Slovenský jazyk a literatúra

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
Mgr. Marie Havránková TVAROSLOVÍ 4 – přídavná jména Mluvnice pro 2. ročník 2. ročník Srpen 2012.
Advertisements

STYL Ke stylu se užívá:Typické slovní prostředky: Věty: 1. HOVOROVÝ v běžných rozhovorech každodenního života slova a obraty hovorové, výrazy z obecné.
NÁZEV ŠKOLY: Základní škola Hostouň, okres Domažlice,
AUTOR: Mgr. Marcela Lazáková NÁZEV ŠKOLY:
SLOVNÉ DRUHY Veronika Pavlíková 9.D.
Sleduj informácie na obale potravín
EKONÓMIA spoločenská veda, ktorá skúma motívy
Číslovky (numeráliá) ako nadstavbový slovný druh
ROČNÍKOVÁ PRÁCA 1.
Proces výmeny informácií medzi ľuďmi
SOCIÁLNE ZMENY spoločnosti a ich príčiny.
S poéziou chcem byť „in“, aj keď je tu Halloween.
SLOVNÉ DRUHY 3. ročník ZŠ.
Organizačné formy výchovy v školských zariadeniach
Tolerancie rozmerov Kód ITMS projektu:
Píšeme súkromný list.
Dramatická literatúra
Zápis do prvého ročníka v ZŠ s MŠ Jána Amosa Komenského, Hubeného 25
Množiny.
L1 cache Pamäť cache.
Ľudská psychika Kód ITMS projektu:
Údaje, informácie, znalosti Informatika
Údaje, informácie, znalosti Informatika
Marketing Cieľ: naučiť sa vysvetliť pojem marketing, naučiť sa používať marketingové nástroje.
VÝRAZ S PREMENNOU 8.ročník.
Plánovanie a príprava hodiny
Detská úprimnosť.
Slovenský jazyk 4. ročník ZŠ Mgr. Tímea Matušeková
Slovné úlohy Zdroj: Križalkovič, K. a kol.: 500 riešených slovných úloh z matematiky.
MATURITA Miroslava Drahošová
ZŠ Bratstvo, Aradáč SLOVENSKÝ JAZYK PRE 5.ROČNÍK - POÉZIA
VETA.
Využitie pracovných listov na hodinách informatiky
Postoj mládeže na Slovensku k armáde
Kľúč na určovanie rastlín
Slovné druhy PODSTATNÉ MENÁ.
LOGOPÉDIA © SCŠPP Trstená 2010.
Kultúra spôsoby myslenia, správania a činnosti ľudí, ktoré sa rozširujú prostredníctvom učenia a materiálne predmety, ktoré ľudia vytvorili sociálne dedičstvo.
Sociálna interakcia,medziosob- ná percepcia
Znaky umeleckého štýlu
Publicistický štýl.
Deliť celok na rovnaké časti / opakovanie /.
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Učebnica: Slovenský jazyk pre 4. ročník, Autor: Z. Hirschnerová, M
PODSTATNÉ MENÁ SUBSTANTÍVA.
Rastrova a Vektorov grafika
Téma 5: Kategorický sylogizmus
Úvod do štúdia literatúry
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Inovácie v didaktike pre učiteľov predprimárneho vzdelávania.
S l o v e s á (v e r b á).
Pojem, modely zavádzania zlomkov, porovnávanie, operácie so zlomkami.
Jazykové štýly.
Maturitná skúška v školskom roku 2017/2018
Divergentné úlohy v matematike
ako slohový postup a slohový útvar
GRAFICKÁ STRÁNKA JAZYKA
PaedDr. Jozef Beňuška
Výskumný súbor.
Médiá v našom živote.
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
Aplikácia sieťového grafu v príprave a realizácii projektu Metóda CPM a PERT Sieťový graf je definovaný dvojicou množín, kde množina uzlov U = ( u1 , u2,
Číslovky 3. ročník Mgr. Tímea Matušeková.
Dvojhlásky ia.
1. Určte, v ktorej možnosti sú všetky číslovky správne napísané:
Morfológia – tvaroslovie Mgr. Soňa Belokostolská
Rodina a priatelia.
Písanie dátumov, časových údajov a telefónnych čísel
MIKROKOMPOZÍCIA.
Stredná odborná škola automobilová Moldavská cesta 2, Košice
TVAROSLOVÍ SLOVNÍ DRUHY – SLOVA OHEBNÁ A NEOHEBNÁ
Transkript prezentace:

