Syntax

Syntax = skladba jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako sa zo slov skladajú vety a z viet text náuka o vetných členoch, skladoch, vetách, súvetiach

Druhy syntaxe 1. syntagmatická syntax - skúma vzťahy medzi plnovýznamovými slovami vo vete (v syntagmách) 2. vetná syntax – skúma vzťahy medzi vetami 3. polovetná syntax – skúma polovetné konštrukcie (doplnok, prístavok, príslovkové určenie, predmet) 4. nadvetná (textová) syntax – skúma výstavbu celého textu

1. Syntagmatická syntax Syntagma = vetný sklad spojenie 2 plnovýznamových slov vo vete, ktorý odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti (otec kosí, dieťa plače) vetný člen – plnovýznamové slovo, ktoré s iným plnovýznamových slovom/slovami vo vete vytvára vetný sklad = syntagmu

Vetné sklady prisudzovací (podmet + prísudok) – tvorí gramatické jadro dvojčlennej vety (brat číta) určovací sklad – 1 vetný člen nadradený a druhý podradený (číta knihu) priraďovací sklad – spája 2 rovnaké vetné členy (brat a sestra, knihu a časopis)

2. Vetná syntax veta – syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a zvukovo (intonačne) uzavretá

Vety podľa zloženia: 1. jednoduché – majú 1 prísudok a) nerozvitá: Brat číta. b) rozvitá: Môj brat číta knihu. 2. zložené = súvetie (jednoduché - zložené, priraďovacie - podraďovacie) a) jednoduché – má 2 prísudky (Vraveli, že prídu.) b) zložené – má viacero prísudkov (Pýtal som sa, čo prinesie, keď nás navštívi.) priraďovacie (Sused bol nemilosrdný voči všetkých a suseda tá sa vždy ku mne prihovorila.) podraďovacie (Sused bol taký, že sa ho každý bál.)

hovorový štýl – jednoduché vety umelecký štýl – bezspojkové spájanie viet odborný štýl – podraďovacie súvetia s VV administratívny štýl – zložené súvetia

Vety podľa obsahu/modálnosti: 1. oznamovacie – Otec číta. 2. opytovacie – zisťovacie: Otec číta? (odpovedáme kladne/záporne) – doplňacie: Čo robí otec? (odpovedáme novým faktom) 3. rozkazovacie – Poď sem! Hijó! 4. želacie – Nech už konečne prší! Bárs by už snežilo. Zvolacími vetami sa môžu stať všetky typy viet.

oznamovacie vety – bezpríznakové, všetky štýly rozkazovacie vety – administratívny štýl opytovacie, rozkazovacie a zvolacie vety – subjektívne štýly

Vety podľa členitosti: jednočlenné (slovesné a menné) dvojčlenné (úplné a neúplné)

Jednočlenné vety: odborný a publicistický štýl – jednočlenné neslovesné vety (názvy diel, článkov, kapitol...) hovorový a umelecký text – expresívny výrazový prostriedok vyjadrené neurčitkom – administratívny a hovorový štýl (Nefajčiť! Neprechádzať!)

3. Polovetná syntax Polovetná konštrukcia syntaktická konštrukcia, ktorá má vo vete funkciu vetného člena (predmet, príslovkové určenie) a zároveň má stavbu vety plní funkciu doplnku, prístavku, príslovkového určenia a predmetu približuje sa k vete (odlišuje gramatickým usporiadaním a schopnosťou zhusťovať text, úspornosť komunikácie)

nemôže stáť samostatne ako veta, má len poloprísudok: slovesný (mama varila sklonená), vyjadrený príčastiami (Jana, urazená jej rečami, odišla), neurčitkom (Videl biele albatrosy plávať vzduchom.), prechodníkom (Mama polievala, spievajúc pesničku.) menný (otec sa vrátil unavený) – vyjadrený slovným druhom – podstatným menom (Sused pracuje ako vrátnik.), prídavným menom (Anka zaspala spokojná.), zámenom (Jana považovali za iného.), číslovkou (Jano dobehol prvý.)

