Legislatíva EÚ Nitra, 11.11.2009

Spojení v rôznorodosti Integračné procesy EÚ Integrácia -> zvláštny druh vzťahov medzi európskymi štátmi - ojedinelý v histórií - členské štáty obmedzujú svoju vlastnú suverenitu Európska únia Spojení v rôznorodosti

Integračné procesy do roku 1945 od vzniku samostatných európskych štátov 1929 -> Európsky federatívny zväz - A. Briand (francúzsky predseda vlády) - snaha o vytvorenie zväzku v hosp., sociálnej, politickej oblasti bez obmedzenia suverenity zúčastnených štátov A. Briand

Integračné procesy po roku 1945 1946 -> Spojené štáty európske (W.Churchill) 1947 -> Program európskej obnovy (G.Marshall) - spoločný program hospodárskej kooperácie - predpoklad pre plán pomoci z USA - viedol k založeniu Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC -> 1960 OECD – Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj) 1948 -> uzatvorená Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT)

Rada Európy 1949 Sídlo: Štrasburg Integračno- politická organizácia (nemá nadnárodný charakter) Úloha: - podpora pri uskutočňovaní základných ľudských práv, hospodárského a sociálneho pokroku - 1950 –> Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rímska konvencia) Parlamentné zhromaždenie Rady Európy

Tri európske spoločenstvá Európske spoločenstvo uhlia a ocele (Montánna únia) Európske hospodárske spoločenstvo (EHS- > ES) Európske spoločenstvo atómovej energie (EURATOM) sú medzinárodné organizácie nadnárodného charakteru založené medzinárodnými zmluvami (zmluvami medzinárodného práva verejného) majú vlastnú právnu subjektivitu konajú spoločne prostredníctvom orgánov, ktoré boli spojené všeobecný cieľ: integrácia

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) 1951: Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) sektorálna medzinárodná organizácia (uhlie, oceľ, ale aj železná ruda, šrot) členské štáty preniesli svoje kompetencie v tejto oblasti na ESUO s cieľom vytvorenia spoločného trhu uhlia a ocele (ako aj hosp. rozvoja, racionálnej výroby, zvyšovania živ. úrovne v členských štátoch) prostriedky na dosiahnutie cieľa ESUO: zákaz dovozných, vývozných ciel alebo opatrení podobného účinku, zákaz diskriminácie, zákaz kartelových dohôd, fúzií, konania v zhode a pod. Jean Monnet a iní predstavitelia ESUO

1957: EURATOM a EHS EURATOM – nástroj kontroly a koordinácie v oblasti civilného jadrového hospodárstva výskum, bezpečnostné normy, rozvoj jadrovej energie nepodarilo sa vytvoriť spoločný trh pre jadrový priemysel EHS – rámcová zmluva pre založenie spoločného trhu podpisovanie Rímskych zmlúv

Reformy zakladajúcich zmlúv Jednotný európsky akt - prijatý 28.2.1986 -> platný od 1.7.1987 Maastrichtská zmluva - prijatá 7.2.1992 -> platná od 1.11.1993 Amsterdamská zmluva prijatá 2.10.1997 -> platná od mája 1999 Nicejská zmluva prijatá 11.12.2000 -> platná od mája 2001 Lisabon ( ? )

Význam Jednotného európskeho aktu Cieľ JEA : komplexná integrácia do podoby Európskej únie - prvá koncepčná zmena zakladajúcich zmlúv Význam demokratizácia tvorby európskeho práva posilnenie postavenia EP zakotvený legislatívny proces spolupráce pre vydávanie sekundárnych právnych aktov pokračujúca snaha o vytvorenie hospodárskej a menovej únie spája ES do určitej entity (základ EÚ)

zavádza pojem „vnútorný trh“ –> priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb, kapitálu harmonizácia práva – stanovený cieľ a podmienky pre harmonizáciu práva začiatok spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky riešia sa tiež otázky členstva, asociačných dohôd ako aj otázky sociálnej politiky