Slovenský jazyk a literatúra

LITERARÚRA LITERÁRNE DRUHY: 1. lyrika – je literárny druh, ktorý nemá dej, vyjadruje pocity, nálady, dojmy, myšlienky a úvahy autora alebo hrdinu, odzrkadľuje vnútorný stav. Lyrický text sa realizuje básnickými prostriedkami. ZÁKLADNÉ POJMY: stopa – je najmenšie stavebná jednotka verša, ktorá sa opakuje alebo strieda vo verši a má 2 až 3 slabiky, základné stopy: daktyl, trochej, jamb, spondej verš – je jeden riadok básne strofa – je skupina veršov usporiadaných do celku, predstavuje myšlienkový celok rým – je zvuková zhoda slabík dvoch slov na konci veršov, základné rýmy: združený (aabb), striedavý(abab), obkročný(abba), postupný(abcabc), prerývaný(abcb)

ZÁKLADNÉ UMELECKÉ PROSTRIEDKY: prirovnanie – porovnávanie dvoch vecí alebo javov, ktoré majú niečo spoločné, v prirovnaní sa používajú spojky( ako, než, sťa...) metafora – vniká prenesením významu na základe vonkajšej podobnosti napr.: horela roľa, slnko sadá personifikácia – zosobnenie – prenášanie ľudských vlastností na neživé veci alebo zvieratá a rastliny napr.: hviezdy sa smejú epiteton – básnický prívlastok, ktorým básnik zdôrazňuje niektorú vlastnosť osoby, predmetu alebo javu napr.: usmiate oči, zlatisté lúče AUTORI: Kollár –Slávy dcéra, Hollý – Svatopluk, Botto – Smrť Jánošíkova, Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, S.H. Vajanský , P.O. Hviezdoslav –Krvavé sonety, Ján Smrek, Rudolf Dilong, Ivan Krasko, Vladimír Roy, Miroslav Válek – Dotyky, Milan Rúfus – Až dozrieme

2. epika – je literárny druh založený na dejovosti, rozprávaní príbehu. ZÁKLADNÉ ŽÁNRE: poviedka – krátky epický útvar, má jednoduchý dej, zobrazuje jednu udalosť, jednu zápletku, vystupuje v nej malý počet postáv, ktoré sa v priebehu deja nevyvíjajú ( autori:J.G.Tajavský – Maco Mlieč, M. Kukučín, B.S. Timrava...) novela – tvorí medzistupeň medzi malou a veľkou epikou, vyznačuje sa krátkosťou a reálnym postojom ku skutočnosti, charaktery postáv sú nemenné ( autori: B.S.Timrava – Ťapákovci, J. Jesenský – Koniec lásky, M. Urban – Jašek Kutliak spod Bučinky...) román – veľký epický útvar, v ktorom autor zobrazuje široký okruh života, dej sa odohráva v dlhom časovom rozpätí, okrem hlavnej dejovej línie má aj vedľajšie dejové línie, vystupuje v ňom jedna alebo viac postáv, romány sú: psychologický, spoločenský, životopisný dobrodružný, historický... ( autori: M. Kukučín – Dom v Stráni, J.C.Hronský – Jozef Mak, E.M.Remarque – Na západe nič nové...)

KOMPOZIČNÉ POSTUPY: chronologické usporiadanie je spracovanie príbehu v časovej postupnosti ( autor: Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia,...) retrospektívne usporiadanie najprv približuje výsledok deja a až potom udalosti, ktoré tomu predchádzali ( autori: Alfonz Bednár – Kolíska, Ladislav Mňačko – Ako chutí moc, J.D. Salinger – Kto chytá v žite...) prúd autorovho vedomia je usporiadanie, ktoré predstavuje neracionálne chápanie skutočnosti, prejavujú sa v ňom myšlienky a city v okamihu vzniku, sú často protikladné a neusporiadané ( autori: Dušan Dušek, Dušan Mitana, Pavel Vilikovský, Ján Johanides, Rudolf Sloboda)

3. dráma – je základný literárny druh. Má dej 3. dráma – je základný literárny druh. Má dej. Vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv boha Dionýza ( boh plodnosti a vína). ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI: : verš / próza dejovosť prítomný čas dialogickosť ZÁKLADNÉ POJMY: monológ – dlhší prehovor jednej osoby dialóg – rozhovor dvoch alebo viacerých osôb replika – prehovor jednej postavy

KOMPOZÍCIA DRÁMY: vonkajšia kompozícia: dejstvá - časti hry oddelené spúšťaním opony, medzi dejstvami zväčša býva prestávka, sú zložené z výstupov scény – výmena dekorácií i hercov na javisku výstupy – zmena počtu postáv vnútorná kompozícia: úvod – expozícia – uvedenie postáv, miesta a času zápletka – kolízia – vznik konfliktu vyvrcholenie – kríza – stupňovanie napätia, vyvrcholenie konfliktu obrat – peripetia – nečakaný dejový obrat rozuzlenie – katastrofa – riešenie konfliktu

REALIZÁCIA DRÁMY: premiéra – prvé uvedenie hry repríza – druhé uvedenie hry derniéra – posledné uvedenie hry DRAMATICKÉ ŽÁNRE: tragédia, komédia, činohra, opera, opereta... AUTORI: Sofokles – Antigona, Shakespeare, Moliére – Lakomec, F. Schiller – Úklady a láska, J. Palárik – Zmierenie, J.G. Tajovský – Statky-zmätky, I. Bukovčan – Kým kohút nezaspieva, Lasica a Satinský...

GRAMATIKA 1.veta – je základná jednotka komunikácie, vyjadruje ucelenú myšlienku, delí sa podľa zloženia, členitosti a obsahu a, podľa zloženia: 1. holá napr.: Janko píše. Sneží. 2. rozvitá Janko píše list. Vonku sneží. b, podľa členitosti: 1. jednočlenná: a, slovesná Prší. Je teplo. b, neslovesná Stáť! Výborne! Nemocnica. 2. dvojčlenná: a, úplná Malý Janko píše list. b, neúplná Píše list.(on) c, podľa obsahu: oznamovacia, rozkazovacia, opytovacia, želacia

2. súvetie – obsahuje aspoň 2 prisudzovacie sklady, 2 prísudky, môže byť: a, jednoduché( má 2 prisudzovacie sklady) b, zložené( má aspoň 3 prisudzovacie sklady) jednoduché súvetie je: a, priraďovacie( 2 rovnocenné vety) b, podraďovacie ( 1 veta je nadradená –hlavná a 1 je vedľajšia)

priraďovacie súvetie: a, zlučovacie –deje prebiehajú súčasne alebo tesne za sebou, základné spojky: a, i, aj, ani, najprv - potom, ani - ani... napr.: Mama najprv uvarila obed, potom umyla riad. b, stupňovacie – druhá veta vyjadruje závažnejší obsah, základné spojky: ba, ba aj ,ale aj, a navyše, nielen - ale aj... napr.: Mal som možnosť poznať ho osobne, ba istý čas som s ním aj spolupracoval. c, odporovacie – obsah jednej vety odporuje obsahu druhej vety, základné spojky: ale, no, lež, lenže, iba... napr.: Sľúbili, ale neprišli. d, vylučovacie – obsah jednej vety vylučuje obsah druhej vety, základné spojky: buď, či, buď - alebo, alebo - alebo napr.: Prídete, či neprídete?

