Kadidlo Tymián Vélum

Označujú liturgické predmety používané pri slávnostných bohoslužbách. (napr. pri odpustovej slávnosti , pri sv. omšiach za účasti biskupa, pri pohrebných obradoch) (kadidlo, loďka s tymiánom) alebo pri osobitných sláveniach mimo sv. omše (aj vélum), ako napr. poklona Najsvätejšej oltárnej sviatosti na prvé piatky, alebo prvé nedele v mesiaci alebo procesie s Oltárnou sviatosťou atď.

Používanie kadidla a tymiánu sa tiež nazýva INCENZ Používanie kadidla a tymiánu sa tiež nazýva INCENZ. Kadidelnica a tymián sú posvätné predmety, podobne aj vélum.  Incenz je liturgický úkon. 

KADIDELNICA

Kadidelnica Je to nádoba s vrchnákom, na ktorej sú upevnené spravidla tri retiazky, pomocou ktorých sa s kadidelnicou dá pekne manipulovať. Štvrtá reťaz je zachytená na vrchnáku kadidelnice. V nej sa pripravuje a prenáša oheň, na ktorý sa kladú zrnká tymiánu. To produkuje dym, ktorý sa používa na okiadzanie Oltárnej sviatosti, obetného stola, obetných darov, celebranta, ako aj veriaceho ľudu prítomného na bohoslužbách (sv. omša, večerné chvály).

Kňaz s kadidlom v ruke akoby zhromažďoval modlitby všetkých prítomných veriacich a obetuje ich pred Božou tvárou, ako najvzácnejšiu obetu kadidla.

LOĎKA (navikula alebo naviculum)

Je to nádobka, podobná malej loďke, v ktorej sa uchováva tymián Je to nádobka, podobná malej loďke, v ktorej sa uchováva tymián. Súčasťou tejto nádoby ja aj lyžička, ktorou sa tymián kladie na rozpálené uhlie v kadidle.

TYMIÁN A INCENZ

Tymián je špeciálna živica, ktorá sa kladie na rozpálené uhlíky v kadidelnici. Opis zhotovenia kadidla je uvedený v Ex 30,34-38. V našich krajoch sa tymián nezhotovuje, ale sa dováža zo zahraničia. Môže mať podobu zrniek alebo aj prášku s výraznou vôňou.

Oheň a dym z kadidelnice symbolizuje posvätnú vôňu modlitieb a obety, ktorá sa dvíha k Bohu: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta (Ž 141,2).

Používanie kadidla prešlo zo židovskej obetnej liturgie do kresťanskej Používanie kadidla prešlo zo židovskej obetnej liturgie do kresťanskej. Používa sa najmä pri slávnostných svätých omšiach, ale aj pri mnohých iných sláveniach. Pri slávnostných bohoslužbách sa okiadza aj hlavný celebrant, koncelebranti a osobitne aj celý Boží ľud zídený na bohoslužbách.

VÉLUM

Je pás látky s rozmermi asi 3m dĺžky a pol metra šírky, ktorý môže mať na vonkajšej strane vyšité eucharistické motívy. Zvnútra na rukách sú prišité ďalšie vrstvy látky, aby sa monštrancia do toho dobre uchopila. Vélum (lat. plachta, záclona) si kňaz zakladá na ramená pri požehnaní s Oltárnou sviatosťou. Pri požehnaní s cibóriom nie je nutné používať vélum, ale pri požehnaní s monštranciou je to nutné vždy.

Vélum naznačuje v prvom rade nepochopiteľné a človeka prevyšujúce tajomstvo živej prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii. Naznačuje sa tým aj náš postoj úcty a poklony voči tomuto tajomstvu Oltárnej sviatosti.

Jestvujú aj iné formy véla, ako je to, ktoré sa používa pri požehnaní Jestvujú aj iné formy véla, ako je to, ktoré sa používa pri požehnaní. Týmto výrazom sa označuje aj malá záclonka, ktorá sa dáva na monštranciu pri vyložení Oltárnej sviatosti na dlhšiu poklonu (napr. na Bielu sobotu, kde sa vystavuje Oltárna sviatosť v Božom hrobe). Pri sv. omši môže používať kalichové vélum, ktorým sa prikrýva kalich a je vo farbe príslušného liturgického obdobia alebo slávenia. Pri pontifikálnych bohoslužbách (s biskupom) sa používa ďalší druh véla, zvyčajne je bez symbolov na pleciach a dávajú si ho členovia asistencie, keď majú na starosti biskupskú berlu a mitru.

Praktické normy pre incenz

O incenz sa pri bohoslužbách Druhý miništrant nosí lodičku s tymiánom. spravidla starajú dvaja miništranti. Kadidelnicu si miništrant nosí v ľavej ruke tak, že na palci má zachytenú reťaz, ktorá dvíha vrchnák kadidelnice a prstami zachytáva ostatné reťaze sústredené v spoločnej spone. Pravú ruku má voľnú na manipuláciu kadidelnice pred celebrantom. Druhý miništrant nosí lodičku s tymiánom. 1. 1.