Význam Maastrichtskej zmluvy kodifikácia 2. a 3. piliera upravujúcich spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku 1. piliér -> konkretizovaný cieľ: vytvorenie hospodárskej a menovej únie, vyvážený hospodársky rozvoj pri rešpektovaní životného prostredia -> konvergencia ekonomickej výkonnosti ES -> sociálna politika -> zvyšovanie živ. úrovne a kvality života princíp subsidiarity -> právomoc ES ak nejde o výlučné právomoci je daná, ak ciele nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a ak sú lepšie dosiahnuteľné na úrovni ES)

Význam Amsterdamskej zmluvy pripraviť ESS na rozšírenie posilnenie II. a III. pilieru EÚ vylepšenie inštitucionálneho systému vyššia orientácia na práva jednotlivcov zásada transparentnosti -> každý občan EÚ a každá FO/PO s bydliskom/sídlom v členskom štáte EÚ má právo na plný prístup k dokumentom EP, Rady EÚ, EK (rozšírenie zásady subsidiarity)

Význam Zmluvy z Nice usiluje sa o dovŕšenie procesu zahájeného Amsterdamskou zmluvou – o úspešné zvládnutie úloh rozšírenej Európskej únie úzka spolupráca v rámci II. a III. piliera EÚ Inštitucionálne zmeny zakladajúcich zmlúv a Zmluvy o EÚ

Význam Lisabonskej zmluvy zjednodušuje sa celková štruktúra EÚ (rušia sa tri piliere atď.) EÚ sa stáva právnickou osobou a nástupcom ES a nahrádza ho Charta základných práv EÚ sa stáva právne záväznou Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenúva na "Zmluvu o fungovaní Európskej únie" posilňujú sa viaceré inštitúcie pre zahraničnú politiku od roku 2014 sa počet komisárov EK zmenšuje z 27 na dve tretiny počtu členských štátov (zásada rovného rotačného systému) EP sa bude zaoberať väčším počtom legislatívnych oblastí a počet jeho členov sa zmenší na 751 zavádza sa „doložka vystúpenia“ (exit clause), ktorá ustanovuje opustenie EÚ členským štátom riadnym spôsobom

Proces rozširovania ES 1951 Zakladajúci členovia Belgicko Francúzsko Holandsko Nemecko Taliansko Luxemburgsko

Proces rozširovania ES 1973 Dánsko Írsko Veľká Británia

Proces rozširovania ES 1981 Grécko

Proces rozširovania ES 1986 Portugalsko Španielsko

Proces rozširovania ES 1995 Rakúsko Fínsko Švédsko

Proces rozširovania ES 2004 Cyprus Česká republika Estónsko Maďarsko Lotyšsko Litva Malta Poľsko Slovensko Slovinsko

Proces rozširovania ES 2007 Bulharsko Rumunsko

Potenciálne kandidátske krajiny Chorvátsko Macedónsko Turecko Potenciálne kandidátske krajiny Albánsko Bosna & Herzegovina Čierna Hora Srbsko vrátane Kosova (rezolúcia OSN 1244)

Ciele ESS/EÚ Zaistenie mieru Založenie medzinárodnej organizácie – Spoločenstva, ktoré združujú členské štáty a majú nadštátnu povahu Vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný trh) Zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €) Presadzovanie medz. identity, najmä prostredníctvom zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na obrannej politike) Posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov zavedením občianstva EÚ Zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis communitaire)

Právna subjektivita ESS právna subjektivita -> schopnosť mať práva a povinnosti právna subjektivita ESS = ESS sú právne subjekty vecne obmedzené na oblasť svojich úloh (výslovne vyjadrené v zakladajúcich zmluvách) a) interná -> zahrňuje vzťahy ESS k členským štátom a vzťahy k právnym subjektov vo vnútri členských štátov navzájom (uznaná pr.spôsobilosť k právam v členských štátoch podľa vnútroštátneho pr.poriadku) b) externá -> práv.subjektivita podľa MP, uplatňuje sa len voči tretím subjektom MP

