Dodanie stavby a daň z pridanej hodnoty Ing. Vladimír Ozimý

Čo je dodaním stavby Dodaním stavby a ustanovením § 38 sa riadi predaj budov, stavieb ako takých, teda aj dodanie nehnuteľností ktoré sú skolaudované a nejde o stavbu ako takú. Dodanie stavby je dodaním tovaru na účely zákona

Kedy vzniká daňová povinnosť Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona dňom, kedy nastane zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľnosti alebo dňom užívania a to tým dňom ktorý nastane skôr. Týmto princípom sa riadi platiteľ DPH ak dodáva stavbu nie ako dielo na objednávku. V prípade že ide o dodanie stavby na základe zmluvy o dielo vzniká daňová povinnosť dňom jej odovzdania Aj pri dodaní stavieb sa testuje záloha ako inštitút vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH.

Dodanie stavby oslobodenej od DPH Dodanie stavby rieši § 38 ods. 1 zákona Splnenie podmienky na oslobodenie: - Dodanie je uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti. Okrem samotnej stavby sa oslobodenie vzťahuje aj pozemok (parcelu) na ktorom stavba stojí. Teda samotný pozemok ide rovnakým režimom ako dodanie stavby. Ak sa stavebný pozemok dodáva bez stavby, musí byť u dodávateľa (platiteľa DPH) vždy zaťažený daňou ak sa pozemok nachádza na území SR. Ostatné pozemky sú oslobodené od dane v súlade s § 38 ods. 2 zákona. Dôležitou podmienkou je skutočnosť, že sa kolaudácia viaže k účelu, teda ak by sa zmenil účel stavby pri rekonštrukcii, potom plynie nová lehota na uplatnenia oslobodenia od dane. Napr. sa administratívna budova prestavia na hotel...

Komu môže byť stavba dodaná s oslobodením Zákon nerieši stranu príjemcu, teda zákonná podmienka je vyjadrená na strane dodávateľa a to plynutím času vo vzťahu ku kolaudácii alebo užívaniu ak nepodliehala kolaudačnému rozhodnutiu. Teda s oslobodením je možné predaj akému koľvek príjemcovi bez ohľadu na to či je alebo nie je podnikateľom.

Dodanie stavby s daňou V tomto prípade treba rozlišovať dodanie stavby Pri ktorej neuplynul časový test podľa § 38 ods. 1 zákona teda, nebola splnená podmienka na oslobodenie Pri ktorej uplynul časový test podľa § 38 ods. 1 zákona Viď a) – ak sa dodáva stavba do piatich rokov od kolaudácie alebo prvého uvedenia do užívania, dodávateľ v tuzemsku musí dodanie faktúrovať s daňou, teda nie je možné riešiť oslobodenie od dane a osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 je dodávateľ Viď b) – ak sa dodáva stavba po piatich rokov od prvej kolaudácie alebo prvého uvedenia do užívania, dodávateľ musí rozlišovať pri dodaní či kupujúci je platiteľom DPH alebo nie je. Môžu nastať dve situácie Osobou povinnou platiť daň je dodávateľ, ak kupujúci je neplatiteľom DPH a dodávateľ sa rozhodol dodanie stavby zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona Osobou povinnou platiť daň je príjemca nehnuteľnosti v súlade s § 69 ods. 12 písm. c), ak kupujúci je platiteľom DPH a dodávateľ sa rozhodol dodanie stavby zdaniť podľa § 38 ods. 1 zákona, čo musí na faktúre deklarovať textom : „prenesenie daňovej povinnosti“.

Dodanie stavby a zmena účelu pri investičnom majetku V rozhodovacom procese dodávateľa stavby (platiteľa) hrá úlohu to, či pri obstaraní nehnuteľnosti bola daň odpočítaná alebo nebola daň odpočítaná. Pri dodaní je dôležitá väzba na zmenu účelu pri investičnom majetku ktorý je definovaný v § 54 zákona.

Zmena účelu pri investičnom majetku Investičným majetkom na účely tohto zákona sú a) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, b) budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, c) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.

Zmena účelu pri investičnom majetku Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ a) investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane, b) investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane, c) investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky ročného koeficientu (§ 50 ods. 4) o hodnotu väčšiu ako 0,10.

