7.3.2018 – Mgr. Jana Klbíková a Mgr. Jana Lesajová CPPPaP NMnV. legislatívne normy, možnosti, námety a odporúčania pri riešení šikanovania v školskom prostredí. 7.3.2018 – Mgr. Jana Klbíková a Mgr. Jana Lesajová CPPPaP NMnV.

Šikanovanie: Základné znaky šikanovania: - opakované zámerné obťažovanie, týranie, prenasledovanie, manipulovanie, ponižovanie niekoho, kto sa nemôže alebo nedokáže brániť. Základné znaky šikanovania: Úmyselné ublíženie – v správaní je prítomný jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky jedným alebo viacerými útočníkmi. Incidenty sú opakované – jednorazová akcia je spravidla prejavom agresivity, ale väčšinou sa za šikanovanie nepovažuje. Nepomer síl a moci medzi útočníkom a obeťou. Za šikanovanie obvykle nepovažujeme občasnú bitku, alebo hádku približne rovnako fyzicky vybavených súperov.

ŠIKANOVANIE = „CHORÉ“ SPRÁVANIE: Delenie šikanovania podľa správania - typu agresie a manipulácie: slovná agresia: nadávky, posmievanie, urážky, vyhrážanie, zastrašovanie (zbraňami), výsmech, nevhodné vtipkovanie a zosmiešňovanie obete, ironické poznámky... fyzická agresia: strkanie, facky, kopance, bitie, útoky rôznymi zbraňami, škrtenie, pichanie kružidlom, ceruzkou, popísanie, obliatie, ťahanie za vlasy,... krádeže, ničenie, manipulácia s vecami: - poškodzovanie alebo skrývanie vecí, trhanie, ničenie pomôcok či oblečenia, počarbanie zošita, učebnice, privlastňovanie si vecí, branie peňazí, desiatej, pľutie... násilné a manipulatívne príkazy: posluhovanie, nútenie k odovzdávaniu rôznych vecí – desiata, cigarety, peniaze, k písaniu úloh, k ponižujúcim úkonom... zraňovanie izoláciou: ignorovanie, nerozprávanie sa, enpozdravenie, osočovanie, zvaľovanie viny, ohováranie...

Agresor Často „normálny“ žiak (zapliesť sa môže za určitých okolností takmer hocikto - náchylnosť ku krutosti máme v génoch). temperamentové predpoklady (prchkosť, impulzivita) - bývajú posilňované nevhodnou výchovou a rodinným prostredím (nedostatok záujmu, citový chlad, ponižovanie, fyzické násilie, agresívni rodičia, povoľná výchova) Často je telesne zdatný. Agresor túžiaci po dominancii, ale bez výraznejšej fyzickej sily nahrádza svoj „nedostatok“ veľmi dobrou inteligenciou, ktorá mu umožňuje vymýšľať rafinované formy agresie. Spravidla sebecký a egocentrický – vidiaci len seba

Typy agresorov 1. typ: hrubý, impulzívny, fyzicky, silný, s výchovnými problémami, narušeným vzťahom k autorite. Šikanuje cielene, tvrdo, neľútostne. (Rodičia často agresívni – napodobňuje, vracia...). 2. veľmi slušný, kultivovaný, narcisticky šľachetný, zvýšene úzkostný. Mučí často v skrytosti al. prostredníctvom niekoho. V rodine často dôsledný a náročný prístup až dril. 3. Srandista, optimistický, dobrodružný so značnou sebadôverou, výrečný, obľúbený, vtipný. Šikanuje pre pobavenie seba aj ostatných.

PRÍLEŽITOSTNÝ AGRESOR uchýli sa k šikanovaniu, len keď sa mu to hodí je náhle agresívny k spolužiakom, rovesníkom, učiteľom, súrodencom reaguje impulzívne a potom to ľutuje vie byť presvedčivý, manipulatívny má primeranú úroveň sebaúcty doma je perfektný - rodičia nechápu ako môže ich dieťa šikanovať druhých Dá sa s ním pracovať potrebuje jasné pravidlá!