Funkcia polovetných konštrukcií: 1. Doplnok – rozvíjajúci vetný člen, ktorý sa vzťahuje na 2 vetné členy: podmet a prísudok (Jano dobehol prvý.) prísudok a predmet (Jana vyhlásili za najlepšieho.)

2. Prístavok – rozvíjajúci vetný člen vyjadrený podstatným menom, ktorý sa pripája k nadradenému podstatnému menu, typy: vysvetľovací: Janka, čiže krstná mama nevesty, bude sedieť tu. zužovací: Najbližší susedia, t. j. Bolkovci, sedia na konci. zhrňujúci: Jano a Jožo – teda družbovia – sedia napravo od nevesty.

3. Predmet /vyjadrený neurčitkom/: Mama sa rozhodla napiecť chleba. 4. Príslovkové určenie spôsobu /vyjadrené prechodníkom/: Odišla domov spievajúc. 5. Prívlastok /vyjadrený trpným príčastím/: Peter, nadšený novou hrou, nepočúval.

Využitie polovetných konštrukcií: vo všetkých štýloch, najmä v odbornom a publicistickom štýle

4. Nadvetná (textová) syntax skúma skladbu celého textu (súvislý jazykový prejav, kt. sa skladá zo zámerne usporiadaných viet a vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah – tému) Predmet skúmania: nadväznosť textu (konexia) slovosled modifikácia vetnej skladby nadvetná kompozícia textu členenie textu odstupňovanie textu

1. nadväznosť textu (konexia) Druhy konektorov: jazykové (zámená, synonymá, opakovanie konštrukcie – anafora, refrén) obsahové (spoločná téma, fázy rozprávania, opakovanie motívu) mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia, odkaz na situáciu) retrospektívne konektory /smer dozadu/: Bol raz jeden kráľ. Ten kráľ mal 2 dcéry a tie sa volali... perspektívne konektory (smer dopredu): Naozaj to nečakal. Na rozchod dovtedy ani nepomyslel. Čosi vám poviem... mimotextové nadväzovanie

Prepíšte túto ukážku a podčiarknite v nej spájacie prvky: Pohrab bude, pohrab, i vy ste pozvaní, zomrela mi radosť, havrany, havrany! Zomrela mi radosť, tuláci vy vraní, poďte na kar, poďte, Zleťte z výše rýchlo tuláci vy vraní, uniesť moje žiale – havrany, havrany! Zleťte, usadnite, na žitia strom planý, zakvákajte, smutne,

riešenie: Zleťte – zamlčaný podmet, opakovaný výraz: havrany, havrany pohrab bude, tuláci vy vraní, zomrela mi mladosť

2. Slovosled poradie slov vo vete = slovosled poradie viet v súvetí = vetosled slová (vetné členy) majú svoju pozíciu vo vete, napr. nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjajúcimi vetnými členmi je na začiatku vety. Chlapec od susedov doniesol hrušky. v slovenčine je voľnejší slovosled ako napr. v iných jazykoch Slovosled podľa významu = aktuálne členenie: 1. objektívne (východisko výpovede + jadro) – pokojná výpoveď 2. subjektívne (jadro + východisko výpovede)

1. východisko výpovede – opiera sa o známe fakty, okolnosti 2. jadro výpovede – prináša neznámy, nový fakt Objektívne poradie: Susedia mi požičali stotisíc. Subjektívne poradie: Stotisíc mu susedia požičali.

Poradie slov v slovenčine ovplyvňuje: a) aktuálne členenie vety – poradie východiska a jadra výpovede b) gramatický činiteľ, napr. pozícia vetných členov v postupne rozvíjajúcom prívlastku: náš nový čierny pes, miesto nezhodného prívlastku: chlapec od susedov c) fonetický činiteľ: zvuková podoba slov – poradie krátkych foriem zámen v D a A: správne: Už by sme mu ho nedali ani za svet! nesprávne: Už aby sme ho mu nedali ani za svet!

