Enzýmy

Názov enzým je odvodený od gréckeho slova zymé, čo znamená kvasnice, v kvasniciach en zymé bola prvý raz opisovaná prítomnosť látky, ktorá spôsobuje kvasenie. Enzýmy sú svojou chemickou povahou bielkoviny. Základný rozdiel medzi enzýmami a ostatnými katalyzátormi je v tom, že svojou špecifickou štruktúrou chemickú reakciu nielen urýchľujú, ale ju aj regulujú.

Enzýmy Rozdeliť ich môžeme podľa charakteru chemických reakcií do 6 hlavných skupín: - oxidoreduktázy – katalyzujú oxidačno – redukčné procesy, - transferázy – prenášajú rôzne funkčné skupiny, - hydrolázy – katalyzujú hydrolýzu zlúčenín, - lyázy – katalyzujú adičné reakcie k miestu dvojitých väzieb, alebo tvoria väzbu medzi C-C, - izomerázy – izomerizujú zlúčeniny, - ligázy vytvárajú nové väzby pri súčasnej spotrebe ATP.

Enzýmy sa skladajú z apoenzýmu (špecifickej bielkoviny) a koenzýmu (ktorý vykonáva chemickú reakciu)

Enzýmy Vysokomolekulové katalyzátory biochemických reakcií Zníženie aktivačnej energie Vysoká špecificita Mechanizmus účinku - prechodný komplex substrát - enzým Aktívne miesto – zámka –(enzým) kľúč - substrát

Enzýmová reakcia prebieha v niekoľkých reverzibilných stupňoch Vznik komplexu enzým–substrát E + S ↔ ES Aktivácia komplexu enzým–substrát ES ↔ ES* Premena substrátu na produkt ES* ↔ EP Disociácia enzýmu a produktu EP ↔ E + P Po zjednodušení dostaneme kinetickú rovnicu, v ktorej vystupujú rýchlostné konštantny jednotlivých reakcií (k1,k2,k3,k4): Na začiatku reakcie predpokladáme, že koncentrácia produktu [P] je veľmi nízka a rýchlosť reakcie bude determinovaná koncentráciou komplexu enzým–substrát [ES] a maximálna bude vtedy, ak sa všetok enzým bude viazať vo forme komplexu ES.

Hormóny

Názov „hormón“ má svoj pôvod v gréckom slove „hormaó,“ ktoré znamená poháňam, ale aj povzbudzujem. Hormóny sú organické látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútornou sekréciou (v endokrinných žľazách): v hypofýze, nadobličkách, semenníkoch, vaječníkoch, štítnej žľaze, pankrease a prištítnych telieskach. Vylučujú sa do krvi, miechy a mozgovo-miechového moku (inkrét). Svojim účinkom menia činnosť cieľovej bunky

Hormóny žľazy z vnútornou sekréciou (endokrinné) vylučujú hormóny do krvného obehu sú nositeľom informácii a majú regulačné účinky svojim účinkom menia činnosť cieľovej bunky

Veľké endokrinné žľazy (vľavo muž, vpravo žena): 1. šuškovité teliesko - epifýza 2. hypofýza 3. štítna žľaza 5. nadoblička 6. podžalúdková žľaza 7. vaječník 8. semenník

Delenie hormónov Podľa chemickej povahy 1. peptidové a bielkovinové (proteohormóny) hormóny 2. hormóny odvodené od aminokyselín 3. steroidné hormóny 4. hormóny odvodené od mastných kyselín

Mechanizmus účinku: Prenos informácie hormónmi = bunková signalizácia: Hormón= 1. posol → krv → cieľové bunky →väzba na špecifický bunkový receptor → stimulácia 2. posla →aktivácia proteínkinázy → bunková odpoveď bielkovinové hormóny neprenikajú do buniek (veľká molekula) →receptor= adenyleykláza je na vonkajšom povrchu bunkovej membrány → aktivácia syntézy cyklického AMP= 2. posol→buď zmena priepustnosti bunkovej membrány → zvýšený príjem látok, alebo aktivácia enzýmov → biochemická reakcia steroidné hormóny prenikajú do bunky (malá molekula) → receptor v cytoplazme bunky = proteín → väzba komplexu steroid-receptor na jadrový chromatín→syntéza určitej bielkoviny = morfogenetický účinok

Hormóny sympatiko-adrenálnej sústavy zo skupiny katecholamínov (adrenalín, noradrenalín) sa podieľajú na aktivácii glykolýzy.

Podľa typu účinku 1. regulujúce premenu živín: inzulín, glukagón..... 2. riadiace hospodárenie s miner. a vodou: aldostrerón, kalcitonín..... 3. hormóny sympatikovo-adrenálnej sústavy: adrenalín, noradrenalín 4. regulačné hormóny hypotalamo-hypofýznej sústavy: hypotalamové liberíny a statíny, glandotrópne hormóny hypofýzy ACTH, TSH, FSH, LH 5. pohlavné hormóny: androgény, estrogény, oxytocín, relaxín.... 6. tkanivové hormóny: gastrointestinálne hormóny, mediátory.....