Podbanské, 19. – 21. 10. 2012 PhDr. Romana Kanovská Čitateľská gramotnosť 15-ročných žiakov podľa výsledkov PISA 2009 a výzvy pre Slovensko Inovácie v škole 13. ročník celoslovenskej konferencie Podbanské, 19. – 21. 10. 2012 PhDr. Romana Kanovská

Definícia čitateľskej gramotnosti podľa PISA 2009 PISA definuje čitateľskú gramotnosť ako porozumenie a používanie písaných textov, uvažovanie o nich a zaangažovanosť čitateľa do čítania za účelom dosahovania osobných cieľov, rozvíjania vlastných vedomostí a schopností a podieľania sa na živote spoločnosti

Úrovne v čitateľskej gramotnosti Škála Od žiaka A očakávame, že zvládne otázky úrovne 1 až 5 a pravdepodobne úspešne vyrieši aj otázku úrovne 6. Relatívne ťažké otázky 698 626 553 480 407 335 262   Žiak A dosahuje relatívne vysoký výkon Úroveň 6 – top Úroveň 5 – top Stredne ťažké otázky Od žiaka B očakávame, že úspešne zvládne otázky úrovne 1 až 3 a pravdepodobne aj otázku úrovne 4 . Zrejme však nevyrieši otázky úrovne 5 a 6. Úroveň 4 – strong Žiak B dosahuje priemerný výkon Úroveň 3 – moderate Relatívne ľahké otázky Úroveň 2 – moderate Od žiaka C očakávame, že nebude schopný vyriešiť ani jednu z otázok úrovne 2 až 6 a pravdepodobne nezvládne ani otázku úrovne 1a. Úroveň 1a lowest Žiak C dosahuje nízky výkon Veľmi ľahké otázky Úroveň 1b lowest

V PISA 2009 dosiahli slovenskí žiaci Výsledky slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti podľa štúdie PISA V PISA 2009 dosiahli slovenskí žiaci priemerné skóre 477 bodov (rozhranie 2 a 3 úrovne zo siedmich úrovní) Medzinárodné porovnania 25. až 29. miesto spomedzi 34 krajín OECD 32. až 37. miesto zo všetkých 65 zúčastnených krajín

Distribúcia výkonov žiakov v čítaní 5. až 25. percentil 25. až 50. percentil priemer 50. až 75. percentil 75. až 95. percentil signifikantne pod priemerom OECD Krajiny s podobnými výsledkami v čítaní PISA 2009 ako Slovenská republika: Lotyšsko, Grécko, Španielsko, Česká republika, Chorvátsko, Izrael, Luxembursko, Rakúsko

Výkon žiakov SR na úrovniach čitateľskej gramotnosti celkovo – výsledky 2003, 2006 a 2009 PISA 2003 PISA 2006 PISA 2009 % OECD % SR úroveň 6 (viac ako 698) 8,3 3,5 8,6 5,4 0,8 0,3 úroveň 5 (626 – 698) 6,8 4,2 úroveň 4 (553 – 625) 21,3 15,4 20,7 15,8 16,7 úroveň 3 (481 – 552) 28,7 27,7 27,8 25,9 28,9 28,5 úroveň 2 (407 – 479) 22,8 28,4 22,7 25,1 24,0 28,1 úroveň 1a (335 – 406) 12,4 16,9 12,7 16,6 13,1 15,9 úroveň 1b (262 – 334) 6,7 8,0 7,4 11,2 4,6 5,6 pod úrovňou 1b (menej ako 262) 1,1