Zmena účelu pri investičnom majetku Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku ktorým je nehnuteľnosť je 20 rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ uviedol do užívania alebo na vlastné náklady vytvoril Ak platiteľ dodá nehnuteľnosť pred uvedením do užívania a zmení účel použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok. Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. Na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0. pravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1.

Zmena účelu pri investičnom majetku Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane.

Zmena účelu pri investičnom majetku Príklad: Spoločnosť kúpila v roku 2015 nehnuteľnosť s daňou, pri ktorej si odpočítala daň a prenajala ho zdaniteľnej osobe, pričom nájom faktúrovala s daňou. V roku 2017 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy a spoločnosť prenajala túto nehnuteľnosť nezdaniteľnej osobe, pričom musela pristúpiť na fakturáciu nájmu bez DPH, teda s oslobodením od dane. Pri obstaraní bola odpočítaná daň vo výške 100 000 eur (hodnota budovy bola 500 000 eur bez dane). Vyplývajú z tejto skutočnosti nejaké povinnosti pre spoločnosť? Riešenie: Došlo k zmene účelu pri investičnom majetku a preto sa musí spoločnosť riadiť ustanovením § 54 zákona a v poslednom zdaňovacom období vypočítať časť daň ktorú musí vrátiť (vzorec v prílohe č. 1) D x ( A-B) DV = ------------------------------- x R 20 DV = 100000(1-0)/20 x 18 = 90 000 eur (bude musieť vrátiť daň v poslednom zdaňovacom období)

Zmena účelu pri investičnom majetku Príklad: Spoločnosť kúpila v roku 2015 nehnuteľnosť s daňou, pri ktorej si odpočítala daň a prenajala ho zdaniteľnej osobe, pričom nájom faktúrovala s daňou. V roku 2020 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy a predala túto nehnuteľnosť. Keďže ide o stavbu staršiu ako 5 rokov od prvej kolaudácie uvažuje predať nehnuteľnosť s oslobodením od dane. Bude to pre spoločnosť výhodné alebo nie. Predajná cena je 400 000 eur, pričom ju kúpila za 600 000 eur (vrátane DPH, daň 100 000 eur). Kupujúci nie je ochotný zaplatiť inú cenu, t.j. 400 000 eur je výsledná cena či z daňou alebo bez dane. Ak by predala s daňou, musela by odviesť z danej sumy 66 666,67 eur. Preto uvažuje nad predajom s oslobodením podľa § 38 ods. 1 zákona. Riešenie: Ak by spoločnosť predala nehnuteľnosť s daňou nevzťahuje sa na ňu zmena účelu podľa § 54. Ak by však došlo k predaju s oslobodením od dane je nutné testovať výpočet podľa vzorca v prílohe č. 1 D x ( A-B) DV = ------------------------------- x R 20 DV = 100000(1-0)/20 x 15 = 75 000 eur (bude musieť vrátiť daň v poslednom zdaňovacom období) Záver: Pre spoločnosť je výhodnejšie predať budovu s daňou, pretože v takom prípade odvedie nižšiu daň ako by to bolo v prípade oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

Predaj stavby s prenosom daňovej povinnosti § 69 ods. 12 písm. c) - Ak ide o predaj nehnuteľnosti staršej ako 5 rokov a príjemcom je platiteľ DPH, potom sa uskutoční prenos daňovej povinnosti na kupujúceho ak sa tak rozhodne predávajúci. Informáciu uvedie priamo na faktúre textom: „prenesenie daňovej povinnosti“. V prípade, že predávajúci si pri kúpe odpočítal daň, prenos daňovej povinnosti nezakladá zmenu účelu pri investičnom majetku § 69 ods. 12 písm. d) – ak ide o predaj v exekúcii, konkurze (nútený predaj), ktorý nariadi štátny orgán alebo oprávnená osoba, potom osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia ak predávajúci aj kupujúci sú platitelia DPH. Podľa vyjadrenia FRSR je možné u kupujúceho uplatniť režim oslobodenia ak ide o budovu staršiu ako 5 rokov.

§ 54b – právny nástupca a kúpa podniku Toto ustanovenie dáva do pozoru, že ak ste právnym nástupcom alebo kúpite podnik a v rámci podniku nehnuteľnosť, ste povinní pokračovať v testovaní § 54 zákona. Právna fikcia: Ak sa kupujúci nedostane k informácii ako uplatňoval režim podľa § 54 zákona predávajúci podnik, potom sa má za to, že pri kúpe podniku daň odpočítal v plnej výške z reálnej hodnoty.

