Slovenská literatúra po 1945

Historické okolnosti 1945-48: obnovenie Československej republiky, obnova krajiny, vysídľovanie Nemcov a Maďarov, procesy s kolaborantami a zradcami, v popredí postupne komunistická strana, za pomoci ZSSR 1948- štátny prevrat, komunistický režim – K. Gottwald , zatiaľ pluralita aj v kultúrnej oblasti 1948-56: obdobie kultu osobnosti, komunistickej diktatúry, totality, došlo k znárodneniu podnikov, kolektivizácii pôdy, obdobie vykonštruovaných procesov (hľadanie triedneho nepriateľa) a trestov smrti, hranice štátu uzavreté- politická, spoločenská aj kultúrna izolácia, propaganda, cenzúra, socialistický realizmus ako jediný smer v literatúre- schematizmus

Historické okolnosti 1956-68/69- koniec obdobia kultu osobnosti, po smrti Stalina a Gottwalda- odhalené niektoré zločiny komunizmu, aj Stalinovej vlády, obdobie uvoľnenia, socializmus s ľudskou tvárou- Pražská jar 1968, zastavil ju príchod vojsk Varšavskej zmluvy, nasledovala normalizácia 70.rokov, príliv vplyvu kultúrnych a umeleckých prúdov a smerov aj zo západných literatúr, vznik časopisu Mladá tvorba 1969-89- počas normalizácie sa stav spoločnosti mal vrátiť do podoby spred 1968, zrušili sa všetky reformy, znova nastolená cenzúra, zákaz cestovať, niektorí autori mali zákaz činnosti, zakázané diela vychádzali v samizdate, vznikali rôzne disidentské hnutia (Charta 77). Koncom 80.rokov sa situácia znova začala uvoľňovať- pád berlínskeho múru 1989, následne 17.11.-revolúcia a pád komunizmu

Poézia po 1945 1945-48- tesne po vojne mnohí básnici v tvorivej kríze, niektorí sa odmlčali ako vnútorná emigrácia (Smrek, Lukáč, Novomeský), niektorí emigrovali Zdanlivo pluralitný model literatúry, smeruje k soc.realizmu Tvoriví sú ešte nadrealisti a autori katolíckej moderny, no už zanikajú avantgardné smery Zbierky, ktoré vznikli počas vojny(SNP) a vyšli po vojne Témy: oslobodenie, SNP, fašizmus, buržoázia

Poézia po 1945 1948-56: socialistický realizmus, poézia mala slúžiť vládnucej moci KSČ- politický, ideologický a výchovný cieľ Vyvolávala nadšenie, odhodlanie, ospevovala výdobytky socializmu predpísané témy: triedny boj, mier, plnenie plánov, združstevňovanie, oslava Stalina a ZSSR, krajšia budúcnosť J. Kostra, P. Horov, A. Plávka, V Mihálik

Poézia po 1945 1956-69: Básne sa zbavujú schematizmu, sú intímnejšie, vplyv nových smerov a prúdov v rámci politického uvoľnenia, umelecky náročnejšia poézia Za začiatok tejto etapy: M. Rúfus/ Až dozrieme, M. Válek/ Dotyky Časopis Mladá tvorba- k modernizácii literatúry: konkretisti(trnavská skupina, senzualisti) a Osamelí bežci V druhej polovici 60. rokov samotante tvoriaci autori: J. Buzássy, Š. Strážay, Š. Moravčík, K. Peteraj

Poézia po 1945 1969-89: normalizácia prerušila všetky snahy o modernizáciu a slobodu poézie, od autorov- vysoký stupeň angažovanosti, podpora socializmu, odsúdenie pražskej jari, vracia sa soc.real. Zastavené publikovanie časopisu Mladá tvorba Viacerí autori písali „do šuflíka“, prestali písať alebo emigrovali Popri oficiálnej literatúre- ešte samizdatová Generácia 70.rokov: kvalitná poézia reprezentovaná zbierkami: J. Švantner, D. Hevier, D. Hivešová Tvoria ešte zástupcovia generácie zo 60. rokov-I. Štrpka, I. Laučík, Ľ. Feldek, J. Stacho... Samostatný prúd v poézii: texty piesní- tzv. pop-poézia

Poézia po 1945 Po roku 1989: pluralita a sloboda v tvorbe, kultúra sa stala otvorenejšou, no popri pozitívach priniesla aj negatívne javy: bulvár, komerciu, gýč, brak Vznik súkromných vydavateľstiev: Hevi, Modrý Peter, KK Bagala, ArtForum...