Zvláštnym typom agresora je jeho donášač (poskok, pätolízač), ktorý nie je iniciátorom napadnutia, ale pripojí sa zo strachu, len aby nebol sám obeťou šikanovania, prípadne sa chce začleniť do partie. Špecifickou kategóriou je divák/ svedok/ svedkovia – veľmi dôležití – je potrebné venovať im pozornosť!

Obeť Je terčom fyzických útokov, posmievania, zosmiešňovania. Rôznorodosť obetí – „iné“ deti, tiché, málo kamarátov, citovo labilné, provokujúce, nesamostatné, prehnaná starostlivosť. Určujúcim faktorom je ako reaguje na počiatočnú šikanu (obranné stratégie – humor, asertivita) – nie panika, strach, rozčúlenie. Nerozčúliť sa a nedať na sebe badať strach!

Obeť - Alarmujúce signály Spolužiaci ho prehliadajú, odmietajú, nechcú s ním sedieť... Pôsobí smutným dojmom, hanbí sa rozprávať pred triedou „Stráca“ veci, peniaze, „nechutí“ mu desiata, rozdáva ju, má špinavé, rozhádzané veci... Nechodí na WC cez prestávky, ale cez hodiny, vchádza do triedy súčasne s učiteľom, cez prestávky nenápadne postáva pred kabinetom. Vyhľadáva „bezpečnú“ cestu domov zo školy – pripája sa k dospelým, vyčkáva kým spolužiaci odídu, dožaduje sa odprevádzania Spolužiaci ho ponižujú zosmiešňujú (napr. keď je pred tabuľou), pohŕdajú ním, kritizujú ho, dostáva zahanbujúce prezývky, nadávky, povýšenecké príkazy, ktorým sa snaží vyhovieť (nevie sa im brániť) údery, kopance, strkanie, naháňanie, bitky, v ktorých je jeden z účastníkov zreteľne slabší. pôsobí smutne, až depresívne, nešťastne, stiesnene Častejšie absencie, zhoršenie prospechu

je škola zodpovedná za šikanovanie? Školský zákon č.245/2008 - pedagogickí pracovníci, rovnako ako riaditeľ školy nesú zodpovednosť za správanie sa žiakov počas vyučovania, ale aj cez prestávky – čiže, učitelia majú za žiaka zodpovednosť po celú dobu, keď je im zverený do ich dočasného dozoru – a to v čase vyučovania a v čase školských akcií (od vstupu do školy až po jej opustenie, ale napr. aj na rôznych podujatiach, exkurziách a výletoch). Ak sa teda šikanovanie pácha v tomto období, tak zodpovednosť zaň nesú príslušní pedagogickí pracovníci.

šikanovanie z právneho hľadiska: Niektoré úlohy v otázkach šikanovania vyplývajú školám aj z pedagogicko-organizačných pokynov – časť Bezpečnosť a prevencia. K prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách je vydané Metodické usmernenie č.7/2006-R – kde v čl.3.bod 7 je uvedené, že šikanovanie nesmie zamestnanec školy v žiadnej miere akceptovať a pedagóg musí šikanovanie medzi žiakmi bez meškania riešiť a každej jeho obeti poskytnúť okamžitú pomoc! Šikana je začlenená aj v trestnom a priestupkovom zákone.

ako riešiť šikanovanie? Šikanovanie - porucha vzťahov v skupine = nie je len záležitosťou agresora a obeti. Vždy sa týka aj ostatných členov skupiny. Šikanovanie len zriedka začína vyhrotenými, brutálnymi formami agresie. Naopak, začína na prvý pohľad nevinne, ako žart, deti sa navzájom len „testujú“. Ak hneď na začiatku nezasiahneme, ďalej sa vyvíja, naberá na intenzite. Pre riešenie je potrebné poznať mechanizmus premeny „zdravej“ skupiny na „chorú“. Jednotlivé štádiá šikanovania vyžadujú rôzne spôsoby nápravy.

VÝVOJOVÉ STUPNE (ŠTÁDIÁ) ŠIKANOVANIA : 1. stupeň - ostrakizmus: Pokusy agresora (môže to byť obyč. chlapec alebo dievča) namierené voči potenciálnej obeti. Agresor skúša, ako slabší spolužiak zareaguje na posmešky, nadávky alebo na otvorený prejav nepriateľstva. Zároveň skúša aj ostatných v triede, či budú obeť obraňovať alebo sa budú báť, prípadne budú ľahostajní alebo sa pridajú k jeho násiliu.