Bezplatný prevod nehnuteľnosti ( § 8 ods. 3) Uplatňuje sa princíp § 8 ods. 3 – ak bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, potom je povinnosť daň odviesť zo zostatkovej ceny majetku ( § 22 ds. 5). Výnimku tvoria len reklamné predmety do 17 eur za kus a obchodné vzorky Ak ide o prevod nehnuteľnosti, je nutné skúmať, ako bola daň odpočítavaná. Ak napr. bola nehnuteľnosť kúpená bez DPH a bolo na ňom vykonané technické zhodnotenie, z ktorého daň bola odpočítaná, potom sa odvedie daň z pomernej časti zostatkovej ceny prislúchajúcej k technickému zhodnoteniu.

Bezplatný prevod nehnuteľnosti ( § 8 ods. 3) Príklad: Spolčnosť kúpila budovu za 300 tis. Eur bez DPH (od neplatiteľa), pričom na ňom vykonala TZ v hodnote 5000 eur z ktorého si odpočítala daň. V roku 2017 sa rozhodla darovať túto nehnuteľnosť. Z akej hodnoty odvedie DPH? Riešenie: Podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne  alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.  Ustanovenie § 8 ods. 3 bolo do zákona o DPH prevzaté  v súlade s článkom 5, ods. 6 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS (článok 16 platnej Smernice Rady 2206/112/ES).  V nadväznosti na uvedené je pri  výklade ustanovenia § 8 ods. 3 zákona o DPH  potrebné vychádzať  aj z platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-322/99 a C-323/99).  Z Judikatúry SD vyplýva, že článok 5 odsek 6 šiestej smernice (§ 8 ods. 3 zákona o DPH) sa neuplatňuje pri tovare, pri ktorom daň nebola odpočítateľná z dôvodu nákupu tohto tovaru od nezdaniteľnej osoby.  V prípade, ak po nadobudnutí tohto tovaru boli v súvislosti s týmto tovarom prijaté plnenia, pri ktorých bola daň odpočítateľná a tieto plnenia spôsobili trvalé zvýšenie hodnoty tovaru, tak ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH sa uplatní len na dodanie časti tovaru, pri ktorom bola daň odpočítateľná, ak nie sú v čase plnenia podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH  úplne spotrebované (body 78 a 92 rozsudku SD  C-322/99 a C-323/99). Teda, ak v posudzovanom prípade, bolo na budove vykonané technické zhodnotenie, ktoré trvalo zvýšilo hodnotu tejto budovy a v čase bezodplatného prevodu budovy na iný právny subjekt  nebolo uvedené technické zhodnotenie úplne spotrebované (odpísané), t.j. možno mu priradiť určitú časť  zostatkovej ceny, ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH sa uplatní len na vykonané technické zhodnotenie. Podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH pri dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa § 22 zákona o dani z príjmov, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa zákona o dani z príjmov. V nadväznosti na skutočnosť, že v danom prípade sa ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o DPH  uplatní len na vykonané technické zhodnotenie, pri ktorom bola daň odpočítaná, tak základom dane bude časť zostatkovej ceny majetku (budovy) zodpovedajúca technickému zhodnoteniu budovy. Takýto prístup je v súlade s cieľom sledovaným smernicou a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. body 56, 57 a 68 vyššie uvedeného rozsudku SD).

Nájom verzus ubytovacie služby Ubytovacie služby sú službou, ktorá podlieha DPH a nie je možné ju od dane oslobodiť. Ide o kratákodobé ubytovanie hotelového, turistického a obodbného ubytovania. Prenájom nehnuteľnosti je vo svojej podstate oslobodená činnosť od DPH okrem: V prípade ak ide o nájom oslobodený od dane, môže sa platiteľ rozhodnúť prenájom zdaniť, ak prenajíma nehnuteľnosť zdaniteľnej osobe. a) nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby), b) nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel, c) nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov, d) nájmu bezpečnostných schránok.