Právna subjektivita EÚ podľa v súčasnej dobe prevládajúceho názoru možno vyvodiť, že EÚ zatiaľ nie je právny subjekt (nemá pr.subjektivitu) a preto nie je ani medzinárodnou organizáciou => EÚ nemá členské štáty; tie sú len zmluvnými stranami Zmluvy o EÚ ESS sú medzinárodné organizácie oprávnené konať voči tretím štátom, rovnako aj voči členským štátom - zmena je možná: Lisabonskou zmluvou

Členstvo = vzájomný vzťah dvoch právnych subjektov Špecifikum členstva v ESS: - nadštátna povaha ESS - prístup k ESS a k EÚ (každý štát EÚ môže požiadať o členstvo - > najskôr prijatie zakladajúcich zmlúv) - vystúpenie, zrušenie členstva Obsah členstva: práva a povinnosti oboch strán: štátu a ESS (povinnosť loajality, preberanie práv a povinností obsiahnutých v zakladajúcich Zmluvách ESS, prechodné výnimky viazanosti právom ES, atď.)

Princíp loajality členské štáty sú povinné podporovať (byť aktívne) voči ES pri plnení jeho úloh => zásada vernosti k Spoločenstvu Zahŕňa: povinnosti z primárneho a sekundárneho práva povinnosť podporovať ES negatívnu povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť uskutočňovanie cieľov Zmluvy tejto povinnosti zodpovedá právo štátu na národnú identitu (ochranu štátnych záujmov členských štátov) a povinnosť orgánov ES spolupracovať s členskými štátmi-> povinnosť loajality ES

Povinnosť členských štátov splniť zásadné požiadavky: Zásadné požiadavky právneho štátu Dodržiavanie demokratického zriadenia Rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd - v prípade porušenia možno uplatniť sankciu pozastavenia členských práv (Amsterdamská zmluva)

Prevzatie práv a povinností v zakladajúcich zmlúvach ESS Zmluvou o pridružení sa nový členský štát pridružuje k členským štátom (pridruženie je možné len ku všetkým ESS) nový člen preberá všetky práva a povinnosti, ktoré majú ostatní členovia (primárne a sekundárne komunitárne právo, vrátane príkazov a zákazov platných pre ostatné členské štáty) -> rovnosť práv a povinností všetkých členov pristupujúci štát preberá sekundárne právo, ktoré bolo vydané v okamihu prístupu- viazanosť aj pre budúcnosť

Prechodné výnimky z viazanosti právom ESS Účel: zmiernenie ťažkostí vyplývajúce z členstva Zmluva o pridružení môže obsahovať lehoty, prechodné výnimky z viazanosti právom ESS -> úplné oslobodenie od príkazov a zákazov nie je možné, pretože vytvorenie spoločného trhu vyžaduje rovnaké právne pomery časovo obmedzené výnimky sú povolené, len pokiaľ nenarušujú podstatu systému ESS a pokiaľ nenarušujú a nebránia cieľom ESS

Vystúpenie členského štátu z ES Dva problémy: vystúpenie členského štátu (zásada nezvratnosti integračného procesu) osamostatnenie jednotlivých častí členského štátu (ak sa rozsah teritória mení, mení sa aj teritoriálna pôsobnosť práva ESS) Vylúčenie členského štátu: musí byť zabránené tomu, aby bol ohrozený systém jednotného trhu => vylúčenie štátu je nemožné proti jeho vôli - v prípade porušovanie ľudských práv- je možné len pozastavenie členských práv

Právomoci ESS Právomoc = spôsobilosť mať prostriedky určené k plneniu úloh daného subjektu (právomoc ESS/členských štátov) otázka právomocí a ich deľby sa v európskom práve riadi vlastnými pravidlami Delenie a) legislatívna -> spôsobilosť vydávať normatívne akty aj pre určitý okruh skutkových podstát a spoločenských vzťahov) b) výkonná c) súdna