Ostrakizus: (michal kolář 2001) V každej školskej skupine sa vyskytujú jedinci, ktorí sú najmenej vplyvní a obľúbení, označovaní ako čierna ovca, outsider, obetný baránok. Ide o miernu, prevažne psychickú formu násilia, keď sa „okrajový“ člen necíti dobre, je neuznávaný a neobľúbený. Ostatní ho viac či menej odmietajú, nebavia sa s ním, ohovárajú ho, intrigujú. Takáto situácia dáva základ šikanovaniu a vzniká veľké riziko jeho ďalšieho rozvoja.

2. stupeň Fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie: spočiatku je to ničenie vecí, neskôr sa pridávajú útoky voči obeti samotnej – môžu to byť štuchance, podtrhnutia, frčky do nosa, rôzne nepríjemné dotyky, štípanie, opľúvanie a pod. Ak niekto nezasiahne, brutalita fyzických útokov sa zvyšuje. Nasledujú bitky, kopance, vyhrážanie sa zbraňou alebo niečím, čo sa môže ako zbraň použiť (kružidlo, nôž, boxer, pálka, palica).

FYZICKÁ AGRESIVITA - DÔVODY: (M.KOLÁŘ,2001) 1. V určitých náročných situáciách, keď stúpa napätie v skupine, sa ostrakizovaní žiaci stávajú akýmsi ventilom. Spolužiaci si na nich vybíjajú svoje nepríjemné pocity (napr. napätie pred písomkou, konflikty...), prípadne si prostredníctvom obetí „vylepšujú náladu“, či „tmelia“ kolektív. 2. V jednej triede sa spolu stretne niekoľko agresívnych žiakov, ktorí od začiatku používajú násilie na uspokojovanie svojich potrieb a získanie dominantného postavenia, zážitok moci im zachutí, tak svoje správanie opakujú, prípadne touto „zábavou“ sociometrická „hviezda“ triedy obveseľuje svojich obdivovateľov.

ĎALŠÍ VÝVOJ V SKUPINE ZÁVISÍ OD POSTOJOV OSTATNÝCH ČLENOV SKUPINY A UČITEĽOV: Učiteľ už v tomto štádiu môže postrehnúť, že sa v triede niečo deje. Ak v skupine prevažujú morálne hodnoty, medzi žiakmi existujú kamarátske vzťahy a negat. postoj k násiliu, počiatočné štádium bude zastavené (+ zameranie skupiny = imunita voči šikane). Ak však tieto hodnoty viacerým žiakom chýbajú, násilie sa v triede zakorení a prerastie do ťažkých stupňov skupinovej deštrukcie.

3.stupeň – vytvorenie jadra skupiny: K agresorovi sa postupne pridávajú viacerí, vytvorí sa silná skupinka, ktorá pravidelne svojimi útokmi a zastrašovaním obeť týra. Začínajú pôsobiť silou aj na ostatných spolužiakov. Ak sa charakterovo silní žiaci nepostavia na obranu slabších žiakov a týmto spôsobom nezastavia pôsobenie násilníkov, agresori vytvoria agresívne „úderné“ jadro skupiny. Jeho členovia začnú systematicky spolupracovať a rozvíjať rôzne formy šikanovania. NB! Kľúčový moment, keď sa rozhoduje, či počiatočné štádium šikanovania prerastie do pokročilého.

4. stupeň – väčšina prijíma normy agresora: Šikanovanie sa v triede stáva normou (tlaku ku komformite sa málokto postaví). K prvotnému agresorovi sa aspoň občasne pridávajú aj tí, ktorí spočiatku stáli bokom. Tí, ktorí sa obete zastávali alebo minimálne boli ochotní s ňou komunikovať, sú voči jej osudu ľahostajní, ignorujú ju, niekedy sa pridajú k väčšine, aby dokázali, že s obeťou nemajú nič spoločné. V prípade, že sa v triede nevytvorila silná podskupina zdravého jadra, podskupina agresorov získava dominantné postavenie a vplyv. Normy agresorov prijíma väčšina skupiny (aj mierni a poslušní žiaci).

