Didaktika literárnej výchovy (Základné pojmy)

Detská literatúra Je v dozrievaní jedinca veľmi dôležitá, pretože nemá len blízko k životu dieťaťa, ale patrí priamo k jeho základným životným potrebám; pôsobí pri začleňovaní dieťaťa do jeho sociálneho sveta a prostredia a zúčastňuje sa aj na rozvoji jeho osobnosti; dokáže vytvoriť tie najlepšie podmienky pre výchovné pôsobenie, pripravuje dieťa na vstup do života a preto má veľmi významné a nenahraditeľné miesto.

Impregnačná fáza dieťaťa sa nazýva aj obdobím vpečatenia či obdobím prvého stretnutia dieťaťa s knihou. Ide o určitú skrytú kultúrnu potrebu. Prvé knižky nie sú len prvými v rade ďalších, ale vytyčujú a naznačujú smer vzťahu k čítaniu.

Vzťah k literárnym postavám detský čitateľ preukazuje: imitáciou – vonkajškové prispôsobenie vzoru, identifikáciou – prejav interiorizácie – zvnútornenie, stotožnenie objektu.

Zmysel literárnej výchovy rozvoj a kultivácia detského čitateľstva prostredníctvom umelecky hodnotných a pre dieťa primeraných a atraktívnych textov; didakticky kvalifikované ovplyvňovanie čitateľskej skúsenosti dieťaťa tak, aby sa detské parciálne (čiastkové) čitateľstvo zmenilo na komplexné (integrované), a aby dieťa dokázalo komunikovať s textom v jeho dominantných významoch.

Tri štádiá rozvoja čitateľstva Fragmentárne – dieťa nevníma výpoveď ako umelecky zjednotenú štruktúru a stačia mu iba určité fragmenty textu z prvého významového plánu literárneho textu, pretože mu esteticky nahrádzajú celý obsah. Naratívne – pokročilejšia úroveň komunikácie, dieťa už chápe text v jeho sujetovej úplnosti, nepreniká však k hlbším významom literárneho textu, ktorý je pre neho len opisom istých udalostí. Integračné – dieťa v hlavných rysoch prijíma literárny text ako umeleckú fikciu, ako ucelený útvar s významovými presahmi a nadstavbami.

Cieľom literárnej výchovy je okrem osvojenia si určitých literárnoteoretických a literárnohistorických poznatkov dieťaťom, ktoré sú dôležité pre orientáciu v literatúre a spôsob prístupu k nej, aj formovanie kultúrneho čitateľa, pre ktorého by sa čítanie malo stať nevyhnutnou potrebou.

Základné pojmy literárnej výchovy: detské čitateľstvo, literárna kompetencia, čitateľská skúsenosť, čitateľská konkretizácia.

Detské čitateľstvo je najvšeobecnejší a zároveň najvznešenejší pojem literárnej výchovy – v širšom zmysle je procesom, ktorý vedie dieťa k akceptovaniu tradičných kultúrnych hodnôt kultúry, v ktorej vyrastá, v užšom zmysle ide o kultivovanie čitateľstva detí v rámci hodín literárnej výchovy – o didaktické ovplyvňovanie literárnej komunikácie dieťaťa s umelecky hodnotnou a presvedčivou literatúrou, ktorá rešpektuje hlavné textové významy.

Literárna (čitateľská) kompetencia V širšom chápaní zahŕňa nadobudnutú technickú zručnosť čítania a čítania s porozumením, schopnosť interpretácie prečítaného na úrovni identifikácie témy, obrazov, myšlienok, faktov, postáv a ich vzájomných vzťahov, vzťahov postáv k téme...jej súčasťou je aj vytváranie úsudkov a hodnotenia textu ako výsledok čítania s porozumením.

Literárna (čitateľská) kompetencia V užšom chápaní je to pripravenosť vnímať, zažiť, interpretovať, hodnotiť a využiť skúsenosť s umeleckým textom vo vlastnej individuálnej (čitateľskej a pisateľskej) praxi, možno ju nadobúdať prevažne na hodinách čítania a literárnej výchovy. Je to dlhodobo utváraná pripravenosť k čitateľstvu. Podieľa sa na nej nielen škola ale aj rodina, spoločnosť – knižnice, vydavateľská politika a knižná ponuka, záujmy a potreby jednotlivca.

Čitateľská skúsenosť Na základoch čitateľskej skúsenosti sa buduje literárna (čitateľská) kompetencia dieťaťa – je to štruktúra esteticky vyhodnotených minulých predstáv, ktoré obsahujú aj spôsob svojho vytvorenia – teda schopnosť esteticky prežívať a hodnotiť.

Čitateľská konkretizácia Akt tvorby reálneho obsahu textu vo vedomí čitateľa, ktorý je založený na výmene informácií medzi textom a čitateľom. Čitateľská konkretizácia je výsledkom čítania dieťaťa.

Čitateľská pripravenosť závisí od: Emocionality Temperamentu Obrazotvornosti Úrovne intelektu Znalosti významového bohatstva jazyka Vzdelanosti Sociálneho postavenia Životných skúseností Preferovaných životných hodnôt Estetického a umeleckého vkusu Čitateľských skúseností Literárnej vzdelanosti

Formovanie literárnej kultúry dieťaťa mladšieho školského veku zahŕňa schopnosť dekódovať umelecký text a prostredníctvom analýzy a interpretácie odkrývať jeho význam a zmysel. Analýza textu znamená predovšetkým takú činnosť v rámci estetickej komunikácie, ktorá smeruje k tomu, na čo text ukazuje, a interpretácia znamená takú činnosť, ktorá sa zameriava na to, k čomu text odkazuje.

Formovanie čitateľstva dieťaťa mladšieho školského veku Ak sa schopnosti analýzy a interpretácie textu naďalej rozvíjajú, môže to viesť k tomu, že žiak si sám bude vedieť vyberať vhodné texty na čítanie. V školských podmienkach sa literárna výchova podieľa na rozvoji čitateľskej aktivity, ktorá by mala perspektívne a natrvalo prejsť aj do mimoškolského realizovania sa dieťaťa.

Esteticky disponovaná osobnosť Osobnosť vnútorne integrovaná, schopná: esteticky vnímať, esteticky tvoriť, esteticky posudzovať svet, zverejniť estetický stav (výpoveď, výstup).