INDEXY.

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
Chování spotřebitele a formování poptávky
Advertisements

ČLENĚNÍ NÁKLADŮ PODNIKU S DŮRAZEM NA ROZHODOVÁNÍ
Poptávka na trhu zboží a služeb
Jak v praxi využít analýzu bodu zvratu?
Metoda standardních nákladů a výnosů a analýza odchylek
Indexy pojem OA a VOŠ Příbram.
Úvod do podnikových financí
Indexní analýza časové indexy
Statistické srovnávání ekonomických jevů
7. Alternativní teorie spotřebitele Osnova přednášky 7.1. Teorie projevených preferencí Principy projevených preferencí Teorie projevených preferencí a.
Úvod do podnikových financí
Kalkulace - učitel.
INDEXY slouží pro porovnání téhož číselného ukazatele ve dvou různých obdobích Q, q … extenzitní ukazatele p=Q/q … intenzitní ukazatel (→ Q=p·q) 0…základní.
PROMILE - ‰ Mgr. Z. Burzová.
POMER.PRIAMA A NEPRIAMA ÚMERNOSŤ – 2. časť
Verejné osvetlenie mesta Topoľčany
Ekonometrické modely poptávky Spotřeba Poptávka. Typy poptávky  Agregovaná  Desagregovaná – dílčí Poptávka jednotlivých spotřebitelů Poptávka po jednotlivých.
Situácia v polygrafickom priemysle
Indexní analýza Centrum pro virtuální a moderní metody a formy vzdělávání na Obchodní akademii T. G. Masaryka, Kostelec nad Orlicí.
Statistické srovnávání
Název školy Gymnázium, střední odborná škola, střední odborné učiliště a vyšší odborná škola, Hořice Číslo projektu CZ.1.07/1.5.00/ Název materiálu.
Premeny skupenstva látok
Seminár č. 6 – osnova Ekonomika podniku
Zásoby ITMS kód projektu „Učíme inovatívne, kreatívne a hravo – učíme pre život a prax“ „Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť /
Čo je podnik a podnikanie
F8 Elektrický obvod Elektrický príkon Téma 12.
ŠTÚDIA ZUŽITKOVATEĽNOSTI GEOTERMÁLNYCH ZDROJOV V MESTE MICHALOVCE
Pavol Nečas Gymnázium L. N. Senica Šk. rok 2008/2009 III.A
Fungovanie bankového systému
FUNKCIE A ICH ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI
Priama úmernosť ISCED 2.
Hmotnosť 6.ročník.
Spotreba elektrickej energie v domácnosti
3. Normovanie spotreby práce
Násobenie výrazov – 2 (odstránenie zátvorky)
Marketing 2 PODNADPIS VYPRACOVAL: ING.MIRIAM PENTRÁKOVÁ apríl 2014
JADROVÁ ENERGIA.
PRÍRODNÉ LÁTKY CUKRY TUKY BIELKOVINY.
EKOPB PB.
Výnosy podniku 1. Podstata výnosov 2. Štruktúra výnosov
VÝNOSY PODNIKU Juraj Dudáš.
EKONOMIKA LETECKÉHO PODNIKU Prednáška č. 5 Ing. Alica Hutníková, PhD.
Zmena odpisových skupín k
Čo je informatika? Je všeobecne veda o informáciách.
Vzájomná poloha dvoch kružníc
POPULAČNÁ GENETIKA..
Kvalitatívne heuristiky
Ceny a cenová politika 1. Ekonomická podstata ceny
PaedDr. Jozef Beňuška
doc.Ing. Zlata Sojková, CSc.
Skúmanie vlastností kvapalín, plynov, tuhých látok a telies
Regionálne rozdiely sobášnosti a rozvodovosti
ÚČTOVNÍCTVO Zmeny v programe v roku 2014.
PERCENTÁ Učivo 7.ročníka ZŠ.
Doprava a životné prostredie
PaedDr. Jozef Beňuška
Ropa Sebastian Szilvasi, 9.B.
Trh výrobných faktorov
Blackova – Scholesova analýza
PaedDr. Jozef Beňuška
Podnikové hospodárstvo
Čo a skrýva v atómovom jadre
Legislatívne zmeny pre rok 2015
PaedDr. Jozef Beňuška
1.1 TELESÁ A LÁTKY Mgr. Viera Levočová.
DEKOMPOZÍCIA ČASOVÝCH RADOV
Entrópia, redundancia a sci-fi príklad.
PaedDr. Jozef Beňuška
Vznik a funkcie peňazí septima.
Viacrozmerné štatistické metódy Viacrozmerné metódy všeobecne
Transkript prezentace:

