Medzinárodné ekonomické vzťahy Medzinárodný obchod, medzinárodná deľba práce a špecializácia, teória komparatívnych výhod, typy zahraničnej obchodnej politiky, nástroje obchodnej politiky, obchodná a platobná bilancia, zahraničný obchod SR

Medzinárodná deľba práce Deľba práce – rozdeľovanie pracovných činností medzi jednotlivcov či skupiny ľudí. Prejavom deľby práce je špecializácia. Pri národnej deľbe práce sa výmena tovaru realizuje v rámci jednej krajiny. Pri medzinárodnej špecializácii sa výrobcovia špecializujú na výrobu toho, čo dokážu vyrobiť lacnejšie v porovnaní so zahraničím. Pri predaji na svetových trhoch za svetovú cenu tak môžu výrobcovia dosahovať zisk ako rozdiel medzi národnými výrobnými nákladmi a svetovými výrobnými nákladmi. Pri medzinárodnej deľbe práce sa výmena tovarov realizuje medzi jednotlivými krajinami. Mieru zapojenia ekonomiky (otvorenosť ekonomiky) do medzinárodného obchodu meriame dvoma ukazovateľmi: ukazovateľom exportnej výkonnosti (podiel vývozu na HDP) ukazovateľom na dovoznej náročnosti (podiel dovozu na HDP) (pozri ukazovatele SR) Otvorená ekonomika - vymieňa výrobné faktory, tovary a služby s inými ekonomikami. Miera otvorenosti národného hospodárstva predstavuje podiel vývozu (dovozu) na HDP v percentách. (Napr. "ázijské tigre" majú otvorenosť až 50 %). Obraz o zahraničnom obchode krajiny dáva obchodná bilancia (aktívne alebo pasívne saldo), príjmy a výdavky krajiny ukazuje platobná bilancia.

Od čoho závisí špecializácia krajiny? Každá krajina sa špecializuje na výrobu takých výrobkov a služieb, pre ktoré má najlepšie vonkajšie podmienky a vnútorné podmieny. vnútorné podmienky: klimatické podmienky, surovinové bohatstvo, pôdne bohatstvo, veľkosť vnútorného trhu, priemyselný potenciál, počet obyvateľov, historické podmienky vonkajšie podmienky: geografická poloha, priemyselný potenciál a vyspelosť susedných krajín, vzájomné vzťahy so susednými krajinami, politická situácia, ekonomická situácia

Medzinárodné obchodné vzťahy Obchodné vzťahy sú najstaršie vzťahy medzi ekonomikami. Dotýkajú sa exportu a importu tovarov a služieb, čiže medzinárodného obchodu. Príčinou medzinárodného obchodu je existencia absolútnych alebo komparatívnych výhod, resp. v rozdielnych preferenciách spotrebiteľov. Vďaka zahraničnému obchodu sa spotreb v krajine môže zvýšiť nad hranicu produkčných možností. Výhody medzinárodného obchodu: umožňuje rozšíriť národnú spotrebu (krajina môže spotrebovať viac tovarov a služieb, ako je schopná vyrobiť), umožňuje úspory práce a ostatných výrobných faktorov, umožňuje získať technicky dokonalé výrobky a poznatky - konkurencia núti domácich výrobcov k špecializácii, zvyšovaniu produktivity práce a rastu kvality (na túto stránku poukázal D. Ricardo v Teórii komparatívnych výhod). – zopakovať teóriu absolútnych výhod aj teóriu komparatívnych výhod!!!