úloha: a) Prepíšte text tak, že budete rešpektovať požiadavky bezpríznakového slovosledu, napr. najprv prísudok, potom predmet, najprv zhodný prívlastok, potom nadradené podstatné meno, použite len bezpríznakové syntaktické konštrukcie (bez elipsy-výpustky, bez vytúženého vetného člena: b) oba texty porovnajte:

Modifikácia vetnej skladby: nepravidelnosti v stavbe vety veta nemá klasickú stavbu, dávajú osobitnú pečať textu, pomáhajú vytvárať individuálny štýl Typy: Vytýčený vetný člen Pripojený vetný člen Osamostatnený vetný člen Výpustka – elipsa Neukončená výpoveď – apoziopéza Vsuvka - parentéza

1. Vytýčený vetný člen na začiatku vety, zachytávajú atmosféru, situáciu, nedočkavosť, vzťah k osobe... oddelený čiarkou alebo pomlčkou Ružová, tá sa mi páči! Jednotka – tá ešte neznamená úspech v živote. Kradnúť nekradne.

2. Pripojený vetný člen - k vete sa dopĺňa dodatočne, po jej zdanlivom ukončení doplní informáciu vo vete, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo zabudne Prosím si tvaroh, ale čerstvý. Vrátili sme sa z brigády, včera.

3. Osamostatnený vetný člen Ak pripojený vetný člen formálne upravíme ako vetu Na pohovke niečo ležalo. Okaté a strakaté.

4. výpustka Neúplná výpoveď /vypustím niektorú časť, zvyčajne menej dôležitú, ktorá je známa z kontextu/ Dosahuje sa úspora Často nachádza v ustálených slovných spojeniach Píšeme cez pomlčky alebo čiarky Mladosť - pochabosť. Aká matka, taká Katka. Bol si? /Bol si u zubára?/

5. Neukončená výpoveď – apoziopéza Typická pre hovorovú reč, spája sa s gestom alebo mimikou Signalizujú, že sú postavy rozrušené, nepokojné, nevyrovnané... Žofa: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa odrátalo... Beta: Aspoň lúčku pod Žiarom...

6. Vsuvka - parentéza môže byť slovo alebo veta vložená do inej vety vo všetkých štýloch má voľný slovosled (na rozdiel od prístavku) Začneme, a teraz celkom vážne, s rozborom vašich prác. Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.

Nadvetná kompozícia textu: 1. členenie textu 2. odsek 3. kapitola 4. odstupňovanie textu 5. pásmo rozprávača 6. pásmo postáv

1. Členenie textu začiatok textu – rámcové časti: titulok, motto, názov, predhovor, prológ, úvod, abstrakt jadro textu – horzontálne členenie: odsek, kapitola, diel koniec textu – rámcové časti: záver, epilóg, resumé

1. Členenie textu horizontálne a vertikálne Horizontálne (vodorovná línia)– vonkajšie (na základe tematiky a významu) Dramatický text: výstupy→ dejstvá Prozaický text: odseky→ kapitoly→diely Básnický text: strofy→spevy

Vertikálne – na základe jeho formálnej stránky (postupnosť podľa dôležitosti) V písanom texte: Grafické označenie odseku Veľkosť a typ písma Farba písma a pozadia Členenie pomocou číslic a písmen Titulky, medzititulky Grafy, schémy, ilustrácie V ústnom prejave: Intonácia Mimika Gestikulácia Situácia a pod.

2. Odsek najmenšia nadvetná komtextová jednotka má obsah – jeden motív alebo motivovaný celok Má formu: - odsek vyčleníme 5 prázdnymi údermi od ľavej zvislice - začíname od ľavej zvislice a odsek vyznačíme vynechaným riadkom

Druhy odsekov: bezpríznakový (nový obsah – nový odsek) – označený číslicou, odrážkou príznakový (vydeľuje ho subjektívny postoj autora) – upozorňuje na niečo, často to býva 1 veta

Je pravda, že Maco čela ani skoro nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý preliaknutý, len líca ako by ho ucápal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú, ako by ho všetky predné zuby bolely. Vlasy ako ježa a hrdzavé voľáke, uší skoro nič. Ale jednak, keby sa bol poprosil, bol by sa mohol oženiť. Ale on dievkam vynadal, naštekal a o ženu sa viac neobzrel.

1. odsek - autor nazýva postavu menom motív - výzor tváre jazykové prostriedky: podstatné mená prirovnania ako štýlotvorný prvok výstavby textu

Začas sa ešte držal ako mládenec, holil si celú tvár, vlasy si mastil, začesával a dával podstrihovať. Ale keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej, tým viac sa zanedbával. Neumýval sa, iba v nedeľu, alebo keď ho gazdiná lebo dievky od stola zahnojeného oddurily; nečesal sa, len keď mu vlasy už na plecia visely, vzal rajnicu, založil na hlavu a podstrihol si ich sám, aby nemusel dva groše platiť, alebo mu ich zastrihli druhí paholci, pravda, z roztopaše, vše ho spravili na väčšiu opicu, ako sa sám. Ruky utieral o nohavice lebo klobúk, a krpcov ani nevyzúval, iba keď ho dačo omínalo, alebo keď podošvu bolo treba prišiť. Do hory, do poľa bolo to všetko dobré, a keď išiel do mesta, zahodil na seba čiernu dlhú huňu a tá to všetko zakryla.

2. odsek – nevyjadrený podmet (konektor) motív – zanedbávanie výzoru jazykové prostriedky – dôraz na sloveso (čo Maco urobil a čo urobili iní, chýba chronológia, nie rozprávanie)

Maco skutočne už bol zanedbaný úplne Maco skutočne už bol zanedbaný úplne. Už aj desať rokov, čo sa neholil, len si tak vše nožnicami zpamäti po brade kostrnky posrážal. Oči zaliate, vlasy ako stará riečica, ruky od blata a hnoja všetky dopadané, len tá vrchná gamba, zarastená, čo mu trčala, a tie zuby zpod nej ako koly.

3. odsek – autor postavu nazýva opäť menom skutočne – utvrdzuje v tom, čo už povedal, stupňovanie činnosti – obsahový konektor: čím ďalej tým viac sa zanedbával.... motív – zmena výzoru k horšiemu, 2x vlasy a tvár – opakovanie obsahových častí – konektor 1. odsek – Macove predné zuby, 3. odsek – tie – upozorńuje na ne – jazykový konektor – smer dozadu jazykové prostriedky – posledná veta s 1 slovesom /opakované elipsa)

3. kapitola Skladá sa z viacerých odsekov, nie je tak presne vymedzená obsahom a formou ako odsek Druhy: kľúčová – v nej nastáva zvrat deja kulminačná – dej v nej vrcholí rámcujúca – na začiatku a na konci diela otvorená – dej nie je ukončený, rozvíja sa i v ďalšej kapitole

4. Odstupňovanie textu text zložený z významnejších a menej významných obsahových častí, ktoré sú odstupňované (vertikálne) nielen podľa dôležitosti, ale aj podľa funkcie. Odstupňovanie textu v: odbornej literatúre umeleckej literatúre

Odborná literatúra grafické prostriedky (body, grafy, podčiarkovanie, typ písma), logické princípy výkladové textu (najprv tvrdenie, potom dokazovanie, najprv odborný opis, potom jeho fungovanie), uľahčuje orientáciu a porozumenie textu

Umelecká literatúra – pásmo rozprávača a postáv

Pásmo rozprávača: autorská reč – vyslovuje ju rozprávač sám za seba b) nepriama reč – autor prerozpráva, čo povedala iná osoba vševediaci – 3.os. sg., vie všetko o deji a o postavách, záleží len na ňom, koľko čitateľovi prezradí subjektívny (priamy) – rozprávač = postava, príbeh v 1. os.

Pásmo postáv Skladá sa z prehovorov postáv, a to: priama reč – doslovný prehovor postavy, osoby vnútorný monológ – myslený, nevyslovený prehovor postavy