TRH CESTOVNÉHO RUCHU doc. Ing. Ján Orieška, PhD. Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici

Osnova: Podstata trhu cestovného ruchu a jeho charakteristika Dopyt po cestovnom ruchu a faktory, ktoré ho ovplyvňujú Ponuka cestovného ruchu a faktory, ktoré ju vytvárajú

1. PODSTATA TRHU CESTOVNÉHO RUCHU A JEHO CHARAKTERISTIKA Definovať trh znamená určiť: aký produkt ponúkať komu produkt ponúkať kto kúpi ponúkaný produkt (za akých podmienok kúpi ponúkaný produkt)

Príčina vzniku trhu CR: časové a priestorové oddelenie producentov a poskytovateľov produktu od zákazníkov

súčasť trhu všeobecne, osobitne trhu služieb Trh cestovného ruchu: súčasť trhu všeobecne, osobitne trhu služieb x oblasť ekonomiky, kde dochádza k výmennej činnosti medzi jednotlivými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov a služieb cestovného ruchu za trhové ceny

inak súhrn vzájomných výmenných vzťahov medzi predávajúcim produkt (P) a kupujúcim produkt (D) (väzba na rekreačný priestor) miesto stretnutia: producentov a spotrebiteľov predávajúcich a kupujúcich ponuky a dopytu predaja a kúpy

Prvky – zložky trhu: ponuka cena dopyt podstata existencie trhu – nesúlad P a D cena – regulátor vzťahu P = D cena trhovej rovnováhy P > D trh zákazníka P < D trh producenta

Subjekty trhu: jednotlivci, domácnosti podniky, firmy, spoločnosti a iné podnikateľské subjekty štát

Klasifikácia trhu CR: Kritérium Trh územie strediska CR, miestny, regionálny, národný, európsky, svetový množstvo tovarov a služieb čiastkový (napr. trh US) agregátny (trh služieb CR) segment trhu trh CR seniorov, mládeže, incentívneho CR ap.

2. DOPYT PO CESTOVNOM RUCHU A FAKTORY, KTORÉ HO OVPLYVŇUJÚ 2.1. Motivácia účasti na cestovnom ruchu 2.2. Potreby, dopyt a spotreba v CR 2.3. Faktory dopytu po cestovnom ruchu 2.4. Typológia návštevníkov (subjektu) CR

2.1. Motivácia účasti na CR Motivácia (všeobecne): kľúč k pochopeniu príčin správania sa a konania rôznorodosť a nejednotnosť názorov na motiváciu psychický proces vytvárania motívov Motív: bezprostredný impulz – pohnútka k činnosti vedúcej k uspokojeniu potreby

Klasifikácia motívov Determinovanosť správania viacerými motívmi Väzby medzi motívmi

Motívy: odvodené od záujmov, záľub vyjadrujú súhrn očakávaní, predstáv túžob pomáhajú pochopiť správanie sa subjektu za určitých okolností vnútorný motivačný impulz vyvolaný vonkajším motivačným podnetom (skúsenosť, odporúčanie známych ap.) vplyv úrovne ašpirácie (úroveň, ktorú chce subjekt dosiahnuť, túži po nej) prejav motivácie navonok = postoj subjektu voči určitej skutočnosti

Motívy účasti na cestovnom ruchu: Poznanie motívov motivačný výskum v CR Výsledok poznania motívov – typológia návštevníkov: * podľa vykonávaných aktivít počas účasti na CR * spotrebných zvyklostí * atď. * pred od (prevládajú) * k niečomu * starostlivosť o zdravie (najrozšírenejšie) * prestíž * vzdelávanie (bezprostredne, sprostredkovane)

Skupiny motívov vyvolávajúcich účasť na CR podľa C. Kaspara: priamo vyvolávajúce fyzické psychické komunikácie kultúrne stavovské a prestížne nepriamo vyvolávajúce obchodno-hospodárske športové politické náboženské