2. Tymián sa po prvýkrát vkladá do kadidelnice zásadne pred začiatkom sprievodu, teda v sakristii - robí to vždy hlavný celebrant. Pritom bez slova požehnáva oheň a robí tak zakaždým, keď vkladá tymián do kadidelnice. Počas sprievodu na miesto slávenia sa neincenzuje. Miništrant s kadidelnocou ide v procesii stále prvý, za ním miništrant s krížom, miništranti so sviecami (ak sa používajú) a ostatní posluhujúci.

Pred a po incenzácii osoby alebo veci sa robí hlboký úklon (okrem oltára a obetných darov). 3.

Po príchode k oltáru sa incenz používa ihneď po pobozkaní oltára Po príchode k oltáru sa incenz používa ihneď po pobozkaní oltára. Incenzuje sa obetný stôl a hlavný kríž vo svätyni (tromi ťahmi) Príležitostne možno vtedy incenzovať aj sochu (svätého alebo svätej), napr. sochu Panny Márie na pútnickom mieste alebo relikvie svätých, ak sú vystavené na osobitnom mieste a ak sa slávenie týka toho svätca, o ktorého relikvie ide, patróna kostola, ktorý zvyčajne býva umiestnený na hlavnom oltári (dvomi ťahmi). 4.

Incenz sa ďalej používa pred čítaním evanjelia Incenz sa ďalej používa pred čítaním evanjelia. Počas spevu Aleluja predstúpi asistencia pred hlavného celebranta, ktorý naloží tymián do kadidelnice a požehná oheň. Ak sláveniu predsedá biskup, miništranti s kadidlom a s loďkou si pred ním kľaknú. Potom sa asistencia presunie k ambóne. Po speve Čítanie zo svätého evanjelia... miništrant podá celebrantovi kadidelnicu a on okiadza evanjeliár tromi ťahmi kadidelnice. 5.

Po príprave obetných darov na oltári sa koná incenzácia obetných darov, oltára a kríža. Incenz okolo oltára vykonáva hlavný celebrant, ktorého doprevádzajú miništranti. Potom miništrant, ktorý nosí kadidelnicu alebo diakon (ak je prítomný), okiadza hlavného celebranta tromi ťahmi kadidelnice. Rovnako incenzuje aj ostatných koncelebrujúcich biskupov a kňazov a osobitne prítomný Boží ľud. 6.

Naposledy sa kadidlo používa v čase premenenia Naposledy sa kadidlo používa v čase premenenia. Incenz tu vykonávajú miništranti alebo diakon, ktorí môžu naložiť tymián do kadidelnice a okiadzajú pozdvihovanú svätú Hostiu a Kalich tromi ťahmi. 7.

Pri sprievodoch s Oltárnou sviatosťou sa miništranti s kadidlom zaradia vždy pred kňaza, ktorý nesie Oltárnu sviatosť. Incenzujú ju počas celého sprievodu, ale počas požehnania na 4 svetové strany ju zakaždým incenzujú tromi ťahmi. 8.

Tromi ťahmi kadidelnice /počet kmitov je ľubovoľný, zvyčajne sú dva alebo tri/ sa incenzujú: Oltárna sviatosť, relikvia sv. Kríža, obrazy Pána vystavené na verejnú úctu, obetné dary na obetu sv. omše, oltárny kríž, Evanjeliár, paškál, kňaz a ľud. Pod ťahom kadidelnice treba rozumieť incenzovanie na jednu alebo na druhú stranu alebo do stredu. 9.

Dvomi ťahmi kadidelnice sa incenzujú relikvie a obrazy svätých vystavených na verejnú úctu, a to len na začiatku slávenia, po incenzovaní oltára (VSRM 277). 10.

Praktické normy pre používanie véla

Vélum sa zakladá aj odkladá bezprostredne pred a po požehnaní s Oltárnou sviatosťou, ak sa na požehnanie používa monštrancia. 1.

Miništrant musí byť dohodnutý s hlavným celebrantom, či po požehnaní zíde dolu pred oltár na incenz Oltárnej sviatosti alebo zostane pri obetnom stole a hneď odkladá Oltárnu sviatosť do svätostánku. V tomto druhom prípade musí miništrant vystúpiť po udelení požehnania ku kňazovi a sňať mu z pliec vélum. 2.

UŽIVOTNENIE:

Osvojím si všetky poznatky o kadidle, loďke, tymiáne a véle a budem sa snažiť zachovávať zásady o ich používaní.

So záujmom si pozriem nejaký priamy prenos z pápežských bohoslužieb a osobitne si budem všímať, ako sa má používať kadidlo a vélum.