Ján Kostra Prvé básne počas štúdií na žilinskej reálke, ovplyvnené českým poetizmom a ľavicovou avantgardou, vitalizmom , spracúvajú sociálne témy aj osobné zážitky Debutoval zbierkou Hniezda- citlivá lyrika so stopami senzualizmu a poetizmu Povojnové zbierky- príklon k socialistickému realizmu ( Na Stalina, Na ten máj) , rozpor mesta a dediny, domova a sveta, jeho emblémová báseň: Moja rodná z rovnomennej zbierky Ďalšie zbierky: Ozubený čas, Puknutá váza, Presila smútku- postupne prechádzajú cez melanchóliu k smútku a pochmúrnej atmosfére, prežíva tragiku doby, ako básnik-hľadač krásy naráža na tvrdú realitu Ave Eva- ľúbostné vyznanie básnika k žene, no aj oslava ženstva ako životodarného princípu 39 8-veršových strof, lyrický úvod prechádza do básnikovej reflexie, „žeravá predstava ženy“ prechádza do všeobecnejšej žene, ktorá „prúdom života“ Prírodná a intímna lyrika: Šípky a slnečnice Umelecký vrchol: Len raz- z dvoch častí, prvá je humanistická , druhá umeleckým vrcholom (25 sonetov- Zmiešané sonety) https://www.youtube.com/watch?v=dEvKq4T4kfQ

Pavol Horov Patril k popredným predstaviteľom modernej slovenskej poézie, hoci sa ani on nevyhol budovateľskej poézii Protivojnové postoje v zbierkach Zradné vody spodné a Nioba, matka naša-má netradičnú kompozíciu z troch častí: 1. Nioba, matka naša-prevládajú pocity hrôzy, zúfalstva, prázdnoty, hrôzostrašné obrazy zástupov mŕtvych z predchádzajúcich vojen. 2.časť-Nápisy na hroby pôsobí ako obžaloba vojny. 3.časť- Trhlinou krvi-nádej, že princíp lásky zvíťazí a vojna sa skončí Využíva voľný aj viazaný verš, spája prvky surrealizmu aj poetizmu Vysoké letné nebe- reakcia na smrť matky, úvahy o živote a smrti, no vyznieva pokojne

Andrej Plávka Písal občiansku, vlasteneckú a politickú lyriku, hlásajúcu ideológiu komunistickej strany Dominujú tri témy: rodný Liptov, SNP a budovanie socializmu Tri prúty Liptova: oslava rodného Liptova, prírody, ľudu a histórie Ohne na horách- patetické básne na tému SNP (poňaté ideologicky) Soc.realizmus: Domovina moja, Sláva života, Kosodrevie, Palmy a limby

Vojtech Mihálik Popri dielach soc.realizmu aj básne s trvalou hodnotou Zb. Anjeli- ako stúpenec katolíckej moderny a symbolizmu, báseň Dvadsaťročný Jób- otázky utrpenia, lásky a poznania Zbierky: Plebejská košeľa, Ozbrojená láska, Neumriem na slame Báseň Vzbúrený Jób- socialistická poézia Zbierka Tŕpky: najkontroverznejšia, smutné osudy žien, staroba, deti rozvedených rodičov, honba za majetkom, názov z Tajovského poviedky o ženách, ktoré mali ťažký život a ostali im len tŕpky-plánky Kritika mu vyčítala prílišnú emocionalitu a sentimentálnosť, no básne boli veľmi populárne