5. stupeň- absolútne šikanovanie, totalita: Šikanovanie sa stáva čoraz brutálnejším, hrozí prepuknutie verejného lynčovania obete. Nezriedka sa šikanovanie šíri aj do iných tried, lebo agresori sú si vedomí svojej beztrestnosti (nikto z dospelých dosiaľ náležite nezasiahol). V tomto štádiu normy agresorov rešpektujú všetci žiaci v triede a dochádza k tzv. vykorisťovaniu. Skupina sa rozdelí na dve časti - otrokári využívajú otrokov, spôsobujú im bolesť a násilie a oni sa nedokážu brániť. Otroci sa stávajú čoraz viac závislí od otrokárov, prejavujú sa u nich psychosomatické poruchy, záškoláctvo, opustenie školy, suicidálne pokusy...

VÝZNAM VÝVOJOVÝCH ŠTÁDIÍ ŠIKANOVANIA : Existuje zásadný rozdiel vo vyšetrovaní a náprave v počiatočných štádiách (1., 2., 3.), keď normy, hodnoty a postoje k šikanovaniu v skupine ešte nie sú prijaté väčšinou skupiny a v pokročilých štádiách (4., 5.), keď sú už prijaté dokonca všetkými členmi skupiny. Platí, že: náprava je tým ľahšia, čím skôr sa odhalí, v počiatočných štádiách šikanovania sa obvykle ešte v triede nájdu žiaci, ktorí sú ochotní svedčiť proti agresorovi, pri rozhovore so svedkami je potrebné vyvarovať sa moralizovaniu, obviňovaniu detí z nezasiahnutia do situácie škola, ktorá má presne vypracovaný plán na prevenciu a účinné riešenie šikanovania, pôsobí dôveryhodnejšie, než škola, kde si šikanovanie nepripúšťajú a utajujú ho

postup pri vyšetrovaní šikanovania: Pedagóg by sa mal usilovať porozprávať sa s čo najväčším počtom detí, aby dostal celistvý obraz a aby sa podozrenie z prezradenia nepadlo len na jedno - dve deti, ktoré sa s učiteľom rozprávali, pri rozhovore so svedkami je potrebné vyvarovať sa moralizovaniu, obviňovaniu detí z nezasiahnutia do situácie vedenie písomných záznamov je dôležité, keď už má pedagóg dostatok argumentov od svedkov, nasleduje rozhovor s agresorom. Predostrie mu svoje argumenty a návrhy na riešenie vzniknutej situácie. Vypočuje si jeho verziu popisu udalosti.

rozhovor s obeťou: Pedagóg pri rozhovore s obeťou musí navodiť atmosféru bezpečia a dôvery. Pedagóg nenúti obeť podrobne popisovať šikanovanie, naopak ubezpečí ju o tom, že verí tomu, že sa jej diali veľmi nepríjemné veci, o ktorých sa jej ťažko hovorí. Pedagóg povie obeti, že už získal informácie aj od iných žiakov, ale že si obeť vypočuje, ak chce ešte niečo upresniť. Pedagóg sa musí pri rozhovore s obeťou vyhýbať moralizovaniu, údivu, ako to mohla obeť opustiť, výčitiek prečo to nenahlásila učiteľovi a pod.

práca s agresorom: ! Dôležité je vždy viesť rozhovor s agresorom individuálne, nikdy nie pred celou triedou, - mohli by sme u neho vyvolať vzdor, prekrúcanie pravdy a odmietanie výpovede. Pedagóg by mal mať na rozhovor dostatok času (napr.voľná vyučovacia hodina). Treba vychádzať z poznania osobnosti agresora, jeho prospechu, doterajšieho správania, rodinného prostredia. Spravidla u detí mladšieho školského veku platí v menej závažných prípadoch dohováranie. Dieťa si uvedomí, že prekročilo hranicu zábavy a spôsobilo utrpenie. U detí staršieho školského veku býva dohováranie neúčinné.

rozhovor s agresorom: Niekedy, keď agresor nie je ochotný priznať svoju účasť na násilí, alebo prekrúca fakty vo svoj prospech, je nutná konfrontácia. Nikdy sa však neodporúča robiť konfrontácia agresora a obete! Konfrontujeme len agresora so svedkami, ktorí sú schopní odolať nátlaku agresora.

