Slnečná sústava a zaujímavosti o vesmíre Janka Kováčiková IV. B

Slnečná sústava Slnko planéty: Merkúr Venuša Zem Mars Jupiter Saturn Neptún planétka Pluto

Hviezda Slnko Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Každú sekundu premieňa Slnko 4 milióny ton svojej hmotnosti na žiarivú energiu. Zdrojom obrovského množstva energie sú jadrové premeny vodíka na hélium a potom na ďalšie ťažšie prvky. Slnko má v jadre teplotu 14 miliónov °C, čo je dostatočná teplota na spustenie termonukleárnej reakcie. Vzniká energia, ktorá sa prenáša z jadra smerom von žiarením. Slnečné škvrny sú miesta, kde silné magnetické polia bránia prenosu tepla z vnútra Slnka do fotosféry. 1. Jadro Slnka 2. Oblasť žiarivej rovnováhy 3. Vodíková konvejtívna zóna 4. Fotosféra 5. Chromosféra

1. planéta Merkúr Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy. Je pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra, keďže sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét. Merkúr je malá kamenná planéta s povrchom posiatym krátermi. Teploty na jeho povrchu kolíšu od +440° C cez deň po -180 °C v noci. Za takéto obrovské rozdiely môže hlavne neprítomnosť hustej atmosféry. Obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét, no jeho rotácia je naopak veľmi pomalá. Nemá nijaký mesiac. Bol známy už od staroveku. Možno ho pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Donedávna bol preskúmaný len jedinou sondou, Mariner 10, ktorá v rokoch 1974 - 75 trikrát preletela okolo Merkúra a urobila viac než 10 000 snímok jeho povrchu. V súčasnosti sa na výskume podieľa sonda MESSENGER, ktorá uskutočnila už tri prelety okolo planéty a odoslala na Zem množstvo záberov. 1. Jadro Merkúra 2. Plášť 3. Kôra

2. planéta Venuša Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe. Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480 °C a atmosferický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová. Venuša je najhorúcejšia planéta v slnečnej sústave. Je to náš najbližší sused, podobný Zemi veľkosťou a hustotou. Venuša rotuje najpomalšie zo všetkých planét, viac než 240-krát pomalšie ako naša Zem. 1. Jadro Venuše 2. Plášť 3. Kôra

3. planéta Zem Zem je naša materská planéta, v poradí tretia planéta slnečnej sústavy. Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov voda v kvapalnom skupenstve a život. Z diaľky vyzerá Zem ako drobná modrá guľôčka voľne sa vznášajúca v priestore. Zblízka je to však obrovský kus skaly so žeravým jadrom. Vďaka vhodným podmienkam tu žije viac než 5 miliárd ľudí. Tým, že Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149 miliónov km, je jedinou planétou s takou teplotou, že na nej v dostatočnom množstve existuje voda v  kvapalnom skupenstve. Aj gravitácia Zeme je ideálna: udrží atmosféru, aby sme mohli dýchať.   Zem je prvá planéta od Slnka, ktorú sprevádza prirodzená družica (Mesiac) a zároveň jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá má mesiac len jeden. 1. Jadro zeme 2. Vonkajšie jadro zeme 3. Plášť 4. Kôra Mesiac

4. planéta Mars Mars , známy ako červená planéta, je v poradí štvrtou planétou od Slnka a poslednou kamennou planétou. Mars má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou, hoci človek by na povrchu súčasného Marsu nemohol žiť. Niekedy tu dochádza k cyklónovým búrkam, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú pozemské cyklóny. V 19. storočí astronómovia prvýkrát pozorovali čosi, čo považovali za stopy života na Marse. Išlo o nápadné povrchové útvary pripomínajúce kanály a tmavé škvrny, o ktorých si mysleli, že sú spôsobené vegetáciou. Dnes vieme, že "kanály" boli optickou ilúziou a tmavé škvrny sú oblasti, kde vietor odvial červený prach, ktorý pokrýva väčšinu planéty. Mars má dva maličké mesiace - Fobos a Deimos. Ich malé rozmery naznačujú, že môže ísť o atsteroidy zachytené gravitáciou Marsu. 1. Jadro Marsu 2. Plášť 3. Kôra Deibos Fobos

5. planéta Jupiter Jupiter je v poradí piata planéta od Slnka a prvá zo štyroch plynných obrov. Je najväčšou a najhmotnejšou planétou s priemerom asi 11-krát väčším ako je priemer Zeme a s hmotnosťou 2,5-krát väčšou ako je súhrnná hmotnosť ostatných planét. Je pomenovaný podľa rímskeho boha Jupitera (tiež nazývaného Jova). Najnápadnejším búrkovým mrakovým útvarom je Veľká červená škvrna, ktorá pozostáva zo špirálujúceho stĺpa mrakov, ktorý je trikrát širší ako Zem a vystupuje asi osem kilometrov nad vrchnú vrstvu mrakov. Jupiter má jeden tenký, jemný hlavný prstenec, vo vnútri ktorého sa nachádza ešte jemnejší "halový" prstenec, siahajúci až k planéte. Potvrdených je 16 mesiacov Jupitera. Štyri najväčšie mesiace (Galileiho mesiace) sú Ganymedes, Kalisto, Io a Európa. Ďalšie mesiace: Amalthea Himalia Elara Pasiphae Sinope Lisithea Karma Ananke Leda Teba Metis Adrastea 1. Jadro Jupitera 2. Kovový vodík 3. Kvapalný vodík 4. Atmosféra