Výkon žiakov podľa pohlavia vo všetkých zúčastnených krajinách dievčatá dosiahli lepší výkon ako chlapci, rozdiel v skóre v SR je 51 bodov chlapci SR – 452 , riziková skupina – 32%, top – 2,6% dievčatá SR – 503, riziková skupina – 12,5%, top – 6,3 % chlapci dievčatá % OECD % SR úroveň 6 (viac ako 698) 0,5 0,1 1,2 0,4 úroveň 5 (626 – 698) 4,8 2,5 8,8 5,9 úroveň 4 (553 – 625) 16,8 11,5 24,7 21,8 úroveň 3 (480 – 552) 27,0 23,4 30,9 33,6 úroveň 2 (407 – 479) 26,0 30,6 21,9 25,7 úroveň 1a (335 – 406) 16,6 22,0 9,5 9,8 úroveň 1b (262 – 334) 6,6 8,9 2,6 2,3 pod úrovňou 1b (menej ako 262) 1,8 1,1

Výkon žiakov na úrovniach čitateľskej gramotnosti podľa činností kombinovaná škála nájdenie a získanie informácií integrácia a interpretácia uvažovanie a hodnotenie %OECD %SR   %OECD (495) %SR (491) %OECD (493) (481) %OECD (494) %SR (466) úroveň 6 (viac ako 698) 0,8 0,3 1,4 1,2 1,1 0,4 úroveň 5 (626-698) 6,8 4,2 8,1 7,5 7,2 4,5 7,6 3,9 úroveň 4 (553-625) 20,7 16,7 20,9 19,6 20,2 17,2 20,8 15,4 úroveň 3 (480-552) 28,9 28,5 27,5 28,0 28,1 28,6 28,2 26,4 úroveň 2 (407-479) 24,0 22,4 23,2 24,2 23,0 26,6 úroveň 1a (335-406) 13,1 15,9 12,6 13,6 16,0 12,8 17,5 úroveň 1b (262-334) 4,6 5,6 5,0 4,7 4,9 7,8 pod úrovňou 1b (menej ako 262) 2,0 1,8 0,6 1,6 2,1

Výkon žiakov na úrovniach čitateľskej gramotnosti podľa formy textov   kombinovaná škála 2009 súvislé texty nesúvislé texty 2009 OECD% SR% (494) SR% (479) OECD% (493) SR% (471) úroveň 6 (viac ako 698) 0,8% 0,3% 1,0 0,5 0,3 úroveň 5 (626-698) 6,8% 4,2% 7,2 4,2 7,0 3,4 úroveň 4 (553-625) 20,7% 16,7% 20,6 17,2 20,5 15,6 úroveň 3 (480-552) 28,9% 28,5% 28,4 28,7 28,8 28,6 úroveň 2 (407-479) 24,0% 28,1% 23,7 27,3 23,6 28,0 úroveň 1a (335-406) 13,1% 15,9% 13,1 16,2 12,8 16,5 úroveň 1b (262-334) 4,6% 5,6% 4,7 5,1 4,8 6,1 pod úrovňou 1b (menej ako 262) 1,1% 1,3 0,9 1,5

Metakognitívne stratégie a výkon v čítaní Metakognícia je spôsobilosť človeka plánovať, monitorovať, vyhodnocovať postupy, ktoré sám používa, keď sa učí a poznáva. Je to vedomá činnosť, ktorá vedie človeka k poznaniu „ako ja sám postupujem, keď poznávam svet“ (Prucha – Walterová – Mareš: Pedagogický slovník). indikátory pochopenie a zapamätanie informácií a sumarizácia informácií sú silne prepojené s výkonmi v čítaní

Niektoré zistenia zo žiackych dotazníkov – metakognitívne stratégie Pochopenie a zapamätanie % Keď prečítam text, rozprávam sa o jeho obsahu s druhými ľuďmi. 19,39 Podčiarkujem si dôležité časti textu. 19,60 Zhrniem text vlastnými slovami. 55,23 Čítam text nahlas inej osobe. 25,44

Niektoré zistenia zo žiackych dotazníkov – metakognitívne stratégie Sumarizácia informácií index vysvetľuje 22,1 % rozptylu vo výsledkoch žiakov SR % Pred tým, ako napíšem obsah, prečítam si niekoľkokrát text. 19,39 Prečítam si text a podčiarknem si najdôležitejšie vety. Potom ich napíšem svojimi slovami ako obsah. 51,99 Pozorne skontrolujem, či sú v obsahu uvedené najdôležitejšie fakty z textu. 56,88