2.2. Potreby, dopyt a spotreba v CR Motívy Potreby Potreba: subjektívne pociťovaný nedostatok niečoho, čo je pre život daného jednotlivca dôležité, nevyhnutné (Rendoš) stav nedostatku, ktorý vyvoláva určité napätie, ktoré je opäť stimulátorom činnosti smerujúcim k odstráneniu pociťovaného nedostatku (Kašpar) ... (každé napätie nemusí byť prejavom potreby Spoločenská podmienenosť potrieb Štúdium (skúmanie) potrieb; klasifikácia potrieb Rozsah uspokojenia potrieb - spotreba

Hierarchia potrieb podľa Maslowa (1954) Potreba sebarealizácie Potreba úcty Sociálne potreby Osobnostné potreby Fyziologické potreby

so životnými deficitmi Krajina využiteľná v CR Pyramída potrieb cestovného ruchu Sen Zážitok Vyrovnanie sa so životnými deficitmi Krajina využiteľná v CR Stravovanie Ubytovanie Zmena miesta pobytu

Ekvivalenty uspokojovania potrieb v CR: Potreby uspokojované účasťou na CR primárne sekundárne (cieľové) (sprostredkujúce) Ekvivalenty uspokojovania potrieb v CR: * voľné statky * tovar * služby * verejné statky

Cieľové potreby: uspokojenie je cieľom účasti na CR (motív) uspokojenie zvyčajne vo VČ a mimo bežného ŽP väzba na rekreačný priestor podmienka uspokojenia nemusí byť vždy peňažné krytie Cieľové + sprostredkujúce potreby predpokladajú uspokojenie každodenných potrieb istých špecifických potrieb vyvolávajúcich účasť na CR (potreby lyžovať – lyže)

Dopyt po účasti na cestovnom ruchu: kúpyschopná potreba vyjadrená určitým množstvom produktu žiadaným na trhu množstvo výkonov, ktoré chcú návštevníci v CR nakúpiť alebo získať v určitom čase alebo období predstavuje ho návštevník v CR

Komplexné chápanie dopytu z hľadiska: ekonómie (ceny, cenové relácie, príjmy ...) biológie - fyziológie (potreby ako základ D) sociológie (štruktúra obyvateľstva) psychológie (historické zvyklosti, kúpne motívy) estetiky (móda) atď.

Diferenciácia dopytu (opodstatnené pri skúmaní trhu): kolektívny (skupinový), individuálny periodický, neperiodický uspokojený, neuspokojený teritoriálny, komoditný potenciálny, reálny

Charakteristiky dopytu: komplexnosť periodicita pružnosť masovosť priorita (dôsledok obmedzených prírodných možností)

Spotreba v cestovnom ruchu Cestovný ruch Súčasť potrieb moderného človeka (preto musí vytvárať podmienky na: efektívne využívanie VČ stabilitu vnútorného trhu súčasť ekon. fcie CR rast ŽÚ jej podstata – aj odčerpanie kúpnej sily obyvateľstva

Spotreba v CR Verejná spotreba Individuálna spotreba substitúcia a komplementarita v spotrebe CR cestovný ruch a životná úroveň Spotreba v CR Verejná spotreba Individuálna spotreba

Individuálna spotreba v CR (V) v mieste TB (V) v mieste CR (V) v mieste CR nahradzujúce spotrebu v mieste TB nové (V) určené len na spotrebu v CR bez nahradzovania inej spotreby Priame výdavky Nepriame výdavky

Metódy kvantifikácie spotreby v CR: Štatistika rodinných účtov Meranie objemu tržieb zariadení CR Výberové zisťovanie hodnotovej spotreby naturálnej spotreby

2.3. Faktory (činitele) dopytu po CR a) ekonomické b) demografické c) sociálno-kultúrne d) ekologické e) politické f) administratívne

a) Ekonomické činitele hrubý národný produkt príjmy obyvateľstva ceny tovarov a služieb úspory a ich stabilita nezamestnanosť inflácia vybavenie domácnosti predmetmi dlhodobej spotreby

