Rukoväť na písanie slohovej práce - rozprávanie Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Učebný materiál vznikol v projekte Moderná škola – základ úspechu v rámci inovácie obsahu, metód a foriem vzdelávania Rukoväť na písanie slohovej práce - rozprávanie Mgr. Peter Beňo Stredná odborná škola podnikania, Veľkomoravská 14, Trenčín Trenčín 2014

Rozprávanie Obsah: 1.Úvod 2. Rozprávanie, druhy rozprávania 3. Kompozícia umeleckého rozprávania 4. Schéma kompozície umeleckého rozprávania 5. Reč rozprávača a reč postáv 6. Dobrá rada 7. Ukážka 8. Hodnotenie rozprávania 9. Témy z minulých rokov 10. Použitá literatúra

1. Úvod Rozprávanie - najčastejšia forma ľudskej komunikácie. Využívame ho, keď sa chceme niekomu zdôveriť, keď chceme niekomu oznámiť niečo dôležité a pod. - je podstatnou zložkou umeleckého štýlu, je základom epických diel. - stretávame sa s ním pri počúvaní rozprávok a povestí, pri čítaní poviedok, románov, dokonca aj pri štúdiu historických či životopisných odborný diel. Pri rozprávaní sa sústreďujeme na udalosť, ktorá sa odohrala, hovoríme o zápletkách, konfliktoch a ich riešení. Udalosti vykresľujeme ako jedinečné, neopakovateľné, ale zároveň charakteristické pre isté typy ľudí, pre určitú dobu alebo prostredie.

2. Rozprávanie, druhy rozprávania Je najpodstatnejšou zložkou umeleckého štýlu. Spolu s opisom, charakteristikou a úvahou je základným kompozičným prostriedkom výstavby literárneho textu. Druhy rozprávania: Ústne: najstarší typ rozprávania, predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Nájdeme ho aj v umeleckých dielach tzv. priamom rozprávaní (1. os. sg). Jednoduché rozprávanie: vyskytuje sa v bežnej komunikácii, v rodinnom prostredí a napr. v školskej praxi (študent je priamym rozprávačom svojho vlastného príbehu), zvyčajne sleduje dejovú líniu bez rozsiahlejších opisov alebo úvah. Komplexné rozprávanie: využíva už aj opis a charakteristiku (napr. prostredia, postavy) a prvky úvahy

2. Rozprávanie, druhy rozprávania Reprodukcia: vyskytuje sa ako prerozprávaný dej knihy, filmu, divadelnej hry a pod.

3. Kompozícia umeleckého rozprávania Rozprávanie zobrazuje nielen udalosť, o ktorej autor alebo rozprávač hovorí, ale zachytáva aj prostredie, charaktery osôb, motívy ich konania a tiež reč. Z toho vyplýva, že rozprávanie je veľmi zložité a je dôležité, aby bolo kompozične dobre a prehľadne usporiadané. Umelecké rozprávanie využíva zložité kompozičné princípy/postupy, príbeh sa nemusí rozvíjať iba v prirodzenej následnosti, v reálnom čase a priestore. Kompozičné princípy umeleckého rozprávania: Retrospektívny princíp Chronologický princíp Reťazový princíp In medias res

a) Retrospektívny princíp Hlavné znaky: - čitateľ už vie, ako sa príbeh skončil, ale nevie, čo všetko sa predtým odohralo. - tento postup sa uplatňuje hlavne v spomienkach na minulosť. Film založený na retrospektívnom princípe je napr. Forest Gump. (Forest rozpráva svoje príbehy z detstva, dospievania až po zrelú dospelosť. Používa sa vtedy, keď autor nechce, aby čitateľa veľmi strhávalo napätie samotného deja, alebo keď kladie dôraz napríklad na hľadanie príčin nejakej udalosti či postojov vystupujúcich postáv. b) Chronologický princíp - najčastejší postup rozprávania, - rozprávanie dejovej línie v tom slede ako išli udalosti za sebou, - dej sa vyvíja plynulo, udalosti vyplývajú jedna z druhej, príbeh je prehľadný.

c) Reťazový princíp Hlavné znaky: - na jednu udalosť nadväzujú mnohé nové udalosti, pričom väzby medzi nimi sú dosť uvoľnené a neraz ich spája len postava hlavné hrdinu. Veľmi častým prostriedkom tejto kompozície je tzv. falošné rozuzlenie. Čitateľ má v istej chvíli dojem, že jeden z príbehov sa už skončil, ale zakrátko sa ukáže, že sa mýlil - rozprávanie príbehu bolo len prerušené. d) In medias res Hlavné znaky: - ide o rozprávanie bez nejakého úvodu, - priamo sa ocitáme v centre deja či príhody