PRI PRÁCI S AGRESOROM MÔŽEME PRACOVAŤ PODĽA ZÁSAD (ELLIOT, 1995). pre agresora je dobré mať vyhradené miesto na ukľudnenie, stanovte si cieľ (na jeden deň, týždeň, mesiac), stanovte si jasné hranice a definujte ich písomne, odmeňujte dobré správanie, vysvetlite tresty, ktoré budú nasledovať, neuznávajte výhovorky, odporučte agresorovi a jeho rodičom návštevu CPPPaP.

práca s rodičmi: Ide nám hlavne o získanie rodičov na spoluprácu. vyzvite rodičov, aby vás o prípadoch šikanovania informovali – aby sme ich mohli riešiť, vysvetlite im, že ak ich dieťa bude šikanovať ostatných, budú pozvaní do školy a v spolupráci so psychológom, tr.učiteľom budú sa snažiť riešiť tento problém, požiadajte rodičov o pomoc a podporu, pozývajte rodičov do školy a vzbudzujte u nich pocit zainteresovanosti na jej činnosti, informujte rodičov o programoch, ktoré robíte (listom alebo vo forme stretnutí), poraďte im, aby svoje deti počúvali, ak sa budú sťažovať na šikanovanie, keď príde k incidentu a rodičia obete vám to oznámia, ponúknite im okamžite pomoc a ubezpečte ich, že sa táto záležitosť berie vážne.

Rozhovor s rodičmi a informácie o probléme: Mal by byť konštatovaním, opisom situácie, nemal by k nej pedagóg pridávať vlastné citovo podfarbené komentáre. Nakoniec je dobré požiadať opačnú stranu o názor na to, ako by sa dal tento problém spoločnými silami vyriešiť. Čo môže urobiť druhá strana a čo my? Dohoda o riešení.... Stanovenie časového horizontu.... Dohoda o najbližšom stretnutí....

ako vypracovať účinnú preventívnu stratégiu proti šikanovaniu? Na úrovni celej školy by mala byť prijatá stratégia prevencie a riešenia šikanovania, pri jej vypracovávaní by sa pedagógovia mali riadiť Metodickým usmernením č.7/2006-R z 28.3.2006. Na realizácii tejto stratégie sa musí podieľať celý personál školy. Nie je to len záležitosťou vedenia, triednych učiteľov, koordinátora prevencie a výchovného poradcu. Zapojiť sa musia aj ostatní učitelia, školník, upratovačky, kuchárky. Práve oni často vidia to, čo sa snažia žiaci utajiť pred učiteľmi. Preto by mali veľmi dobre vedieť o tom, aké správanie môže poukazovať na šikanovanie.

PREVENTÍVNYM OPATRENÍM ŠKOLY JE OSVOJIŤ SI ZÁKLADNÝ PRINCÍP: „Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách!“ - je potrebné vedieť, že tieto formy správania nie sú neškodným humorom a zábavou a žiaci by sa mali oboznámiť predovšetkým s negatívnymi dôsledkami šikanovania, a to tak pre jeho obete ako i pre agresorov. Za zvlášť nebezpečnú je potrebné považovať tendenciu podceňovať počiatočné prejavy šikanovania.