2. Právomoci podľa ich vyjadrenia a) explicitné – výslovné b) implicitné – nie výslovné, spôsobilosť plynie z účelu a obsahu pozitívneho práva 3. Podľa vzájomného pomeru členských štátov a) výlučné – nejde o deľbu moci b) konkurujúce – delené, paralelné 4. Z hľadiska zdrojov právomoci a) originálne – majú ich členské štáty b) odvodené – prenesené členskými štátmi

Deľba právomocí horizontálna – medzi členskými štátmi a ESS vertikálna – vo vnútri ESS medzi orgánmi zakladajúcimi zmluvami preniesli štáty časť svojich právomocí na ESS -> delegácia (delegácia je bezpodmienečná a časovo neobmedzená – právomoc ESS je obmedzovaná princípom subsidiarity a potrebnosti) o právomociach a ich deľbe rozhodujú členské štáty, ktoré majú právomoc meniť zakladajúce zmluvy

Inštitucionálny systém Základné orgány Európska Rada Európsky parlament Rada EÚ Európska komisia Súdy- ESD, Súd prvého stupňa, Súd pre verejnú službu Účtovný dvor Európska ústredná banka

predstavitelia Európskej Rady (Brusel) Európska Rada vrcholný politický kolektívny orgán EÚ rozhodujúci o zásadných smeroch rozvoja EÚ medzivládna konferencia na najvyššej úrovni (od roku 1975) Právomoci ER: - nemá zakotvenú legislatívnu a výkonnú moc 1. miesto slobodnej a neformálnej výmeny názorov 2. rokovať o záležitostiach spadajúcich do komunitárnej právomoci, o otázkach pol.spolupráce a otázkach spoločného záujmu 3. môže vydávať všeobecné rozhodnutia k rozvoju ESS 4. odvolacia inštancia predstavitelia Európskej Rady (Brusel)

Sídlo Európskeho Parlamentu (Štrasburg) Európsky parlament zastupiteľký zbor „ľudu štátov združených v ESS“, ktorý má hájiť záujmy národov členských štátov Právomoci EP kontrolná schvaľuje zloženie EK (vyslovuje EK nedôveru) môže podať žalobu o neplatnosť a žalobu o nečinnosť (ochrana svojich práv) legislatívna právomoc rozpočtová právomoc Sídlo Európskeho Parlamentu (Štrasburg)

budova Rady EÚ (Brusel) Rada Európskej únie kolektívny nepermanentný legislatívny orgán EÚ, ktorý háji záujmy členských štátov EÚ v rámci európskej integrácie Právomoci: rozhodovacia/legislatívna koordinuje hospodárske politiky členských štátov budova Rady EÚ (Brusel)

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso Európska Komisia permanentný kolektívny orgán, je strážcom záujmov európskej integrácie výkonný orgán (predobraz budúcej európskej vlády) Právomoci: vymedzenie nie je súhrnne upravené kontrolná (dohľad nad dodržiavaním zakladajúcich zmlúv) legislatívna výkonná- vydávanie individuálnych správnych aktov, druhotná normotvorná právomoc právomoc vo vonkajších záležitostiach Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso

Európsky súdny dvor vrcholný orgán súdneho preskúmavania dodržiavania práva ES dodržiavanie práva ES zaisťuje ESD voči: - orgánom ESS - členským štátom - nepriamo- voči štátnym občanom štátov EÚ sídlo: Luxemburg k ESD sú tiež pričlenené: Súd prvého stupňa Súd pre verejnú službu

Európsky dvor audítorov/Európsky Účtovný dvor kolektívny orgán vonkajšej kontroly nezávislý a zvrchovaný orgán Právomoci: kontroluje celé finančné hospodárenie-> finančné hospodárenie ESS (zahr.politiku a vnútorné veci) kontroluje všetky príjmy a výdavky dve úlohy: 1. pomoc rozpočtovým orgánom 2. vydávať stanoviská, výročné správy Predseda EDA Vítor Manuel da Silva Caldeira