4. Schéma kompozície umeleckého rozprávania 3. Kríza – vyvrcholenie deja a rozporov. Postava sa môže dostať do konfliktu: s inou postavou – medziľudské vzťahy so spoločnosťou – spoločenský konflikt sama so sebou – osobný konflikt 2. Kolízia – zápletka. Odohrá sa pred udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej; objaví sa konfliktná postava, dej začína gradovať, lexika je expresívnejšia 4. Peripetia – nečakaný dejový zvrat (nepredpokladaná zmena situácie), dej sa zrýchľuje, smeruje k rozuzleniu konfliktu 1. Expozícia – vykreslenie prostredia, doby, hlavné postavy, náznaky konfliktu 5. Rozuzlenie – zlý alebo dobrý koniec (v antických dielach tragické riešenie konfliktu – katastrofa)

5. Reč rozprávača a reč postáv Autorská reč (reč rozprávača) – je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu. Jeho text môžeme prirovnať k objektívu fotoaparátu alebo k televíznej kamere. Sleduje, aj zblízka, ale neposudzuje. Jej hlavné znaky sú: 1. formálne je koncipovaná v minulom čase, 2. využíva slovesnú osobu 3. má, až na odôvodnené výnimky súvisiace so zámerom prózy spisovnú podobu. Príklad: Bača ho uistil, že všetko povie Jergušovi. (Ľ. Ondrejov)

5. Reč rozprávača a reč postáv Reč postáv – prejavy, výpovede jednotlivých osôb, ktoré hodnotia, komentujú príbeh, vnášajú doň svoje úvahy a subjektívne pocity. Rozprávačom príbehu môže byť sám autor, vtedy hovoríme o tzv. er-forme (on-forme) alebo môže dej rozprávať niektorá z postáv, potom hovoríme o ich-forme (ja forme). Postavy buď hovoria priamo, potom je ich priama reč realizovaná aj graficky (dvojbodky, úvodzovky, pomlčky), alebo nepriamo, vtedy ide o polopriamu reč.

On-rozprávanie (príklad) A ako lozil, ako sa mu beznádejne hlúpo cnelo, v neprístupnom kúte v jednej z čakární zazrel ženu. Prišla alebo odchádzala? Zaujala ho. Bola v čiernom. Driemala alebo snila? Opierala sa o kufrík, ktorý mala pri sebe na lavičke, tiež taký čierny, ako bola oblečená. Ani chvíľu neváhal, prekračoval skrížené, poprepletané nohy spáčov, ktoré ju zatarasovali ako nepreniknuteľný, pospriečaný tmavý prales. Ja-rozprávanie (príklad) Ocitol som sa v spoločnosti seberovných. Oči mi hneď pritiahla čierna, dúhovomodrá hlava a sivý, svietivý pohľad. My sa už poznáme. Okrem Daniely a Madame ešte som našiel dve príťažlivé ženy. To bolo viac ako dosť. Jedna bola ako broskyňa, kreolka, druhá žiarila rúnom plavých vlasov. Len čo som sa jej dotkol pohľadom, zaklonila hlavu a potriasla svojou hrivou, s prepáčením, ako mladá šťastná kobylka na pastve.

Priama reč Je doslovným citovaním reči postáv, preto sa dáva do úvodzoviek a obyčajne sa vyčleňuje aj do osobitného odseku. Úvodzovky sú najvýraznejším formálnym znakom priamej reči. Veta priamej reči je v priemere podstatne kratšia ako veta autorskej reči.. Sa najčastejšie, takmer bežne, využíva v dialógu. Sprievodnou časťou priamej reči je uvádzacia reč, ktorou autor prejavy nielen „uvádza“, ale ich aj komentuje, dopĺňa a upravuje. V staršej epike sú uvádzacie vety „administratívnym“ informovaním autora pomocou slovies dicendi (povedať, hovoriť, ozvať sa, poznamenať, vravieť, pošepnúť, zakričať, odvrknúť, odpovedať..), sentiendi (myslieť, uvažovať, cítiť..) a pod.

Uvádzacia veta môže byť pred priamou rečou: Mišo skríkol: „ A polieval si ju?“ Takéto umiestnenie uvádzacej vety naznačuje pokojný, intelektuálny priebeh priamej reči. Uvádzacia veta môže byť za priamou rečou: „Vivat a vivat, kde budeme bývať,“ ozvalo sa z druhého boku záhrady. (J. Kalinčiak) Používa sa pri expresívnej, dynamickej priamej reči. V citovo napätej komunikácii.

