trpasličiu planétu. V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Pluto pravdepodobne dostal svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere.