2. časť EXTERNALITY Prednášajúci: doc. Ing. Beáta Meričková, PhD. Katedra verejnej ekonomiky Ekonomická fakulta UMB

Externality Pigou, Marshall Pigou pracuje s teóriou Pareto optima Definuje externalitu ako jedno zo zlyhaní trhu, tj. stavu, kedy nie sú splnené podmienky Pareto optima a nie je maximalizovaný spoločenský blahobyt Trhové ceny neodrážajú skutočné spoločenské náklady a prínosy ekonomických aktivít spojených so vznikom externalít Arthur Pigou Autor pôvodnej teórie ekonómie blahobytu, tj. prerozdeľovanie dôchodkov od bohatších k chudobnejším vedie k rastu spoločenského blahobytu. Prvý, ktorý sa bližšie zaoberá externalitami

Externalita alebo externý efekt je v ekonómii vonkajší účinok (efekt) ekonomickej činnosti prenesený z daného ekonomického subjektu na iný subjekt alebo okolie, resp. z iných subjektov alebo okolia na daný ekonomický subjekt. Vzniká vtedy, keď výroba alebo spotreba jedného ekonomického subjektu spôsobuje inému ekonomickému subjektu náklady alebo výnosy nezachytené trhom; Tieto efekty sú teda spojené s funkciami úžitku a produkčnými funkciami Tým že náklady alebo prínosy nie sú zahrnuté do cien tovarov narušujú fungovanie trhového mechanizmu – nie je možná maximalizácia sociálneho prebytku Teória vidí zdroj externalít v absencii presného vymedzenia vlastníckych práv a nástrojov ich vymáhania (Baumol, Oates)

Ekonomická charakteristika externalít, čiže externých vplyvov by mala spĺňať kritériá: Ide o „situáciu, Jedného ekonomického subjektu spôsobí zmenu blahobytu (strata, alebo úžitok) inému ekonomickému subjektu a táto zmena blahobytu nie je kompenzovaná“. (Pears, Turner) Treba doplniť: ekonomický subjekt, ktorý ovplyvňuje blahobyt iného subjektu to nerobí zámerne, resp. vo svojom ekonomickom rozhodovaní, to že spôsobuje zmenu blahobytu iného ek. subjektu, považuje za irelevantné.

Externalitu môžeme formálne zapísať nasledovným spôsobom: UA = UA (x1, x2, x3, ... xn, y1) Kde: UA – blahobyt (úžitok) jednotlivca "A" x1, x2, x3, ... xn - štruktúra spotrebovávaných statkov y1 - aktivity realizované inými jednotlivcami

Niekedy sú externality označované aj ako efekty prelievania, efekty susedstva, to však neplatí pre všetky externality.

Rozdelenie externalít na technologické a peňažné (pekuniárne) Technologické sú spojené s úžitkovými a produkčnými funkciami, vznikajú ak produkcia alebo spotreba jedného subjektu ovplyvňuje produkciu, alebo spotrebu iného subjektu. Pôsobia priamo, nie prostredníctvom trhu a cien. Peňažné pôsobia nepriamo, prostredníctvom trhu a cien, vznikajú, keď spávanie sa výrobcov, spotrebiteľov ovplyvňuje sústavu cien v ekonomike a následne blahobyt iných výrobcov a spotrebiteľov.

ROZDELENIE EXTERNALÍT Podľa toho či vzniká úžitok alebo strata pozitívne externality negatívne externality Podľa zúčastnených subjektov producent – producent producent – spotrebiteľ spotrebiteľ- spotrebiteľ Podľa charakteru ekonomickej aktivity, ktorej sú výsledkom produkčné a spotrebné externality D. Podľa počtu subjektov, ktoré externality zasahujú parciálne a globálne

E. Podľa priestorového vplyvu lokálne národné a nadnárodné externality F. Z hľadiska času pôsobenia medzigeneračné externality G. Podľa počtu ekonomických aktivít, ktorých sú výsledkom mhohodimenziálne – externality z prehustenia a multidimenzionálne externality H. Podľa spojenia s kolektívnym statkom vyčerpateľné nevyčepateľné externality

Negatívna externalita Hraničné spoločenské náklady MSC = MPC + MED Cena Alokačná strata z rastu produkcie B Hraničné súkromné náklady MPC A Alokačná strata z rastu produkcie Hraničná strata z externality MED Hraničný prínos MB MB Množstvo Q2 Q1