Niektoré zistenia zo žiackych dotazníkov – stratégie učenia Stratégia sebakontroly index vysvetľuje 6,7 % rozptylu vo výsledkoch žiakov SR % Keď sa učím, uvedomím si, čo sa potrebujem naučiť. 31,58 Keď sa učím, kontrolujem, či rozumiem prečítanému. 26,51 Keď sa učím, snažím sa zistiť, ktorým pojmom ešte stále dobre nerozumiem. 10,89 Keď sa učím, overujem si, či si pamätám najdôležitejšie body v texte. 28,1

Zapojenie sa do čítania a výkon v čítaní Zapojenie sa do čítania je vyhodnotené na základe troch indikátorov: aké veľké potešenie majú žiaci z čítania, koľko času strávia žiaci čítaním pre potešenie a čo čítajú žiaci pre potešenie

Potešenie z čítania a výkon žiakov Priemerný výkon v čítaní podľa kvartilov indexu Vysvetlená variancia 1. kvartil 2. kvartil 3. kvartil 4. kvartil priemer OECD 450 471 506 553 18,1 % Slovensko 451 447 479 538 14,3 %

Rozmanitosť čítaných textov Percentá žiakov, ktorí čítajú daný materiál aspoň niekoľkokrát za mesiac alebo niekoľkokrát za týždeň a jeho vplyv na výkon v čítaní (+ pozitívny, - negatívny) Beletria Kreslené príbehy Náučná literatúra Časopisy Noviny priemer OECD % žiakov vplyv na výkon 31 % 22 % 19 % 58 % 62 % +53 -3 +22 +15 +16 Slovensko % žiakov 18 % 13 % 20 % 80 % 72 % +55 +3 +31 +39 +12

30 minút alebo menej denne Percentá žiakov a ich výkon v čítaní podľa množstva času stráveného čítaním pre potešenie vôbec nečíta 30 minút alebo menej denne 30 – 60 minút denne 1 – 2 hodiny denne viac ako 2 hodiny denne Priemer 0ECD %žiakov priemerný výkon 37 % 30 % 17 % 11 % 4 % 460 504 527 532 Slovensko % žiakov 41 % 32 % 14 % 9 % 445 486 514 523 516

Zhrnutie výsledkov priemerný výkon 15-ročných žiakov SR je nižší ako priemerný výkon žiakov z krajín OECD výkon na dvoch najvyšších úrovniach dosiahlo iba 4,5 % žiakov SR v rizikovej skupine je až 22,5 % žiakov SR, za pozitívne možno považovať mierny pokles podielu žiakov v tejto skupine (z 27,8 % v cykle 2006) dievčatá dosiahli lepší výkon ako chlapci (rozdiel v skóre je 51 bodov) žiaci SR dosahujú signifikantne vyšší výkon na škále nájdenie a získanie informácie ako na škále uvažovanie a hodnotenie (rozdiel v skóre je 25 bodov) u žiakov SR nie je zásadný rozdiel (8 bodov) medzi výkonom na subškále súvislých a subškále nesúvislých textov metakognitívne stratégie pochopenie a zapamätanie informácií a sumarizácia informácií sú silne prepojené s výkonmi v čítaní žiaci, ktorí čítajú rozmanité druhy textov majú výrazne lepší výkon ako žiaci, ktorí nečítajú rozličné druhy textov čím väčšie potešenie majú žiaci z čítania, tým je ich výkon vyšší Množstvo času stráveného čítaním má pozitívny vplyv na výkon v prípade, že žiak stávi čítaním pre potešenie pol hodiny až hodinu, prípadne 1 – 2 hodiny

Výzvy vyplývajúce z výsledkov PISA Venovať zvýšenú pozornosť okrajovým skupinám – top a najslabší a tiež chlapcom Viesť žiakov k uvažovaniu, hodnoteniu textov, hľadaniu súvislostí – naučiť ich rozmýšľať, efektívne sa učiť Cielene žiakov učiť poznať a využívať metakognitívne stratégie Podporovať čítanie rozličných druhov textov Vzbudzovať u detí záujem o čítanie, tak aby čítanie bolo pre ne potešením a aby mu venovali 1 až 2 hodiny denne

Kompetencie žiaka a národné merania Slovenský jazyk a literatúra Pilotné testovanie žiakov 5. ročníka ZŠ – Testovanie 5 Čas riešenia 60 minút Počet testových úloh 30 úloh Forma testových úloh 10 otvorených úloh s tvorbou odpovede 20 uzavretých úloh s výberom odpovedí zo 4 možností Počet úloh 24 úloh viažucich sa na 4 ukážky – ku každej ukážke sa viaže 6 úloh (4 uzavreté a 2 otvorené úlohy / 1 ukážka) 6 voľných úloh – niektoré sa viažu na kratšie texty (4 uzavreté a 2 otvorené úlohy) Testované oblasti Jazyk a komunikácia – 12 úloh Komunikácia a sloh – 6 úloh Čítanie a literatúra – 12 úloh Čítanie s porozumením – 50 % úloh viazaných na kontext Charakteristika textov Texty primerané žiakom 5. ročníka ZŠ Poézia, próza Súvislé i nesúvislé texty Autentické i upravené texty Umelecké aj odborné texty Texty z rôznych médií (denná tlač, internet, časopisy a pod.) Testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ – Testovanie 9 Čas riešenia 60 minút Počet testových úloh 25 úloh Forma testových úloh 25 uzavretých úloh s výberom odpovedí zo 4 možností Počet úloh 15 úloh viažucich sa na 3 ukážky – ku každej ukážke sa viaže 5 úloh 10 voľných úloh – niektoré sa viažu na kratšie texty Testované oblasti Slovenský jazyk – zvuková rovina jazyka a pravopis, významová/lexikálna rovina, tvarová/morfologická rovina, syntaktická/skladobná rovina, sloh Literárna výchova – všeobecné pojmy, literárne druhy, literárne žánre, štruktúra diela, štylizácia textu, metrika Čítanie s porozumením - 50 % úloh viazaných na kontext Charakteristika textov Autentické i upravené texty primerané žiakom 9. ročníka ZŠ (súvislé i nesúvislé) Umelecké, publicistické i odborné texty blízke mladým ľuďom, ktoré spadajú do skúseností žiakov a s ktorými sa môžu stretnúť v každodennom živote, Texty z rôznych médií (denná tlač, internet)

Odporúčania na skvalitňovanie vyučovania naučiť žiakov pracovať s textami súvislými i nesúvislými, umeleckými i vecnými, viesť žiakov k aplikácii literárnovedných poznatkov získaných pri čítaní, analýze a interpretácii literárnych diel, využívať jazyk, vedomosti o jeho používaní na hľadanie, nachádzanie a spracovávanie informácií, učiť žiakov aplikovať získané vedomosti na textoch – využívať transfer učiva, učiť žiakov identifikovať kľúčové slová, analyzovať a dávať do súvislostí gramatické javy, klásť dôraz na rozvoj metakognície - naučiť žiakov rôzne stratégie učenia, nechať ich používať tieto stratégie a žiadať, aby predpovedali možný obsah nového učiva, pri tvorbe textov (písomných aj ústnych) a analýze textov (aj žiackych) učiť žiakov využívať logické operácie, uplatňovať logickú nadväznosť slov a viet, venovať väčšiu pozornosť čítaniu s porozumením, výberu a tvorbe kľúčových slov a podstatných myšlienok vo všetkých vyučovacích predmetoch (spolupráca vyučujúcich).

Publikácie pre základné školy

Publikácie pre školy

Informačné zdroje www.nucem.sk/medzinárodné merania/PISA www.oecd.org

Ďakujem za pozornosť. romana.kanovska (at) nucem.sk www.nucem.sk