LITERATÚRA, JEJ FUNKCIE A POSTAVENIE V ŠKOLE Didaktika slovenského jazyka a literatúry

Umelecká literatúra druh umenia, ktorého stavebným materiálom je jazyk použitý vo funkcii vyvolať u čitateľa umelecký zážitok, t.j. vyjadriť nielen určitú informáciu, ale aj nálady a postoje. Poznávanie prostredníctvom literárneho diela sa teda realizuje ako prežívanie zobrazovaného, t. j. ako estetické poznanie.

Funkcia literatúry pre deti a mládež estetická funkcia pragmatické (mimoestetické) funkcie: formatívna funkcia poznávacia funkcia jazykovo-komunikačná funkcia rekreačná funkcia psychoterapeutická funkcia nácvičná funkcia

Literárnokomunikačná kompetencia: dispozícia poznať a akceptovať literárnu konvenciu, t. j. formálne pravidlá literárnej komunikácie, teda vnímať, prežívať, chápať a hodnotiť (interpretovať) literárne dielo.

Zásady literárnej výchovy v škole literatúra má mať v škole nielen miesto, ale aj zmysel (má byť využitá zmysluplne), knihy by mali vstúpiť nielen do priestoru triedy, ale aj do životného priestoru žiakov, priestor pre literatúru neznamená priestor pre poznatky o literatúre, ale priestor pre vzťah k nej (priestor pre zážitky, radosť), možnosť poznávať rôznorodosť kníh.

Pre formovanie vzťahu čitateľa mladšieho školského veku k čítaniu a pre proces jeho výchovy sú dôležité tieto zásady: hravý a kreatívny prístup k literatúre, na akom je potrebné zakladať aj vecné poznatky a interpretačné postupy, poskytovanie intenzívnych čitateľských zážitkov, záujem dospelých o čitateľské zážitky detí, pomáhať deťom pri výbere knihy a pri odkrývaní nových čitateľských možností.

Literárne žánre v primárnom vzdelávaní vo fáze prvočitateľstva vie odlíšiť poéziu (v tejto súvislosti vie definovať verš ako jeden riadok v básni, rým ako zvukovú zhodu hlások na konci veršov) od prózy, reaguje na podstatu literárnych druhov (napr. na pokyny – porozprávaj príbeh, vyjadri náladu, dramatizuj príbeh) postupne sa pripájajú jednoduché definície vybraných žánrov: príslovie, pranostika, rozprávka – ľudová, autorská, bájka, povesť. ostatné žánre, s ktorými detský čitateľ prichádza do kontaktu, je vhodné nechať v štádiu vytvárania si predstavy o žánrovom modeli príslušného útvaru: báj, poviedka, črta, populárna pieseň, nonsensová báseň, naratívna báseň, scenár, divadelná hra, rozhlasová hra, televízna hra, bábková hra, literatúra faktu, encyklopedické heslo, publicistický text atď.

Čítanka estetickovýchovná učebnica, ktorá má podobu ilustrovanej antológie textov, čiže výtvarne vybaveného komponovaného súboru ucelených umeleckých a umelecko-náučných textov, resp. ucelených úryvkov z rozsiahlejších literárnych diel. súbor literárnych textov, základná zásobnica podnetov (zdrojov) pre literárnu komunikáciu, teda pre výchovu detského čitateľa vo formálnom (školskom) vzdelávaní.

Čítanka jej súčasťou bývajú didaktické inštruktívne texty – otázky, úlohy, vysvetlivky k jednotlivým ukážkam sú zamerané na inštruktívne prehĺbenie percepcie literárneho diela dieťaťom (podporujú žiakovu ochotu a chuť pracovať s textom a pre učiteľa slúžia ako tichý návod pri realizácii didaktických a interpretačných aktivít). Didaktické inštrukcie spĺňajú svoje poslanie len vtedy, ak prehlbujú estetický zážitok z čítania a podieľajú sa na rozširovaní literárneho poznania žiakov.

Čítanka k čítankám bývajú vypracované aj osobitné pracovné zošity (obsahujúce úlohy smerom k textom v čítankách, ktoré slúžia tiež ako didaktické inštrukcie). čítanka je súbor ukážok z diel literatúry pre deti a mládež, úryvkov a ukážok z kníh umelecko-náučnej literatúry, náučnej literatúry, prípadne aj iných textov, čítanka v primárnej škole predstavuje cvičebnicu čítania a zároveň základný zdroj literárnych zážitkov a estetických skúseností.

Texty (nielen čítankové) ponúkané detským čitateľom by mali spĺňať tieto zásady: zásadu umeleckej kvality zásadu adekvátneho, veku primeraného obsahového výberu zásadu žánrovej pestrosti textov zásadu primeranej technickej náročnosti textov, zásadu motivačného účinku vo vzťahu k čítaniu knižných titulov.

Mimočítankové čítanie čítanie mimo učebnice – čítanky literárne diela, ktoré žiaci recipujú v podobe kníh a literárnych časopisov mimočítankové čítanie plní funkcie: čitateľsky podpornú – žiak si zdokonaľuje techniku čítania a prehlbuje vzťah ku knihám, literárnovýchovnú – žiak si obohacuje estetickú skúsenosť a formuje estetický vkus vo vzťahu k literatúre

Mimočítankové čítanie môžeme klasifikovať na základe dvoch kritérií: na základe formy: časopisecká forma mm.č. (časopisy s literárnymi ambíciami – Slniečko, Zornička, Fifík, Včielka, Bobík, Maxík, Zvonček...) knižná forma (knihy pre deti) na základe participácie školy ako facilitátora: spoločné mimočítankové čítanie žiakov individuálne mimočítankové čítanie žiakov

Prístupy k literárnemu textu v didaktickej komunikácii: interpretačný prístup – orientujeme sa na vnímanie, porozumenie, prežívanie a hodnotenie literárneho diela, na čitateľský zážitok z textu, jeho analýzu a interpretáciu (na estetickú funkciu textu), informačný prístup – text sa stáva zdrojom získavania nových a rozširovania už jestvujúcich informácií, ide o tzv. študijné čítanie, ilustračný prístup – text pomáha vysvetliť určitý jav, ktorý žiaci preberajú v iných ako literárnych súvislostiach – text slúži len ako pomocný, demonštračný prvok v edukačnom procese (napr. východisko pre prírodovedné alebo vlastivedné učivo).