INDEXY

PREDNÁŠKA 10 indexy definícia základné veličiny klasifikácia indexov individuálne indexy jednoduché zložené súhrnné indexy

Indexy - definícia pomerné čísla, ktoré predstavujú relatívne porovnanie ukazovateľov: v čase priestore z vecných rozdielov v užšom ponímaní vyjadrujú indexy zmenu v čase (MY) pri konštrukcii indexov vychádzame dvoch období: základné (bázické,nulté) – označenie: 0 bežné – označenie: 1

Indexy – základné veličiny indexy sú konštruované z dvoch základných veličín: extenzity – veličiny, ktoré sa dajú priamo zistiť meraním, vážením, atď. (produkcia v t, spotreba v kg, ...) označenie: q členenie extenzít: druhovo rovnorodé – možno ich agregovať sčitovaním druhovo rôznorodé – nie je možné ich agregovať sčitovaním

Indexy – základné veličiny indexy sú konštruované z dvoch základných veličín: intenzity – prepočítané veličiny, ktoré vznikli ako podiel dvoch extenzít (napr. úroda, cena za jednotku, priemerná mzda, atď.) označenie: p

Indexy - klasifikácia indexov podľa toho ako sú konštruované: indexy individuálne súhrnné hodnotový jednoduché zložené fyzického objemu extenzity intenzity extenzity intenzity cenový premenlivého zloženia stáleho zloženia štruktúry

Indexy - klasifikácia indexov podľa toho k akému obdobiu sú viazané: reťazové zmena vždy oproti predchádzajúcemu obdobiu bázické zmena vždy oproti bázickému obdobiu

Individuálne indexy - jednoduché extenzita (napr. produkcia pšenice v podniku v období (1) oproti obdobiu (0)) i1/0 = q1 / q0 i1/0 = 1,74 (produkcia obilnín vzrástla v r. 2009 oproti predchádzajúcemu o 74 %) intenzita (napr. cena zemiakov v aktuálnom roku (1) oproti predchádzajúcemu roku (0)) i1/0 = p1 / p0 i1/0 = 0,83 (cena zemiakov v r. 2009 klesla oproti predchádzajúcemu roku o 17 %)

Individuálne indexy - zložené Extenzita - veličiny q0 a q1 môžeme sčítať produkcia v tis. Sk Závod r. 2008 r. 2009 1 300 360 2 600 640 3 700 800 Spolu 1600 1800 i1/0 =  q1 /  q0 i1/0 = 1,125 Objem produkcie vzrástol z r. 2008 na r. 2009 o 12,5 %.

Individuálne indexy - zložené Intenzita (napr. sa zmenili priemerné vlastné náklady v aktuálnom období oproti predchádzajúcemu) Index premenlivého zloženia – vyjadruje celkovú zmenu, v ktorej sa premietajú 2 zmeny, t.j. zmena štruktúry a zmena intenzity Index štruktúry - vyjadruje izolovaný vplyv samotnej štruktúry (extenzity) Index stáleho zloženia - vyjadruje ako pôsobila zmena samotnej intenzity na zmenu priemernej intenzity

Individuálne indexy zložené - príklad vychádzame z podniku, ktorý má tri strediská a vyrába ten istý druh výrobku VN na 1 ks produkcia v ks Stredisko r. 2008 r. 2009 1 8 7 4 000 5 000 2 9 6 000 8 000 3 6 5 2 000 Spolu x 14 000 15 000 výrobok je homogénny (ten istý výrobok vo všetkých strediskách) = je možné ho agregovať sčitovaním

Individuálne indexy zložené - príklad agregovanie sčitovaním VN na 1 ks produkcia v ks výpočet Stredisko r. 2008 r. 2009 označenie p0 p1 q0 q1 p1q1 p0q0 1 8 7 4 000 5 000 35 000 32 000 2 9 6 000 8 000 72 000 54 000 3 6 5 2 000 10 000 24 000 Spolu x 14 000 15 000 117 000 110 000

Individuálne indexy zložené - príklad Extenzita Chceme posúdiť zmenu produkcie v r. 2009 oproti r. 2008. = individuálny index zložený pre extenzitu interpretácia: produkcia výrobku za celý podnik vzrástla v r. 2009 oproti r. 2008 o 7,14%. V absolútnom vyjadrení to predstavuje nárast o 1000 ks výrobkov

Individuálne indexy zložené - príklad Intenzita = index premenlivého zloženia Chceme posúdiť zmenu priemernej intenzity v r. 2009 oproti r. 2008. = index premenlivého zloženia interpretácia: iPZ = 0,9927 - priemerné náklady v r. 2009 klesli na 1 ks výrobku o 0,73% oproti r. 2008.

