Čo je to Európska únia (EÚ)? 28 členských štátov viac ako 500 miliónov obyvateľov krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ: Albánsko, Čierna Hora, Srbsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko

Aké sú hlavné zásady EÚ? Spoločné hodnoty: úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, rešpektovanie ľudských práv, pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita (článok 2 ZEÚ) Cieľ: presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov (článok 3 ZEÚ) 4 slobody: voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu

Hlavné etapy budovania EÚ

50. roky 20. storočia – začiatky Povojnová obnova 1950: 9. máj – deklarácia Roberta Schumana 1951: vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) 6 členských štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko 1957: Rímske zmluvy – zrod Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Euratomu

60. roky – základy 1960: vytvorenie Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) 1962: zavedenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) 1968: zrušenie colných poplatkov

70. roky 1973: prvé rozšírenie – pristúpenie Dánska, Írska a Spojeného kráľovstva  Európa má 9 členských štátov 1979: prvé priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu

80. roky – konsolidácia pristúpenie juhoeurópskych krajín: Grécko (1981), Portugalsko a Španielsko (1986) Európa má 12 členských štátov 1986: podpísanie Jednotného európskeho aktu, ktorým sa menia Rímske zmluvy 1990: po zjednotení Nemecka sa bývalé Východné Nemecko stáva členom EHS

90. roky 1993: zavedenie jednotného európskeho trhu (Maastrichtská zmluva) 1995: ďalšie rozšírenie – Fínsko, Rakúsko a Švédsko Európa má 15 členských štátov

najväčšie rozšírenie 1. január 2002: 12 európskych krajín zaviedlo euro 2004: rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy - do EÚ vstupuje 10 nových členských štátov: Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko  Európa má 25 členských štátov 2007: pristúpenie Bulharska a Rumunska  Európa má 27 členských štátov 2013: pristúpenie Chorvátska  Európa má 28 členských štátov

Prvé desaťročie 21. storočia nevyhnutnosť inštitucionálnej reformy 2005: zamietnutie návrhu ústavy pre Európu vo Francúzsku a Holandsku 2007: prijatie Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobúda platnosť 1. decembra 2009

Niekoľko príkladov Možnosť žiť, študovať a pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte Výmenné programy pre mladých: Comenius, Leonardo Da Vinci a Erasmus Spoločnú menu pre 19 krajín Právne predpisy v oblasti životného prostredia na boj proti klimatickým zmenám Rovnosť príležitostí Nižšie ceny roamingu A veľa iných výhod…

Európske inštitúcie

Európsky parlament spoločne s Radou má legislatívnu právomoc (prijíma právne predpisy) kontroluje rozpočet EÚ (spoločne s Radou) a dohliada na politiku európskych inštitúcií má 751 poslancov, ktorí sú volení vo všeobecných voľbách voľby sa konajú každých 5 rokov predseda: Martin Schulz

Európska rada stanovuje politické usmernenia pre EÚ a určuje politické smerovanie a priority EÚ tvoria ju hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov, jej predseda a predseda Európskej komisie predseda: Donald Tusk

Rada Európskej únie spoločne s Európskym parlamentom prijíma právne predpisy (mení, schvaľuje alebo zamieta legislatívne návrhy, ktoré predkladá Komisia) zasadajú v nej ministri z 28 členských štátov v závislosti od programu rokovania striedavé predsedníctvo – každých 6 mesiacov predsedá Rade iný členský štát: 1. januára – 30. júna 2016: Holandsko 1. júla – 31. decembra 2016: Slovensko

Európska komisia navrhuje a zavádza do praxe právne predpisy (právo na zákonodarnú iniciatívu, „strážkyňa“ zmlúv) má 28 členov (z každého členského štátu jeden) vrátane predsedu, ktorým je Jean-Claude Juncker, a viacerých podpredsedov (jedným z nich je vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku)

Ďalšie inštitúcie a orgány EÚ Súdny dvor Európskej únie Európska centrálna banka Európsky dvor audítorov Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) Výbor regiónov

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Čo je to EHSV? poradný orgán zriadený na základe Rímskej zmluvy (1957) zástupca organizovanej občianskej spoločnosti Európsky parlament Rada Európskej únie Európska komisia Európsky hospodársky a sociálny výbor

Čo je organizovaná občianska spoločnosť? Všetky skupiny a organizácie, ktoré občania vytvárajú preto, aby zastupovali ich záujmy, dosiahli určitý cieľ alebo spolupracovali s inými rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi.

Čo je úlohou EHSV? Ako poradný orgán pre Európsky parlament, Radu a Európsku komisiu má EHSV tri hlavné úlohy: zabezpečiť, aby politika EÚ bola odrazom skutočnej hospodárskej, sociálnej a spoločenskej reality, budovať participatívnejšiu EÚ, ktorá má bližšie k občanom, a propagovať európske hodnoty a organizácie občianskej spoločnosti všeobecne.