Používanie MV zamestnancom

Odpočet DPH a používanie motorového vozidla Ak sa používa motorové vozidlo výlučne na podnikanie (ekonomickú činnosť) potom posudzuje svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH (plný nárok na odpočítanie dane) § 49 ods. 3 zákona o DPH (bez nároku na odpočítanie dane) § 49 ods. 4 zákona o DPH (krátenie koeficientom ak je kombinácia plnení) V prípade preukazovania vyššie uvedených skutočností je vhodná kniha jázd ako hlavný dôkazný prvok

Používanie MV na podnikanie aj na iný účel (poskytnutie zamestnancovi) Platiteľ DPH má dve možnosti ako postupovať pri používaní motorového vozidla na súkromné účely Uplatní pomer podľa § 49 ods. 5 zákona ak vie určiť objektívnym kritériom používanie MV na podnikanie a na iný účel Uplatní plný nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 (neposkytuje plnenia podľa § 28 až § 42) a následne je povinný vypočítať za každé zdaňovacie obdobie bezplatne dodanú službu podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH.

Ako určiť pomer a) Pomerovaním príjmom z podnikania a iného ako podnikania (využiteľné u zdaniteľných osôb, ktoré konajú aj ako zdaniteľné osoby ako aj nezdaniteľné osoby napr. obce, ministerstvo atď...) b) Pomerom využívania na podnikanie a na iný účel (kritérium v prípade MV môže byť počet najazdených km zamestnancom, doba používania, teda dni – obdobie posúdenia by malo byť minimálne 12 mesiacov) c) Iným objektívnym kritériom Keďže v praxi je častokrát ťažko stanoviť krátenie objektívnym spôsobom zamestnávatelia pristupujú na variantu odpočítania dane a následne výpočtu bezodplatne dodanej služby

Bezodplatne dodaná služba ( § 9 ods. 2) Podľa § 22 ods. 5 zákona platí, že základom dane sú náklady na poskytnutie bezodplatnej služby. Teda zákon to nešpecifikuje. Podľa usmernenia ale v prípade motorového vozidla by mala byť hodnota bezodplatne dodanej služby minimálne vo výške pomerného odpisu, ktorý prislúcha súkromnej spotrebe.

Bezodplatne dodaná služba Príklad: Spoločnosť kúpila motorové vozidlo v hodnote 48 000 eur, ktoré poskytla na základe dohody zamestnancovi na súkromné účely. Nevedela objektívnym kritériom určiť pomer odpočítania dane ( predtým neposkytovali na súkromné účely) preto sa rozhodla uplatniť celú DPH. Ako má postupovať pri odpočítavaní dane? Riešenie: Platiteľ DPH teda je povinný uplatňovať režim bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2 a 3. Každé zdaňovacie obdobie musí vypočítať hodnotu takejto služby a odviesť daň. Spoločnosť vypočíta hodnotu následovne ZD = 48 000/48 x r ZD – základ dane pri bezodplatne dodanej službe r – percentom využívania v zdaňovacom období na súkromné účely (počet km) Z vypočítanej hodnoty odvedie platiteľ daň Upozornenie: Určenie pomeru za zdaňovacie obdobie pre účely ocenenia bezodplatne dodanej služby je nutné aplikovať na všetky prijaté plnenia viažuce sa k používaniu motorového vozidla (teda opravy, údržby, servis, PHL, ...) Problém v praxi je paušalizácia na účely dane z príjmov a DPH keďže zákony nie sú navzájom prepojené a teda paušalizačný pomer na účely dane z príjmov neplatí pre účely DPH. Dátum Text Suma MD D 30.04.2017 DPH z poskytnutého MV 60 eur 548 (nedaňová) 343

Cestovné náhrady a DPH

Cestovné náhrady a DPH Názor FRSR na vyplácanie náhrad a odpočítavanie dane v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH je taký, že v prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o DPH, potom nevzniká nárok na odpočítanie dane, pretože náhrada ako taká nie je predmetom dane a samotné plnenie bolo poskytnuté zamestnancovi a nie zamestnávateľovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty. To znamená, že názor FRSR nepriznáva právo platiteľovi odpočítať si daň z pridanej hodnoty s plnení, ktoré boli poskytnuté zamestnancovi. Priznáva však právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v prípade, že platiteľ (t.j. zamestnávateľ) sám objedná predmetné služby u iného platiteľa, ktorý mu ich následne faktúruje. Zamestnanec teda vystupuje v tomto prípade len užívateľ. Spôsob účtovania a vyplácania náhrad je irelevantný, pretože to je zákonná povinnosť zamestnávateľa, čo nesúvisí s mechanizmom dane z pridanej hodnoty.