Milan Rúfus Koniec 50. a začiatok 60.rokov Jeho prvé básne boli stranícky neprijateľné, preto mohli vyjsť až v čase uvoľnenia prvá zbierka v r.1956 Až dozrieme znamenala prelom v slovenskej poézii, po schematickej literatúre priniesla nové hodnoty Básne s témou domova, detstva, vojny a básne o poslaní poézie, nesú hlboké humanistické posolstvo a sociálne cítenie Básne Vyznanie lásky, Otec, Rakvy z Vietnamu, Monológ v lazarete, Kórejské koledy Zbierka Zvony- skepsa, beznádej, úzkosť v ťažkých chvíľach života ako je smrť, choroba, márnosť života, niektoré básne sú jednoduché až strohé- úspora výrazu, vyjadrujú to najnutnejšie Zbierka Stôl chudobných: plebejské motívy, pokora a obdiv k jednoduchému pracujúcemu človeku, ktorý žije zo svojich mozoľov v ťažkých podmienkach Liptova, jeho polí (pracovitosť, húževnatosť, múdrosť). Za najvyšší etický princíp považuje prácu, pôdu, prírodu a rodný kraj. Je vyrovnaný so životom, ku ktorému patrí aj bolesť a smútok, sklamanie. Zamýšľa sa nad vzťahom života a poézie, poézia vzniká z bolesti a utrpenia Elegický tón jeho básní nezodpovedal dobovému optimizmu

Milan Rúfus Aliancia pravdy a krásy v jeho básňach- taká má byť podľa neho poézia. Keď holá pravda nestačí, poézia je samozrejmou súčasťou života, potreba krásy musí nastať, nedostavuje sa v čase blahobytu Rustikálna poézia Tendencia od viazaného verša k voľnému Slovo nemá byť márnotratné, postupne sa rozsah básní minimalizuje, „najviac básnikov je medzi mlčiacimi“, sám k tomu smeroval, no predsa v sebe našiel dávku exhibicionizmu ako každý umelec Pokračovateľ symbolizmu, obdivoval Novomeského Silný je motív času, motív detstva-očarenie spoznávaním, dospievanie a uvedomenie si dospelosti a ťažkého údelu Básne pre deti, ovplyvnené silnou vierou- Modlitbičky, prebásnené ľudové rozprávky- filozofický rozmer https://www.youtube.com/watch?v=hwOiN0Ezqnc

Miroslav Válek Nadväzuje na avantgardnú poéziu – surrealizmus, konštruktivizmus Tvorba nie je rozsiahla: Štyri knihy nepokoja: Dotyky, Príťažlivosť, Predposledný nepokoj, Milovanie v husej koži- proces sebapoznania a poznania Je nekonvenčným autorom, využíva sentiment, iróniu, sebairóniu, prechádza sarkazmom až k cynizmu Netradičné metafory, personifikácie, slovné a zvukové hračky, od viazaného verša prechádza takmer výlučne k voľnému veršu Už v prvej zbierke odmietol schematizmus, zameral sa na vnútorný svet človeka, pocity, sklamania, problémy a smútok Poslanie poézie: istá alternatíva sebaanalýzy, spôsob existencie, ako prekonať víziu smrti

Miroslav Válek V zbierke Príťažlivosť prechádza k básňam so zložitou kompozíciou a metaforickosťou Otázky civilizácie a človeka v nej Aj báseň: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať- spomienky na II.svetovú vojnu, svoju prvú lásku, ktorú odviedli v transporte a umrela v koncentračnom tábore- protest proti fašizmu Milovanie v husej koži-analýza ľudského vnútra, plné cynizmu a tragickosti, ústredná báseň- Skľúčenosť, prestáva veriť, že človeka môže zachrániť poézia, človek zmení všetko dobré na negatívne Ľúbostné básne pretkané cynizmom, melanchóliou, protikladom, a paradoxom https://www.youtube.com/watch?v=V5p_y2ia44c