podraďovacie súvetie: a, vv podmetová – spojky: že, či, aby, keď zámená: kto, čo, ktorý napr.. Na fakultu sa môže dostať len ten, kto zvládne skúšky. b, vv prísudková – spojky: že, aby, akoby zámená: aký, ako, kto, čo, ktorý napr.: Záhrada bola taká, že ju každý obdivoval. c, vv predmetová – spojky: že, či, aby, ako zámená: kto, čo, ktorý, kedy, prečo napr.: Myslel som na to, čo ma zajtra čaká. d, vv príslovková – spojky: že, či, aby, ako zámená: kto, čo, ktorý, kedy, prečo napr.: miesta: Vídať ho tam, kde sa niečo deje. času: Nepôjdeš von, kým si neopravíš známky! spôsobu: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. príčiny: Nemôžem ísť do kina, lebo som chorý. e, vv prívlastková – spojky: že, či, aby, keď zámená: aký, ktorý, čo... napr.: Mám rád koláče, ktoré pečie moja mama.

3. vetné členy: A: hlavné vetné členy: 1. prísudok(čo robí?): a, slovesný( vyjadrený slovesom) Janko píše. b, neslovesný( iný slovný druh) Jano je žiak. Juraj je usilovný. Fero čľup do vody. 2. podmet (Kto? čo?): a, vyjadrený Učiteľ učí. b, nevyjadrený Prišli o ôsmej.(oni) vetný základ(v jednočlennej vete): a, slovesný(vyjadrený slovesom) Prší. Mrholilo. b, neslovesný(iný slovný druh) Potraviny. Dnes je teplo.

B: vedľajšie vetné členy: 3. predmet( pádové otázky okrem nominatívu): a, priamy( akuzatív bez predložky) Mama pečie koláč. b, nepriamy(akuzatív s predložkou a ostatné pády) Napísal bratovi. Rozprával často o detstve. 4. príslovkové určenie: a, miesta(kde?) Sadnite si k stolu. b, času(kedy?) Otec príde večer. c, spôsobu(ako?) Nehovorte tak nahlas! d, príčiny(prečo?) Odpadol od únavy. 5. prívlastok(aký? ktorý? čí?): a, zhodný(stojí pred podstatným meno, zhodujú sa v rode, čísle a páde) Láskavá mama pečie deťom koláč. b, nezhodný( stojí za podstatným menom, nezhoduje sa s ním) Deti z mesta chodia častejšie do kina. Dnes dostala list od priateľky.

4. slovné druhy: Podstatné mená Prídavné mená ( 1 – 4) skloňujú sa Zámená ohybné - plnovýznamové - majú platnosť vetného člena Číslovky Slovesá - časujú sa Príslovky Predložky Spojky neohybné - neplnovýznamové - nemajú platnosť vetného člena Častice Citoslovcia

1. podstatné mená: pomenúvajú osoby, zvieratá a veci a, vlastné: Košice, Slovák b, všeobecné: a, konkrétne: a, počítateľné: strom/y b, nepočitateľné: a, látkové(merateľné) voda, múka b, hromadné(nemerateľné) ľud, hmyz b, abstraktné: čas, krása, deň gramatické kategórie: rod: mužský, ženský, stredný číslo: jednotné(singulár), množné(plurál) pád: N, G, D, A, L, I vzory: mužský rod: chlap, hrdina, dub, stroj ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

2. prídavné mená: pomenúvajú vlastnosti a vlastnícke vzťahy osôb, zvierat a vecí a, vlastnostné: a, akostné: dobrý, milý, vysoký... b, vzťahové: drevený, šijací, slovenský... b, privlastňovacie: a, individuálne: spolužiakov, otcov, učiteľkin b, živočíšne: líščí, zajačí gramatické kategórie: rod, číslo, pád vzory: pekný – ak majú pred y/ý, a/á, e/é tvrdú alebo obojakú spoluhlásku cudzí – ak majú pred i/í, ia/a, ie/e mäkkú spoluhlásku krajší, súci páví – živočíšne privlastňovacie príd. mená líščí, zajačia, holubie otcov – privlastňovacie príd. m. utvorené od podstatného mena muž. rodu matkin - privlastňovacie príd. m. utvorené od podstatného mena žen. rodu

3. zámená: zastupujú iné slovné druhy ( podst.m., príd.m., číslovky, príslovky) a, osobné základné: ja, ty, on, ona ,ono, my, vy, oni, ony b, osobné privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich c, zvratné základné: seba/sa, si d, zvratné privlastňovacie: svoj e, opytovacie: kto, čo, aký, čí, ktorý, koľko, ako, kedy, kde, prečo... f, ukazovacie: ten, tá, to, táto, tento, taký, toľko, toľký, tak... g, vymedzovacie: nikto, nič, všetci, ten istý, taký istý, nijako, nikde, ináč... h, neurčité: niekto, niečo, ktosi, čosi, nejaký, niekoľko, kdesi, hocikto... gramatické kategórie: rod, číslo, pád

4. číslovky: vyjadrujú počet, poradie, násobnosť osôb, zvierat, vecí, vlastností a dejov a, základné( pomenúvajú počet): ( koľko?) jeden, dva, sto, tisíc, málo, veľa b, skupinové( pomenúvajú súhrn): (koľko?) dvoje, pätoro, desatoro, viacero c, radové( vyjadrujú poradie): ( koľký?) prvý, druhý, tisíci, mnohý d, násobné( označujú opakovanie): (koľkokrát, koľko ráz, koľkonásobný?)jedenkrát, stokrát, prvýkrát, dva razy, stonásobný, mnohokrát, mnoho ráz, mnohonásobný e, druhové( označujú počet druhov):(koľkoraký, koľkorako?) dvojaký, pätoraký, storako, mnohorako gramatické kategórie: rod, číslo, pád

vzory: číslovky jeden, dva, tri, štyri majú osobitné skloňovanie číslovky päť a vyššie podľa vzoru päť číslovky sto - mesto tisíc - stroj milión - dub miliarda – žena radové, násobné a druhové podľa vzoru pekný a cudzí(druhý, tisíci)

5. slovesá: vyjadrujú činnosti, stavy a deje a, neplnovýznamové( pomocné) plný význam majú až v spojení s neurčitkom plnovýznamového slovesa: a, fázové – vyjadrujú fázy deja napr.: začať, prestať... b, modálne – môcť, musieť, smieť, chcieť, vedieť, mať c, limitné – ísť, mať d, sponové – byť b, plnovýznamové – majú vlastný význam: a, činnostné – podmet vykonáva dej, činnosť napr.: písať úlohu, umyť okno b, stavové – podmet je dejom zasiahnutý alebo je nositeľom stavu, vlastnosti napr.: otec starne, zhoduje sa s ním, nachádza sa doma, máme auto a, bezpredmetové – bežať b, predmetové : a, prechodné – s predmetom v A bez predložky napr.. písať román b, neprechodné – s predmetom v A s predložkou alebo v inom páde napr.: čakať na sestru, hádať sa s ňou

gramatické kategórie: osoba – ja, ty on, ona, ono, my, vy, oni, ony číslo – jednotné(singulár), množné ( plurál) čas – prítomný, minulý, budúci spôsob – oznamovací – dej prebieha, prebiehal, bude prebiehať podmieňovací – dej by sa mohol uskutočniť čítal by som rozkazovací – výzva, aby sa dej uskutočnil čítaj, čítajte okrem toho sa pri slovesách určuje: rod – činný - podmet vykonáva činnosť Stavajú dom trpný – podmet je dejom zasiahnutý Dom sa stavia/ je stavaný vid – nedokonavý – dej je v priebehu robiť, budem robiť, myslieť, budem myslieť dokonavý – dej je ukončený urobiť, vymyslieť

6.príslovky: pomenúvajú okolnosti a vlastnosti a, miesta ( kde?, kam?, kade?, odkiaľ? pokade?...) vysoko, hore, okolo... b, času ( kedy?, odkedy?, ako dlho?...) minule, večer, včera, zajtra... c, spôsobu ( ako?...) rýchlo, pekne, teplo, krásne... d, príčiny ( prečo?, začo?...) úmyselne, omylom... stupňovanie: niektoré príslovky sa dajú stupňovať napr.: pekne, krajšie, najkrajšie