Most medzi EÚ a organizovanou občianskou spoločnosťou presadzuje záujmy občianskej spoločnosti dáva organizáciám občianskej spoločnosti z členských štátov možnosť vyjadriť svoj názor na európskej úrovni

Aká je štruktúra EHSV? Je to zhromaždenie 350 členov (vymenovaných na 5 rokov) z 28 členských štátov EÚ. Na jeho čele stojí predseda a 2 podpredsedovia volení každého dva a pol roka. Zastupuje hospodárske a sociálne záujmové skupiny: zamestnávateľov, pracovníkov, iné záujmy (MVO, poľnohospodári, mladí ľudia, ochrana spotrebiteľov atď.) Má 6 sekcií a poradnú komisiu pre priemyselné zmeny (CCMI). O stanoviskách sa rokuje a prijímajú sa jednoduchou väčšinou na plenárnych zasadnutiach (cca 9-krát ročne).

Ako funguje EHSV? Vypracúvanie stanovísk Plenárne zhromaždenie SKUPINA II Pracovníci SKUPINA I Zamestnávatelia SKUPINA III Iné záujmy Študijná skupina: členovia a experti SEKCIA SEKCIA 6 sekcií

Vaša Európa, váš názor!

Budete spoločne pracovať na týchto témach: navrhované opatrenia na lepšiu integráciu prisťahovalcov v hostiteľských krajinách konkrétne kroky, ktoré treba v tejto oblasti urobiť: v školách, kluboch atď., v snahe pomôcť mladým prisťahovalcom lepšie sa začleniť praktické návrhy – z pohľadu mladých ľudí – ako riešiť migračnú a utečeneckú krízu

Budete spoločne pracovať na týchto témach: konkrétny návrh, ako zvýšiť informovanosť o význame dobrej integrácie, najmä mladých utečencov výchova k aktívnemu občianstvu, dialógu medzi kultúrami a nediskriminácii

Informácie o utečeneckej kríze: Od vypuknutia vojny v Sýrii utiekli z krajiny viac ako 4 milióny ľudí, z toho polovicu tvoria deti. Susedný Libanon sa stal útočiskom pre 1,2 milióna sýrskych utečencov a spolu s Jordánskom má v pomere k počtu obyvateľov najvyšší počet utečencov na svete. Turecko prijalo vyše 1,9 milióna sýrskych utečencov, čo znamená, že prijalo najviac utečencov na svete.

Informácie o utečeneckej kríze: Spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov Švédsko a Nemecko. V Nemecku je v súčasnosti vyše 161 000 sýrskych utečencov. Niektoré európske krajiny odmietli prijať utečencov a namiesto toho zatvorili hranice. Utečenci neprichádzajú len zo Sýrie. Počas uplynulých piatich rokov vypuklo vyše dvanásť ďalších konfliktov v rôznych častiach sveta, napríklad v Iraku, južnom Sudáne alebo na Ukrajine.

Informácie o utečeneckej kríze: Podľa údajov UNHCR je v súčasnosti každý 122. človek na svete buď utečenec, vysídlený v rámci krajiny alebo uchádzač o azyl. Vo všeobecnosti 43 % utečencov vo svete predstavujú deti. Utečenci opúšťajú svoj domov a krajinu, pretože nemajú inú možnosť.

Čo znamená pojem „utečenec“ : V dohovore o utečencoch z roku 1951 je utečenec definovaný ako osoba, ktorá: „sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu“.

Mladí utečenci: Nielenže prišli o detstvo alebo mladosť, ale aj ich práva sa často porušujú alebo zanedbávajú. Mladí utečenci majú vzhľadom na svoj vek osobitné potreby. Okrem toho sa stáva, že sú odlúčení od svojich rodičov alebo opatrovateľov, ako je to v prípade maloletých utečencov bez sprievodu. Táto neistá a rušivá situácia môže negatívne ovplyvniť kultúrny, intelektuálny, fyzický, psychologický a spoločenský rozvoj mladého človeka. Deti a mladí ľudia nemajú prístup k vzdelávaniu ani možnosť venovať sa svojim záľubám.

Postoj EHSV EÚ potrebuje novú prisťahovaleckú a azylovú politiku, ktorá by spočívala na lepšom rozdelení zodpovednosti. Mal by sa vytvoriť kódex pre prisťahovalectvo, ktorý by zahŕňal všetky právne predpisy v tejto súvislosti. Pri riešení príčin migrácie je nevyhnutná spolupráca s krajinami pôvodu alebo tranzitnými krajinami mimo EÚ. Politika EÚ by mala presadzovať humanitárny prístup, ktorý môže vyvrátiť/uviesť na pravú mieru často xenofóbne vyjadrenia štátov podporujúce tendenciu vnímať nelegálnych migrantov ako hrozbu.  

Výbor zastáva názor, že migranti sú predovšetkým ľudia, ktorí majú rovnaké základné práva ako občania EÚ, a tie sa musia rešpektovať a zachovať bez ohľadu na právne postavenie danej osoby. Výbor s obavami konštatuje, že netolerancia, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom v Európe narastajú.

V Bruseli: správa a diskusia Budete pracovať v skupine. Hlavné zistenia niektorých pracovných skupín budú potom prezentovaná počas záverečného plenárneho zasadnutia YEYS a začlenené do dokumentácie z tohto dňa. Dúfame, že po prvých krokoch uskutočnených počas tohto podujatia budú nasledovať ďalšie, ktoré budú inšpirovať ďalších mladých ľudí v celej Európe, aby sa aktívne chopili zodpovednosti!

Kontakty Radi Vám odpovieme na Vaše prípadné otázky alebo žiadosti o ďalšie informácie: E-mail: youreurope@eesc.europa.eu Internetová stránka: www.eesc.europa.eu Your Europe, Your Say @youreurope