Cestovné náhrady a DPH V návrhu generálnej advokátky CHristine Stix-Hackl v bode 35 sa uvádza, že podľa ustálenej judikatúry osoba nadobúda tovary ako platiteľ dane, a nie ako súkromná osoba, resp. konečný spotrebiteľ, keď a pokiaľ tieto tovary nadobúda na účely svojich zdaniteľných plnení. Pokiaľ zamestnanec ďalej používa tovary alebo služby pre potreby svojho zamestnávateľa, predstavujú tieto tovary alebo služby prvky nákladov tých tovarov alebo služieb, ktoré v konečnom dôsledku dodáva zamestnávateľ ako platiteľ dane. Zamestnanec v tomto prípade nevystupuje ako konečný spotrebiteľ a reťaz plnení nie je pri týchto tovaroch alebo službách prerušená. Zamestnanec je len užívateľ, ktorý tvorí súčasť hospodárskych procesov zamestnávateľa. Na základe tejto skutočnosti by poskytnuté služby ako ubytovanie, spotreba pohonných látok, parkovné mali byť prisúditeľné ako plnenia poskytnuté zamestnávateľovi za podmienky, že je preukázateľné, že koná v mene a na účet zamestnávateľa, ktorý predmetné výdavky zahŕňa do svojich hospodárskych procesov a kalkulácii cien. Samozrejme okrem základnej podmienky použitia prijatých plnení na činnosť platiteľa, právo odpočítať daň sa uplatňuje na základe faktúr. Ak teda zamestnávateľ nedisponuje faktúrou nevzniká ani nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo je prípad, ak je napr. faktúra vystavená na meno zamestnanca.

Cestovné náhrady a DPH Môj názor: Názor Finančného riaditeľstva v tomto prípade popiera základný princíp dane z pridanej hodnoty a to ten, že by malo ísť o najjednoduchší systém dane, pri ktorom by štát mal umožniť odpočítanie dane v čo najväčšom rozsahu, aby sa zabezpečila neutralita dane z pridanej hodnoty u platiteľa. Daň z pridanej hodnoty by mala zaťažovať konečného spotrebiteľa a nie platiteľa, ktorý vstupuje do reťazca a predmetné plnenia premieta do ceny svojích dodávok. Podľa nášho názoru je irelevantné či uskutoční objednávku platiteľ dane z pridanej hodnoty vopred pre uskutočnením pracovnej cesty alebo zamestnanec objedná predmetnú službu v mene a na účet zamestnávateľa priamo na pracovnej ceste.

Platobné karty používané zamestnancom

Princíp DPH Hmotno-právnou podmienkou je skutočnosť, že daň je uplatnená voči platiteľovi DPH iným platiteľom v tuzemsku (§ 49 ods. 2 zákona). Podľa názoru FRSR ak použije zamestnanec na pracovnej ceste alebo pri kúpe súkromnú platobnú kartu, nevzniká nárok zamestnávateľovi na odpočítanie dane, lebo nebola daň uplatnená voči zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom DPH ale voči zamestnancovi. Tento názor však nemá oporu v zákone pokiaľ je preukázateľne že v čase nákupu konal zamestnanec v mene a na účet platiteľa DPH, pričom došlo medzi ZML a ZMC k finančnému vyrovnaniu. Je teda nutné aby sa zbytočne predišlo takýmto skutočnostiam poskytovať dostatočné zálohy zo strany zamestnávateľa.

Očakávané zmeny v DPH od 1.1.2018

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty Spresňujú sa podmienky zábezpeky podľa § 4c zákona o DPH: Vo väzbe ak počas registračného konania dôjde k zrušeniu registrácie, pričom bolo rozhodnutím uložená povinnosť zložiť zábezpeku – správca dane ju musí bezodkladne vrátiť Takisto sa precizuje väzba, ak dôjde k zrušeniu registrácie počas plynutia 12 mesiacov uloženia zábezpeky – správca dane ju musí bezodkladne vrátiť ak sa nepoužila na iné nedoplatky Dopĺňa sa nová skupina rizikových osôb – právnické osoba alebo fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani 1000 eur a viac alebo bola zrušená z dôvodu § 81 ods. 4 bod 2 zákona o DPH (opakované porušovanie zákona). Momentálne znenie zákona viaže rizikovosť na spoločníkov alebo konateľov...