celoškolská stratégia prevencie: Riaditelia škôl zodpovedajú za systémové aktivity školy v oblasti prevencie šikanovania a agresivity. V rámci účinnej celoškolskej stratégie je dôležité najmä: a) vytvoriť pozitívnu klímu školy, b) navodiť úzku spoluprácu medzi žiakmi, zamestnancami školy, rodičmi a jasne vymedziť možnosti oznamovať aj zárodky šikanovania (pri zachovaní dôvernosti týchto oznámení), c) vo vnútornom poriadku školy jasne stanoviť pravidlá správania vrátane sankcií za ich porušenie, viesť písomné záznamy o riešení konkrétnych prípadov šikanovania,

d) zaistiť v súlade s pracovným poriadkom zvýšený dozor pedagogických zamestnancov cez prestávky, pred začiatkom vyučovania, po jeho skončení i v čase mimo vyučovania žiakov, a to najmä v priestoroch, kde k šikanovaniu už došlo alebo by k nemu mohlo dochádzať, e) oboznámiť pedagogických zamestnancov so systémom školy pre oznamovanie a vyšetrovanie šikanovania, zvyšovať informovanosť pedagogických zamestnancov, organizovať semináre s odborníkmi zaoberajúcimi sa danou problematikou, f) informovať pedagogických zamestnancov , žiakov, aj rodičov o tom, čo robiť v prípade keď sa dozviete o šikanovaní (napr.umiestniť na prístupné miesto kontakty a telefónne čísla na inštitúcie, ktoré sa problematikou šikanovania zaoberajú),

g) zabezpečiť vzdelávanie v oblasti prevencie šikanovania najmä triednych učiteľov, koordinátorov prevencie a výchovných poradcov, h) spolupracovať s odborníkmi z príslušného CPPPaP resp.s ďalšími odbornými pracoviskami poradenských a preventívnych služieb v regióne, i) v pracovnom poriadku školy vymedziť oznamovaciu povinnosť pre pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, j) zaangažovať do riešenia a do prevencie šikanovania aj žiacke školské rady. (Postup celoškolskej stratégie je uvedený v MU č.7/2006 v článku 3 Prevencia šikanovania)

základné body stratégie prevencie: 1. Zameranie pozornosti na nových a nastupujúcich žiakov. 2. Skvalitnenie prestávok. 3. Zvyšovanie sebavedomia detí a odvahy povedať nie! 4. Aplikácia intervenčného programu. 5. Zahrnutie do školských vzdelávacích programov.

1. ZAMERANIE POZORNOSTI NA NOVÝCH ŽIAKOV: Pri nástupe do školy, prechode na druhý stupeň alebo pri deťoch, ktoré zmenia školu a ocitnú sa v novom kolektíve rovesníkov, kde nikoho nepoznajú. Prvákov šikanujú staršie deti, aj piataci si pri vstupe na II. stupeň môžu zažiť rôzne rituály. Čo môže pomôcť? Organizovanie vyučovania I. a II. stupňa v rôznych častiach školy, Oddelenie prestávok mladších a starších detí, Určenie žiaka – kamaráta (spolužiaka), ktorý všetko vysvetlí a pomôže pristupujúcemu žiakovi

2. skvalitnenie prestávok: Malá prestávka - čas strávený v triede bez učiteľa.... Veľká prestávka - čas strávený na chodbe, ihrisku, vonku, s dozorom učiteľa, ale zase v prítomnosti všetkých žiakov školy. Vo väčšine prípadov je práve prestávka aj priestorom na šikanovanie.

ČO MÔŽE POMÔCŤ? Organizácia toho, čo a kde deti žiaci robia cez prestávky: napr. - oddeliť prestávky mladších a starších žiakov - rozdeliť teritórium detí, - zorganizovať rôzne hry, - umožniť deťom, ktoré chcú zostať vnútri budovy za prítomnosti pedagogického dozoru. Zlepšiť pedagogický dozor – napr. striedame miesta dozoru, zabezpečíme dozor, prípadne kontroly na predtým nekontrolovaných miestach. Zlepšiť prostredie ihriska, dvora a zabezpečiť bezpečnosť detí napr.- trvalo zabudujeme športové vybavenie, lavičky, na zem predkreslíme rôzne značenie na rôzne hry.

3.zvyšovanie sebavedomia detí: Veľa detí, ktoré sa stanú obeťou šikanovania, má znížené sebavedomie a pocit menej cennosti. Je dôležité vytvárať v škole klímu, kde budeme deti oceňovať aj na základe iných kritérií ako je školský výkon. Môžu to byť napríklad: pochvaly za výkony v mimoškolskej činnosti, pochvaly z výzdobu triedy, školy, pochvaly za dodržiavanie školského poriadku, pochvaly a ocenenia za pozitívny prístup dieťaťa k druhým deťom, za spoluprácu.

