Nové ekonomické modely financovania zdravotníckych zariadení m.Prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. Ing. Vladimír Petrovič
Zákon o cenách - Základné pojmy Cena (§2 ods.1) je peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru. Za cenu podľa tohto zákona sa považuje aj tarifa. Na účely tohto zákona sa (§2 ods.3) a) ekonomicky oprávnenými nákladmi rozumejú náklady na obstaranie zodpovedajúceho množstva priameho materiálu, mzdové a ostatné osobné náklady a v prípade platného systému regulácie miezd len tie, ktoré tomuto systému zodpovedajú, technologicky nevyhnutné ostatné priame a nepriame náklady a náklady obehu; pri posudzovaní ekonomicky oprávnených nákladov sa vychádza z vývoja obvyklej úrovne týchto nákladov v porovnateľných ekonomických podmienkach s prihliadnutím na osobitosti daného tovaru, b) primeraným ziskom rozumie zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby alebo obehu a vývoj dopytu na tuzemskom trhu.
Zákon o cenách – Regulácia cien Regulácia cien (§5) je určenie ceny alebo určenie záväzného spôsobu vytvorenia ceny tovaru a podmienok regulácie cien cenovými orgánmi Regulácia cien sa vykonáva a) úradným určením cien, b) vecným usmerňovaním cien alebo c) kombináciou spôsobov podľa písmen a) a b). Základné pravidlá pri uplatňovaní regulácie cien Pri regulácii cien podľa §5 sa vychádza z ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku (§2 ods.3); ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk sa preukazujú účtovnými dokladmi, kalkuláciami nákladov a zisku, inými dokladmi odôvodňujúcimi výšku ceny a dokladmi, ktoré si vyžiada cenový orgán.
Zákon o cenách - Osobitné ustanovenia pri dohodovaní cien §12 (1) Neprimeranú cenu nesmie dohodnúť a) predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie, b) predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa pri predaji tovaru. (3) Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. (5) Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje tovar odplatne, nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zákon o cenách - Porušenie cenovej disciplíny §17 (2) Kupujúci poruší cenovú disciplínu, ak kúpi tovar za inú ako pevnú cenu podľa § 6 (Úradné určenie cien). (3) Porušením cenovej disciplíny podľa odseku 2 je aj kúpa tovaru za cenu, ktorá nezodpovedá regulácii cien podľa § 6 a 7 (Vecné usmerňovanie cien), ak sa na nákup tovaru použijú prostriedky štátneho rozpočtu alebo štátnych fondov. (4) Porušením cenovej disciplíny je aj a) nedodržanie ustanovení § 3 (Dohovanie o cene) ods. 2 a 3, b) dohodnutie neprimeranej ceny podľa § 12 (Osobitné ustanovenia pri dohodovaní cien), c) nesplnenie opatrení na nápravu nedostatkov zistených cenovým kontrolným orgánom v určenej lehote,
Realita v SR cca 85-90% nákladovej ceny je hradené zdravotnou poisťovňou zariadenia sa dostávajú do ekonomickej straty nie sú preplácané medicínsky uznané, ale „nadlimitné“ výkony poskytovatelia začínajú rešpektovať „limity“ predlžujú sa čakacie doby
Ako to riešiť? Zistiť potrebnú zdravotnú starostlivosť v SR (Public health) spočítať cenu zaistiť zdroje - štátny rozpočet - zdravotná daň - priame platby
Regulácia systému ceny výkonov sieť zadefinovať potrebnú zdravotnú starostlivosť plne hradenú zo zdrojov zdravotných poisťovní ostatné pripoistenie priame platby – socio-ekonomicky únosné
Aktívna regulácia Public Health Inteligence – analýzy zdravotného stavu populácie, dopytu po zdravotnej starostlivosti, dopadov menežmentu determinantov zdravia na populáciu Business Inteligence – finančno-ekonomické analýzy ktorých rámec by bol definovaný: ekonomickou úrovňou a možnosťami spoločnosti zdravotným stavom populácie úrovňou ochrany a podpory zdravia úrovňou poskytovanej zdravotnej starostlivosti - a vychádzali by zo základných determinantov zdravia ktorými sú: životné prostredie pracovné prostredie genetické faktory zdravotná starostlivosť ochrana a podpora zdravia spôsob života
Verejná Zdravotná pokladnica Cieľ modelu Vytvoriť taký systém, aby motivácia k zlepšeniu zdravotného stavu populácie, ktorá by zákonite viedla k zníženiu dopytu po zdravotnej starostlivosti, nebola v protiklade s potrebou vykazovať zdravotné výkony, za účelom zabezpečenia základného chodu zdravotníckeho zariadenia.
Verejná zdravotná Pokladnica Riadenie a organizácia vychádza z nasledovných predpokladov daňový systém jednotný výber zdrojov formou zdravotnej dane regionálny prístup k alokácii zdrojov a menežmentu zdravia aktívna regulácia systému na základe spätnej väzby (determinanty zdravia) zapojenie verejnosti do menežmentu na národnej a regionálnej úrovni
Verejná Zdravotná pokladnica Základné príncípy, ekonomické modely a finančné toky solidárnosť medziregionálna solidárnosť model financovania verejných zdravotníckych zariadení model financovania súkromných zdravotníckych zariadení z verejných zdrojov národný ekonomický model regionálny ekonomický model ekonomické modely jednotlivých typov zdravotníckych zariadení transparentná alokácia verejných zdrojov ekonomická zodpovednosť zriaďovateľa oddelenie financovania fixných nákladov (prevádzka, mzdy,..) a investičných nákladov od služieb (zdravotnícky materiál, lieky,..)
Existujúci v.s. Navrhovaný systém Existujúci systém je jednoduchší a finančné riadenie je bez spätnej väzby. Základnými princípmi sú selektívny kontrakting bez regulovaných cien zdravotníckych výkonov, snaha vytvoriť dojem trhu a konkurencie, slobodný výber poisťovne bez jasne definovaných konkurečných rozdielov. Následkom je neustále zadlžovanie zdravotníckych zariadení, vzájomné spochybňovanie úlohy všeobecných lekárov a špecialistov, diskusie o oprávnenosti zisku a o opodstatnenosti existencie neziskových organizácií a akciových spoločností. Základným rozdielom v navrhovanom systéme oproti existujúcemu je regulácia založená na monitoringu determinantov a spätnej väzbe. Je to v podstate systém s aktívnym riadením, ktorého cieľom je pomocou manažmentu determinantov zdravia docieliť zlepšenie zdravotného stavu populácie.
Ekonomické modely a finančné toky súvisiace so starostlivosťou o zdravie Ekonomický model (1) – modelovanie na národnej úrovni Ekonomický model (2) – modelovanie na úrovni rezortov – determinanty zdravia Ekonomický model (3) – modelovanie na úrovni regiónov / obcí – determinanty zdravia Ekonomický model (4) – modelovanie na úrovni plátcov zdravotnej starostlivosti Ekonomický model (5) – modelovanie na úrovni poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
Inštitucionálne zabezpečenie starostlivosti o zdravie
Ďakujem za pozornosť