Zahranično- obchodná politika štátu je súhrn prostriedkov a opatrení, prostredníctvom ktorých štát centrálne, priemo pôsobí na zahraničný obchod. štát reguluje územnú a tovarovú štruktúru svojho zahr. obchodu ZOP každého štátu sa pohybuje medzi dvoma hraničnými zásadami, a to liberalizmom a protekcionizmom Liberalizmus (free trade) znmená, že štát čo namenej obmedzuje dovoz alebo vývoz. -Protekcionizmus (protektívna obchodná politika) (ochranárstvo) predstavuje súbor opatrení na podporu domácej výroby a ochranu pred zahraničnou konkurenciou (dovozné clá, zákaz dovozu tovaru, vývozné subvencie). Domáci výrobcovia vyrábajú menej efektívne (drahšie) ako zahraniční. Vďaka spomínaným opatreniam je však cena zahraničných konkurentov vyššia, čím sú uprednostňované produkty domácej výroby.

Zahranično- obchodná politika štátu PROTEKCIONISTICKÁ OBCHODNÁ POLITIKA Snaží sa pomocou obchodno - politických opatrení ochraňovať domácu ekonomiku pred zahraničnou konkurenciou. Nástroje: clá priame administratívne opatrenia kvóty vývozné subvencie neviditeľné prekážky trhu devalvácia trhovo orientované nástroje intervencia na devízových trhoch opatrenie monetárnej a fiškálnej politiky dotýkajúce sa platobnej bilancie

Zahranično- obchodná politika štátu Clo je verejná dávka, ktorú vyberá štát za tovar predchádzajúci colnou hranicou štátu. Najznámejšie clá - dovozné - komodita chýba, výrobcovia majú snahu ju dovážať. Clá sú dôležitým zdrojom štátnych príjmov. Účinky cla na ekonomiku štátu: zvyšuje cenu tovaru na domácom trhu nad úroveň na svetovom trhu. Dôsledky: domáca produkcia musí zvýšiť produkciu obmedzenie domácej spotreby Odstránením cla môže štát prinútiť výrobcov, aby rástla produktivita práce a technická úroveň tovarov. Niektoré krajiny presadzujú clo len pri výrobkoch náročných na prácu alebo kapitál. Takto sa podnecuje dopyt po práci (a zvyšuje sa zamestnanosť), resp. po kapitáli (čím sa zvyšuje ekonomický rast).

Zahranično- obchodná politika štátu Kvóta určuje množstvo tovarov, ktoré je možné doviezť za určitý čas. Je určovaná množstvom, alebo percentom spotreby danej komodity. Neviditeľné prekážky trhu pre krajiny predstavujú nutnosť spĺňať pri vývoze určité zdravotnícke alebo technické normy, certifikáty, požiadavky kvality, prípadne ich tovary musia mať určitú obalovú techniku. Trhovo orientované nástroje Intervenciu na devízových trhoch predstavuje predaj alebo nákup zahraničnej meny centrálnou bankou. Špecifickým nástrojom je devalvácia vlastnej meny. Pomôže obmedziť dovoz a podporiť rast vývozu tovaru. Embargo predstavuje zákaz vývozu alebo dovozu tovarov z jednej krajiny do druhej.

Zahranično- obchodná politika štátu Proexportné opatrenia: Štát dotuje účasť domácich exportérov na zahraničných výstavách či veľtrhoch Pomocou vývozných subvencií, dotácií, vývozných prémií štát podporuje vývoz. Štát poskytuje štátne záruky na úvery, poisťuje riziká.

Zahranično- obchodná politika štátu LIBERÁLNA OBCHODNÁ POLITIKA Odstraňuje všetky prekážky pre dovoz zahraničných tovarov a zároveň podporuje export domácich tovarov a kapitálu do zahraničia. Jej výhodou je podpora konkurencie (a zabránenie možnosti monopolného postavenia) a výhody domácim výrobcom (pôžičky, daňové úľavy) Po 2. svetovej vojne prispeli liberálnejšej politike niektoré medzinárodné organizácie napr. GATT GATT - Všeobecná dohoda o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade). Podpísaná v roku 1947 v Ženeve 23 krajinami. V súčasnosti má viac ako 130 členov. Zásady GATT - liberalizovať svetový obchod - znižovať clá, odstraňovať ostatné prekážky trhu, dodržiavať rovnosť partnerov vo vzájomnom obchode.