Európska ústredná banka- inštitucionálna základňa pre hospodársku a menovú úniu Právomoc: zastupuje záujmy nezávislých národných ústedných bánk, má právnu subjektivitu, ako iné PO udržuje cenovú stabilitu v eurozóne podlieha kontrole ESD Sídlo EÚB vo Frankfurte nad Mohanom

Ďalšie orgány EÚ Ostatné orgány Hospodársky a sociálny výbor Výbor regiónov Výbor zamestnanosti Ombudsman Zvláštne orgány (asociačné orgány, komunitárne orgány atď.) Orgány vytvorené tzv. základnými orgánmi (poradné orgány, legislatívne výbory, výskumné strediská, nadácie, agentúry, atď.)

Systém Európskeho práva komunitárne právo unijné právo

Pramene komunitárneho práva Primárne právo -> je z hľadiska svojho významu a vo vzťahu k ostatným prameňom považované za „ústavné právo“ Všeobecné právne zásady -> obsahujú základné právne pravidlá, spoločné pre všetky členské štáty Sekundárne právo -> zahŕňa právne normy vytvorené orgánmi ESS Súdne rozhodnutia -> len niektoré z nich obsahujú všeobecne záväzné pravidla správania sa (tzv. sudcovská tvorba práva) Zmluvy uzavreté ESS a členskými štátmi s tretími subjektami -> najmä medz.zmluvy a zmluvy o pridružení Zmluvy uzavreté členskými štátmi v oblastiach spolupráce ESS, resp. EÚ

Primárne/Sekundárne právo Primárne právo tvoria zakladajúce zmluvy – ich zmeny a doplnky, ako aj všetky ich prílohy (protokoly, prehlásenia, ktoré patria k základnému obsahu práva), zmluvy o pristúpení Sekundárne právo je odvodené od primárneho práva (sekundárne právo musí byť vždy v súlade s primárnym právom) - základ platnosti primárneho a sekundárneho práva spočíva v delegovaní výsostných práv členských štátov

Sekundárne právo Typické právne akty = nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania, stanoviská Atypické právne akty = v Zmluve o ES sa vraví aj o ostatných právnych aktoch ako napr. opatreniach, hlavných smerovaniach a pod. - abstraktné, všeobecné právne predpisy majú prednosť pred individuálnymi úpravami

Nariadenie „európsky zákon“ súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sú záväzné vo všetkých častiach a platia okamihom vstupu bezprostredne vo všetkých členských štátoch všetky orgány sú povinné nariadenie aplikovať (rovnaké právne následky vyvoláva tam, kde sú rovnaké podmienky) nariadenie vytláča všetko vnútroštátne právo, ktoré je s ním v rozpore

Smernica ESS vydávajú smernice s určitým obsahom úpravy, ktorý je potom v lehote stanovenej v smernici vykonávaný členskými štátmi, pre ktoré je záväzná, a to prostriedkami a vo formách vnútroštátneho práva - úprava v smernici môže byť rámcová, ale aj veľmi podrobná môže zaväzovať všetky štáty, alebo len určité štáty (rozdiel oproti nariadeniu) záväznosť smernice je len pokiaľ ide o cieľ, ktorý sa má dosiahnuť (prostriedky sú ponechané na vôľu každého členského štátu, avšak cieľ musí byť dosiahnutý)

Rozhodnutie rozhodnutie sa týka jednotlivého prípadu a je záväzné pre toho, komu je určené, teda pre určitý obmedzený počet adresátov (riešia konkrétne prípady) adresáti: FO, PO, skupiny, členské štáty má bezprostredný účinok na adresátov (môže však vyvolať právne účinky u iných osôb ako adresátov -> tieto osoby môžu podať žalobu na neplatnosť)

Odporúčania a stanoviská nezáväzné právne akty (sú však predpokladom určitého konania, resp. ďalšieho postupu) dotknutí adresáti ich nemusia rešpektovať nemôže z nich plynúť nevýhoda obsahujú posúdenie právne relevantnej situácie orgánom ESS (ide o druh návodu, rady) adresáti: členské štáty, príp. iné subjekty - nevydanie odporúčania/stanoviska je dôvodom na podanie žaloby na nečinnosť (nikdy nie žaloba na neplatnosť, lebo nie sú záväzné)