Index štruktúry vyjadruje vplyv zmeny štruktúry na zmenu priemernej intenzity pri fixovaní intenzity p v nultom období iš(0) =1,0521 – zmena štruktúry výroby negatívne ovplyvňovala priemerné vlastné náklady, pretože ich zvyšovala o 5,21% pri fixovaní vlastných nákladov (p) v nultom období.

Index štruktúry vyjadruje vplyv zmeny štruktúry na zmenu priemernej intenzity pri fixovaní intenzity p v bežnom období iš(0) =1.0706 – zmena štruktúry výroby negatívne ovplyvňovala priemerné vlastné náklady, pretože ich zvyšovala o 7,06% pri fixovaní vlastných nákladov (p) v bežnom období.

Index stáleho zloženia vyjadruje izolovaný vplyv samotnej intenzity na zmenu priemernej intenzity pri fixovaní extenzity q v nultom období isz(0) =0,9273 – zmena samotných vlastných nákladov pôsobila pozitívne, pretože priemerné náklady na 1 ks výrobku znižovala o 7,27% pri fixovaní štruktúry v nultom období.

Index stáleho zloženia pri fixovaní extenzity q v bežnom období isz(0) =0,9435 – zmena samotných vlastných nákladov pôsobila pozitívne, pretože priemerné náklady na 1 ks výrobku znižovala o 5,65% pri fixovaní štruktúry v bežnom období.

Súhrnné indexy používame ich vtedy, keď je extenzita nehomogénna, t.j. nerovnorodá nie je možné ju agregovať sčitovaním je možné ho rozložiť na: index cenový index fyzického objemu

Súhrnný index - príklad uvažujeme o jednoduchom spotrebnom koši individuálneho spotrebiteľa cena na 1 ks spotreba v m.j. Komodita r. 2008 r. 2009 mäso 80 90 1 0,9 mlieko 18 20 2 2.5 chlieb 15 17 1,2 maslo Spolu x

Súhrnné indexy - príklad extenzitnú veličinu nie je možné sčítať, zmenu je možno vyjadriť len sprostredkovanie prostredníctvom napr. výdajov cena na 1 ks spotreba v ks výpočet komodita r. 2008 r. 2009 označenie p0 p1 q0 q1 p1q1 p0q0 mäso 80 90 1 0,9 81 zemiaky 18 20 2 2,5 50 36 chlieb 15 17 1,2 20,4 maslo Spolu x 171,4 149

Súhrnné indexy Index hodnotový – vyjadruje celkovú zmenu ih =1,15 – náklady (výdaje) spotrebiteľa vzrástli o 15% v roku 2009 oproti roku 2008.

Index hodnotový vyjadruje celkovú zmenu, v ktorej je zahrnutý vplyv extenzitnej aj intezitnej veličiny index fyzického objemu – vyjadruje izolovaný vplyv samotnej extenzity index cenový – vyjadruje ako pôsobila zmena samotnej intezity na celkovú zmenu

Index cenový vyjadruje vplyv zmeny intenzity na celkovú zmenu pri fixovaní extenzity q v nultom období = LASPEYRESOV index Lic =1,1208 – ceny ovplyvňovali náklady spotrebiteľa negatívne, pretože ich zvyšovali o 12,08% pri fixovaní spotreby v nultom období.

Index cenový pri fixovaní extenzity q v bežnom období = PAASCHEHO index Lic =1,1203 – ceny ovplyvňovali náklady spotrebiteľa negatívne, pretože ich zvyšovali o 12,03% pri fixovaní spotreby v bežnom období.

Index fyzického objemu vyjadruje vplyv zmeny extenzity na celkovú zmenu vyjadruje zmenu životnej úrovne pri fixovaní intenzity p v nultom období = LASPEYRESOV index Lifo =1,0268 – životná úroveň spotrebiteľa mierne vzrástla o 2,68% pri úrovni cien základného obdobia.

Index fyzického objemu pri fixovaní intenzity p v bežnom období = PAASCHEHO index pifo =1,0263 – životná úroveň spotrebiteľa mierne vzrástla o 2,63% pri úrovni cien bežného obdobia.

Súhrnné indexy Fisherov ideálny cenový index kompromis medzi LASPEYERSovým a PAASCHEho indexom Fic =1,12055 – ceny daných komodít vzrástli v roku 2009 oproti roku 2008 o 12, 06%.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