Daň z pridanej hodnoty Spresňuje sa väzba v trojstrannom obchode ( § 17 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 1 písm. c) – zákon momentálne viaže podmienku prvého odberateľa k tomu že nesmie byť identifikovaný pre daň v štáte druhého odberateľa, po novele však podmienkou bude, že tam nesmie byť usadený – teda nesmie tam mať miesto podnikania, sídlo ani prevádzkareň. Pri dodaní stavby (§ 38 ods. 1), ak sa platiteľ rozhodne zdaniť dodanie nehnuteľnosti staršej ako 5 rokov, musí to oznámiť odberateľovi v lehote na vyhotovenie faktúry. Oznámenie musí byť písomnou formou § 54 zákona – za investičný majetok sa bude považovať akákoľvek stavba podľa stavebného zákona a nie len to čo je striktne vymedzené v zákone momentálne. Uplatní sa na stavby nadobudnuté po 1.1.2018

Daň z pridanej hodnoty Cestovné kancelárie - § 65 zákona – na základe judikatúry cestovné kancelárie budú postupovať tak, že zdaňovať bude vždy maržu, teda službu cestovného ruchu a to bez ohľadu na to či si službu objedná súkromná osoba alebo podnikateľ. Teda CK vždy bude postupovať pri fakturácii tak, že na faktúre nesmie uviesť daň a kupujúci si nemôže odpočítať daň na vstupe. Po novom sa nebude vyčleňovať vlastná služba na účely zdanenia. Tá vstúpi do ceny a bude súčasťou marže cestovnej kancelárie. Osobitný režim zdanenia (§ 68d) – spresňuje sa väzba na právo na odpočítanie dane pri postúpení pohľadávky. Právo na odpočítanie dane vznikne zaplatením novému veriteľovi ak ide o osobu ktorá uplatňuje tento osobitný režim. Ak pôjde o postúpenie vznikne daňová povinnosť u postupcu postúpením, pričom v bežnom režime nastane právo na odpočítanie dane bez ohľadu na výšku plnenia medzi postupcom a postupníkom. Vypúšťa sa cenový limit pre § 69 ods. 12 písm. f a g – teda pre predmety v kapitole 10 a 12 a 72 a vybraných 73. Ide o obilniny a železo, kedy prenos medzi platiteľmi bude bez ohľadu na výšku dodávky. Mobily a mikroprocesory ( § 69 ods. 12 písm. h a i zostávajú s limitom v návrhu.

Daň z pridanej hodnoty Rizikové osoby na účely ručenia ( § 69 ods. 14) – za rizikové osoby sa nebudú považovať osoby, ktoré budú u správcu dane vedené ako rizikové podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod, čím sa zo strany dodávateľa znižuje riziko ručenia voči nezávislým osobám. Ponechajú sa teda len obchody ktoré riadi personálne prepojená osoba alebo ide o obchody ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a cena je vysoká alebo nízka. Oznámenie podľa § 70 ods. 7 vo väzbe na kúpu motorových vozidiel za účelom predaja z iného členského štátu sa bude podávať na vzore ktoré zverejní FRSR na svojom webovom sídle. Zjednotí sa tak vzor podania. Vypúšťa sa pojem diaľničná známka (§ 74 ods. 3 písm. c) – podriadi sa § 75 ods. 3 písm. a) zákona Súhrnnú faktúru po novom bude možné vyhotoviť aj voči zahraničnej zdaniteľnej osobe ( § 75 ods. 2) Vrátenie nadmerného odpočtu - § 79 ods. 7 – nové ustanovenie ktoré dá právo daňovému úradu vrátiť NO pred začatím daňovej kontroly, ak to vyplýva bez pochýb z kontrolného výkazu, pričom má ale právo naďalej preverovať výšku nadmerného odpočtu pri daňovej kontrole. Osoby, ktoré sa budú účastniť na trojstrannom obchode registrované poda § 7 a § 7a ako prvý odberateľ, budú mať povinnosť uvádzať tieto dodávky do súhrnného výkazu. Takisto budú musieť testovať obrat 50 000 eur (§ 80 ods. 2). Prvý krát sa to uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce 1.1.2018 Zrušenie registrácie ( § 81 ds. 9) - V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4.“.