Sudcovské právo a jeho význam súdy ESS majú za úlohu nachádzať právo (nie tvoriť právo)-> aplikovať kodifikované a nekodifikované právne normy na konkrétne prípady v konaní pred súdmi interpretácia aplikovaných noriem sudcovia tiež vypĺňajú medzery v práve -> sudca musí konať, čím koncepčne dotvára kodifikované a nekodifikované právo európskym súdom nemožno pripisovať normatívnu funkciu (precedens nie je prameňom práva)

Pramene unijného práva predvídané Zmluvou o EÚ a rozvíjané nasledujúcimi zmluvami patria sem medzinárodné zmluvy, rozhodnutia ER, spoločné postupy a spoločné postoje Členenie: pramene unijného primárneho práva -> Zmluva o EÚ pramene unijného sekundárneho práva -> Zmluva o EÚ, právne akty vydávané v rámci II. a III. piliera

Primárne unijné právo tvoria ho: protokoly k Maastrichtskej, Amsterdamskej, Nicejskej zmluve, ktoré sa viažu najmä k bezpečnostnej a zahraničnej politike a k spolupráci vo veciach vnútra a justície Zmluva o EÚ neobsahuje ustanovenia, že protokoly uzavreté v súvislosti s touto zmluvou sú súčasťou (ZoEÚ je zmluva medz.práva, ktorá predpokladá výkon svojho obsahu prostredníctvom ďalších právnych aktov) primárne právo má prednosť pred sekundárnym a musí byť v jej súlade

Sekundárne unijné právo sú rozdelené do kategórií podľa toho, aké orgány ich vydávajú Právne akty ER: vydáva podnety a predkladá zásadné predstavy o ďalšom rozvoji EÚ všeobecné smery -> záväzné právne akty obsahujúce základné ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky spoločné stratégie -> vymedzujú spoločné záujmy členov a spôsoby ich realizácie (zamerané najmä na II.pilier) hlavné smery hospodárskej politiky

Právne akty REÚ spoločné akcie -> sú záväzné; REÚ môže rozhodnúť o akciách v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej a stanoviť všeobecné a a zvláštne ciele, prostriedky a postupy na ich výkon spoločné postoje -> zaujíma ich REÚ v rámci II. a III. piliera; majú odporúčací charakter a významnú politickú záväznosť spoločné opatrenia -> odstránené Amsterdamskou zmluvou rámcové rozhodnutia -> sú prijímané kvôli zblíženiu právnych predpisov členských štátov iné akty sekundárneho unijného práva -> dohovory vypracované REÚ a pod.

Legislatívny proces pri tvorbe sekundárneho práva ES legislatívny proces = formálne pravidlá procesu normotvorby sekundárneho práva treba rozlišovať: právo legislatívnej iniciatívy (oprávnenie podávať návrhy sekundárnych normatívnych aktov) prejednávanie návrhu rozhodovanie o prijatí

Druhy legislatívneho procesu: Konzultačný (klasický) legislatívny proces Spolurozhodovací proces Kooperačný postup Legislatívny proces so súhlasom EP REÚ sa jediný legislatívny orgán na návrh EK Delegovaná legislatívna právomoc EK EK ako jediný legislatívny orgán

Povaha komunitárneho práva postavenie komunitárneho práva a jeho vzťah k medz. právu a právnemu poriadku členských štátov je špecifické: samostatnosťou komunitárneho práva európske právo je súčasť práva aplikovaného na území členských štátov Otázka: je európske právo právnym poriadkom? právny poriadok je jednotný systém- homogénny, vnútorne usporiadaný, súladný, bezrozporový, ktorý má vlastný systém vydávania záväzných noriem, ich vykonávanie a súdne preskúmavanie

európske právo => partikulárne medzinárodné právo ESD: „ES vytvára nový právny poriadok MP, v ktorého prospech obmedzili členské štáty (v obmedzených oblastiach) svoje suverénne práva a ktorého subjektami nie sú len členské štáty, ale aj ich príslušníci“ (Van Gend en Loos) 2. ZoEHS vytvorila vlastný právny poriadok, ktorý sa stal integrálnou súčasťou systému členských štátov => európske právo pochádza z autonómneho zdroja (zo Zmluvy), a preto nemôže byť narušené vnútroštátnou normou => Európske právo je právnym poriadkom