Trnavská skupina - konkretisti predstavitelia: Ľubomír Feldek, Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš odmietajú konvenciu a schematizmus, poézia nemá slúžiť ideológii Hlásili sa k avantgardným smerom, právo básnika na báseň-experiment, tzv. kreatívna báseň, sloboda vyjadrovania Poézia hravá a optimistická, krása všedného dňa a jednoduchých vecí, zmyslové vnímanie sveta (metafory, symboly) Základným prostriedkom- prekvapivá metafora, dôraz na jazyk, tradičný aj voľný verš, viacvýznamové básne náročné na vnímanie Senzualizmus- útok na všetky zmysly, eufónia podporená viazaným veršom

Ľubomír Feldek Jeden zo zakladateľov trnavskej skupiny, ktorá publikovala v Mladej tvorbe - súťaž o leporelo Feldek s básňou Hra pre tvoje modré oči (aj v liter. pre deti a mládež) V MT sa pokúsili vydali aj tri manifesty ( Bude reč o poézii pre dospelých, Bude reč o poézii pre deti, Bude reč o preklade), no boli po cenzúre vyškrtnuté Prevaha senzualizmu a viazaného verša u Feldeka: zb. Jediný slaný domov Hravá imaginácia, vyjadrenie zážitku a nálady, hra so slovom a zvukom, farbou a svetlom

Ľubomír Feldek Zb. Kriedový kruh- nová poetika, jednoduchý a presný výraz, konkrétny, koncentrovaný, vzťah medzi mužom a ženou v rodinnom zväzku Píše aj pre deti (autorské rozprávky, poézia)- Modrá kniha rozprávok Divadelné hry, prekladá zo svetovej literatúry Jeho tvorba: hravosť, nápaditosť, optimizmus https://www.youtube.com/watch?v=VyOetBLOZ48 https://www.youtube.com/watch?v=ThS63Wr4EJo

Ján Stacho Jeho meno sa spája pojem „kreatívna báseň“, čitateľ sa stáva spoluautorom, neprijíma text ako ukončené dielo- je možných mnoho interpretácií uprednostňuje voľný verš, vracia sa k uplatneniu veršového presahu, používa text v zátvorke, ktorý dotvára a často mení význam veršov, používa tzv.rapsodickú metódu, skúma, čo až ľudské zmysly znesú- expresívny senzualista, farebná škála až k bielej a zlatej, symboly zrodu a nenávisti, smrti Zb. Dvojramenné čisté telo, Zážehy, Apokryfy http://zlatyfond.sme.sk/dielo/490/Stacho_Dvojramenne-ciste-telo/7

Ján Ondruš Nový básnický výraz a básnický obraz, usiluje sa nájsť sám seba, svoju vlastnú tvár, odhaľovanie mučivé a bolestné Zb. Šialený mesiac, Posunok s kvetom Jeho svet má často tragickú podobu, najmä v láske, je rozpoltený a stále sa hľadá, no nenachádza, jeho obraz je ponurý ale zrozumiteľný, na citovom základe Typ neoavantgardného existencialistu- báseň Prehĺtanie vlasu (voľný verš, až halucinácie v obrazoch) https://www.youtube.com/watch?v=BT62u1yiFN4

Osamelí bežci Začínajú uverejňovať v časopise Mladá tvorba okolo r.1964, kde vyšli aj ich manifesty Návrat anjelov a neskôr Prednosti trojnohých slávikov Primárna zásada: akcent na morálku, očista medziľudských vzťahov, s konkretistami tzv.spor o metaforu (vyčítali im , že ich metafora má len estetickú funkciu a ornamentálnosť senzualizmu) Poézia ako jedna z foriem komunikácie, mala by isť pod povrch, k podstate javu Tvorili tzv.otvorenú báseň/predbáseň (akýsi koncept), ktorá je hotová, až keď si ju čitateľ dotvorí podľa toho , čo ten text spôsobí u neho Prevažujú prídavné a podstatné mená Ivan Štrpka, Ivan Laučík, Peter Repka- spoločný rok narodenia 1944, beh a pohyb vpred, životný pocit a zobrazenie reality Vplyv existencializmu a beatnikov https://www.youtube.com/watch?v=I16Zr5KTxKs