Riešenie negatívna externality: Piguova daň Hraničné spoločenské prínosy MSC = MPC + MED Cena B Hraničné súkromné náklady MPC A Pokuta Hraničná strata z externatiy MED Hraničný prínos MB MB Množstvo Q2 Q1

Pozitívna externalita Cena Hraničný spoločenský prínos MSB = MPB + MEB Umŕtvená strata B Hraničné náklady MC A Hraničný súkromný prínos MPB Umŕtvená strata Dead Weight Loss DWL Hraničný prínos z externality MEB MB Množstvo Q1 Q2

Riešenie pozitívnej externality: dotácia Cena Hraničný spoločenský prínos MSB = MPB + MEB Dotácia B Hraničné náklady MC A Hraničný súkromný prínos MPB Hraničná prínos z externality MEB MB Množstvo Q1 Q2

NÁSTROJE RIEŠENIE EXTERNALÍT I. TRHOVÉ NÁSTROJE – iternalizácia externalít: Ustanovenie majetkových práv (Coasova teoréma) Vytvorenie ekonomickej jednotky vhodnej veľkosti II. ADMINISTRATÍVNE NÁSTROJE – alokačné intervencie Zákaz alebo donútenie Výber pokút za spôsobovanie negatívnej externality, Dotácie producentovi externality Rozličné formy administratívnej regulácie (napr. formou stanovenia maximálneho rozsahu negatívnej externality, limitovaním výrobných vstupov alebo objemu produkcie). Verejné financovanie, príp. produkcia statkov, ktorých spotreba je spojená s pozitívnymi externalitami, rep. zamedzuje vzniku negatívnych externalít

I. TRHOVÉ NÁSTROJE – internalizácia externalít: Vytvorenie ekonomickej jednotky vhodnej veľkosti Ekonomická jednotka môže mať taký rozmer, že prakticky všetky dôsledky externality sa prejavia v rámci tejto jednotky a neovplyvňujú blahobyt iných subjektov. Vtedy sa hraničné súkromné náklady MPC (hraničné súkromné prínosy) MPB) rovnajú hraničným spoločenským nákladom MSC (hraničným spoločenským prínosom MSB)

Ustanovenie majetkových práv (Coasova teoréma) Coasova teoréma a vychádza z jasne definovaných vlastníckych práv, ktoré dávajú možnosť kontroly nad využívaním daného statku Táto teoréma hovorí, že „v systéme s nulovými transakčnými nákladmi, ktoré štandardná ekonomická teória predpokladá, povedie vyjednávanie medzi jednotlivými stranami k uzavretiu takých dohôd, ktoré budú maximalizovať bohatstvo, a to bez ohľadu na počiatočné rozdelenie vlastníckych práv.“ Ak sú majetkové práva jasne definované a neexistujú žiadne transakčné náklady, externality nespôsobia zlyhanie alokácie zdrojov v ekonomike.

úžitok Nízka Stredná Vysoká Veľmi vysoká David 1 11 16 19 Zuza 20 15 5 Spolu 21 26 19

úžitok Nízka Stredná Vysoká Veľmi vysoká David 1 + 18 = 19 11 + 8 = 19 16 + 3 = 19 19 Zuza 20 – 18 = 2 15 – 8 = 7 5 – 3 = 2 Spolu 21 26 úžitok Nízka Stredná Vysoká Veľmi vysoká David 1 11 - 5 = 6 16 - 15 = 1 19-19=0 Zuza 20 15 + 5 = 20 5 + 15 = 20 0 + 19=19 Spolu 21 26 19

Takéto riešenie je možné, ak sa transakcia dotýka len malého počtu zúčastnených strán, v dôsledku čoho sú náklady na vyjednávanie nižšie, ak je poškodený schopný identifikovať subjekt, ktorý externalitu spôsobuje a existujú právne nástroje prevencie škody alebo postihu za spôsobenú škodu.

Dôvody, ktoré obmedzujú súdne riešenie problémov externalít. Vysoké transakčné náklady právneho riešenia následkov externality Nerovný prístup k súdnemu riešeniu – rozdielne náklady súdneho procesu a neistota jeho výsledku Veľký počet poškodených, ktorých poškodenie nie je dostatočne vysoké, aby sa im oplatilo vstupovať do súdneho procesu

Nedostatky trhového riešenia nie je možné aplikovať na všetky typy externalít nedokonale definované vlastnícke vzťahy – z historického hľadiska nedostatočne zachytené