1. Samostatnosť komunitárneho práva odlišujúce prvky komunitárneho práva: nadnárodná povaha európskeho práva spôsob príjimania právne záväzných aktov priama účinnosť nariadení preskúmavanie právnosti a rozvoj práva extenzívny výklad záväzkov členských štátov ESS = členské štáty sa zaviazali, že príjmu všetky vhodné opatrenia k plneniu záväzkov Zmluvy o ES a že sa zdržia všetkých opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie daného cieľa

Priamy účinok komunitárneho práva priamy účinok = schopnosť komunitárnej normy ovplyvňovať právne postavenie subjektov práva členských štátov priamo (bez recepcie do vnútroštát.práva) - dôvodom je dobrovoľné obmedzenie suverenity členských štátov komunitárne právo sa aplikuje na území členských štátov tak, že pristupuje k národným právnym poriadkom, ale nestráca svoju povahu

Dôsledky priameho účinku: komunitárne právo pristupuje bez ďalšieho k aplikovateľnému právu členských štátov bez recepcie komunitárne právo sa pričleňuje k právu členských štátov a priamo spôsobuje právne účinky bez zmeny svojej komunitárnej povahy (je aplikované ako komunitárne právo, nie ako vnútroštátne právo) Norma je priamo aplikovaná ako na návrh dotknutých subjektov práva členských štátov, tak aj ex offo orgánmi členských štátov priamy účinok primárneho práva = evidentný priamy účinok sekundárneho práva = rozdielny

Nepriamy účinok komunitárneho práva nepriamy účinok komunitárneho práva na právne poriadky členských štátov v povinnosti eurokonformného výkladu členské štáty musia vykladať vnútroštátne právo vo „svetle“ normy smernice -> nepriamo dosiahnutie výsledku stanoveného v smernici (teda pomocou rozhodnutia národného súdu)

Prednosť komunitárneho práva pred národným právom aplikačná zásada uplatní sa tam, kde pri aplikácií práva u štátneho orgánu dôjde k stretu pôsobnosti národnej normy a komunitárnej normy Dôvody zásady prednosti priamy účinok presun právomocí z členských štátov na ES jednota komunitárneho právneho poriadku nemôže dopustiť rozdielnosť postavenia komunitárneho práva v zákonodarstvách jednotlivých členských štátoch

Dôsledky zásady prednosti: Povinnosť národného sudcu ponechať národnú normu, ktorá odporuje komunitárnemu právu neaplikovanú Odstránenie kolidujúcej normy Nemožnosť platne príjimať nové národné legislatívne akty nezlučiteľné s komunitárnym právom Nemožnosť preskúmať platnosť komunitárnych aktov z dôvodu ich rozporu s akýmkoľvek vnútroštátnych pravidlom

27 490 million 7 30 55 Čo je Európska únia? členských štátov hodnoty: sloboda, demokracia, rešpektovanie ľudských práv, základných slobôd a princípu právneho štátu najväčšia ekonomika sveta svetovo najlepší model integrácie unikátna inštitúcia –> členské štáty dobrovoľne postupujú časť národnej suverenity v rôznych oblastiach na realizáciu spoločných politík nie je ani „super-štátom“, ani medzinárodnou organizáciou svetovo najotvorenejší trh pre výrobky a produkty z rozvojových krajín 490 million populácie v EÚ 7 percent svetovej populácie 30 percent svetového HDP 55 percent z celosvetovej rozvojovej podpory

Ďakujem za pozornosť...