6. planéta Saturn Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka. Je plynným obrom takmer takým veľkým ako Jupiter, s rovníkovým priemerom asi 120 500 kilometrov. Predpokladá sa, že Saturn má malé kamenné, ľadové jadro obklopené vnútorným plášťom z kovového vodíka (kvapalný vodík prejavujúci sa ako kov). V mrakoch sa objavujú búrky a víry, ktoré pozorujeme ako červené alebo biele ovály. Saturn má extrémne tenkú sústavu prstencov, ktorých hrúbka je menšia ako jeden kilometer, ale je veľmi rozsiahla a do diaľky siaha asi 420 tisíc kilometrov od povrchu planéty. Saturn má 18 známych mesiacov. Ďalšie mesiace: Dione Japetus Phoebe Helena Telesto Kalypso Janus Pandora Atlas Pan Enceladus Hyperion Epimeteus Prometeus 1. Jadro Saturna 2. Kovový vodík 3. Kvapalný vodík 4. Atmosféra

7. planéta Urán Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana. Vrchná atmosféra je vystavená slnečnému žiareniu a je pokrytá tenkou vrstvou acetylénu a metánu. Urán má skoro jednoliaty povrch. Sonda Voyager 2 zistila na jeho povrchu niekoľko malých mrakov, ktoré prezradili, že na planéte sú vetry vanúce až do rýchlosti 300 km/h. Voyager 2 objavil magnetické pole s intenzitou podobnou našej Zeme. Voyager 2 lokalizoval 11 prstencov obiehajúcich okolo uránu. Sú veľmi jemné a tenké. Ich šírka je niečo len cez 10 km a tvoria ich prevažne 1 m veľké kamene. Sú tak tmavé, že predstavujú najtmavší materiál v slnečnej sústave. Urán má 15 mesiacov, ktoré obiehajú planétu v smere jej rotácie. Ich povrch oproti Uránu je omnoho pestrejší. Ďalšie mesiace: Oberon Titania Puck Belinda Rozalinda Portia Julia Desdemona Cressiada Bianka Ofelia Kordelia 1. Jadro Uranu 2. Voda, amoniak, metan 3. Atmosfera

8. planéta Neptún Je to najmodrejšia planéta slnečnej sústavy. Planéta je pomenovaná podľa starorímskeho boha mora Neptúna. Atmosféra Neptúna sa skladá najmä z vodíka a hélia, so stopami metánu, ktorý spôsobuje modrú farbu planéty. Toto zafarbenie je omnoho výraznejšie ako pri Uráne, ktorý má tiež podobné množstvo metánu, ale v atmosfére Neptúna sa nachádza pravdepodobne ešte neznáma zložka, ktorá toto zafarbenie zosilňuje. V atmosfére Neptúna tiež dujú najsilnejšie vetry z planét slnečnej sústavy rýchlosťou približne 2 500 km/h. Sonda Voyager 2 našla štyri prstence obiehajúce okolo planéty. Neptún má 13 mesiacov. Zaujímavosťou je, že všetky mesiace okrem Tritóna obiehajú okolo planéty v zhodnom smere jeho rotácie okolo osy. Ten obieha Neptún v opačnom smere. Je to pravdepodobne preto, že bol zachytený planétou Neptún po zrážke s iným objektom v dávnej minulosti. Ďalšie mesiace: Nereida Larisa Galatea Despoina Thalassa Naiada 1. Jadro Neptún 2. Voda, amoniak, metan 3. Atmosfera

Pluto je planétka 134340 134340 Pluto je trpasličia planétka slnečnej sústavy, v minulosti považovaná za najmenšiu a najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Do roku 2006 bolo považované za deviatu planétu slnečnej sústavy, ale 24. augusta 2006 mu bolo toto označenie odňaté na konferencii astronomickej únie v Prahe z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy a objavov ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna. Okolo Pluta zatiaľ nepreletela žiadna sonda. Na povrchu Pluta sú veľmi početné krátery ako výsledok činnosti medziplanetárnej hmoty. Dajú sa tu odhadovať ešte tmavé škvrny, pravdepodobne staré lávové roviny. Okolo Pluta obiehajú tri mesiace. Najväčší z nich, nazvaný Cháron, bol objavený 22. júna 1978. Jeho priemer 1 200 km predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedného ťažiska. 1. Jadro Pluta 2. Vodný ľad 3. Vodný a metánový ľad Pluto a Cháron

Prvý pes vo vesmíre LAJKA bola prvým živým tvorom, ktorý sa pred polstoročím dostal na obežnú dráhu Zeme. Počas letu zomrela od strachu.

Prvý človek na Mesiaci Neil Armstrong je prvý človek na Mesiaci. Je Američan. Na Mesiaci nechal aj vlajku. Na Mesiaci pristál v roku 1969. Let trval 3 dni. Letel v kozmickej lodi Appolo 11. Stopa na Mesiaci Neila Armstronga

Údaje o Mesiaci Obeh Mesiaca okolo Zeme trvá približne 27 dní a 8 hodín. Na Mesiaci nie je voda ani vzduch. Na strane obrátenej k Slnku má Mesiac teplotu až 100 °C, na odvrátenej -155 °C. Mesiac má šesťkrát menšiu gravitačnú silu ako Zem. Povrch Mesiaca preskúmali kozmonauti. Mesiac je oveľa menší ako Zem. Prirodzená družica Zeme je mesiac. Mesiac nežiari, ale odráža slnečné lúče. Malé jamky na Mesiaci sa nazývajú kratéry, spôsobili ich meteority. Mesačné fázy: prvá štvrť, spln, posledná štvrť, nov

Existujú? Alebo nie? Ďakujem za pozornosť !