Slovník rozprávania je neobmedzený autor má používať slová významovo bohaté, jeho reč má byť výrazná, pôsobivá, musí vedieť pracovať so všetkými druhmi slov, uplatňovať slovesá, keď chce docieliť dynamickosť, používať mená, ak chce presne a výstižne pomenovať či hodnotiť, vedieť, kedy sú najvhodnejšie citoslovcia, ako čo najlepšie vyjadriť ďalšie okolnosti deja, napr. určenie času, miesta a pod. - ani spojky nie sú zanedbateľné, môžu dej napríklad spomaliť alebo stupňovať. Syntax rozprávania aj keď v rozprávaní prevažuje oznamovací spôsob, uplatňujú sa v ňom tiež opytovacie a zvolacie vety, ktoré výstižne charakterizujú medziľudskú komunikáciu. popri jednoduchých vetách sú primerane zastúpené aj súvetia. striedajú sa jednočlenné vety slovesné (napr. Prší, Straší. Chutí mi.) s neslovesnými (napr. Je mi dusno. Bolo mi do smiechu. Pohov!), krátke s dlhými.

6. Dobrá rada 1. Rozprávač musí zaujať príbehom. Nič nie je také nebezpečné a nepríjemné pre autora i čitateľa ako pomalé, nudné a zdĺhavé rozprávanie, ktorému navyše chýba pevná stavba. 2. Nikdy zbytočne „neodskakujte“ od deja. To si môžu dovoliť iba skutoční spisovatelia, ktorí svoje rozprávanie kompozične zvládnu. 3. Pracujte iba s toľkými postavami, s koľkými si dokážete poradiť. 4. Nebojte sa fantázie, nebojte sa čitateľov zaujať niečím nečakaným, nevídaným, ale zároveň si pamätajte, že aj fantázia musí mať svoju logiku a pravdu. 5. Ohybnosť a plastickosť príbehu spočíva v tom, že nerozprávame iba strohý dej, ale vykreslíme prostredie, poskytneme presný opis a výstižnú charakteristiku hrdinu. 6. Použite priamu reč postáv.

7. Ukážka – Prvý deň v škole Kto by si nepamätal na tú zmes pocitov a vôní, ktorá sa spája s prvým dňom v škole? Doteraz vidím všetky tie tváre a pohľady, ktoré na mňa boli upreté....a viem si živo predstaviť aj neutíchajúci tlkot môjho srdca. Strach z niečoho nového a hneď za tým aj zvedavosť. Otázky sa mi rodili v hlave a hneď si hľadali aj odpovede. Nič som nevnímal. Prípravy na tento veľkolepý deň sa konali už niekoľko mesiacov predtým. Otravné nákupy, z ktorých mala mamina väčšiu radosť ako ja. Nekonečné otázky, že akej farby má byť moja prvá školská taška, ma privádzali k zúfalstvu už v takom mladom veku. Potom nasledovali dlhé prednášky o tom, ako sa smiem a ako nesmiem správať. Poviem vám, bolo to naozaj únavné. Už od svojich skorých liet som bol dosť živé dieťa a predstava tichého sedenia v školskej lavici sa mi nezdala veľmi lákavou. Vedel som presne, čoho sa budem musieť vzdať. Poobedňajšieho spánku. Dopoludňajšieho prehrabovania v pieskovisku. A pravdaže aj sladkého hrania. Mala vraj nastať zmena. Radikálna. Aspoň tak ma určitý čas strašili. 1

Prišiel deň D. Bolo skoré ráno Prišiel deň D. Bolo skoré ráno. Mama ma obliekla a dávala mi aj posledné rady: „ ...Nie, aby si vykrikoval neslušné slová...... v lavici sa nevrť..... hovor, len keď sa ťa pani učiteľka niečo spýta...“ Dôležito som prikyvoval svojou malou hlávkou, až kým mi mama nezapla košeľu až tesne pod krk. Bol som pripravený. Tašku som si však na plecia nemohol vziať, pretože by ma s najväčšou pravdepodobnosťou stiahla k zemi. Malými krôčikmi som kráčal celou cestou do školy za mamou. Nikam som sa neponáhľal a ani mama nie. Boli sme tam aj tak prví. A tak som mal možnosť všetko podrobne sledovať. Príchody detí, slzy v očiach tých ustráchanejších, úsmev na perách tých živších, roztržité pohľady ich rodičov, ktoré sa pýtali: „ Kde to nechávam svoje dieťa?“ Aj v očiach mojej mamy sa zračil ten pohľad....ale rýchle zmizol, len čo sa ku mne otočila, aby sa rozlúčila. Až teraz po rokoch som pochopil, že mi tým len nechcela nahnať ešte väčší strach, než aký som pociťoval. Dala mi pusu na čelo, čo je asi nejakým typickým rozlúčkovým gestom všetkých mám. Zostal som stáť na školskom dvore sám. Pomaly som sa obzeral vôkol, až som neďaleko zbadal skupinu svojich kamarátov. Človeku je hneď veselšie, keď vie, že nemusí nejaké nové situácie prežívať sám. Spolu sme sa dokonca dostali aj do jednej triedy a ja som vedel, že to už vôbec nebude také zlé, ako som si sprvu myslel. 2