7. predložky: vyjadrujú vzťahy medzi slovami a, jednoduché – nedajú sa rozčleniť z, v, okolo, pri, medzi... b, zložené – dajú sa rozčleniť po-nad, s-po-za, na-miesto... a, prvotné – používajú sa len ako predložky na, do, cez, nad, pred... b, druhotné – môžu byť aj iným slovným druhom: príslovkou: blízko, dolu, uprostred podst. m. : vďaka, koncom, vo vzťahu k slovesom: začínajúc, končiac, nehľadiac

8. spojky: spájajú slová alebo vety a, priraďovacie – spájajú rovnocenné slová alebo vety zlučovacie – a, i, aj, ani, ako i... Najprv uvarím obed a potom pôjdem na prechádzku. vylučovacie – alebo, buď, či... Buď uvarím obed, alebo pôjdem na prechádzku. odporovacie – ale, no, lež, lenže, avšak... Slnko síce svietilo, ale fúkal studený vietor. stupňovacie - ba, ba aj, a ani, nielen - ale aj Utekal, ba priam letel. b, podraďovacie – spájajú nerovnocenné vety napr.: že, aby, keby, lebo, pokiaľ, nakoľko, ako, keď, čo... Nepríde preto, lebo nemá čas. Zdá sa, že všetko dobre dopadne.

9. častice: vyjadrujú osobné postoje hovoriaceho k výpovedi a, uvádzacie – stoja na začiatku vety A prečo práve ja. Bodaj by neprišla! Azda sa nebojíš? Nech je ticho! b, vytyčovacie – stoja pred istým slovom, hovoriaci nimi vysvetľuje ( respektíve, povedzme, slovom...) alebo zdôrazňuje nasledujúce slovo ( iba, len, ešte, najmä...) Prídem zajtra, respektíve pozajtra. 10. citoslovcia: vyjadrujú citové reakcie( hurá), napodobňujú zvuky( buch, hav-hav) napr.: ach, hej, hop, kikirikí, fuj, čľup, cŕŕn

SLOH jazykové štýly: objektívne: a, náučný b, administratívny štýly objektívno-subjektívne: a, žurnalistický (publicistický) b, rečnícky c, esejistický subjektívne: a, hovorový b, umelecký

Náučný štýl: základné znaky: a, písomnosť – prevládajú písané texty, aj ústne prejavy sú vopred pripravené b, presnosť – používanie odbornej terminológie c, monologickosť – spätná väzba sa realizuje dodatočne d, verejnosť – texty sú určené odbornej aj laickej verejnosti e, objektívnosť – dominujú fakty, nezaujatosť autora d, schematizácia – používajú sa schémy, tabuľky, grafy, vzorce, fotografie... žánre: dizertácia, monografia, učebnica, encyklopédia, článok, referát, prednáška, diskusia, recenzia, posudok, kritika...

Administratívny štýl: základné znaky: a, písomnosť – realizuje sa v písomnej forme b, presnosť – kladie dôraz na číselné údaje, sčasti aj na odborné termíny c, verejnosť – využíva sa vo verejnej komunikácii v rámci inštitúcií d, objektívnosť – dominujú fakty a neosobné vyjadrovanie e, schematizácia – využíva sa schematická kompozícia, cieľom je zhromaždiť čo najviac informácií na čo najmenšom priestore f, heslovitosť – používajú sa krátke, jednočlenné neslovesné vety ( pri vypisovaní šeku) g, normovanosť – záväznosť formálnej a obsahovej stránky, je presne stanovená formálna úprava formulárov h, enumeratívnosť – výpočet faktov žánre: zápisnica, protokol, petícia, zmluva, certifikát, splnomocnenie, životopis...