Zahranično- obchodná politika štátu Činnosť GATT je tvorená colnými konferenciami - tzv. kolami. Najvýznamnejšie bolo Uruguajské kolo (1986 - 93). Výsledkom bol vznik WTO (World Trade Organisation) - Svetovej obchodnej organizácie v roku 1994. Do 1.1.1995 fungovali obidve organizácie; po tomto dátume už len WTO. SR je členom WTO. Ďalšie obchodné organizácie, ktorých členom je SR: OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj - SMOK – Slovensko-maďarská obchodná komora (www.sopk.sk/lu/sk) - SPOK – Slovensko-poľská obchodná komora (www.spok.sk) - SROK – Slovensko-rakúska obchodná komora (www.sohk.sk)

Obchodná a platobná bilancia Obchodná aj platobná bilancia súvisia s menou, zadĺženosťou krajiny a medzinárodnou obchodnou výmenou. Môže byť aktívna alebo pasívna. Meria sa jej podiel na HDP. Obchodná bilancia (balance of trade) - vzťah medzi celkovou hodnotu vývozu a celkovou hodnotou dovozu tovarov a služieb za určité obdobie (1 rok). Rozdiel medzi menovanými hodnotami tvorí saldo obchodnej bilancie. Podľa toho, či je rozdiel kladný alebo záporný rozoznávame: aktívnu OB - export je väčší ako import pasívnu OB - export je menší ako import vyrovnanú OB

Obchodná a platobná bilancia Peňažné toky prechádzajúce cez hranice príslušného štátu nesúvisia len s pohybom tovarov a služieb, ale aj s pohybom peňažného kapitálu (finančnými operáciami). Medzinárodná výmena tovarov, služieb a finančných prostriedkov prebieha vo väčšine prípadov prostredníctvom peňazí. Všetky tieto platby (peňažné toky) zachytáva platobná bilancia (balance of payment). Vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny za určité obdobie. Podľa vzájomných vzťahov príjmov a výdavkov rozoznávame: Platobná bilancia Vzťah príjmov a výdavkov Saldo je Devízové rezervy aktívna príjmy>výdavky aktívne rastú pasívna príjmy<výdavky pasívne (deficit) klesajú vyrovnaná príjmy=výdavky nulové nemenia sa

Obchodná a platobná bilancia Členenie platobnej bilancie: Bežný účet tovary vývoz a dovoz tovarov služby doprava, cestovný ruch, ostatné služby výnosy platené a prijaté úroky z úverov bežné transfery (prevody): dedičstvá, dary, platy zo zahraničia Kapitálový účet kapitálové transfery: zahraničná pomoc, nákup, predaj licencií Finančný účet priame investície: príliv a odliv zahraničných investícií portfóliové investície: operácie s cennými papiermi ostatné investície: obchodné, finančné úvery

Obchodná a platobná bilancia Chyby a omyly sú taktiež jednou z položiek platobnej bilancie, pretože informácie o jednotlivých položkách sa získavajú z odlišných štatistických zdrojov - štatistická nepresnosť. Obchodná bilancia vyjadruje hodnotu tovarov a služieb, ktoré prešli cez hranice štátu za určité obdobie, bez ohľadu na termíny platieb. Nezohľadňuje platobné vyrovnanie fyzického pohybu. Aktívne saldo obchodnej bilancie ešte nemusí znamenať aktívnu platobnú pozíciu krajiny. Devízové rezervy NBS sú vykazované v mil. EUR a obsahujú nasledovné položky: Monetárne zlato, Držba SDR, Rezervná pozícia v MMF, devízové prostriedky (pohľadávky v inej mene než EUR voči nerezidentom Eurozóny) Clearing - systém bezhotovostného zúčtovania vzájomných pohľadávok a záväzkov.