Hrubý národný produkt Príjmy obyvateľstva Ceny tovarov a služieb obojstrannosť vzťahu HNP a CR kvalitatívny ukazovateľ Sk = V/HNP kvantitatívny ukazovateľ Ci = Pn/HNP Príjmy obyvateľstva vplyv na objem a štruktúru spotreby výška príjmu (reálny, nominálny), dynamika zmien, pravidelnosť, náhodilosť, zdroje, odložená kúpna sila (peňažné ústavy, doma), úvery obyvateľstvu a ich splácanie, úrok a i. Ceny tovarov a služieb celkove, štruktúra cien SCR, ceny a príjmy, komplementarita a substitúcia v spotrebe

b) Demografické činitele priamy vzťah (rast počtu obyvateľstva, blahobyt) nepriamy vzťah (ekonomicky činné obyvateľstvo) vek obyvateľstva pohlavie rodinné povinnosti (stav, počet detí, počet členov domácnosti)

c) Sociálno-kultúrne činitele voľný čas zdravie kultúra

Voľný čas: časový fond (denný, týždenný, mesačný, ročný ...) definovanie VČ (J. Dumazedier, 1974): Voľný čas je súborom činností, ktoré jednotlivec vykonáva podľa svojich preferencií pre odpočinok alebo zábavu, prípadne pre rozvoj svojej informovanosti, osobnosti, dobrovoľnej sociálnej činnosti alebo tvorivých schopností vtedy, ak splnil svoje povinnosti v zamestnaní, rodinné alebo sociálne záväzky.

VČ ako faktor rastu bohatstva spoločnosti problémy funkcie VČ rehabilitačná (odpočinok, zbavenie únavy) duševno-hygienická (zábava, rozptýlenie) rozvoj osobnosti (ekonomická) dodatočná práca? VČ ako faktor rastu bohatstva spoločnosti problémy možnosti a zdroje zvyšovania fondu VČ možnosti racionálneho využitia fondu VČ (aj CR)

Zdravie: Kultúra: fyzické a duševné zdravie úroveň zdravia – aj spôsob využívania VČ psychické zaťaženie a vypätie, civilizačné choroby – CR profylaktický činiteľ Kultúra: všeobecné vzdelanie a kultúrna úroveň vzdelanosť – vplyv na formovanie potrieb a kultúrnosť ich uspokojovania kultúrnosť využívania fondu VČ

d) Ekologické činitele ŽP – súhrn materiálnych a duchovných hodnôt, v ktorých sa odohráva, formuje a pretvára život človeka a spoločnosti. Vytvára podmienky pre prácu, bývanie, kultúru, zotavenie, začínajúc najširšími regionálnymi podmienkami až po mikropriestor jednotlivca alebo na pracovisku alebo v byte.

obývateľnosti krajiny až po byt; súhrn obytných priestorov, úžitkových ohraničené znakmi obývateľnosti krajiny až po byt; súhrn obytných priestorov, úžitkových a oddychových plôch; osobitosti mesta a vidieka náročnosť na výsledky práce; hygiena práce vhodné (rekreačné), nevhodné

mier, vojna (Rím, Helsinki, Manila, Acapulco, Osaka ...) ZCR a VEV e) Politické činitele mier, vojna (Rím, Helsinki, Manila, Acapulco, Osaka ...) ZCR a VEV integračné a iné zoskupenia

f) Administratívne činitele Legislatíva možnosti podnikania v CR podmienky vycestovania a pricestovania (pasové, vízové, colné, devízové, zdravotné, postavenie cudzincov na území krajiny) Medzinárodné dohovory medzištátne, mimovládne, podnikové obsah (spolupráca v CR, kultúrne styky, platobné vzťahy, bezvízový styk, zdravotná starostlivosť, doprava a i.

2.4. Typológia návštevníkov (subjektu) v CR Subjekt CR (návštevník, turista, klient , hosť ...) Snahy o definovanie subjektu: jednotlivcov (hlavne po 2. svetovej vojne) medzinárodných organizácií z hľadiska sociológa, psychológa, andragóga, ekonóma

Definovanie subjektu CR vyžaduje: vyčleniť subjekt zo všeobecnej migrácie pohyb a pobyt subjektu je účelným využitím VČ subjekt vystupuje len ako spotrebiteľ

Príklady definícií subjektu CR: E. Littré (koniec 19. stor.): Cestujúci, ktorí preto, že nemajú žiadne povinnosti a sú zvedaví, robia okružné cesty po takých štátoch, ktoré zvykli navštevovať aj ich krajania. F. W. Ogilvie (po 1. svetovej vojne): Všetky osoby, ktoré spĺňajú dve podmienky: sú vzdialení od TB menej ako jeden rok, kým sú vzdialení, len spotrebúvajú (míňajú peniaze) bez toho, že by tu vykonávali zárobkovú činnosť.

Typológia cestujúcich – návštevníkov v CR (Ottawa 1991) Zahrňovaní do Š CR Nezahrňovaní do Š CR Stály obyv. Návštevník tranzitní cestujúci pracovníci v pohraničí dočasní imigranti kočovníci utečenci príslušníci armády v zahraničí diplomati predstavitelia konzulátov Turista Výletník Turista na dovolenke Krátkodobý turista

Stály obyvateľ (rezident) osoba, ktorá v medzinárodnom CR v domácom CR vo vzťahu k danej krajine žije v krajine aspoň 1 rok pred príchodom do inej krajiny na dobu kratšiu ako 1 rok vo vzťahu k miestu v tomto mieste žije nepretržite aspoň 6 mesiacov pred príchodom do iného miesta na dobu kratšiu ako 6 mesiacov

Návštevník (vizitor) osoba, ktorá cestuje v medzinárodnom CR v domácom CR hlavný účel jej cesty je iný ako výkon platenej činnosti do inej krajiny než krajiny svojho obvyklého bydliska a svojho bežného prostredia na dobu nepresahujúcu 1 rok na iné miesto v krajine svojho bežného prostredia na dobu menej ako 6 mesiacov

hlavný účel návštevy je iný ako výkon platenej činnosti Turista (tourist) návštevník, ktorý sa na CR zúčastňuje s aspoň 1 prenocovaním v medzinárodnom CR v domácom CR hlavný účel návštevy je iný ako výkon platenej činnosti do inej krajiny na dobu nie dlhšiu ako 1 rok na iné miesto v krajine svojho bydliska na dobu nie dlhšiu ako 6 mesiacov

Turista podľa dĺžky účasti na CR Turista na dovolenke Turista krátkodobého (holiday maker) pobytu (short-term tourist) zotrváva na mieste viac než určitý počet nocí alebo dní cestuje na dobu nepresahujúcu tento limit, ale trvajúcu viac než 24 hodín (s 1 prenocovaním)

Výletník (excursionist, same-day visitor) návštevník, ktorý cestuje do inej krajiny než krajiny, v ktorej má svoje obvyklé bydlisko a bežné prostredie, na dobu kratšiu ako 24 hodín, bez prenocovania, hlavný účel návštevy je iný ako výkon platenej činnosti v navštívenej krajine

3. PONUKA CESTOVNÉHO RUCHU A FAKTORY, KTORÉ JU VYTVÁRAJÚ 3.1.1. Primárna ponuka CR 3.1.2. Sekundárna ponuka CR 3.2. Faktory (činitele) ponuky CR

3.1. Ponuka cestovného ruchu Ponuka všeobecne: časť trhu – producenti a sprostredkovatelia T a S objem T a S určený na predaj za ceny stanovené predávajúcim premenné: množstvo ponúkaných T a S vzájomný vzťah cena T a S „krivka ponuky“

Ponuka cestovného ruchu: súbor prvkov, ktoré v rôznej kombinácii tvoria statky CR (služby, tovar, voľné statky, verejné statky) nositelia ponuky (objekt) CR: cieľové miesto (stredisko, región, štát) podniky CR (služby – tovar) inštitúcie CR (rámec pre realizáciu ponuky)

Znaky ponuky CR: rôznorodosť a komplexnosť ponuky viazanosť ponuky na rozsiahle investície nízka pružnosť ponuky vysoký stupeň pohotovosti na poskytovanie služieb (moment poskytnutia = moment spotreby)