A pravdupovediac, začal som sa na to aj tešiť. Pani učiteľka mala na tvári úsmev, ktorý si aj po rokoch pamätám...bol to úsmev, ktorý hovoril: „ Ste v bezpečí, nemáte sa čoho báť. Som tu na to, aby ste prišli ku mne, keď sa budete báť, alebo keď budete potrebovať pomoc.“ Dve hodiny ubehli ako voda. Spoznal som svojich spolužiakov, našiel nových priateľov a zistil som, že možno aj pre mňa bude platiť heslo : „ Škola hrou.“ Z triedy som vyšiel s úsmevom na perách. Vložil som svoju dlaň do maminej a vedel som, že aj keď už zo mňa rastie chlap, tú teplú dlaň budem ešte v niektorých okamihoch svojho života potrebovať. Doma bol malý vypočúvací štáb. „ Tak ako bolo? Aj si plakal? Dúfam, že si sa nebil hneď prvý deň?“ Oco a mama mali na mňa „more“ otázok, ale ja som bol aj tak mysľou inde. Cítil som, že práve v tento deň začína nová etapa. Nová epocha môjho života, v ktorom budem čoraz viac zodpovedný sám za seba a za svoje činy. A pravdupovediac, začal som sa na to aj tešiť. Zdroj:http://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/791-prvy-den-v-skole-rozpravanie/ 3

8. Hodnotenie rozprávania 1. Vonkajšia forma ....................................................... 4 body ♦ celková úprava prepísanie práce z konceptu do čistopisu čitateľnosť (zreteľné rozlíšenie veľkých a malých písmen, dôsledné dodržiavanie diakritických znamienok) zreteľné grafické členenie odsekov čistota textu – bez škrtania dodržiavanie okrajov ♦ dodržanie rozsahu

2. Vnútorná forma ........... 20 bodov ♦ obsah ............................. 4 body dodržanie témy príbeh s pointou ♦ kompozícia ....................4 body uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (dodržanie žánrovej formy) vnútorná stavba epického diela (zápletka, zauzľovanie deja, vyvrcholenie deja, nečakaný obrat v deji, rozuzlenie; pri jednoduchom rozprávaní – úvod, jadro, záver, t. j. udalosť zachytená v časovom slede) členenie textu na pásmo rozprávača a pásmo postáv ♦ jazyk .............................. 4 body správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu (slohový útvar) syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov rôznorodosť syntaktických prostriedkov použitie častíc, citosloviec

♦ pravopis .........................4 body 0 – 2 chyby.........4 body 3 – 6 chýb...........3 body 7 – 10 chýb.........2 body 11 – 14 chýb.......1 bod 15 a viac chýb.....0 bodov Štýl .........................................4 body rôznorodosť modálnej stavby viet tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší) pútavosť 3. Celkový dojem ...................4 body ♦ celkové vyznenie práce ♦ práca by nemala obsahovať: nelogické názory, protispoločenské postoje, antihumánne a neetické názory, názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia, iné.

9. Témy z minulých rokov 2007 Gaudeamus igitur (Rozprávanie o mojej ceste k dospelosti) 2008 Dôkaz mojej dospelosti (Rozprávanie) 2009 Odišiel/odišla som, hoci som mal/mala zostať (Rozprávanie) 2010 (žáner nebol vylosovaný) 2011 Gaudeamus igitur (Rozprávanie o mojej ceste k dospelosti) 2012 (žáner nebol vylosovaný) 2013 I malé meškanie môže spôsobiť veľké problémy (Rozprávanie) 2014 - ?

10. Použitá literatúra CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 3 pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana 2010, 64 s. ISBN 978-80-81-20017-5 HINCOVÁ, K – HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1.- 4. ročník stredných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2008, ISBN 978-80-10-01557-3 WEIDLEROVÁ, A. – WEIDLER, E.: Sloh na dlani. Druhé vydanie. Bratislava: Príroda 2005. ISBN 80-07-01332-6 Ukážka: Prvý deň v škole. Dostupné na internete: http://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/791-prvy-den-v-skole-rozpravanie/ (18.02.2014, 09:15:23)