Ivan Štrpka Debut.zb. Krátke detstvo kopijníkov: vzdor voči dobe cez lyrický subjekt dospievajúceho chlapca, ktorý si stráži nezávislosť od dospelých, v priestore jeho mentality inscenuje zrážky reálne aj fantazijné, obranu fiktívnych hradieb, pobyty na bájnych miestach, bráni právo na mladistvý sen, exupéryovsky krásny, plný túžob a nehy predtým, ako stroskotá v dospelosti, snové výjavy, exotická prírodná scenéria Zb. Tristan tára- posmešným a naruby obracajúcim spôsobom komentuje absurdity vtedajšej doby v literatúre a spoločnosti Vydať sa mu už nepodarilo- až neskôr: Pasca a iné básne, Krásny nahý svet, produkuje texty pre Deža Ursinyho: Modrý vrch Mnohoznačnosť slova, pod povrchom slova-ďalšie vrstvy významov Teraz a iné ostrovy, Správy z jablka, Všetko je v škrupine- v 80. rokoch https://www.youtube.com/watch?v=fcHgFcNznUI

Ivan Laučík Zb. Pohyblivý v pohyblivom- problematické a zároveň akčné existovanie v dnešnom svete, až riskantné, jeho lyrický subjekt je väčšinou exuperyovský letec, polárnik, bádateľ, osamotený, sám, podniká prieskumy v nehostinnej krajine, vzdialenej a drsnej, autobiografické je vtelenie do postavy horolezca: Sme príbuzní na začiatku Jeho básne sú rébusmi, jasné severské svetlo , ktoré vrhá dlhý tieň https://www.youtube.com/watch?v=0RmB2L6LGt4

Peter Repka Reportér, jediná zbierka Sliepka v katedrále, beatnická pozícia u neho najsilnejšia, pocit absurdity, ktorý zažíval pri vstupe do navonok honosného, no v skutočnosti bludiskového a nevhodného sveta dospelých Nad pocitmi melanchólie však dominuje nadhľad, recesia a groteskné gestá mladého rozhnevaného muža Jeho kniha zádrapčivých kerouackovských reportáží Vstaň a choď- pohyb na ceste, komunistami zošrotovaná Básnické obrazy sú konkrétne (mená, čisla) Básnická skladba Že-lez-nice- pohyb, oslava života a ľudského pokolenia Chce uchopiť neuchopiteľné, pohyb človeka v krajine sa spája s pohybom myšlienok https://www.youtube.com/watch?v=u5dppQoRP7I

70./80. roky Štefan Moravčík- mimo skupinových programov začal tvoriť koncom 60.rokov Diela: Slávnosti baránkov (prírodná lyrika s ódickým charakterom), Čerešňový hlad (zbierka s témami príroda, žena , erotika), Erosnička, Moravianska Venuša Písal aj prózu a tvorbu pre deti Daniel Hevier: Motýlí kolotoč- ľúbostné, rodinné a prírodné motívy, zb. Nonstop: človek modernej doby, ktorý žije svoj uponáhľaný život, rýchle tempo prináša krízy, odkláňa sa od prírody a inklinuje k mestu Elektrónkový klaun- lyrický hrdina na gombíky, riadený počítačom frustrovaný v strese a zhone, všetko sa mu vymyká z rúk- báseň Motorčeky- nesie zodpovednosť, vychováva deti, trpí, no je schopný milovať Tvorba pre deti a textárska tvorba

Pop-poézia Mnoho básnikov sa venuje a venovalo tvorbe textov piesní, či už pre popovú alebo rockovú scénu, prípadne náročnejšie žánre Boris Filan (Túlavý psík), Kamil Peteraj (Bosá láska), Daniel Hevier, Milan Lasica (Piesne o ničom), Jozef Urban, Ján Štrasser