Rečnícky štýl: žánre: agitačné ( súdna reč, politická reč ) náučné ( prednáška, prezentácia, diskusia, debata...) príležitostné ( uvítací prejav, záverečný prejav, prípitok...)

slohové postupy: a, informačný : základné znaky: a, inkohéznosť ( nesúdržnosť) – každá časť má význam sama osebe, nie je medzi nimi logická súvislosť b, enumeratívnosť (vypočítavanie) – radenie prvkov vedľa seba c, komutabilnosť (zameniteľnosť) – časti textu možno zamieňať bez zmeny významu text d, aktuálnosť e, objektívnosť – presné údaje, mená, číslovky... žánre: slovníky, encyklopédie, oznámenia, správy, zákony...

b, opisný: základné znaky: a, inkohéznosť (nesúdržnosť) - každá časť má význam sama osebe ( odsek) b, enumeratívnosť – výpočet vlastností javu c, komutabilnosť – zameniteľnosť viet a nadvetných úsekov d, gnómickosť( nadčasovosť) – všeobecná platnosť bez časového obmedzenia e, subjektívnosť – osobný postoj autora, miera subjektivity sa mení podľa žánru žánre: statický opis – opis s prevahou podst. a príd. mien dynamický opis – opis niečoho v pohybe odborný opis – systematické, jednoznačné a presné vymenúvanie vlastností(napr.: opis stroja, návod na použitie stroja) umelecký opis – opis s prevahou autorovej fantázie opis pracovného postupu – časti textu po sebe logicky nasledujú charakteristika – opis fyzických aj duševných vlastností osoby a, priama: priamo vymenúvame vlastnosti b, nepriama: vlastnosti vyplývajú z konania osoby

c, rozprávací: základné vlastnosti: a, kohéznosť ( súdržnosť) – dôležitá je nadväznosť prvkov, prvok má význam len vo vzťahu k iným prvkov b, explikatívnosť ( výkladovosť) – zachytenie deja s rozličnými okolnosťami c, sukcesívnosť ( postupnosť) – prvky nasledujú jeden za druhým a nedajú sa voľne premiestniť d, aktuálnosť – zaradenosť deja do časového rámca e, subjektívnosť – informácia je podaná z hľadiska autora žánre: rozprávanie, súkromný list, kronika, epické žánre ( román, novela, poviedka, bájka, rozprávka...)...

d, výkladový ( úvahový): základné znaky: a, kohéznosť – časti textu majú svoje pevné miesto b, explikatívnosť ( výkladovosť) – dôležitá je presnosť, pre výklad sú typické logické postupy: indukcia( od konkrétneho k všeobecnému), dedukcia( od všeobecného ku konkrétnemu) a argumentácia( uvádzanie dôkazov, faktov) c, sukcesívnosť ( postupnosť) – nadväznosť viet a odsekov d, gnómickosť ( nadčasovosť) – všeobecná platnosť e, objektívnosť – presnosť, nezaujatosť, argumenty, odborné slová, 1. osoba plurálu žánre: žánre náučného štýlu ( referát, prednáška, štúdia...), výklad, úvaha, esej...

Výklad – je objektívny slohový útvar, autor nevyjadruje svoje subjektívne názory, využíva neosobné vyjadrovanie alebo autorský plurál ( 1. osoba množného čísla), v písanej podobe sa nachádza vo vedeckých publikáciách, v školských učebniciach a vo vedeckých časopisoch, jeho cieľom je vysvetliť vedecké poznatky a vzťahy medzi nimi kompozícia ( členenie) výkladu: výklad členíme na úvod, jadro, záver úvod – obsahuje pomenovanie problému ( uvedenie do problematiky) jadro – obsahuje analýzu jednotlivých stránok problému záver – obsahuje zhrnutie, zovšeobecňujúci záver

Úvaha – je subjektívny slohový útvar, uplatňuje sa v nej subjektívny názor autora, ktorý vyvodzuje úsudky a závery a pôsobí na city adresáta kompozícia ( členenie) úvahy: kompozícia úvahy je voľnejšia ako pri výklade, ale zachováva členenie na úvod, jadro a záver úvod – obsahuje konštatovanie, citát, myšlienku, ktorá vyvoláva u čitateľa záujem jadro – obsahuje konkrétne názory a myšlienky na danú tému záver – zhrnutie hlavnej myšlienky