Diferenciácia ponuky CR: Kritérium Ponuka rozsah -individuálna (S a T jedného producenta) -čiastková (ponuka jednej S/T od viacerých producentov) -agregátna (S a T na určitom trhu) teritórium miestna, regionálna, národná, svetová stupeň uspokojenia dopytu dostatková, nedostatková čas stála, sezónna opakovateľnosť periodická, neperiodická štruktúra služieb, tovaru adresnosť priama, nepriama

(stredisko, región, štát) Štruktúra ponuky CR: cieľové miesto (stredisko, región, štát) Ponuka CR Primárna ponuka (pôvodná, základná) Sekundárna ponuka (odvodená)

Cieľové miesta Stredisko CR Región CR Štát Nevyhnutnosť dopravnej dostupnosti cieľového miesta. Cieľové miesta Stredisko CR napr. rekreačné stredisko kúpeľné miesto mesto areál termál. kúpaliska rekreačná obec Región CR (oblasti CR podoblasti CR) Štát

3.1.1. Primárna ponuka CR Prírodné podmienky Antropogénne podmienky geomorfologické klimatické hydrologické biogeografické Antropogénne podmienky kultúrno-historické podmienky organizované podujatia

3.1.2. Sekundárna ponuka CR Infraštruktúra CR: ubytovacie a stravovacie Z (supraštruktúra CR) CK, TIK, kongresové sály, herne, kasína, zmenárne, hraničné priechody, colnice Všeobecná infraštruktúra: miestna, dopravná, zdravotnícka, polícia, záchranná služba, ostatná (športovo-rekreačné Z, dopravné Z) Inštitúcie CR v cieľových miestach

3.2. Faktory (činitele) ponuky CR a) Rekreačný priestor b) Doprava a dopravná technika c) Infraštruktúra cestovného ruchu d) Organizácia cestovného ruchu e) Pracovníci cestovného ruchu

cieľ smerovania a objekt záujmu návštevníkov CR a) Rekreačný priestor cieľ smerovania a objekt záujmu návštevníkov CR geograficky menšie územie s priaznivými, relatívne rovnakými podmienkami, nenarušenými, resp. minimálne narušenými negatívnymi vplyvmi, priemyselnou, poľnohospodárskou a inou hospodárskou činnosťou, so schopnosťou realizácie aktivít cestovného ruchu

Funkcie a význam rekreačného priestoru Funkcie (základné): športovo-rekreačná, liečebná, kultúrno-spoločenská Význam (spoločenský): miestny, regionálny, celoštátny, medzinárodný Závislosť na: - kvalita prírodného prostredia - antropogénne podmienky Závislosť na: - poloha RP - pozitívne faktory (podiel plôch s viacerými fciami CR) - negatívne faktory (devastácia RP rôznymi činnosťami, napr. Ph)

b) Doprava a dopravná technika obojstrannosť vzťahu dopravy a CR dopravná dostupnosť cieľových miest dopravná sieť (prepojenie, hustota, priepustnosť) stacionárne dopravné zariadenia dopravné prostriedky preprava v cieľovom mieste mototuristika

c) Infraštruktúra cestovného ruchu závislosť od primárnej ponuky umožňuje využiť účinky rekreačného priestoru rôznorodosť (štruktúra) zariadení CR, ich kapacita a štandard služieb komplexnosť zariadení CR

Vybavenosť strediska CR 2 1 2 1 Vybavenosť strediska CR základná doplnková z hľadiska spotreby z hľadiska motívov účasti na CR

d) Organizácia cestovného ruchu Organizácia CR na úrovni (a vystupovanie na trhu): Koordinácia záujmov podnikateľov, verejnej správy, obyvateľstva Spoločná značka (logo) Podnik CR „kvázi“ podnik Stredisko CR * Región CR * Štát

e) Pracovníci cestovného ruchu osobitosti produktu CR (osobné služby) potreba živej práce pozície a profesie pracovníkov v CR: riadiace, prevádzkové, pomocné, robotnícke manažérske (top, middle, prvého kontaktu)

Ďakujem za pozornosť.