4.aplikácia intervenčného programu: v triede, kde je zachytený výskyt šikanovania 1., prípadne 2.stupňa je dôležité rozvíjať u žiakov zručnosti a schopnosti, ktoré sú napr.: sebaúctu a úctu k druhým, komunikáciu, empatiu, spoluprácu, nenásilné riešenie konfliktov Dosiahnuť sa to dá: využívaním hier a cvičení, ktoré si vyžadujú spoluprácu detí v triede. Skupinovými prácami v škole i mimo nej. Triednickymi hodinami Tiež treba učiť deti relaxovať a odbúravať napätie a stres.

5.ZAHRNUTIE DO ŠKOLSKÝCH VZDELÁVACÍCH PROGRAMOV: Prvky prevencie šikanovania sa môžu uplatňovať v školských vzdelávacích programoch prostredníctvom prierezových tém: osobnostný a sociálny rozvoj (ON, EV, NV) ochrana života a zdravia (prírodoved.predmety,EV,ON) výchova k vzájomnej tolerancii, k posilneniu atmosféry spolupráce, kamarátstva, spolupatričnosti – je začlenená do učebného obsahu všetkých predmetov, na triednicke hodiny, podporovanie prezentácie pozitívnych vzorov napr. Detský čin roka.

ďalšie preventívne opatrenia: Nemeniť každý rok triednych učiteľov –istý čas trvá, kým učiteľ spozná deti a naopak. Deti si niekedy dlho budujú dôveru k novému učiteľovi. Schránka dôvery – do nej môžu žiaci písať o svojich pocitoch a problémoch . - táto schránka môže poskytnúť prvé varovné signály, ktoré netreba podceňovať a je treba pátrať po ich pravdivosti. je vhodné ak je schránka umiestnená na viditeľnom frekventovanom mieste, alebo relatívne pokojnom prostredí.

Dotazníky - opakované dotazníkové zistenia vo všetkých triedach nám dávajú ucelený obraz o tom, čo sa deje v jednotlivých triedach a celej škole. Otázky sa zameriavajú na nebezpečné miesta v škole, na vzťahy medzi žiakmi, ale aj na vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi. Môže sa totiž stať, že aj pedagóg môže zneužívať svoju moc a šikanuje niektorých žiakov. Dotazníky musia byť anonymné. Pri ich spracovávaní môžu pomôcť koordinátori prevencie, ktorí disponujú aj vedomosťami získanými na pracovných stretnutiach v CPPPaP.

Sociogram – občas je veľmi zaujímavé urobiť si so žiakmi malý sociogram, ktorý nám ukáže ostrejšie vzťahy v skupine, ale aj celkovú atmosféru v triede, prípadne v škole. Osvedčuje sa opakovať ho (častokrát prekvapivé výsledky). Nedokončené vety: Mám rád.... Nemám rád.... Najlepší z triedy je.... Najhorší.... Môj kamarát.... Bojím sa.... Som neistý, keď... Utekám.... Plačem.... Chcem vedieť.... Rád sa hrám.... Nechcem sa hrať.... Viem, že pomoc potrebuje.... V čom.... Ja potrebujem pomôcť.... Keď vyrastiem, budem robiť.... Keď vyrastiem, určite nebudem.... atď. Voľba otázok je na učiteľovi. Pozor! Výsledky nekomentujeme a pred deťmi nezverejňujeme.

Prednáška o šikanovaní ako trestnom čine – pre deti, ale napríklad aj pre personál školy a rodičov (koordinátor prevencie/ polícia, CPPPaP). Výhody - deti dopredu informované o následkoch šikany a to ako agresori, obete aj celá trieda. Výtvarná, prípadne literárna súťaž „Nešikanuj a nenechaj sa šikanovať!“ – osvedčilo sa vyhlasovať ju každoročne. Relaxácia, uvoľnenie napätia spôsobom aký vyhovuje deťom, aj učieteľovi . Cvičenie, hudba, kreslenie, rozhovor alebo čokoľvek iné.

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ!